Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SI-3C/335/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica samosudkyňou JUDr. Jankou Butašovou v právnej veci navrhovateľa: Československá obchodná banka, a. s., Michalská 18, 815 63 Bratislava, IČO: 36 854 140, zastúpeného splnomocnencom: Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners s.r.o., Prievozská 4/B, 821 09 Bratislava, IČO: 47 239 921 proti odporkyni: Z. V., nar. X.X.XXXX, Y. XXX/X, XXX XX. G., o zaplatenie 1.502,10 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd návrh zamieta.

Odporkyni súd nepriznáva náhradu trov konania.

Súd určuje, že v zmluve od ČSOB spotrebiteľskom úvere uzavretej medzi navrhovateľom a odporkyňou v Skalici dňa 23.08.2007 v časti IV. úročenie a poplatky za úver v znení: „Za správu úveru bude banka účtovať dlžníkovi mesačne poplatky vo výške 60,- Sk a to za každý i začatý kalendárny mesiac. Dlžník sa zaväzuje platiť tento poplatok v období čerpania vždy ku koncu kalendárneho mesiaca a ďalej ku koncu obdobia čerpania v období splácania vždy s každou anuitnou splátkou úveru.“ je podmienkou neprijateľnou a neplatnou.

odôvodnenie:

Navrhovateľ podal na Okresný súd Skalica dňa 22.10.2013 návrh, ktorým sa domáhal, aby súd zaviazal odporkyňu zaplatiť navrhovateľovi sumu 1502,10 s úrokom zo sumy 1145,18 eur vo výške 15,80 % ročne od 18.10.2013 do zaplatenia, úrok z omeškania zo sumy 1372,81 eur vo výške 9,5% ročne od 18.10.2013 do zaplatenia a trovy konania. Návrh odôvodnil tým, že dňa 23.8.2007 uzavrel navrhovateľ s odporkyňou zmluvu o ČSOB spotrebiteľskom úvere č. 002515127R, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli Obchodné podmienky pre ČSOB spotrebiteľské úvery a ktorej predmetom bolo poskytnutie spotrebného úveru odporkyni do výšky úverového limitu dohodnutého zmluvnými stranami na sumu 2489,54 eur, ktorý odporkyňa dňa 23.8.2007 jednorázovo čerpala. Odporkyňa sa zaviazala v súlade s čl. V Zmluvy ako aj čl. 5 Všeobecných obchodných podmienok splácať úver v 60 mesačných anuitných splátkach, splatných vždy k 15. dňu v mesiaci, počnúc dňom 15.9.2007, pričom anuitná splátka sa skladala z istiny a príslušných úrokov podľa čl. IV Zmluvy. Splátky č. 1 až č. 59 boli dohodnuté vo výške 60,11 eur a výška poslednej (60.) splátky mala byť určená navrhovateľom na základe priebehu splácania úveru. Zmluvné strany sa v čl. IV zmluvy dohodli, že vyčerpaný a nesplatený úver sa bude úročiť pevnou úrokovou sadzbou vo výške 15,80% p.a. Odporkyňa nedodržala platobnú disciplínu, na ktorú sa zaviazala v zmluve, preto navrhovateľ v súlade s ustanoveniami bodu 9.1 Všeobecných obchodných podmienok určil predčasnú splatnosť úveru poskytnutého na základe zmluvy ku dňu 15.8.2011. V zmysle čl. VI zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že v prípade omeškania so zaplatením akýchkoľvek záväzkov podľa zmluvy, je navrhovateľ oprávnený úročiť dlžnú sumu, so zaplatením ktorej bude odporkyňa v

omeškaní, úrokom z omeškania. Výška úroku z omeškania je v súlade s § 517 ku dňu 16.8.2011 (prvý deň omeškania - deň nasledujúci po dni splatnosti úveru) 9,5% p.a. z dlžnej čiastky. V zmysle bodu 4.2 Všeobecných obchodných podmienok splátky istiny úveru po termíne splatnosti sa budú ďalej úročiť úrokovou sadzbou dohodnutou v zmluve a navyše sa môžu úročiť aj sadzbou úroku z omeškania. Úroky a poplatky, ako aj ďalšie záväzky súvisiace so Zmluvou sa neuhradené v termínoch splatnosti sa úročia len sadzbou úroku z omeškania. Vzhľadom na uvedené má navrhovateľ nárok úročiť nesplatenú istinu úveru po termíne splatnosti úrokovou sadzbou dohodnutou v zmluve, t.j. úrokovou sadzbou vo výške 15,80 % p.a. popri úročení sadzbou úroku z omeškania vo výške 9,5% p.a. a ďalšie záväzky súvisiace so zmluvou (napr. kapitalizované úroky, poplatky) úročiť sadzbou úroku z omeškania 9,5% p.a.

