Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9Co-501-2015.pdf
PDF · 75.95 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/501/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Sogu a sudcov JUDr. Táni Veščičikovej a JUDr. Dany Bystrianskej v právnej veci žalobcu: Home Credit Slovakia a.s., Teplická 7334/147, Piešťany, zastúpeného AK GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., Teplická 7434/147, Piešťany proti žalovanému X. F., bývajúcemu v I. XX, o zaplatenie 2.885,65 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 18.5.2015 č.k. 8C/44/2015-47 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutej časti, t.j. vo výroku, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá a vo výroku o trovách konania.
Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva.
odôvodnenie:
Žalobca sa proti žalovanému domáhal zaplatenia 2.885,65 eur na tom základe, že medzi účastníkmi bola dňa 21.10.2011 uzavretá úverová zmluva, predmetom ktorej bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške 2.600,00 eur. Žalovaný sa zaviazal vrátiť finančné prostriedky v 84 splátkach po 67,17 eur. Keďže sa dostal s úhradou do omeškania, bol dňa 28.5.2012 vyzvaný na zaplatenie celého úveru, ktorý pozostáva z nezaplatených splátok po splatnosti, upomienky, zmluvnej pokuty a zo zosplatnených budúcich splátok. Zmluvné pokuty a upomienky boli vyúčtované v zmysle úverových zmluvných podmienok, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy. Žalovaná suma pozostáva z istiny 72,29 eur, úroku vo výške 227,46 eur, zosplatnenej istiny 2.491,80 eur, poplatkov za upomienky a poistné.
Súd prvého stupňa preskúmaným rozsudkom uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi 2.465,66 eur s 5,15% úrokom z omeškania od 25.2.2015 do zaplatenia a nahradiť trovy konania vrátane trov právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu žalobcu vo výške 325,48 eur, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
V prevyšujúcej časti žalobu zamietol.
Na základe vykonaného dokazovania vzal za preukázané, že medzi účastníkmi bola uzavretá úverová zmluva o spotrebiteľskom úvere podľa všeobecných ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Súd po preskúmaní zistil, že predmetná zmluva nemá všetky náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V predloženej úverovej zmluve je uvedená ročná percentuálna miera nákladov v rozmedzí od 25,1 do 26% a takýto údaj súd považuje za neurčitý, nepresný a uvedený v neprospech veriteľa. V danom prípade nejde o revolvingový úver a teda ročná percentuálna miera nákladov má byť v zmluve uvedená presne a určito. Ročná percentuálna miera nákladov totiž predstavuje celkovo náklady spojené s úverom, do jej výpočtu sa zahŕňa nielen výška úrokovej sadzby, ale aj výška ostatných poplatkov
spojených s úverom a pre spotrebiteľa ide o najdôležitejší údaj, keď mu umožňuje najjednoduchšie porovnanie ceny jednotlivých spotrebiteľských úverov. Vzhľadom k tomu ročnú percentuálnu mieru nákladov tak, ako je uvedená v zmluve uzavretej medzi účastníkmi nie je možné rešpektovať. Na tom nemení nič ani tá skutočnosť, že úplne malým písmom je v zmluve pri hviezdičke uvedené, že klient súhlasí s tým, že presnú výšku ročnej percentuálnej miery nákladov mu spoločnosť oznámi po poskytnutí úveru. Ročná percentuálna miera nákladov musí byť totiž určená presne už v zmluve a okrem toho zo strany žalobcu ani nebolo preukázané oznámenie správnej výšky ročnej percentuálnej miery nákladov. Súd prihliadol aj k tomu, že pri výške úveru 2.600,00 eur a 84 mesačných splátkach po 67,17 eur ročná percentuálna miera nákladov predstavuje 28,13%, nie ako je uvedené v zmluve od 25,1 do 26%. Ďalej v úverovej zmluve predloženej žalobcom nie je uvedená celková čiastka splatná spotrebiteľom v sume 5.244,96 eur. Má ísť o údaj predstavujúci celkovú výšku spotrebiteľského úveru. Prepočtom výšky splátky uvedenej zmluve 67,17 eur počtom splátok 84 súd zistil, že celková výška tohto úveru predstavuje 5.642,28 eur. V zmluve je tak uvedený nesprávny údaj v neprospech žalovaného ako spotrebiteľa. Rovnako má za to, že v zmluve nie je uvedený údaj o konečnej splatnosti úveru. Predmetná zmluva obsahuje len údaj 84 mesiacov po poskytnutí úveru a to do 15. dňa v poslednom mesiaci. Takýto údaj nepovažoval súd prvého stupňa za presne časovo, dátumovo špecifikovaný, konečnou splatnosťou úveru pre túto konkrétnu zmluvu a preto súd skonštatoval, že úverová zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania údaj o konečnej splatnosti úveru neobsahuje. Zo zmluvy ďalej vyplýva, že táto neobsahuje povinný údaj v zmysle § 9 ods. 2 písm. k/ cit. zákona, a to výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Zmluva obsahuje údaj o celkovej výške splátky. Podľa ust. § 9 ods. 2 písm. k/ sa každý z atribútov vyjadrených v zákone slovami suma, počet a termín splátok sa viaže ku každej z tam uvedených položiek spotrebiteľského úveru, teda ako k istine a úrokom, taktiež prípadne k iným poplatkom. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd skonštatoval, že úverová zmluva zo dňa 21.10.2011 neobsahuje údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, konečnú výšku úveru a konečnú splatnosť úveru, výšku, počet a termín splátok úrokov a iných poplatkov v zmysle § 9 ods. 2 písm. f/, g/, j/ a k/ zákona č. 129/2010 Z.z. a preto podľa § 11 ods. 1 uvedeného zákona platí, že predmetný spotrebiteľský úver je bezúročný a bez poplatkov. Na základe toho má žalobca nárok len na vrátenie skutočne ním poskytnutého úveru vo výške 2.600,00 eur. Žalovaný uhradil žalobcovi celkovo 134,34 eur a preto mu súd uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 2.465,66 eur ako rozdiel sumy poskytnutého úveru 2.600,00 eur a zaplatenej sumy 143,34 eur a preto v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.
