Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17P-17-2016.pdf
PDF · 100.63 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-17P/17/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V v konaní pred sudkyňou JUDr. Miroslavou Štannerovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: W. B., nar. XX.X.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Q. práce, sociálnych vecí a rodiny N., S. Xa, N., dieťa rodičov, matky: V. B., trvale bytom N., F. 1, zastúpená O.. I. Z., advokátkou so sídlom v N., AK, N. XX, a otca: F. B., trvale bytom Z., O. XX, na návrh matky o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností a o úpravu styku a na návrh otca o úpravu styku, takto
rozhodol:
Z. z v e r u j e maloletú W. B., nar. XX.X.XXXX, do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok.
P. je p o v i n n ý platiť na výživu maloletej od XX.X.XXXX sumu XXX,- € mesačne vždy do XX. dňa v každom mesiaci vopred matke maloletej.
R. výživné za obdobie od XX.X.XXXX do XX.X.XXXX v celkovej sume XXX,XX € súd povoľuje otcovi splácať po XX,- € mesačne spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok od júla XXXX.
Súd u p r a v u j e styk otca s maloletou v každom nepárnom kalendárnom týždni od piatku XX.XX hodiny do nedele XX.XX hodiny a v každom kalendárnom roku od XX.XX. X.XX hodiny do XX.XX. XX.XX hodiny a od S. piatku X.XX hodiny do N. soboty XX.XX hodiny s tým, že maloletú si prevezme od matky v mieste jej bydliska, kde jej ju následne aj odovzdá.
Matka je povinná maloletú na styk riadne pripraviť.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
D. zo dňa XX.X.XXXX, tunajšiemu súdu podaným dňa XX.X.XXXX, požiadala matka o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej W. B., nar. XX.X.XXXX tak, že ju navrhla zveriť do svojej osobnej starostlivosti a otca zaviazať výživným v sume XXX,-€ mesačne. Na pojednávaní matka návrh doplnila tým, že požadovala tiež maloletú zastupovať a spravovať jej majetok, počiatok určenia výživného navrhla určiť januárom XXXX a zároveň trvala aj na súdnej úprave styku otca s maloletou v každom nepárnom kalendárnom týždni okrem letných školských prázdnin od piatku XX.XX hodiny do nedele XX.XX hodiny a v každom kalendárnom roku od XX.XX. X.XX hodiny do XX.XX. XX.XX hodiny. P. letného obdobia uviedla, že toto nie je potrebné upraviť súdnym rozhodnutím, keďže tu sa vedia s otcom dohodnúť. H. vypovedala, že otec plní v každom mesiaci výživné v sume XX,-€, materiálne príspevky maloletej neposkytuje. W. medzi nimi dochádzalo k nezhodám ohľadne realizácie styku počas víkendov, kedy otec chcel tento v párnom kalendárnom týždni, jej však vyhovuje v dôsledku pracovnej doby, aby sa styk uskutočňoval v nepárnom kalendárnom týždni. D. sa zhodnúť ani na styku v období S., otec trval
na stretnutí s maloletou počas S. dňa, čo ale podľa matky nie je vhodné, nakoľko by maloletá nebola so svojimi súrodencami. D. matka pripustila predĺženie styku už od XX.XX. X.XX hodiny do XX.XX. XX.XX hodiny. S úpravou styku vo veľkonočnom období nesúhlasila, nakoľko ide o dievča, ktoré sa s ňou pripravuje na sviatky, farbia spolu vajíčka a na S. pondelok očakáva šibačov.