Pre neúplnosť návrhu vyzval súd navrhovateľa na doplnenie návrhu ohľadom špecifikácie uplatnenej pohľadávky a predloženia listinných dôkazov najmä výpisu z účtu, prehľadu splátok, cenníku poplatkov, ktorý sa podaním zo dňa 2.7.2014 vyjadril tak, že dlžná suma 1502,10 eur pozostáva z istiny 1145,18 eur, z úroku 227,63 eur vyčíslenému ku dňu 17.10.2013 a z úroku z omeškania 129,29 eur vyčíslenému ku dňu 17.10.2013. Výška úrokovej sadzby dohodnutého zmluvného úroku bola určená v súlade s čl. IV zmluvy, preto bool navrhovateľ oprávnený úročiť nesplatenú istinu sadzbou dohodnutého úroku vo výške 15,80% ročne v období od 24.8.2007 do 17.10.2013. Súčasne podľa čl. 4.2. VZP je navrhovateľ oprávnený úročiť sadzbou úrokov z omeškania všetky čiastky so zaplatením, ktorých je dlžník v omeškaní, t.j. zo súm kapitalizovaných riadnych úrokov, neuhradených poplatkov, prípadne aj ďalších peňažných nárokov vzniknutých v spojitosti so zmluvou, pričom to sa nevzťahuje na kapitalizované úroky z omeškania (navrhovateľ nepožaduje úrok z omeškania z úroku z omeškania), čo by sa priečilo základným zásadám nazerania na úrok z omeškania. Navrhovateľ zároveň predložil prehľadovú tabuľku splácania úveru odporkyňou.

Navrhovateľ v zastúpení splnomocnencom na návrhu trval v plnom rozsahu. Uviedol, že keď zmluva medzi navrhovateľom a odporkyňou bola uzavretá 23.08.2007 v tomto prípade ustanovoval Občiansky zákonník iba určité typy zmlúv v § 52 a zmluva o úvere medzi ne nepatrila. Navrhovateľ nespochybňuje, že zmluva z tohto dňa je zmluvou, ktorá sa spravuje zákonom o spotrebiteľských úveroch, avšak má za to, že v zmysle Občianskeho zákonníka jeho ustanovenia § 52 bola zmluva uzavretá platne a platnou súčasťou sú i VOP. Ďalej poznamenal, že podľa prehľadu platobnej disciplíny odporkyne k 15.10.2010 odporkyňa mala všetky splátky vyplatené, nebola v omeškaní so žiadnym splatným záväzkom voči navrhovateľovi.

Navrhovateľ sa na riadne predvolané pojednávanie nedostavil, dostavil sa jeho právny zástupca a tiež odporkyňa.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom odporkyne, zmluvou o ČSOB spotrebiteľskom úvere č. 002515127R zo dňa 23.8.2007, Obchodnými podmienkami pre ČSOB spotrebiteľské úvery, oznámením o zosplatnení úveru zo dňa 16.8.2011, históriou výpisu z bežného účtu, vyčíslením pohľadávky, prehľadovou tabuľkou splácania úveru a ostatnými listinnými dôkazmi a zistil nasledujúci skutkový stav veci:

