Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3P-168-2015.pdf
PDF · 86.82 KB
Case nature
Area
Subarea
3P/168/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v Bratislave v konaní pred sudkyňou Mgr. Katarínou Škultétyovou v právnej veci navrhovateľa: T. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. X, XXX XX W., štátny občan Belgického kráľovstva, právne zastúpený advokátkou JUDr. Katarínou Michálkovou MBA so sídlom Košická 48, 821 08 Bratislava, proti odporkyni: P.. P. X. F., rod. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. X, XXX XX W., štátna občianka Slovenskej republiky, právne zastúpená advokátkou JUDr. Miladou Koukalovou so sídlom Špitálska 10, 811 09 Bratislava, o rozvod manželstva a o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom: B. X., nar. XX.XX.XXXX a T. X., nar. XX.XX.XXXX, obe deti štátni občania Slovenskej republiky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, na čas po rozvode manželstva, takto
rozhodol:
Súd manželstvo účastníkov T. X., nar. XX.XX.XXXX, a P.. P. X. F., rod. F., nar. X.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX, pred P. úradom mesta S., zapísané v knihe manželstiev P. úradu S., vo zväzku XX, ročník XXXX, strana XXX, pod poradovým číslom XXX r o z v á dz a .
Súd s ch v a ľ u j e dohodu rodičov o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom B. X., nar. XX.XX.XXXX, a T. X., nar. XX.XX.XXXX, (ďalej len „maloleté deti“) na čas po rozvode manželstva v nasledovnom znení:
Maloleté deti sa zverujú do osobnej starostlivosti matky.
Zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok budú obaja rodičia.
Otec sa zaväzuje platiť výživné na maloletú B. vo výške 1 800,- Eur mesačne a na maloletého T. vo výške 1 800,- Eur mesačne, ktoré sa zaväzuje platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc právoplatnosťou výroku o rozvode manželstva.
Styk otca s maloletými deťmi sa neupravuje.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom, doručeným Okresnému súdu Bratislava I dňa 02.12.2015, domáhal rozvodu manželstva s odporkyňou a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom B. a T. na čas po rozvode. Svoj návrh odôvodnil tým, že manželstvo s odporkyňou uzatvoril dňa 24.11.2004 po krátkej známosti. U oboch účastníkov ide o prvé manželstvo. Uviedol, že manželstvo bolo pomerne stabilné, ale chýbali v ňom spoločné záujmy. Odporkyňa sa venovala v plnej miere výchove maloletých a navrhovateľ svojej práci, kvôli ktorej často cestuje. Navrhovateľ a odporkyňa netrávili neskôr spoločne
žiadny čas, nemali spoločné koníčky a záujmy sú diametrálne odlišné. Spolužitie navrhovateľa a odporkyne sa tak odcudzilo, že sa navrhovateľ v auguste 2014 odsťahoval zo spoločnej domácnosti do podnájmu. Podľa vyjadrenia navrhovateľa sa naďalej stretáva s maloletými deťmi, a to na základe dohody s odporkyňou, prispieva na domácnosť odporkyne a platí väčšinu výdavkov. Uviedol, že manželské vzťahy sú dlhodobo vážne narušené. Rozvrat je trvalý a nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Pokiaľ ide o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode, navrhovateľ navrhol schváliť dohodu rodičov, na základe ktorej by súd zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti odporkyne s tým, že zastupovať a spravovať majetok maloletých detí budú obaja rodičia; otec sa zaviazal platiť výživné vo výške 1800 Eur na každé dieťa. Styk otca s maloletými deťmi navrhol ponechať na základe dohody s odporkyňou. K návrhu pripojil originál Dohody rodičov o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom.
Odporkyňa sa k návrhu navrhovateľa vyjadrila podaním doručeným súdu dňa 10.05.2016, v ktorom uviedla, že s rozvodom manželstva, ako aj s rodičovskou dohodou o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým na čas po rozvode, súhlasí. Z vyjadrenia odporkyne vyplynulo, že súhlasí aj s príčinami rozvratu manželstva uvedených v návrhu a obnovu manželstva nepripúšťa.
Pokiaľ ide o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva, žiadala rovnako ako navrhovateľ schváliť rodičovskú dohodu.
Súd zohľadniac, že účastníkom konania v prejednávanej veci bol na strane navrhovateľa štátny občan Belgického kráľovstva s obvyklým pobytom na území Slovenskej republiky, sa v prvom rade vysporiadal s otázkou, či je daná právomoc slovenského súdu vo veci konať a rozhodnúť.
Posledné spoločné bydlisko manželov bolo na ulici O. X v W., kde odporkyňa v čase podania návrhu stále bývala, čím je podľa § 88 ods. 1 písm. a) O.s.p. daná miestna príslušnosť tunajšieho súdu na konanie o rozvod manželstva.
Podľa článku 3, bod 1, písm. a) Nariadenia Rady (ES) 2201/2003 z 27.11.2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000, vo veciach rozvodu, rozluky alebo anulovania manželstva majú právomoc súdy členského štátu, na území ktorého majú manželia obvyklý pobyt, alebo mali manželia naposledy obvyklý pobyt, pokiaľ tam jeden z manželov stále býva, alebo má odporca obvyklý pobyt...