W. XX.X.XXXX podal otec návrh na úpravu styku s maloletou každý párny týždeň v roku od piatka od XX.XX hodiny do nedele XX.XX hodiny, počas vianočných a veľkonočných prázdnin, na Z., na D. rok, ako aj počas všetkých školských prázdnin každým párny rok okrem letných prázdnin, kedy bude oprávnený stýkať sa s dieťaťom štrnásť dní vo vopred dohodnuté dni s matkou. P. na pojednávaní súhlasil so zverením maloletej do matkinej osobnej starostlivosti, kedy by ju matka aj zastupovala a spravovala by tiež jej majetok. P. výživného uviedol, že je schopný plniť ho v sume XX,-€ mesačne kým sa nezamestná. Z. styk s maloletou požadoval upraviť v párnom kalendárnom týždni od piatka do nedele, aby sa maloletá mohla stretávať aj so svojou sesternicou, teda jeho neterou, ktorá sa v nepárne víkendy zdržiava u svojho otca. H. chcel, aby bola maloletá u neho každý druhý rok od S. večera do D. roku, a tiež od S. piatku do S. pondelka alebo nasledujúceho utorka a na svoje narodeniny.
G. o obidvoch návrhoch rodičov bolo spojené na spoločné konanie uznesením zo dňa XX.X.XXXX, č.k. XXP/XXX/XXXX.
G. opatrovník odporučil maloletú zveriť do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok, výživné určiť otcovi sumou XXX,-€ mesačne a čo sa týka úpravy styku, priklonil sa k návrhu matky.
S. dokazovaním súd zistil, že rodičia maloletého dieťaťa nie sú a nikdy ani neboli manželmi, partnerský vzťah ukončili v októbri XXXX, odvtedy spoločne nebývajú a nehospodária.
O. je slobodná, má dve ďalšie vyživovacie povinnosti k maloletým deťom G., A., nar. XX.X.XXXX, žiakovi deviateho ročníka základnej školy a trinásťročnej D., nar. X.X.XXXX. Z. s maloletými deťmi býva v domácnosti svojich rodičov, na dve staršie deti poberá výživné v celkovej sume XXX,-€ mesačne. V dobe od augusta do októbra XXXX bola zamestnaná v Y. M., kde dosiahla zárobok v priemere XXX,XX € netto mesačne. Od novembra XXXX je jej zamestnávateľom G. Z. republika v.o.s. a jej tamojší priemerný čistý mesačný zárobok predstavuje XXX,XX €. V živnostenskom ani v obchodnom registri vedená nie je. Je nemajetná, iný príjem, než zárobok z pracovného pomeru nemá. R. stav matke nezvyšuje náklady na jej výživu.
P. je slobodný, bez ďalších vyživovacích povinností. V živnostenskom registri má od X.XX.XXXX zapísané predmety činnosti: organizovanie výstav a veľtrhov, upratovacie práce, výkopové a zemné práce, demolácie a prípravné práce pre stavbu, omietkárske a betonárske práce, maliarske, natieračské a sklenárske práce, kúpa tovaru za účelom jeho predaja konečnému spotrebiteľovi (maloobchod) v rozsahu voľných živností, kúpa tovaru za účelom jeho predaja iným prevádzkovateľom živnosti (veľkoobchod) v rozsahu voľných živností, pohostinská činnosť a sprostredkovateľská činnosť v rozsahu voľnej živnosti, vo všetkých predmetoch je činnosť pozastavená od XX.X.XXXX do XX.X.XXXX. V daňovom priznaní za rok XXXX otec uviedol výšku príjmov zo živnosti X.XXX,XX €, výdavkov zo živnosti X.XXX,XX €, základ dane X.XXX,XX € a nulovú daň. V obchodnom registri vedený nie je. Od X.X.XXXX je v evidencii uchádzačov o zamestnanie bez nároku na podporu. A. vlastného udania do polovice roku XXXX vykonával živnosť spoločne so svojim otcom, pracovali pre L., z predmetov činností zapísaných v živnostenskom liste využíval výstavníctvo. M. otcovi sa však stal úraz, pracovať nemôže, pre L. ale museli pracovať dvaja. V súčasnosti si privyrába brigádne, chodí pracovať na stavby, mesačne zarobí cca XXX,-€. R. stav mu nespôsobuje trvalo zvýšené náklady na výživu. Je výlučným vlastníkom staršieho rodinného domu, ktorý kúpil pre seba a matku maloletej kým boli ešte partnermi a na hypotéku ho prerábal, teraz ho musí predať, realitná kancelária ho ponúka za XX.XXX,-€. Po predaji domu pôjde bývať ku svojim rodičom.