O úroku z omeškania rozhodol s poukazom na ust. § 517 ods. 2 OZ a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., pričom tieto úroky boli priznané odo dňa nasledujúceho po prevzatí žaloby žalobcom, výška úroku bola určená s prihliadnutím na vládne nariadenie č. 87/1995 Z.z.
O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa s poukazom na ust. § 142 ods. 2 O.s.p. Vychádzal z toho, že žalobe bolo vyhovené percentuálne vo výške 85,44% a návrh bol zamietnutý v rozsahu 14,56%. Pri plnom úspechu by mal žalobca právo na náhradu trov konania vo výške 459,20 eur pozostávajúci zo zaplateného súdneho poplatku z návrhu 173,00 eur, z trov zastúpenia 286,00 eur za 2 úkony, ktoré súd považuje za účelne vynaložené a to prípravu a prevzatie zastupovania a podanie návrhu. Keďže žalobca bol v konaní úspešný 70,88% súd mu priznal náhradu trov konania v sume 325,48 eur a za súdny poplatok 122,62 eur a trovy právneho zastúpenia 202,86 eur.
Proti tomuto rozsudku, a to iba proti výroku, ktorým bola v prevyšujúcej časti žaloba zamietnutá a proti výroku o trovách konania sa včas odvolal žalobca. Navrhol v napadnutej časti rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Mal za to, že žalobcovi bola postupom súdu prvého stupňa odňatá možnosť konať pred súdom predovšetkým tým, že súd prvého stupňa nedodržal ust. § 157 ods. 2 O.s.p., keď riadne neodôvodnil rozsudok a tým znemožnil žalobcovi pripraviť adekvátnu procesnú obranu v odvolacom konaní.
V podstate žalobca neuvádza, v čom vidí nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa, pokiaľ ide o závery súdu prvého stupňa v tom smere, že súd považuje úver poskytnutý žalobcom žalovanému za úver bezúročný a bez poplatkov na základe toho, že úverová zmluva zo dňa 21.10.2011 neobsahuje nevyhnutné údaje. Rovnako neuvádza, prečo nepovažuje za správny rozsudok súdu prvého stupňa v tom, že mu nebol priznaný úrok z omeškania vo výške 9%, ale len vo výške 5,15%.
Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a správne vo veci aj rozhodol.
Správne, výstižné a presvedčivé sú aj dôvody tohto rozsudku, na ktoré v celom rozsahu poukazuje odvolací súd. Odvolací súd má za to, že súd prvého stupňa náležitým spôsobom zistil skutkový stav a správne vo veci aj rozhodol, pokiaľ vyhovel žalobe len čiastočne a že uložil žalobcovi zaplatiť žalovanému len sumu nesplateného úveru bez poplatkov a bezúročne. Správne rozhodol aj o úroku z omeškania, keď vychádzal z toho, že žalobca má právo na náhradu úroku len odo dňa, kedy sa žalovaný dostal do omeškania, t.j. odo dňa doručenia žaloby žalovanému. Správne je potom určený aj úrok vo výške 5,15% podľa úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platný ku dňu omeškania, teda k 25.2.2015 a nie ako to požaduje žalobca v žalobe odo dňa 9.12.2014.
Vzhľadom k týmto skutočnostiam s poukazom na dôvody rozsudku súdu prvého stupňa má odvolací súd za to, že dôvody odvolania žalobcu sú v celom rozsahu neopodstatnené, keďže z nich nevyplýva ani tá skutočnosť, v čom vidia nesprávnosť rozsudku súdu prvého stupňa a v ktorých častiach sú závery súdu prvého stupňa nesprávne a nepreskúmateľné.
Z týchto dôvodov odvolací súd podľa ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil.
Náhradu trov odvolacieho konania krajský súd účastníkom nepriznal, keďže žalobca nemal v odvolacom konaní úspech a žalovanému ako úspešnému v odvolacom konaní žiadne preukázateľné trovy nevznikli.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.