Zo zmluvy o ČSOB spotrebiteľskom úvere č. 002515127R zo dňa 23.8.2007 (ďalej len zmluva) súd zistil, že navrhovateľ sa zaviazal poskytnúť odporkyni peňažné prostriedky formou spotrebiteľského úveru do výšky úverového limitu 75.000,- Sk, ktoré musela odporkyňa čerpať jednorázovo ku dňu 23.8.2007. Úver bol poskytnutý odporkyni bez uvedenia účelu. Odporkyňa sa zaviazala úver splácať v 60 mesačných anuitných splátkach vždy k 15. dňu v mesiaci počnúc dňom 15.8.2012. Prvá až predposledná splátka bude vo výške 1811 Sk, posledná anuitná splátka bude bankou vypočítaná na základe priebehu splácania úveru. Všetky splatné sumy bola odporkyňa povinná uhrádzať na účet vedený v ČSOB, č.ú. 4005343254/7500. V Čl. IV. zmluvy sa navrhovateľ s odporkyňou dohodol, že vyčerpaný a nesplatený úver alebo jeho časť sa bude úročiť pevnou úrokovou sadzbou vo výške 15,80 % ročne. Ročná percentuálna miera nákladov na spotrebiteľský úver predstavuje 22,82 % ročne za predpokladu, že sa bude čerpať celý úverový limit v prvý deň obdobia čerpania. Za podanie žiadosti o úver a za spracovanie úveru odporkyňa zaplatí 1500 Sk, za správu úveru bude navrhovateľ účtovať odporkyni mesačne poplatok vo výške 60,- Skza každý i začatý kalendárny mesiac. Podľa čl. VI. zmluvy v prípade omeškania odporkyne so zaplatením akýchkoľvek záväzkov podľa tejto zmluvy zmluvné strany dohodli úrok z omeškania vo výške 15% p.a. Podľa čl. VII zmluvy bolo dohodnuté poistenie úveru, pričom odporkyňa prijala A) - základný súbor poistenia pri celkovom mesačnom poplatku za poistenie úveru vo

výške 95 Sk. Podľa čl. VIII súčasťou zmluvy sú Obchodné podmienky pre ČSOB spotrebiteľské úvery platné ku dňu podpísania zmluvy, Všeobecné obchodné podmienky Československej obchodnej banky, a.s. zo dňa 1.1.2007. Dlžník je povinný dodržiavať ustanovenia vyplývajúce zo zmluvy, z Obchodných podmienok, s ktorými bol oboznámený, a podpisom tejto zmluvy s nimi vyslovuje svoj súhlas.

Z Obchodných podmienok pre ČSOB spotrebiteľské úvery účinnými odo dňa podpísania zmluvy (ďalej len „OP“) súd zistil, že v článku 9.11 sa zmluvné strany dohodli, že v prípade podstatnej zmeny podmienok, najmä ak majiteľ účtu bude v omeškaní so splatením akejkoľvek peňažnej čiastky voči ČSOB, resp. inému subjektu, ktorý mu poskytol úver, je ČSOB potom oprávnená kedykoľvek písomným oznámením odoslaným dlžníkovi vyhlásiť, že všetky jej pohľadávky z poskytnutého úveru sú splatné ku dňu vedenému v oznámení. Podľa čl. 4 bod 4.2. posledná veta úroky a poplatky neuhradené v termínoch splatnosti sa budú úročiť len sadzbou úroku z omeškania. Podľa čl. 5 splácanie - v období čerpania spláca dlžník len úroky z vyčerpaných peňažných prostriedkov, a to ku koncu kalendárneho mesiaca a ku koncu obdobia čerpania, po čerpaní nasleduje obdobie splácania úveru mesačnými splátkami dohodnutými v zmluve, úrok z omeškania je dlžník povinný uhradiť vždy k poslednému pracovného dňu kal. mesiaca a ku dňu splatenia úveru, banka je oprávnená inkasovať príslušnú splátku z bežného účtu dlžníka. Obchodné podmienky predložené navrhovateľom na dôkaz nie sú stranami podpísané.

Z oznámenia o zosplatnení úveru zo dňa 16.8.2011 súd zistil, že navrhovateľ vyhlásil celú pohľadávku za splatnú dňom 15.8.2011 a vyzval odporkyňu na zaplatenie celej zvyšnej časti vo výške 1765,69 eur do 27.8.2011. Z pripojenej časti kópie poštovej doručenky na meno odporkyne súd zistil, že je na nej nečitateľný podpis a dátum 25.08.2011.

Z histórie účtu odporkyne zo dňa 3.7.2012 súd zistil, že odporkyňa dňa 23.8.2007 čerpala peňažné prostriedky vo výške 2489,54 eur.

Z navrhovateľom predloženého vyčíslenia pohľadávky k 17.10.2013 súd zistil, že pohľadávka navrhovateľa vo výške 1502,10 eur pozostáva z istiny 1145,18 eur, dlžných úrokov 227,63 eur a dlžných úrokov z omeškania 129,29 eur.