O. je vo veku necelých šesť rokov, v septembri t.r. nastúpi do štátnej materskej školy, doposiaľ je počas pracovnej doby matky v opatrovaní matkinej matky. M. zdravotný stav si nevyžaduje mimoriadne finančné výdaje ani špeciálnu opateru.
A. § 36 ods. X R.. o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. X. § 24, XX a XX sa použijú primerane.
D. rodičia nie sú manželmi, nebývajú spoločne a nevedú spoločnú domácnosť, je návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu dôvodný.
Z. v zmysle súhlasných stanovísk všetkých účastníkov konania rozhodol o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matky, v ktorej sa už od ukončení spolužitia rodičov aj nachádza. R. rozhodol aj o tom, že matka bude dieťa tiež zastupovať a spravovať jeho majetok, opäť za súhlasu otca a kolízneho opatrovníka.
A. § 62 ods. X Zák. o rod. plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa ods. 2 cit. § obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa ods. 4 veta prvá cit. § pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
Z dôvodu predškolského veku maloletého dieťaťa je nutné zohľadňovať jeho osobnú opateru matkou ako podstatnú kompenzáciu jej finančnej povinnosti k nemu.
Podľa ods. 5 cit. § výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Výdavkami, pred ktorými má vyživovacia povinnosť prednosť, sú aj všetky dobrovoľné finančné záväzky rodiča voči fyzickým a právnickým osobám, teda pôžičky, úverové, či leasingové zmluvy a pod., ako aj exekúcie vedené proti rodičovi v dôsledku neplnenia si finančných záväzkov a povinností.
Podľa § 75 ods. 1 Zák. o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Odôvodnené potreby oprávneného (maloletého dieťaťa) zahŕňajú jednak potreby základné: stravovanie, ošatenie, hygiena, školské, resp. predškolské výdaje, cestovné do školy, pomerná časť nákladov za bývanie, poplatky spojené s príležitostnou liečbou a pod., ako aj potreby v širšej miere prispievajúce k rozvoju osobnosti mladého človeka: kultúra, šport, mimoškolské aktivity, záujmy, záľuby, dovolenky atď., to všetko primerané veku. U detí útleho veku sú to aj všetky predmety stimulujúce ich fyzický a mentálny rozvoj (hračky, veci pre zábavu, hry a pod.).
Schopnosti a možnosti povinného (rodiča) sú dané nielen jeho preukázanými zárobkovými pomermi, ale tiež všetkými ďalšími príjmami, najvyššie dosiahnutým vzdelaním, odbornosťou, nadobudnutou praxou, aktuálnym ale aj predošlými pracovnými pozíciami, rozsahom a druhom vykonávanej pracovnej aktivity, fyzickým vekom, zdravotným stavom, počtom vyživovacích povinností, atď. U osôb samostatne zárobkovo činných je to aj ich kreativita, flexibilnosť, miera pracovného nasadenia, schopnosť presadiť sa v konkurencii a v neposlednom rade rozsah a druh predmetu podnikania zapísaného v živnostenskom liste alebo predmetu činnosti firmy zapísanej v obchodnom registri.
Každý rodič nezaopatreného dieťaťa je povinný dieťa riadne uživiť, a to aj na úkor svojich vlastných potrieb.
Otec na maloletú doposiaľ dobrovoľne platil výživné v sume XX,-€ mesačne.
Matka navrhla výživné určiť v sume XXX.,-€ mesačne. Podľa otca v jeho schopnostiach je do doby než sa zamestná platiť výživné XX,-€. G. opatrovník odporučil výživné stanoviť vo výške XXX,-€ mesačne. A. určení výšky výživného súd vychádzal z preukázaných pomerov tak na strane maloletej, ako aj jej rodičov.
