Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_20C-380-2015.pdf
PDF · 93.85 KB
Case nature
Area
Subarea
20C/380/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín sudcom Mgr. Petrom Hvizdošom v právnej veci navrhovateľa Friendly Finance Slovakia s.r.o., IČO: 47 243 368, Hlavná 104, Košice, právne zastúpený Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom so sídlom v Banskej Bystrici, Janka Kráľa 7 proti odporkyni R. L., nar. XX.X.XXXX, bytom P. XX, štátna občianka SR, v konaní o zaplatenie 327,21 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 65 Eur z a s t a v u j e.
II. Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi sumu 200 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,75 % ročne zo sumy 200 Eur od 3.5.2013 do zaplatenia, a nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 4,34 Eur titulom súdneho poplatku a trovy právneho zastúpenia vo výške 17,77 Eur, do rúk právneho zástupcu navrhovateľa, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
III. Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a.
odôvodnenie:
Navrhovateľ požiadal súd, aby zaviazal odporkyňu zaplatiť mu sumu 327,21 Eur spolu s úrokom z omeškania 5,75 % ročne zo sumy 262,21 Eur od 3.5.2013 do zaplatenia. V návrhu uviedol, že ako veriteľ uzatvoril s odporkyňou ako spotrebiteľom dňa 1.4.2013 rámcovú zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru, a pôžičky a s tým spojených ďalších
služieb /ďalej len „rámcová zmluva“/ a zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru /ďalej len „zmluva“/ a to tým, že odporkyňa prijala návrh rámcovej zmluvy a zmluvy, na základe ktorých navrhovateľ poskytol odporkyni krátkodobý, bezúčelový, bezúročný úver vo výške 200 Eur. Predpokladom uzavretia rámcovej zmluvy a zmluvy bola registrácia odporkyne ako spotrebiteľa na adrese internetového sídla navrhovateľa za účelom zriadenia užívateľského účtu a žiadosť o uzatvorenie zmluvy, o ktorú bol oprávnený požiadať výlučne spotrebiteľ s vytvoreným užívateľským účtom. K uzatvoreniu zmluvy došlo tak, že veriteľ zaslal spotrebiteľovi návrh zmluvy formou elektronickej pošty a spotrebiteľ vyjadril svoj súhlas kliknutím na odkaz, ktorý mu bol zaslaný veriteľom elektronickou poštou. Odporkyňa sa zviazala vrátiť navrhovateľovi do 2.5.2013 celkovú sumu 262,21 Eur, ktorú tvorí súčet poskytnutého úveru a celkových nákladov za poskytnutie úveru vyjadrených pevnou sumou 62,21 Eur. Úrok z omeškania navrhovateľ uplatnil v zmysle § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.. Keďže odporkyňa neuhradila dlh dobrovoľne, obrátil sa navrhovateľ na súd. Navrhovateľ písomnými výzvami vyzval odporkyňu na úhradu predmetného záväzku, a v súlade s čl. IV bod 5 rámcovej zmluvy si navrhovateľ voči odporkyni uplatnil náhradu skutočne vynaložených nákladov v celkovej výške 65 Eur. Celkový dlh odporkyne teda predstavuje 327,21 Eur. Navrhovateľ pri uzatváraní zmluvy postupoval v súlade so zákonom č. 129/2010 Z.z., zákonom č. 266/205 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku, Občianskym zákonníkom.
Navrhovateľ v písomnom podaní zo dňa 16.12.2015 vzal návrh späť v časti o zaplatenie celkových nákladov v sume 65 Eur. Navrhovateľ trval na zaplatení sumy 262,21 Eur s úrokom z omeškania. Odplata v sume 62,21 Eur nie je neprimerane vysoká, pretože predstavuje 31,11% z poskytnutej sumy. Zmluvné podmienky boli individuálne dojednané, určila si ich sama odporkyňa, vrátane výšky úveru a aj odplaty. Pri zmluve o úvere je možné dohodnúť nie len úroky ale aj odplatu, a to podľa § 497 Obchodného zákonníka.
Odporkyňa sa k návrhu nevyjadrila, hoci jej bol doručený spolu s prílohami a výzvou na vyjadrenie.
