Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_B2-67Cpr-2-2015.pdf
PDF · 81.28 KB
Case nature
Area
Subarea
B2-67Cpr/2/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v Bratislave, v konaní pred sudkyňou: JUDr. Ivanou Štiftovou, v právnej veci žalobcu: K.. W. A., H. XX, D., zastúpeného advokátskou kanceláriou: DRAPPANOVÁ & Partners, s r.o, Moravská 7, Bratislava, proti žalovanému: MP IZOL, s r.o, Galvaniho 6, Bratislava, o zaplatenie 1.150 Eur s prísl., dňa 15. júna 2016, takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 1.150 Eur brutto spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,15% ročne z dlžnej sumy od 1.9.2014 do zaplatenia a náhradu trov konania pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku za návrh v sume 69 Eur a trov právneho zastúpenia v sume 335,50 Eur na účet právneho zástupcu žalobcu - advokátskej kancelárie: DRAPPANOVÁ & Partners, s r.o, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
V zostávajúcej časti návrh z a m i e t a.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde 2.12.2015 domáhal zaplatenia sumy 1.150 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,15% ročne z dlžnej sumy od 31.8.2014 do zaplatenia, titulom nevyplatenej mzdy za mesiac júl 2014.
Žalobu odôvodnil tým, že pracoval u žalovaného na základe pracovnej zmluvy do 31.7.2014 v pracovnej pozícii Business Development Manager. Za celé obdobie pracovno-právneho vzťahu žalovaný ako zamestnávateľ nemal žiadne výhrady voči plneniu si pracovných úloh zo strany žalobcu ako zamestnanca. Vzhľadom na situáciu na trhu s komoditami, s ktorými žalovaný obchodoval a vzhľadom na to, že sa žalovanému podarilo získať zastúpenie nemeckého obchodného partnera, žalovaný sa rozhodol presunúť podnikanie na spoločnosť AluthermoSlovakia, s.r.o.. Žalovaný preto navrhol žalobcovi, aby žalobca prešiel pracovať do menovanej spoločnosti. Žalobca s týmto postupom súhlasil a k 31.7.2014 ukončil pracovný pomer so žalovaným dohodou o skončení pracovného pomeru podľa § 60 Zákonníka práce. Od 1.8.2014 žalobca prešiel pracovať do spoločnosti AluthermoSlovakia, s.r.o.. V pracovnej zmluve si žalobca a žalovaný dohodli mesačnú mzdu pre žalobcu vo výške 1.150 Eur. Dohodnutá mzda bola splatná vo výplatnom termíne, ktorým bol, 30. deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý sa mzda vypláca. Žalovaný sa pri skončení pracovného pomeru žalobcovi vyjadril, že keď bude súhlasiť s rozviazaním pracovného pomeru dohodou a dobrovoľne prejde pracovať do spoločnosti AluthermoSlovakia, s.r.o, vyplatí žalobcovi všetko, na čo má žalobca z pracovno-právneho vzťahu so žalovaným nárok. Napriek tomu, že sa žalovaný zaviazal zaplatiť žalobcovi mzdu za mesiac júl 2014 v riadnom výplatnom termíne, túto mzdu žalobcovi do dňa podania žaloby nevyplatil. Dňa 29.9.2014 žalobca podal na polícii aj trestné oznámenie na žalovaného. Vo svojej výpovedi pred políciou sa žalovaný vyjadril, že je pripravený mzdu žalobcovi uhradiť. Napriek tomu sa tak nestalo.
Súd vo veci rozhodol platobným rozkazom, zo dňa 22.1.2016, č.k. 67 Cpr 2/2015 - 24, proti ktorému podal žalovaný včas odpor, preto bol platobný rozkaz zo zákona zrušený a súd vo veci nariadil pojednávanie.
V podanom odpore žalovaný uviedol, že žalobca ako zamestnanec si opakovane neplnil svoje povinnosti vyplývajúce mu z pracovnej zmluvy. Žalovaný totižto po čase došiel na to, že žalobca namiesto toho, aby riadne a včas plnil svoje pracovnoprávne povinnosti, čím bolo aj zháňanie obchodov a zákazok pre zamestnávateľa, čo malo byť pracovnou náplňou žalobcu, realizoval takéto obchody a zákazky na vlastná účet a vo svojom mene na spoločnosť DANY VITAL, s.r.o, v ktorej je konateľom. Týmto svojim konaním v rozpore aj s dobrými mravmi spôsobil žalovanému značné škody, ktoré žalovaný vyčísli a uplatní si ich voči pohľadávke žalobcu.