V zmysle citovaného ustanovenia súd v rámci riešenia predbežnej otázky ustálil, že v danom prípade je daná právomoc slovenského súdu vo veci rozhodnúť, nakoľko obaja manželia majú obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky, čo v konaní ani nebolo sporné, súd preto nevykonával ďalšie dokazovanie ohľadom obvyklého pobytu navrhovateľa, nakoľko mal za nesporné, že tento dlhodobo žil a pracoval na území Slovenskej republiky. Bez ohľadu na uvedené mal súd navyše za preukázané, že odporkyňa mala a má obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky, čím je teda bez akýchkoľvek pochybností daná právomoc slovenského súdu.
Pri riešení otázky, právo ktorého štátu má byť pri posúdení predmetu konania použité, vychádzal súd z ustanovenia § 22 ods. 1 zákona č. 97/1963 Z. z. v znení neskorších predpisov, podľa ktorého zrušenie manželstva rozvodom sa spravuje právnym poriadkom štátu, občanmi ktorého sú manželia v čase začatia konania. Ak sú manželia príslušníkmi rôznych štátov, spravuje sa zrušenie manželstva rozvodom právnym poriadkom slovenským.
S poukazom na uvedené preto v danom prípade aplikoval v rámci rozhodovania o rozvode manželstva slovenské právo.
Kolízny opatrovník maloletých detí ako ich zástupca v konaní vo svojom stanovisku, prednesenom na pojednávaní dňa 15.06.2016, uviedol, že pre prípad rozvodu manželstva navrhuje súdu schváliť rodičovskú dohodu, čo odôvodnil záujmom maloletých detí.
Podľa § 157 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých účastníkov alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania, uvedie súd v odôvodnení rozsudku iba predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol.
Vzhľadom na skutočnosť, že na pojednávaní boli prítomní - navrhovateľ, odporkyňa, ich právne zástupkyne a kolízny opatrovník maloletých detí, ktorí sa po vyhlásení rozsudku vzdali odvolania, súd vychádzal z citovaného ustanovenia a v odôvodnení rozsudku uviedol iba predmet konania a ustanovenia zákonov, podľa ktorých rozhodol.
Predmetom konania bol rozvod manželstva účastníkov konania a úprava práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva (zverenie do osobnej starostlivosti, zastupovanie a správa majetku maloletých detí, určenie výživného).
Podľa § 23 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo už nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Podľa § 24 ods.1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Podľa ods. 4 citovaného ustanovenia, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 62 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.
Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona.
Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Záverom súd nad rámec povinnosti odôvodnenia rozhodnutia, ktorú v danom prípade vzhľadom na vyššie citované ustanovenie § 157 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku nemal, pre úplnosť uvádza, že po tom, čo vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov prítomných na pojednávaní dňa 15.06.2016, listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise, sobášnym listom, rodným listom maloletej B. a maloletého T., ako aj ďalšími listinnými dôkazmi v smere zistenia aktuálnych potrieb, výdavkov spojených s výživou, výchovou maloletých detí, ako aj ich veku primeranými vývinovými potrebami, skúmal majetkové a zárobkové pomery navrhovateľa a odporkyne v rozsahu nevyhnutnom pre posúdenie základnej otázky konania, a to či sú splnené podmienky pre rozvod účastníkov podľa citovaného ustanovenia § 23 Zákona o rodine a tiež otázky, či rodičovská dohoda, ktorú na pojednávaní účastníci zhodne navrhli, spĺňa predpoklady vyžadované ustanovením § 24 ods. 4 Zákona o rodine, najmä, či je v záujme a na prospech maloletých detí, a to po všetkých stránkach (citovej, vývinových potrieb, vzťahu rodičov k maloletým deťom, stabilite výchovného prostredia a ďalších), dospel v intenciách vykonaného dokazovania k záveru, že sú splnené zákonné predpoklady pre rozhodnutie o rozvode manželstva s odôvodnením, že v danom prípade bol ustálený hlboký rozvrat manželstva, vylučujúci reálnu šancu na jeho obnovu, ktorú obaja manželia vo svojej výpovedi pred súdom vylúčili. Z vyjadrení oboch rodičov bez pochybností vyplynulo, že sa na výkone rodičovských práv vedia dohodnúť, čoho dôkazom je rodičovská dohoda, na základe ktorej súd deti zveril matke, obaja rodičia potvrdili, že styk otca s maloletými deťmi prebieha bezproblémovo, preto ho nie je potrebné upraviť. V časti výživného vychádzal súd pri schvaľovaní dohody jednak z priemerných mesačných výdavkov maloletých detí, ako aj z majetkových a zárobkových pomerov rodičov. Matka pracuje ako mediátorka zapísaná v registri mediátorov. Otec pracuje v spoločnosti T. s.r.o. s dostatočným mesačným príjmom (v priemere 11 643 Eur v čistom), ktorý mu umožňuje platiť výživné vo výške 1800 Eur na každé dieťa. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti a dôvody súd manželstvo účastníkov rozviedol a v súlade s vyjadrením kolízneho opatrovníka navrhovanú rodičovskú dohodu schválil.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 144 O.s.p., podľa ktorého účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo o neplatnosť manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava I písomne v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Vzhľadom na skutočnosť, že účastníci sa po vyhlásení rozsudku vzdali práva podať odvolanie, odvolanie účastníkov bude právne neúčinné a rozsudok nadobudne právoplatnosť dňom doručenia.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine).
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska (§ 27 ods. 2 Zákona o rodine).