V danom prípade ide o drobný spor podľa § 200ea O.s.p., pretože hodnota uplatnenej pohľadávky neprevyšuje sumu 1.000 Eur. Súd preto dňa 15.6.2016 v zmysle ust. § 156 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) verejne vyhlásil rozsudok bez nariadenia pojednávania v spojení s ust. § 115a ods. 2 O.s.p., podľa ktorého pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch. Miesto a čas verejného vyhlásenia boli oznámené na úradnej tabuli súdu v zákonnej lehote - aspoň päť dní pred verejným vyhlásením rozsudku.
Súd rozhodol vo veci podľa § 115a O.s.p. bez nariadenia pojednávania na základe listinných dôkazov nachádzajúcich sa v súdnom spise: návrhu na začatie konania, výpisu z obchodného registra ohľadom navrhovateľa, zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 1.4.2013, výpisu z účtu navrhovateľa, rámcovej zmluvy, upomienok navrhovateľa zo dňa 7.5.2013, 11.5.2013, 18.5.2013, poslednej výzvy zo dňa 25.5.2013, písomného podania navrhovateľa zo dňa 16.12.2015.
Podľa výpisu z obchodného registra je predmetom činnosti navrhovateľa poskytovanie spotrebiteľských úverov, poskytovanie iných úverov a pôžičiek pre spotrebiteľov.
Účastníci uzavreli dňa 1.4.2013 prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie Rámcovú zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb a zároveň Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, na základe
ktorých poskytol navrhovateľ ako veriteľ odporkyni ako spotrebiteľovi krátkodobý, bezúčelový, bezúročný úver vo výške 200 Eur, čo je zrejmé z výpisu z účtu navrhovateľa. Odporkyňa sa zviazala vrátiť navrhovateľovi celkovú sumu 262,21 Eur, ktorú tvorí súčet poskytnutého úveru 200 Eur a celkových nákladov za poskytnutie úveru vyjadrených pevnou sumou 62,21 Eur, ktoré sú poplatkom za poskytnutie úveru. Podľa zmluvy bol úver splatný dňa 2.5.2013. V zmluve je uvedená ročná percentuálna miera nákladov vo výške 366,20%.
V článku IV bod 5 rámcovej zmluvy sa uvádza, že v prípade omeškania klienta so splátkami úveru je klient povinný zaplatiť veriteľovi skutočne vynaložené náklady spojené s ich vymáhaním. Konkrétne sa jedná o súvisiace personálne náklady, náklady za prevádzku kancelárie, náklady za telefonické výzvy, SMS, e-mailové správy, písomné výzvy, ako aj ďalšie náklady vynaložené veriteľom z dôvodu omeškania klienta (ďalej len „náklady“). Tieto náklady sú vyrátané nasledovne: Spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania prvej upomienky: celkové náklady vo výške 15,- eur Spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania druhej upomienky: celkové náklady vo výške ďalších 10,- eur Spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania tretej upomienky: celkové náklady vo výške ďalších 10,- eur Spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania štvrtej upomienky a prípravy prípadu na predanie externej inkasnej spoločnosti: celkové náklady vo výške ďalších 30,- eur.
Odporkyňa dlžnú sumu v lehote splatnosti neuhradila a navrhovateľ listami zo dňa 7.5.2013, 11.5.2013, 18.5.2013, 25.5.2013 vyzval odporkyňu na úhradu dlžnej sumy titulom predmetnej pohľadávky.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 1 ods. 3 písm. l) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy /ďalej len „Zákon č. 129/2010 Z.z.“/ spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace.
Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. Na iných veriteľov a na zmluvy o úvere alebo pôžičke, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, sa vzťahujú ustanovenia § 2, 3 a 4, § 6 až 8, § 9 ods. 1, 2, 9 a 10, § 11, 12, 14, 16, 17, 19, 23 a 25 a tohto paragrafu.