V prehľadovej tabuľke splácania úveru odporkyňou je uvedený prehľad splátok odporkyne, koľko z jednotlivej splátky úveru bolo započítané na istinu, úrok, úrok z omeškania a na poplatky. V stĺpcoch podľa doručenej tabuľky úrok z omeškania je uvedená výška platného úroku z omeškania, úhrady započítané na úrok z omeškania a výška sadzby uplatňovaného úroku z omeškania za jednotlivé mesačné obdobia. Tabuľka je vyhotovená od 24.08.2007 do 17.10.2013 v členení na splátku istiny, na jej zaplatenie, na splátku riadneho úroku kapitalizovaného, na úrok z omeškania, jeho splatnosť, v akej výške bol zaplatený v pevnej čiastke, úroková sadzba sa mení z 15 % na 9 % alebo na inú výšku úroku v %, ďalej ide o poplatky splatné a zaplatené, splátky uhradené klientom, uvedená je omeškaná istina, ďalej je omeškanie riadneho úroku a uvedené sú od 16.01.2010 do 15.02.2010 prvýkrát nezaplatené úroky z omeškania, ďalej omeškané poplatky, prvýkrát od 16.01.2009 do 15.02.2009 a vyčíslená je v poslednom stĺpci dlžná pohľadávka banky spolu k 17.10.2013 celkom 1 502,10 eur. V časti tabuľky Splátka uhradená klientom sú uvedené jednotlivé splátky uhradené odporkyňou, ktoré predstavujú celkom sumu 3581,50 eur. Uvedená zaplatená suma bola započítaná na úhradu istiny vo výške 1344,35 eur, na úhradu riadneho úroku vo výške 1295,58 eur, na úhradu úroku z omeškania vo výške 213,57 eur a na úhradu poplatkov 728 eur. Pri poplatkoch je ako splatná suma 1 x uvedená suma 1,99 eur, predstavujúca pravdepodobne poplatok za správu úveru, 11 x poplatok vo výške 5,08 eur, 12x poplatok vo výške 5,11 eur, 9 x poplatok vo výške 13,38 eur, 2 x poplatok vo výške 13,41 eur, 1 x poplatok vo výške 25,03 eur, 1 x poplatok vo výške 33,29 eur, 2 x poplatok vo výške 40,08 eur, 5 x poplatok vo výške 41,59 eur, 1 x poplatok vo výške 50,08 eur.

Z histórie výpisu z bežného účtu súd zistil, že dlžná istina úveru ku dňu 20.8.2012 predstavovala sumu 1145,18 eur a v rovnakej výške je dlžná suma istiny úveru aj ku dňu vyhotovenia výpisu z účtu t.j. ku dňu 13.6.2016.

Z výsluchu odporkyne súd zistil, že prevzala dlh po jej nebohom synovi, ktorý mal úver po ČSOB, zostatok dlhu po jej nebohom synovi bol okolo 40 000,- Sk a aby ho nemusel splácať ručiteľ, vzala si od ČSOB úver, myslí si, že 75 000,- Sk. Syn mal ešte niekde podlžnosti, z týchto peňazí vyplácala aj iné jeho dlhy. Nedohadovala žiadne iné podmienky, čo sú v zmluve o úvere, iba požadovala úver 75 000,- Sk,

ostatné podmienky jej boli predložené k podpisu bankou. Myslela si, že keď bolo dohodnuté v zmluve aj poistenie, v splátke platila aj poistenie, poistenie jej dala banka automaticky, keď zostane nezamestnaná, že jej skutočnosť, že zostala nezamestnaná, pokryje nejakým spôsobom z poistenia aspoň nejakou časťou. Nepamätá si, či banke oznámila, že je nezamestnaná. Myslí si, že banke naposledy pokladala 900,- eur, tým myslela, že pred dvomi rokmi úver splatila. Došla jej ale žaloba. Malo by byť v tabuľke, že banke naposledy v júli 2013 odovzdala 900,- eur. Keď sa jej banka po jej poslednom vklade 900,- eur neozvala, myslela si, že má všetko splatené. Nedohadovala, že jej banka bude viesť účet, že jej bude platiť poplatky. Banka ju iba raz upomínala, že niečo nemá zaplatené a to potom dokladala tých 900,- eur.

Predmetom konania je nárok vyplývajúci zo zmluvy o ČSOB spotrebiteľskom úvere zo dňa 23.8.2007.

Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2007 (ďalej len Občiansky zákonník) spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1, 2, 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na predmet plnenia alebo cenu plnenia. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 502 ods. 1 prvá veta Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona.

Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov v znení účinnom do 31.12.2007 (ďalej len zákon č. 258/2001 Z.z.) tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä

a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť,

b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,

c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,

d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,

e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

f) meno a adresu spotrebiteľa, g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov,

h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov,

i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. zmluva ďalej obsahuje

a) oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6,

b) sankcie za porušenie zmluvy,

c) podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek,

d) spôsob zániku záväzku zo zmluvy, e) práva spotrebiteľa podľa § 7.

Podľa § 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z.z. od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 23a ods. 1 a 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení zákona č. 264/2004 Z.z. a zákona č. 616/2004 Z.z spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje, ods. 2 na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu (§ 52 až 60 Občianskeho zákonníka), sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis (výška úrokov z omeškania je ustanovená vykonávacím predpisom, a to nariadením vlády č. 87/1995 Z.z.).

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. /účinné od 1.1.2009/, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzby Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Rozhodujúcou právnou otázkou v prejednávanej veci bolo to, či právny vzťah založený zmluvou podľa zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch medzi účastníkmi je obchodno-právny alebo občiansko- právny. Súd zastáva názor, že navrhovateľom tvrdené skutočnosti, že v čase uzatvorenia zmluvy medzi navrhovateľom a odporkyňou ustanovoval Občiansky zákonník iba určité typy zmlúv v § 52 a zmluva o úvere medzi ne nepatrila nemožno výlučne podriadiť pod hypotézu právnej normy § 497 a nasledujúcich ustanovení Obchodného zákonníka, aj keď je zmluva o úvere absolútnym obchodom. Súd dospel k záveru, že na právny vzťah založený zmluvou o úvere treba aplikovať aj ustanovenie zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch medzi účastníkmi a nejedná sa o obchodno-právny vzťah, ale ide medzi účastníkmi o občiansko-právny vzťah. Z úvodných ustanovení zák. č. 258/2001 Z.z. je zrejmé, že účelom spotrebiteľského úveru nie je upraviť vzťahy pri podnikaní medzi podnikateľskými subjektmi, ale naopak regulovať vzťahy pri využití produktov podnikania spotrebiteľmi. Spotrebiteľský charakter zmluvy vyplýva z postavenia účastníkov zmluvy, keď niet pochýb o tom, že navrhovateľ je bankou podľa § 2 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, právnickou osobou so sídlom na území Slovenskej republiky založenou ako akciová spoločnosť, ktorá po a) prijíma vklady a

po b) poskytuje úvery a ktorá má na výkon činností podľa písmen a) a b) udelené bankové povolenie, ktorého predmetom podnikateľskej činnosti je aj poskytovanie úverov, je dodávateľom bankovej služby a zo žiadneho z údajov zistených v konaní nevyplynulo, žeby odporkyňa požadovala poskytnúť úver nie ako spotrebiteľ podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníky, alebo žeby konala ako osoba pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Súd aplikoval na vzťah účastníkov konania predpisy občianskoprávne, najmä Občiansky zákonník, nakoľko dospel vykonaným dokazovaním k záveru, že medzi navrhovateľom a odporkyňou vznikla zmluva o úvere, ktorá má charakter spotrebiteľského úveru, ktorú ďalej súd posudzoval podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a celý právny vzťah posudzoval aj podľa zákona č. 258/2001 Z. z v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy. K záveru o občianskoprávnom vzťahu súd vedie aj skutočnosť, že zákon č. 258/2001 Z.z. k v odkaze pod čiarou pod 9) k § 5 zákona, týkajúceho sa odstúpenia od zmluvy veriteľom odkazuje na ustanovenie § 48 Občianskeho zákonníka, teda na predpis upravujúci občianskoprávne vzťahy a nie na ustanovenie § 344 Obchodného zákonníka, týkajúce sa odstúpenia od zmluvy a po oboznámení sa s obsahom predmetnej zmluvy súd hodnotí sporný vzťah ako vzťah z úveru ako absolútneho obchodu so záverom, že uvedená zmluva je úverovou zmluvou a spotrebiteľskou zmluvou, a to bez ohľadu na to, že účastníci prejavili vôľu, aby sa ich právny vzťah a práva a povinnosti z neho vzniknuté spravoval ustanoveniami Obchodného zákonníka, na ktorý odkazujú v ustanoveniach zmluvy. Zo žiadneho ustanovenia zákona nevyplýva, že by z pôsobnosti ustanovenia § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka boli vylúčené niektoré typy spotrebiteľských zmlúv, tu súd poukazuje na ustanovenie § 23a ods. 1 a 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení zákona č. 264/2004 Z.z. a zákona č. 616/2004 Z.z., podľa ktorého spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté aj podľa Obchodného zákonníka Teda ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka reguluje aj absolútne obchody. Ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka súd vykladá tak, že v prípade dualistickej právnej úpravy inštitútov súkromného práva (existuje právna úprava napríklad odstúpenia od zmluvy podľa Obchodného zákonníka aj podľa Občianskeho zákonníka, sú vo svojich účinkoch rozdielne, ďalej právna úprava premlčania je obsiahnutá tak v Občianskom zákonníku ako aj v Obchodnom zákonníku, atď.) sa na spotrebiteľské právne vzťahy nepoužije obchodné právo (), ak aplikáciou konkrétnej zmluvnej podmienky by sa postavenie spotrebiteľa oproti občianskoprávnej úprave zhoršilo. Ustanovenie § 54 ods. 1 je dôsledkom transpozície čl. 8 Smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Súd poukazuje na zmysel a cieľ tejto smernice, ktorou je ochrana spotrebiteľa, premietnuté do ustanovenie § 54 ods. 1 a ktoré bráni akémukoľvek zhoršeniu postavenia spotrebiteľa oproti tomuto zákonu (§ 54 ods. 1 .