Na pojednávanie súdu, ktoré sa uskutočnilo dňa 15.6.2016 sa žalovaný nedostavil, svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnil podaním doručeným súdu deň pred pojednávaním. Žiadal o odročenie pojednávania s odôvodnením, že konateľ spoločnosti je odcestovaný mimo územia SR. Nakoľko žiadosť o odročenie pojednávania nespĺňala náležitosti podľa § 119 O.s.p., pričom žalovaný ním tvrdené skutočnosti uvedené v ospravedlnení a žiadosti o odročenie pojednávania ani ničím nepreukázal, súd pojednával v jeho neprítomnosti podľa § 101 ods. 2 O.s.p.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, prednesom právneho zástupcu žalobcu, oboznámil sa s listinnými dôkazmi založenými v spise a zistil nasledovný skutkový stav veci:
Žalobca pracoval u žalovaného na základe pracovnej zmluvy zo dňa 12.4.2012, s nástupom práce od 12.4.2012 a dohodnutým druhom práce: Business Development Manager. Pracovná zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú.
K ukončeniu pracovného pomeru medzi účastníkmi konania došlo dohodou k 31.7.2014.
Podľa čl. V bod 5.2 pracovnej zmluvy, mzda zamestnanca je splatná podľa ust. § 129 a nasl. zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, t.j. pozadu za mesačné obdobie, najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca.
Právny zástupca žalobcu zotrvajúc na podanom návrhu vo svojom prednese uviedol, že pokiaľ žalovaný poukazoval na to, že žalobca si riadne neplnil svoje povinnosti a zarábal konkurenčným spôsobom, toto svoje tvrdenie žalovaný ničím nepreukázal, pričom sa jedná o informáciu, ktorá sa objavila až v podanom odpore. Žalovaný po celý čas na tieto skutočnosti nikde nepoukazoval.
Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že pre žalovaného riadne vykonával dohodnutú prácu. Žiadne konkurenčné činnosti nevykonával. Má síce založenú spoločnosť, avšak predmetom jej činnosti je obchodovanie s kávou a čajom. Pre žalovaného vykonával činnosti smerujúce k získavaniu zákazníkov v stavebnej oblasti.
Podľa § 118 ods. 1 zák. č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce, zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu.
Podľa § 129 ods. 1 Zákonníka práce, mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve nedohodlo inak.
Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení a vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobcom uplatnený nárok je v plnom rozsahu dôvodný. Z obsahu pracovnej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania vyplýva, že žalobcovi prináleží za vykonanú prácu mzda vo výške 1.150 Eur brutto. Žalovaný v konaní nepreukázal, že žalobcovi vyplatil mzdu za mesiac júl 2014, preto súd zaviazal žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy.
Pokiaľ sa žalovaný bránil tým, že žalobca si neplnil riadne svoje povinnosti vyplývajúce mu z pracovnej zmluvy, tieto svoje tvrdenia ničím nepreukázal. Naviac žalovaným namietané skutočnosti nemajú za následok zánik povinnosti zamestnávateľa vyplatiť zamestnancovi mzdu podľa pracovnej zmluvy.
Obrana žalovaného ohľadom započítania pohľadávky na náhradu škody je bez právneho významu, nakoľko žalovaný si voči žalobcovi v tomto konaní riadnym procesným spôsobom jednak žiadnu pohľadávku neuplatnil a jednak vychádzajúc z ust. § 1 ods. 4 Zákonníka práce, je akékoľvek započítanie pohľadávok zamestnávateľa voči zamestnancovi v pracovnoprávnych vzťahoch neprípustné. Ak teda zamestnávateľ má voči zamestnancovi vzájomné nároky, hoc aj titulom náhrady škody, môže si tieto uplatniť jedine samostatnou žalobou proti zamestnancovi.
Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nar. vl. č. 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Žalovaný sa s plnením peňažného dlhu dostal do omeškania, preto ho súd zaviazal tiež na zaplatenie úroku z omeškania, ktorého výšku si žalobca uplatnil v súlade so zákonom. Súd však priznal žalobcovi úrok z omeškania od 1.9.2014, nakoľko mzda za mesiac júl 2014 bola splatná do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca (čl. V bod 5.2 pracovnej zmluvy), t.j. do 31.8.2014. Žalovaný sa tak mohol s vyplatením mzdy za mesiac júl 2014 dostať do omeškania až uplynutím tejto lehoty, t.j. 1.9.2014. V zostávajúcej časti úroku z omeškania súd návrh zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p., podľa ktorého aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.
Žalobca mal neúspech len v pomerne nepatrnej časti, preto je žalovaný povinný zaplatiť navrhovateľom návrhu trov konania v celom rozsahu. Trovy konania žalobcu pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za návrh v sume 69 Eur a trov právneho zastúpenia za 4 úkony právnej služby podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z. (prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podania na súd, vyjadrenie k odporu, účasť na pojednávaní dňa 15.6.2016) po 61,41 Eur, t.j. 245,64 Eur + režijný paušál 2x 8,39 Eur za úkony právnej služby v roku 2015, t.j. 16,78 Eur a 2x 8,58 Eur za úkony právnej služby v roku 2016, t.j. 17,16 Eur. Trovy právneho zastúpenia tak predstavujú celkom 279,58 Eur + DPH, t.j. 335,50 Eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie, v lehote 15 dní, odo dňa jeho doručenia, na tunajšom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie, podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.