Podľa § 2 písm. a/ zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy /ďalej len „zákon č. 266/2005 Z. z.“/ na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou na diaľku zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom o poskytnutí finančnej služby výlučne prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie,
Podľa § 2 písm. c/ zákona č. 266/2005 Z. z. na účely tohto zákona sa rozumie dodávateľom osoba, ktorá je v rámci svojho podnikania zmluvným poskytovateľom finančných služieb prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie na základe zmluvy na diaľku,
Podľa § 2 písm. d/ zákona č. 266/2005 Z. z. na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej sa výlučne na osobnú spotrebu poskytujú finančné služby na základe zmluvy na diaľku a ktorá pri jej uzavieraní a plnení nekoná v rámci svojho zamestnania, povolania alebo podnikania,
Podľa § 2 písm. e/ zákona č. 266/2005 Z. z. na účely tohto zákona sa rozumie prostriedkom diaľkovej komunikácie prostriedok, ktorý bez súčasného fyzického kontaktu dodávateľa a spotrebiteľa možno použiť pri poskytovaní finančnej služby na diaľku, najmä elektronická pošta, telefón, fax, adresný list, ponukový katalóg,
Podľa § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy /ďalej len „Občiansky zákonník“/ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.
Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.
Z vykonaného dokazovania mal súd za nesporne preukázané, že medzi navrhovateľom a odporkyňou vznikol právny vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy uzatvorenej v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka, keďže navrhovateľ na základe zmluvy zo dňa 1.4.2013 uzavretej prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie v zmysle zákona č. 266/2005 Z.z. vyplatil bezhotovostne odporkyni úver vo výške 200 Eur v rámci jeho podnikateľskej činnosti a odporkyňa neuzatvárala zmluvu v rámci predmetu jej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, ale v pozícii spotrebiteľa, čo vyplýva aj z jej označenia v zmluve. Úver
sa odporkyňa zaviazala vrátiť navrhovateľovi spolu s odplatou 62,21 Eur do 2.5.2013, t.j. do 31 dní od uzavretia zmluvy. Zmluva je nesprávne označená ako zmluva o spotrebiteľskom úvere. Vzhľadom na dobu splatnosti úveru nepresahujúcu 3 mesiace podľa § 1 ods. 3 písm. l) zákona č. 129/2010 Z. z. nemôže ísť o spotrebiteľský úver, ale o zmluvný vzťah, na ktorý dopadajú niektoré ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. odcitované v ustanovení § 24 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z.. Podľa názoru súdu sa v danom prípade nejedná ani o zmluvu o úvere, pretože v zmluve je výslovne uvedené, že navrhovateľ sa zaväzuje poskytnúť odporkyni sumu 200 Eur bezúročne, pričom povinnosť dlžníka zaplatiť úroky je podstatnou náležitosťou zmluvy o úvere v zmysle § 497 Obchodného zákonníka. Bezúročná zmluva o úvere je pojmovo vylúčená. Pretože navrhovateľ prenechal odporkyni peňažné prostriedky, ktoré sa odporkyňa zaviazala po uplynutí dohodnutej doby vrátiť a úroky dohodnuté neboli, súd vyhodnotil záväzkový vzťah účastníkov ako vzťah zo zmluvy o pôžičke podľa § 657 a nasl. Občianskeho zákonníka. Pôžička môže byť dojednaná aj ako bezúročná. Z vykonaného dokazovania nevyplynulo, žeby odporkyňa navrhovateľovi pôžičku riadne a včas vrátila. Keďže odporkyňa nesplnila svoju zmluvnú povinnosť vrátiť navrhovateľovi sumu 200 Eur, súd ju zaviazal k jej splneniu.
Odporkyňa je v omeškaní s plnením nesplateného peňažného dlhu 200 Eur odo dňa nasledujúceho po uplynutí dojednanej splatnosti úveru, t.j. od 3.5.2013. Súd podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení nariadenia vlády SR č. 20/2013 Z.z. zaviazal odporkyňu zaplatiť navrhovateľovi uplatnený úrok z omeškania v rozsahu 5,75 % ročne z priznanej sumy 200 Eur od 3.5.2013 do zaplatenia. V zmysle § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. bola základná úroková sadzba ECB platnú k prvému dňu omeškania 3.5.2013 bola 0,75%, a po pripočítaní 5 percentuálnych bodov patrí úrok z omeškania v sadzbe 5,75% ročne. Úrok z omeškania zo sumy nad 200 Eur zamietol súd ako nedôvodný.