Z uvedeného súd vyvodil, že pri účele uzatvorenia zmluvy s navrhovateľom bola odporkyňa spotrebiteľom, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, úver požadovala ako fyzická osoba, nepodnikateľ na súkromné účely. V prejednávanej veci za zistenia, že medzi účastníkmi sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, typovú /adhéznu/, predtlačenú na formulári, ktorú o určitom rovnakom predmete plnenia štandardne a opakovane uzatvoril navrhovateľ s veľkým počtom zákazníkov s tým, že dodávateľ ako navrhovateľ zmluvy vopred v návrhu stanovil obsah zmluvy uzavretej s odporkyňou - spotrebiteľom a vo formulárovej zmluve stanovil aj podmienky jej realizácie a odporkyňa ako fyzická osoba - spotrebiteľ nemala možnosť dosiahnuť zmenu v návrhu zmluvy, nemohla vyjednávať podmienky a mohla navrhovateľom predložený návrh na uzavretie zmluvy o úvere buď prijať alebo neprijať a zmluvu neuzavrieť, súd skúmal, či zmluva neobsahuje neprijateľné podmienky v zmysle § 53 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka.

Podľa platnej judikatúry Súdneho dvora EÚ (napríklad Rozsudok Európskeho súdneho dvora vo veci C-243/08 - Pannon GSM Zrt. proti Erzsébet Sustikné Győrfi alebo Rozsudok Európskeho súdneho dvora vo veci C-240/98 - Océano Grupo Editorial SA a Rocío Murciano Quintero) je súd oprávnený skúmať zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách ex offo.

Súd poukazuje na ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ sa použijú vždy, ak je to na prospech strany - spotrebiteľa a odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Neprijateľné podmienky zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Spotrebiteľ nemá pri podpise zmluvy možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo

strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť pochopiť ich obsah. Zmluvu uzatvára spotrebiteľ na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

V rámci súdnej kontroly danej vnútroštátnemu súdu Smernicou Rady č. 93/13/ EHS a judikatúrou súdneho dvora EÚ sa súd zaoberal otázkou, či spotrebiteľská zmluva, konkrétne zmluva zo dňa 23.8.2007, ktorej účastníkom je odporkyňa na strane spotrebiteľa, neobsahuje ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech odporkyne (spotrebiteľa), teda či neobsahuje podľa Smernice nekalú podmienku, inak podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka "neprijateľnú podmienku".