O. bude mať v septembri t.r. šesť rokov, od uvedeného mesiaca začne navštevovať štátne predškolské zariadenie. Je zdravá a jej odôvodnené potreby sú štandardné a primerané jej veku.
O. býva spoločne so svojimi tromi deťmi v domácnosti svojich rodičov, nemá teda vlastné bývanie, je nemajetná.
O. je jedinou vyživovacou povinnosťou otca. P. je zdravý a schopný riadne pracovať. V živnostenskom registri má zapísaných celkovo deväť predmetov činnosti, ktoré je bezpochyby schopný vykonávať, inak by o ich zápis nepožiadal, pričom neobstojí jeho tvrdenie, že živnosť musel prerušiť z dôvodu úrazu svojho otca, s ktorým sa spoločne zaoberali len výstavníctvom.
S. práce na základe živnostenského listu predpokladá, že jeho držiteľ vykonáva prácu samostatne minimálne v takom rozsahu, v akom by ju vykonával v trvalom pracovnom pomere. D. sa tu teda účasť ďalších osôb, i keď spolupráca viacerých živnostníkov pre jeden subjekt nie je vylúčená. P. má v živnostenskom liste zapísané aj také činnosti, ktoré by mohol vykonávať sám a nielen pre jednu firmu, takže prerušenie jeho živnostenskej aktivity a zaevidovanie sa na úrade práce sa v podstate u neho rovná dobrovoľnému ukončeniu trvalého pracovného pomeru, preto je nutné posudzovať ho v súlade s vyššie citovaným ustanovením § 75 ods. X veta druhá R.. o rodine.
Aj keď otec nebýva priamo v hlavnom meste, ako živnostník tu pracoval pre firmu L., je teda schopný dopravovať sa sem aj naďalej za účelom výkonu zárobkovej činnosti, pre ktorú tu má najväčšie možnosti v dôsledku koncentrácie pracovných príležitostí v štátnom i súkromnom sektore.
Čo sa týka majetkových pomerov, tieto sú na strane otca nepochybne omnoho lepšie, než u matky, ktorá nemá ani vlastné bývanie. P. je vlastníkom rodinného domu, ktorý mieni predať s úmyslom ísť bývať ku svojim rodičom.
Z. nemohol akceptovať sumu XX,-€ ako výživné na maloletú, ktoré je otec podľa vlastných slov schopný plniť do doby, kedy sa zamestná. P. je potrebné posudzovať tak, ako by vykonával zárobkovú aktivitu či už v riadnom pracovnom pomere alebo ako živnostník, bez ohľadu na jeho evidenciu na úrade práce, pričom navyše otec ani nepresvedčil, že by si sám aktívne zamestnanie hľadal.
Z. za výživné zodpovedajúce všetkým kritériám stanoveným zákonom považoval sumu XXX,-€ mesačne odporučenú kolíznym opatrovníkom, ktorá spolu s pomerným finančným prispením matky a štátnym prídavkom matke na maloletú vyplácaným umožní riadne zabezpečiť dieťaťu všetky odôvodnené potreby adekvátne k jeho veku.
A. § 77 ods. X veta tretia R.. o rodine výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Ak si povinný neplní svoju vyživovaciu povinnosť k nezaopatrenému dieťaťu vôbec alebo v dostatočnej miere, je nevyhnutné podať návrh na začatie konania čo najskôr. U maloletého oprávneného môže súd výnimočne priznať výživné aj spätne, a to až tri roky odo dňa podania návrhu na súd, avšak len z dôvodov hodných osobitného zreteľa. A. súd uzná, že sú dané takéto dôvody, musí mať preukázané predovšetkým kedy si povinný prestal plniť úplne, resp. čiastočne svoju vyživovaciu povinnosť k oprávnenému.