Súd vyhodnotil návrh navrhovateľa ako nedôvodný v časti, v ktorej sa proti odporkyni domáhal zaplatenia sumy 62,21 Eur ako poplatku za poskytnutie úveru. V zmluve bol dohodnutý poplatok za poskytnutie úveru vo výške 62,21 Eur. Súd zohľadnil istinu pôžičky 200 Eur. Uvedený poplatok predstavuje 31,11% z poskytnutej pôžičky. Peňažné prostriedky boli odporkyni poskytnuté iba na obdobie 31 dní. Z uvedeného vyplýva, že dohodnutý poplatok je v porovnaní s výškou pôžičky a lehotou splatnosti zjavne neprimeraný. Zavádza značnú nevyváženosť do zmluvného vzťahu, porušuje pravidlá správania sa, ktoré sú v prevažnej miere v spoločnosti uznávané a tvoria základ fundamentálneho hodnotového poriadku. Zmluvné ustanovenie o poplatku za poskytnutie úveru je podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor s dobrými mravmi absolútne neplatné. Keďže poplatok za poskytnutie úveru možno dohodnúť iba pri úveroch, no vzhľadom na obsah zmluvy nie je predmetná zmluva zmluvou o úvere a nejde ani o spotrebiteľský úver, je dojednanie poplatku v predmetnej zmluve v rozpore so zákonom. Zmluva o pôžičke je odplatnou zmluvou len za predpokladu, že sa tak strany dohodli. Odplata pri peňažnej pôžičke môže spočívať v dohode o úrokoch a nie v dohode o poplatku. Uvedené neplatné zmluvné ustanovenie je oddeliteľné od zvyšku zmluvy, ktorá ostáva platnou v zmysle § 41 Občianskeho zákonníka.
S poukazom na uvedené dôvody súd podľa citovaných ustanovení právnych predpisov výrokom I. konanie zastavil v späťvzatej časti podľa § 96 ods. 1 O.s.p., výrokom II. vyhovel návrhu v časti o zaplatenie sumy 200 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,75 % ročne zo sumy 200 Eur od 3.5.2013 do zaplatenia a výrokom III. návrh zamietol v nedôvodne uplatnenej časti.
Podľa § 142 ods. 2 O.s.p. Ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Podľa § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. Ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy.
Navrhovateľ sa domáhal zaplatenia sumy 327,21 Eur, súd jeho návrhu vyhovel v časti o zaplatenie 200 Eur, čo predstavuje úspech navrhovateľa v rozsahu 61,12% z návrhom uplatnenej sumy, súd konanie zastavil v časti o zaplatenie 65 Eur (19,87% z návrhom uplatnenej sumy), v ktorej časti navrhovateľ späťvzatím návrhu procesne zavinil zastavenie konania a súd návrh zamietol v časti o zaplatenie odplaty 62,21 Eur, čo predstavuje 19,01% z návrhom uplatnenej sumy a teda neúspech navrhovateľa. Navrhovateľ má potom podľa § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. a § 142 ods. 2 O.s.p. právo na náhradu trov konania v rozsahu 22,24% /61,12% - 19,87% - 19,01%/ z celkových trov konania. Trovy konania navrhovateľa sa skladajú zo súdneho poplatku za návrh 19,50Eur, z ktorého 22,24% predstavuje 4,34 Eur a z trov právneho zastúpenia v sume 79,90 Eur, z ktorých 22,24% predstavuje 17,77 Eur. Právny zástupca navrhovateľa vykonal dva účelné úkony právnej služby - prevzatie veci a príprava zastúpenia rok 2015, podanie návrhu na súd 26.10.2015, za ktoré podľa § 10 ods. 1, § 16 ods. 3 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služby patrí pri hodnote sporu 327,21 Eur základná sadzba tarifnej odmeny 24,90 Eur x 2 úkony, režijný paušál 8,39 Eur x 2 úkony. Pretože je právny zástupca navrhovateľa platiteľom DPH, patria trovy právneho zastúpenia v úhrnnej výške 66,58 Eur zvýšené o 20% DPH (13,32 Eur). Súd teda zaviazal odporkyňu, aby navrhovateľovi zaplatila náhradu súdneho poplatku 4,34 Eur a náhradu trov právneho zastúpenia 14,81 Eur, a to podľa § 149 ods. 1 O.s.p. do rúk právneho zástupcu navrhovateľa.
Poučenie:
Proti tomto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 42 ods. 3 O.s.p. musí byť z podaného odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 251 ods. 2 O.s.p. ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.