Súd je toho názoru, že je neprijateľnou podmienka daná dodávateľom do časti IV zmluvy, podľa ktorej za správu úveru bude banka účtovať dlžníkovi mesačne poplatky vo výške 60,- Sk a to za každý i začatý kalendárny mesiac. Dlžník sa zaväzuje platiť tento poplatok v období čerpania vždy ku koncu kalendárneho mesiaca a ďalej ku koncu obdobia čerpania v období splácania vždy s každou anuitnou splátkou úveru. Ide o podmienku neurčitú, nie je jasné za aké služby dodané dodávateľom má spotrebiteľ platiť a z tohto dôvodu je podmienka neplatná podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Tento poplatok nie sú v zmluve presne špecifikovaný a tu vzniká dodávateľovi priestor účtovať spotrebiteľovi akékoľvek poplatky, čo aj dodávateľ vykonal, nakoľko podľa prehľadu splácania úveru odporkyňou sú poplatky niekoľkokrát krát účtované vo výške vyššej ako dohodnutá suma mesačných poplatkov, čo pôsobí v neprospech spotrebiteľa. Zákon o spotrebiteľských úveroch síce predpokladá okrem úrokov aj inštitút poplatku (§ 2 písm. e) ale je nevyhnutné, aby sa ním platilo skutočné plnenie spotrebiteľovi, ktoré je v jeho záujme. Dodávateľ by pritom nemal podľa § 4 ods. 5 zák. č. 258/2001 Z.z. požadovať poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve. Odporkyňa bola za podanie žiadosti o úver a za spracovanie úveru povinná zaplatiť poplatok vo výške 49,79 eur (1500 Sk) a ďalej sa zaviazala splácať vyčerpaný a nesplatený úver spolu s dohodnutým úrokom. Súd má za to, že navrhovateľovi nepatrí poplatok za správu úveru uvedený v zmluve (výška poplatku 60,-Sk mesačne), pretože ako už súd uviedol, predpokladá sa, že za poplatok sa poskytne nejaká odplatná služba alebo protiplnenie, o ktorých bol povinný navrhovateľ podľa § 120 ods. 1 O.s.p. do vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania preukázať, že protiplnenie veriteľ aj poskytol a ak tak navrhovateľ neurobil, považoval súd podmienku za individuálne s odporkyňou nevyjednanú, neprijateľnú a pre rozpor so zákonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka a § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka za neplatnú. Právny úkon banky, zaťažujúci spotrebiteľa neprijateľnou podmienkou, záväzkom platiť za niečo, čo v plnení spotrebiteľ od veriteľa neobdržal, je podľa 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v nadväznosti na § 39 Občianskeho zákonníka právnym úkonom neplatným, ktorý svojím obsahom aj účelom odporuje zákonu a je neplatný aj pre rozpor s dobrými mravmi. Dlžníka neplatný právny úkon nezaväzuje, nevzniká mu povinnosť niečo dať veriteľovi a z neplatného právneho úkonu nemožno ani veriteľovi priznať plnenie na poplatku za správu úveru.

Z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný. Súd mal preukázané, že medzi navrhovateľom a odporkyňou došlo dňa 23.8.2007 k platnému uzatvoreniu zmluvy o poskytnutí ČSOB spotrebiteľského úveru (ďalej len zmluva o úvere), ktorá je spotrebiteľskou zmluvou a zároveň ide o spotrebiteľský úver. Spotrebiteľským úverom je každé dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy spotrebiteľovi, a to za odplatu veriteľom bez ohľadu na právnu formu, s výnimkou zmlúv vymedzených v § 1 ods. 2, 2 cit. zákona. Musí ísť o dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov, ktoré musí spotrebiteľ po uplynutí dohodnutej doby vrátiť. Preto súd posudzoval túto zmluvu v zmysle ustanovení zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch aj napriek tomu, že zmluva bola uzavretá v zmysle ustanovení § 497 a nasl. Zák. č. 513/1991 Zb. v znení neskorších prepisov. Pokiaľ sa týka obchodných podmienok pre ČSOB spotrebiteľské úvery predložených navrhovateľom na dôkaz a majúcich patriť k zmluve o úvere uzavretej so spotrebiteľom chýba dôkaz, že sa stali platne súčasťou zmluvy o úvere uzavretej s odporkyňou, pretože nie sú odporkyňou podpísané. Z dôvodu, že obchodné podmienky aj zmluva o úvere vyžadujú podľa zákona písomnú formu, súd dospel pre nedostatok dôkazu, že boli na znak súhlasu strán podpísané, že sú podľa § 40 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka v spojení s § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch neplatné. Súd preto posudzoval práva a povinnosti účastníkov iba podľa zmluvy o úvere. V zmluve o úvere však nie je upravená dohoda strán o odstúpení od zmluvy, ani právo banky vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru. Splatnými sa preto mohli stať iba jednotlivé splátky, u ktorých podľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere bola dohodnutá splatnosť prvej splátky od 15.09.2007 a každá ďalšia splátka splatná do 15-teho dňa v mesiaci, pričom

nebol predložený dôkaz, že navrhovateľ podal žalobu na súd vždy do splatnosti tej ktorej splátky, preto odporkyňa ako dlžník nestratila právo naďalej plniť navrhovateľovi v splátkach.