O. návrh na súd podala dňa XX.X.XXXX, čo je deň, ktorý procesný predpis určuje za deň začatia konania. V prípade, ak súd konanie začne ex offo, je týmto dňom ten deň, kedy súd vydal uznesenie o začatí konania. S. pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne, ktoré sa počítajú odo dňa začatia konania. R. podmienkou však je existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa. Z. teda môže výživné na maloleté dieťa priznať aj spätne, ak z istých dôvodov, ktoré možno uznať ako výnimočné, účastník žiada o spätné určenie výživného a v jeho počine nemožno badať snahu zneužiť
tento zákonný inštitút. R. pritom existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa, resp. jej preukázanie vyžaduje striktne a bez výnimky v každom prípade, pokiaľ sa návrhom požaduje určenie výživného skôr, než dňom podania návrhu.
G. v konaní neboli matkou vyprodukované žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by bolo možno výživné na maloletú určiť od začiatku mesiaca január XXXX, súd počiatok plnenia výživného určil od podania návrhu na súd.
H. vzniklo zročné výživné za obdobie od XX.X.XXXX do XX.X.XXXX v celkovej sume XXX,XX € (XX dní mesiaca január XXXX plus mesiace február až jún XXXX = XX,XX € plus XXX,-€ mínus otcom už zaplatené výživné XX,XX € za január XXXX a XXX,-€ za mesiace február až jún XXXX), ktoré súd povolil otcovi splácať po XX,- € mesačne spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok od júla XXXX v súlade s § X60 ods. 1 O.s.p. (ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Z. môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.).
L. započítateľné plnenia otca v prospech zročného výživného nad rámec bežného výživného mimo sumy XX,-€ v každom zročnom mesiaci v konaní preukázané neboli.
O. navrhla styk otca s maloletou upraviť z dôvodu, že v tejto veci nie sú schopní dohodnúť sa mimosúdne mimo letného obdobia. P. podal samostatný návrh na úpravu svojho styku s maloletou.
A. § X5 ods. 2 R.. o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom.
A. úprave styku rodiča s maloletým dieťaťom musí súd zohľadňovať pomery zistené u maloletého dieťaťa, t.j. vek, zdravotný stav, denný režim, vzťah k rodičovi, s ktorým má mať styk upravený, vzdialenosť bydliska dieťaťa od bydliska tohto rodiča, ako aj pomery na strane oprávneného rodiča, a to jeho osobnostné predpoklady a schopnosť poskytnúť dieťaťu veku primeranú opateru po dobu určenú na styk, schopnosť vytvoriť dieťaťu vhodný program po dobu určenú na styk a v prostredí zodpovedajúcom nárokom a potrebám dieťaťa, tiež rozvrhnutie pracovnej doby a kvalitu prostredia, v ktorom sa má styk realizovať, vrátane spolubývajúcich osôb a ich vzťahu k dieťaťu. U dieťaťa útleho veku je nevyhnutné zohľadňovať jeho určitú závislosť na matke ako preferenčnom rodičovi, ktorý mu poskytuje stálu opateru, ako aj spôsobilosť otca poskytnúť dieťaťu riadnu starostlivosť v dobe určenej na styk (stravovanie, oddych, hygiena a pod.) a vytvoriť mu patričný komfort.
O. navrhla styk upraviť v každom nepárnom kalendárnom týždni okrem letných školských prázdnin od piatku XX.XX hodiny do nedele XX.XX hodiny a v každom kalendárnom roku od XX.XX. X.XX hodiny do XX.XX. XX.XX hodiny, neskôr bola ochotná dobu styku predĺžiť už od XX.XX. X.XX hodiny do XX.XX. XX.XX hodiny.
P. požadoval svoj styk s maloletou upraviť v párnom kalendárnom týždni od piatka do nedele z dôvodu, aby sa maloletá mohla stretávať s jeho neterou, ktorá sa v nepárne víkendy zdržiava u svojho otca a zároveň chcel, aby bola maloletá u neho každý druhý rok od S. večera do D. roku, od S. piatku do S. pondelka alebo nasledujúceho utorka a na svoje narodeniny.
