Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KK-9C/126/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok samosudcom JUDr. Jurajom Fujerikom v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti žalovanému : U. Y., O.. XX.XX.XXXX, O. V. M., Z. X, zastúpenému U.. C. Z., vyššou súdnou úradníčkou Okresného súdu M., o zaplatenie 959,62 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Žalobca, ako právny nástupca Slovenskej sporiteľne, a.s. sa žalobou doručenou Okresnému súdu P. dňa 20.10.2014, postúpenou tunajšiemu súdu dňa 20.11.2014 domáhal zaplatenia 959,62 Eur spolu s úrokom z omeškania kapitalizovaným za obdobie od 06.11.2013 do 12.08.2014 vo výške 10,34 Eur a zároveň vo forme priebežného nároku vo výške 9,15 % ročne zo sumy 959,62 Eur od 13.08.2014 do zaplatenia, to všetko titulom nesplateného úveru. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že jeho právny predchodca, ako veriteľ uzavrel so žalovaným, ako dlžníkom zmluvu č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej žalovanému poskytol úver. Nakoľko žalovaný úver nesplácal riadne a včas, žalobca si v tomto konaní uplatnil nárok na zaplatenie splátok úveru splatných od 05.11.2013 do 05.02.2016 v počte 28, čo pri výške jednej splátky 35,47 Eur, predstavuje istinu žalovanej pohľadávky vo výške 959,62 Eur. Nakoľko žalovaný bol v omeškaní so splácaním tohto úveru, žalobca si uplatnil aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania tak v podobe kapitalizovaného, ako aj v podobe priebežného nároku. Z hľadiska právneho posúdenia žalobca uviedol, že zmluvu o úvere je potrebné posúdiť v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka pri uplatnení štvorročnej premlčacej doby uvedenej v zmysle § 387 a nasl. Obchodného zákonníka.

Pretože žalobca písomným podaním doručeným súdu dňa 01.02.2016 vzal svoju žalobu čiastočne späť, súd uznesení zo dňa 15.02.2016 konanie v časti o zaplatenie úroku z omeškania za obdobie od 06.11.2013 do 12.08.2014 v sume 4,14 Eur a v časti zaplatenie úroku z omeškania na 5,15 % ročne zo sumy 959,62 Eur od 13.08.2014 do zaplatenia zastavil. Zároveň súd v tomto uznesení rozhodol, že o trovách konania v zastavujúcej časti bude rozhodnuté v rozhodnutí vo veci samej.

Nakoľko pobyt žalovaného nebol súdu známy a žalovanému sa nepodarilo doručiť zásielky na adresu jeho bydliska uvedenú v Registri obyvateľov Slovenskej republiky, bola mu v zmysle § 29 ods. 2 a 6 O.s.p. ustanovená opatrovníčka U.. C. Z., vyššia súdna úradníčka Okresného súdu M..

Na pojednávanie konané dňa 15.06.2016 sa nedostavil žalobca a ani právny zástupca žalobcu, ktorí svoju neúčasť ospravedlnili písomným podaním doručeným súdu elektronickými prostriedkami dňa 09.06.2015, avšak súhlasili, aby súd konal a rozhodol bez ich osobnej účasti. Preto súd v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v neprítomnosti žalobcu, právneho zástupcu žalobu, žalovaného a opatrovníčky žalovaného.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením žaloby, zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 01.02.2013 spolu so štandardnými európskymi informáciami o spotrebiteľskom úvere, všeobecných obchodných podmienok, oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 04.07.2014, výzvy k úhrade a oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 24.07.2014, zmluvy o postúpení pohľadávok č. 1076/2014/CE zo dňa 27.6.2014 spolu s prílohou č. 1 k tejto zmluve, pokusu o zmier zo dňa 29.09.2014, písomného vyjadrenia žalobcu zo dňa 01.02.2016, oznámenia Slovenskej sporiteľne a.s. zo dňa 11.03.2016, písomného vyjadrenia žalobcu zo dňa 23.03.2016, ostatného spisového materiálu procesného charakteru a zistil tento skutkový stav:

Právny predchodca žalobcu - Slovenská sporiteľňa, a.s., ako banka a žalovaný ako dlžník uzavreli dňa 01.02.2013 Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej len „Zmluva“), na základe ktorej banka poskytla žalovanému spotrebný úver na čokoľvek vo výške 800,- Eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v 36. mesačných splátkach splatných vždy k 5. dňu v kalendárnom mesiaci. Zmluvné strany si dohodli výšku jednej splátky na sumu 35,47 Eur s tým, že konečná splatnosť úveru pri dodržaní všetkých splátok mala nastať dňa 05.02.2016. Z obsahu Zmluvy vyplýva, že jej súčasťou sú aj Všeobecné obchodné podmienky, ktoré žalobca predložil súdu.

Slovenská sporiteľňa, a.s., ako postupca a žalobca ako postupník, uzavreli dňa 27.06.2014 Zmluvu o postúpení pohľadávok č. 1076/2014/CE, ktorou Slovenská sporiteľňa, a.s. postúpila žalovanú pohľadávku vyplývajúcu zo Zmluvy na žalobcu, pričom uvedenú skutočnosť Slovenská sporiteľňa, a.s. oznámila žalovanému oznámením zo dňa 04.07.2014.

Žalobca súdu predložil výzvu k úhrade a oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 24.07.2014 adresovanú žalovanému, ktorou mu oznámil, že vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 24.07.2014 a vyzval ho na zaplatenie dlžnej čiastky spolu vo výške 1.127,85 Eur najneskôr do 08.08.2014. Žalobca tiež súdu predložil pokus o zmier zo dňa 29.09.2014 adresovaný žalovanému, avšak podobne, ako v prípade výzvy k úhrade, tak aj v prípade pokusu o zmier žalobca nepreukázal ich doručenie žalovanému.