Súd preskúmal zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru z pohľadu náležitostí, ktoré má zmluva obsahovať podľa § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch a zistil, že zmluva neobsahuje všetky náležitosti, ktoré by mala mať a to konkrétne sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ako náležitosť zmluvy podľa § 4 ods. 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch. To, že zmluva obsahuje údaj o počte, termíne a výške splátok, bez uvedenia rozčlenia splátky na istinu, úroky a iné poplatky súd nepovažuje za splnenie si povinnosti v zmysle § 4 ods. 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch. Podľa § 4 ods. 4 zákona o spotrebiteľských úveroch od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Absencia rozčlenia splátky na istinu, úroky a iné poplatky spôsobuje, že navrhovateľ nemôže žiadať od odporkyne úroky z úveru, preto súd nárok navrhovateľa na úroky zamietol.

Súd mal v predmetnej veci preukázané listinnými dôkazmi, že odporkyni bol poskytnutý úver v celkovej výške 2489,54 eur, ktorý súd vyhodnotil ako bezúročný a bez poplatkov - vzhľadom na neprijateľnú podmienku v zmluve týkajúcu sa poplatku za správu úveru. Z karty klienta mal súd preukázané, že odporkyňa do dňa podania návrhu na súd uhradila navrhovateľovi celkom sumu 3581,50 eur eur. Súd preto vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti návrh navrhovateľa zamietol, keďže odporkyňa svoj dlh splatila ešte pred podaním návrhu, a teda nemá voči navrhovateľovi dlh.

Súd návrh zamietol aj v časti požadovaného úroku z omeškania, ktorý navrhovateľ žiadal vo výške 9,5 % ročne zo sumy 1372,81 eur od 18.10.2013 do zaplatenia. Súd mal z karty klienta preukázané, že odporkyňa úver splatila a to minimálne už pri úhrade 33. splátky ku dňu 15.10.2010, kedy uhradila celý poskytnutý úver. Uvedené potvrdzuje aj vyjadrenie zástupcu navrhovateľa na pojednávaní, že podľa prehľadu platobnej disciplíny odporkyne k 15.10.2010 odporkyňa mala všetky splátky vyplatené, nebola v omeškaní so žiadnym splatným záväzkom voči navrhovateľovi. Z toho vyplýva, že odporkyňa sa nemohla dostať do omeškania od 18.10.2013, ako to uvádza navrhovateľ v návrhu. Taktiež v jednotlivých dohodnutých splátkach mala odporkyňa podľa zmluvy uhrádzať navrhovateľovi okrem samotnej istiny aj úrok z úveru, ktorý však navrhovateľovi nepatrí, pretože sa jedná o úver bez úrokov. Preto odporkyňa úhradou jednotlivých splátok fakticky uhrádzala časť istiny vopred pred termínom ich splatnosti a nemohla sa dostať do omeškania. Z toho dôvodu súd návrh aj v časti požadovaných úrokov z omeškania zamietol. Pre rozhodnutie o trovách sa v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p vyžaduje, aby bol podaný návrh na rozhodnutie o trovách a podľa ods. 2 aby boli vyčíslené v lehote tam stanovenej. Navrhovateľ návrh na rozhodnutie o trovách konania podal, ale právo na ne mu pre jeho neúspech v konaní nesvedčí. V konaní úspešná odporkyňa si náhradu trov konania neuplatnil, výslovne uviedla, že si trovy konania voči navrhovateľovi neuplatňuje, súd preto rozhodol, že sa odporkyni náhrada trov konania nepriznáva. Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, prostredníctvom podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, dvojmo.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,

pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§251 ods. 1 O.s.p.).

Podľa § 160 ods. 2 O.s.p., ak súd odsúdil na opakujúce sa plnenie v budúcnosti zročných dávok, treba ich plniť, len čo sa podľa rozsudku stanú zročnými.