G. opatrovník sa priklonil k návrhu matky.
Za primeranú úpravu styku otca s maloletou s ohľadom na jej vek súd považuje styk v každom nepárnom kalendárnom týždni od piatku XX.XX hodiny do nedele XX.XX hodiny, pričom prioritná je požiadavka matky ohľadne nepárneho kalendárneho týždňa, keď v dôsledku výkonu práce počas víkendov párnych kalendárnych týždňov by nemohla tráviť čas s maloletou, pred požiadavkou otca, aby sa maloletá mohla stýkať s jeho neterou. Z. pri úprave styku rodiča musí zohľadňovať aktuálne pomery na strane dieťaťa a rodičov bez ohľadu na pomery ďalších príbuzných. O. v každom kalendárnom roku od XX.XX. X.XX hodiny do XX.XX. XX.XX hodiny pri zachovaní zásady, že dieťa by malo S. deň tráviť vo svojom domácom prostredí, navyše keď má maloletá ešte dvoch súrodencov, pričom však na druhej strane bude mať otec právo styku počas oboch vianočných dní (prvý a druhý sviatok vianočný) tak, ako mu to
matka ponúkla. V období S. noci je styk upravený od S. piatku X.XX hodiny do N. soboty XX.XX hodiny, kedy maloletá bude tráviť tieto sviatky v polovici u otca a v polovici u matky, u matky v polovici druhej, keďže nesporne vo svojom domácom prostredí bude očakávať šibačov. P. nepoprel, že ohľadne letných prázdnin sa bude vedieť o styku s matkou dohodnúť mimosúdne tak, ako to ona uviedla, preto súd toto obdobie neupravil. N. na rodičoch, aby si letné prázdniny rozdelili najmä podľa svojich pracovných povinností. D. vyhovené požiadavke otca, aby maloletá bola striedavo u matky a u neho počas jej narodenín, nakoľko je v záujme maloletej aby tento pre ňu nesporne veľmi dôležitý sviatok trávila vo svojom domácom prostredí, kde prijíma aj gratulantov.
P. si maloletú prevezme od matky v mieste jej bydliska, kde jej ju následne aj odovzdá. A. matky bude maloletú na stretnutie s otcom riadne pripraviť, teda predovšetkým vybaviť ju počasiu a ročnej dobe primeraným oblečením, ako aj vhodným spôsobom ju motivovať k tomu, aby stretnutie s otcom neodmietala.
Z. určený súdnym rozhodnutím je záväzný pre oboch rodičov a dôvodom jeho nerealizovania môžu byť len také závažné okolnosti, ako napr. ochorenie dieťaťa či rodiča na styk oprávneného. A. úspešného priebehu styku je, aby rodičia dokázali medzi sebou ohľadne svojho dieťaťa komunikovať bezkonfliktne a vecne. A. matky je, aby prispela aktívne k zdarnému priebehu styku tým, že otca oboznámi s aktuálnymi potrebami a zvyklosťami dieťaťa. O trovách konania súd rozhodol podľa § X46 ods. 1 písm. a) O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, trojmo, na Krajský súd v Bratislave, prostredníctvom podpísaného súdu, so všeobecnými náležitosťami podľa § 42 ods. 3 O.s.p. a náležitosťami podľa § 205 ods. 1 O.s.p. (proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v ako rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, a to len z dôvodov podľa § 205 ods. 2 O.s.p. (vady konania podľa § 221 ods. 1, iná vada konania majúca za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, neúplné zistenie skutkového stavu veci pre nevykonanie navrhnutých dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností, nesprávne skutkové zistenia, existencia ďalších skutočností alebo iných dôkazov doteraz neuplatnených -§ 205a, nesprávne právne posúdenie veci.).
Pokiaľ povinnosti určené týmto rozsudkom nebudú plnené dobrovoľne, môže byť podaný návrh na exekúciu (výživné) a na súdny výkon rozhodnutia (styk).