Právny predchodca žalobcu - Slovenská sporiteľňa, a.s. na základe výzvy súdu, písomne dňa 11.03.2016 súdu oznámila, že pohľadávka, ktorá vznikla zo Zmluvy bola v súlade s ustanovením § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách postúpená na žalobcu, čím bola žalobcovi odovzdaná všetka dokumentácia. Preto sa právny predchodca žalobcu nevedel vyjadriť, kým a kedy bola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru.

Žalobca písomným podaním zo dňa 23.03.2016 potvrdil, že podaním zo dňa 24.07.2014 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru.

Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia.

Podľa § 522 ods. 2 Občianskeho zákonníka nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.

Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Súd predovšetkým skúmal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, ktorá predstavuje také hmotnoprávne postavenie žalobcu, ktoré mu umožňuje uplatňovať právo (nárok) v súdnom konaní. Súd zdôrazňuje, že preskúmavanie vecnej legitimácie (či aktívnej alebo pasívnej) je imanentnou súčasťou súdneho konania. Žalobca svoju aktívnu vecnú legitimáciu odvodil od Zmluvy o postúpení pohľadávky uzavretej dňa 27.04.2014, ktorú súdu predložil.

Z obsahu Zmluvy o splátkovom úvere vyplýva, že túto zmluvu z pozície veriteľa uzavrela Slovenská sporiteľňa, a.s., ako banka, teda subjekt práva, ktorého právne postavenie upravuje zákon č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V zmysle tejto Zmluvy mala konečná splatnosť úveru pri dodržaní všetkých splátok nastať dňa 05.02.2016. Z článku 7.6 a 7.6.1 Všeobecných obchodných podmienok Slovenskej sporiteľne, a.s. vyplýva, okrem iného, oprávnenie banky vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru alebo zmluvu o úvere vypovedať, prípadne od nej odstúpiť. Slovenská sporiteľňa, a.s. však napriek skutočnosti, že žalovaný úver nesplácal riadne a včas, nevyužila ani jednu z týchto možností, a pohľadávku postúpila žalobcovi zmluvou o postúpení pohľadávok bez toho, aby úver nadobudol mimoriadnu splatnosť, resp. bez toho, aby zmluvný vzťah zanikol výpoveďou zo Zmluvy alebo odstúpením od Zmluvy. Uvedené má súd za preukázané vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 27.07.2014, z ktorého vyplýva, že žalobca potom, ako mu pohľadávku postúpila Slovenská sporiteľňa, a.s., vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, čím predčasne ukončil Zmluvu.

V zmysle § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov predmetom postúpenia môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktorá už bola splatná a to za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy potom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Súd zdôrazňuje, že tieto zákonné podmienky vytvárajú nevyhnutný predpoklad platného postúpenia pohľadávky zo strany banky na tretí subjekt a musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky. Súd však na základe vykonaných listinných dôkazov dospel k záveru, že pokiaľ Slovenská sporiteľňa, a.s. postúpila zmluvou zo dňa 27.06.2014 pohľadávku vyplývajúcu zo Zmluvy na žalobcu, postupovala v rozpore s ustanovením § 98 ods. 2 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pretože v čase postúpenia pohľadávky nebol splatný celý úver alebo jeho časť z dôvodu, že nedošlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru bankou.

Podľa § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka nemožno postúpiť pohľadávku, ak by jej postúpenie odporovalo zákonu. Preto je zmluva o postúpení pohľadávok uzavretá dňa 27.06.2014 vo vzťahu k pohľadávke uplatnenej voči žalovanému v tomto súdnom konaní, neplatným právnym úkonom v zmysle

§ 39 Občianskeho zákonníka. Žalobcovi tak v tomto spore chýba aktívna vecná legitimácia. Z tohto dôvodu súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol.

Súd okrem vyššie uvedenej argumentácie a z nej vyplývajúcich právnych záverov poukazuje ešte na jeden aspekt postúpenia pohľadávky. Z výpisu z obchodného registra týkajúceho sa žalobcu vyplýva, že žalobca nie je subjektom oprávneným poskytovať úvery, čo v konečnom dôsledku znamená, že ich nemôže ani spravovať. Vyhlásene mimoriadnej splatnosti úveru je však úkonom, ktorý v sebe pojmovo zahŕňa aj správu úverov. Z uvedeného vyplýva, že žalobca nebol oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, ktorý bol žalovanému poskytnutý bankou.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 146 ods.2 O.s.p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.

Žalobca vzal svoju žalobu čiastočne späť bez toho, aby žalovaný svojím správaním toto čiastočné späťvzatie žaloby zavinil. Žalobca teda využil svoje dispozičné právo vo vzťahu k predmetnej žalobe, avšak pri aplikácii zodpovednosti za čiastočné zastavenie konania musí súd konštatovať, že žalobca zavinil čiastočné zastavenie konania. Preto vo vzťahu k tejto časti žalobného nároku vzniklo v zmysle § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p., právo na náhradu trov konania žalovanému.

Vo zvyšnej časti žalobného nároku bol žalovaný v celom rozsahu úspešný, pretože súd žalobu podanú voči nemu v celom rozsahu zamietol. Preto v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p., právo na náhradu trov konania aj v zostávajúcej časti, ktorá bola predmetom rozhodovania tohto rozsudku, vzniklo žalovanému. Nakoľko si žalovaný v priebehu konania náhradu trov konania v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. neuplatnil, súd o trovách konania rozhodol tak, že ich náhradu žalovanému nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom po nadobudnutí jeho vykonateľnosti dobrovoľne splnená, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.