Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3CoE/306/2015

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: D. C. S.., IČO 31 690 904, právne zast. JUDr. Veronika Kubriková, PhD., advokátka so sídlom v Bratislave, Martinčekova 13, proti povinnému: P. W., bytom B. XXX/XX, R. F., štátny občan Slovenskej republiky, o vymoženie 434,96 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 4. júna 2015, č.k. -18, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Juraja Kovácsa. Svoje rozhodnutie odôvodnil podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, § 52 ods. 1-4, § 53 ods. 1, 5, § 54 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy medzi účastníkmi a podľa príslušných ustanovení smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Uviedol, že oprávnený sa návrhom podaným dňa 17.02.2015 súdnemu exekútorovi domáha vykonania exekúcie proti povinnému na základe exekučného titulu, ktorým je Rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice, ktorý bol vydaný jediným rozhodcom JUDr. Michalom Škriabom dňa 19.01.2012. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 04.07.2013. Súd prvého stupňa zistil, že dňa 27.02.2008 bola medzi oprávneným a povinným uzavretá poistná zmluva č. XXXXXXXXXX /ďalej len zmluva/, na základe ktorej vznikla oprávnenému pohľadávka pozostávajúca z dlžného poistného a úroku z omeškania. Súd prvého stupňa ďalej preskúmal zmluvu, ktorú s povinným uzavrel oprávnený, Všeobecné poistné podmienky pre poistenie zjednanávané U.. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá spotrebiteľská zmluva. V danom prípade, a to vzhľadom ku skutočnosti, že povinný si neplnil riadne svoje povinnosti vyplývajúce z vyššie uvedenej zmluvy, uplatnil si oprávnený svoje nároky v rozhodcovskom konaní v zmysle uzatvorenej rozhodcovskej doložky v článku XV. časť - ROZHODCOVSKÉ KONANIE, bod 1., 2. a 5. VPP, kde rozhodca bez vypočutia povinného vydal rozhodcovský rozsudok. Preskúmaním článku XV. časť - ROZHODCOVSKÉ KONANIE, bod 1., 2. a 5. VPP, vzhliadol súd prvého stupňa v takto ustanovenom zmluvnom dojednaní nekalú podmienku. V danom prípade bola voľba riešenia sporov v rozhodcovskom konaní jednostranná. Daná zmluvná rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná, pretože Osobitné zmluvné dojednania č. 1/2007 k poistnej zmluve na rozhodcovskú doložku len odkazujú, sú súčasťou VPP a boli podpísané v ten istý deň ako zmluva. Jednostrannosť a nekalosť tohto zmluvného dojednania súd vidí v tom, že faktickým subjektom, ktorý definuje, ako sa budú prípadne spory riešiť je v tomto prípade veriteľ, čiže oprávnený, pretože tento zostavil znenie rozhodcovskej doložky vo svojej vopred pripravenej formulárovej zmluve, ktorú oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Podľa názoru súdu prvého stupňa bolo však dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve neprijateľnou podmienkou, ktorá je zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neplatná. Pre účely posúdenia prípadného nekalého charakteru zmluvnej podmienky hranica ochrany spotrebiteľa vychádza nielen z konkrétneho exemplifikatívneho

výpočtu nekalých zmluvných dojednaní (podľa ustanovenia § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy) ale tiež zo všeobecného zákazu akéhokoľvek dojednania, ktoré vytvorí v právach a povinnostiach značnú nerovnováhu (podľa ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy). Existujúca, ale neplatná rozhodcovská doložka nemôže byť potom základom právomoci rozhodcovského súdu. Ak si rozhodca svoju právomoc z takto uzavretej doložky odvodil, na ktorom základe následne vydal exekučný titul, nemožno takéto rozhodnutie považovať za rozhodnutie vydané osobou na to oprávnenou. Uvedené spôsobuje, že pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie neprebehlo riadne rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom by bol rozhodcovský rozsudok, na podklade ktorého by mohla vedená exekúcia. S prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti, súd prvého stupňa v tomto štádiu exekúciu z úradnej moci zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v celosti. Predložený rozhodcovský rozsudok vzhľadom na absenciu právomoci rozhodcu v danej veci konať, a to s poukazom na neplatnosť rozhodcovskej doložky, nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul. Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Odvolanie odôvodnil ustanoveniami § 205 ods. 2 písm. a), b), c), d), e) a f) O.s.p., nakoľko napadnuté uznesenie považoval za nezákonné a nesprávne. V doplnení odôvodnenia dôvodov odvolania oprávnený nesúhlasil s postupom súdu prvého stupňa, nakoľko súd svojim konaním odňal možnosť konať pred súdom v zmysle § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. a došlo k porušeniu ústavného práva oprávneného uvedeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a čl. 36 ods. 2 Listiny. Namietal, že súdy v exekučnom konaní nepreskúmavajú vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizujú svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona, a to z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, pričom dôvody šetrenia dôvodov predstavujúcich materiálnu stránku exekučného titulu nie sú exekučnému súdu zverené. Ďalej uviedol, že skúmať ex offo neprijateľnosť zmluvnej podmienky - rozhodcovskej doložky - môže iba taký súd členského štátu, ktorý je na to zmocnený podľa vnútroštátnych pravidiel. Exekučný poriadok takúto právomoc exekučným súdom v uvedenom prípade jednoznačne nepriznáva (§ 243d ods. 1, 2 EP). Konajúci súd tak podľa oprávneného flagrantne prekročil svoje právomoci priznané mu Exekučným poriadkom, čím porušil čl. 2 ods. 2 Ústavy SR. Súd tiež podľa oprávneného odňal jeho možnosť konať, keď vykonal dokazovanie bez toho, aby sa mohol k nemu vyjadriť, čím súd prekročil svoju právomoc a porušil čl. 144 ods. 1 Ústavy a čl. 2 ods. 2 Listiny. Súd nevychádzal len z podkladov, ktoré je oprávnený preskúmať podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, ale si zabezpečil aj ďalšie a takto vykonané dôkazy hodnotil a na ich základe sformuloval skutkový a právny záver, pričom oprávnenému neumožnil sa k týmto skutkovým zisteniam vyjadriť. Dôvodil, že ak exekučný súd vykonáva vlastné dokazovanie dopĺňaním a hodnotením listín, požiadavka umožniť účastníkom exekučného konania ich procesné oprávnenia podľa § 122 a nasl. O.s.p. je plne v súlade s právom na spravodlivý proces. Exekučný súd nesprávne zistil skutkový stav na základe listín, ktoré si zabezpečil a vyslovuje právny záver v danej veci, že rozhodcovská doložka nebola osobitne vyjednaná. Tvrdil, že rozhodcovská doložka bola osobitne vyjednaná. Osobitné zmluvné dojednania (OZD), ktoré obsahujú rozhodcovskú doložku, sú textom, ktorý sa nachádza na rovnakej listine ako Všeobecné poistné podmienky (VPP). Ide o očividne oddelený text so samostatným nadpisom. Rozhodcovská doložka nie je súčasťou Všeobecných poistných podmienok, nikdy nebola, ani s nimi nikdy nesplynula. Osobitné zmluvné dojednania, ktorých súčasťou je rozhodcovská doložka, sú jasne oddelené od VPP a vyžadujú si osobitný podpis. XV. časť Všeobecných poistných podmienok obsahuje síce ustanovenia týkajúce sa rozhodcovského konania, no tie sa uplatnia iba v prípade, že klient podpíše rozhodcovskú doložku, ktorá nasleduje za VPP. Poistník svojim podpisom potvrdzuje prevzatie celého znenia VPP. V súvislosti s uvedeným poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 06.07.2011, sp. zn. . Osobitné zmluvné dojednania môže poistník prijať alebo aj neprijať, má teda k dispozícii dve alternatívy a možnosť slobodnej voľby sa pre jednu z nich rozhodnúť. Súd opomenul vyhodnotiť, že podmienku môže navrhnúť ktorákoľvek strana a teda aj dodávateľ aj v rámci štandardnej zmluvy. Na preukázanie tvrdenia, že rozhodcovská doložka bola dojednaná individuálne predložil listinný dôkaz - Záznam o požiadavkách a potrebách klienta zo dňa 27.02.2008, ktorý písomne zachytil činnosť povinného pred uzavretím poistnej zmluvy. Poistná zmluva ako výnimka medzi inými spotrebiteľskými zmluvami má zákonom normovanú aj tzv. predzmluvnú fázu. Poukázal aj na ustanovenia zákona č. 340/2005 Z.z.. Je nepochybé, že oprávnený nemal inú možnosť ako akceptovať tento záznam bona fidae ako pravý, verne odrážajúci skutočný priebeh predzmluvnej komunikácie sprostredkovateľa s klientom v odôvodnenom presvedčení, že preukazuje skutočný rozsah splnených povinností sprostredkovateľa poistenia zákona 340/2005 Z.z.. Uvedené preukazuje aj stanovisko NBS ku Záznamu o potrebách klienta. Oprávnený predložil dôkaz - stanovisko NBS, ktoré potvrdzuje, že rozhodcovská doložka vchádza do kalkulácie poisteného a preto mal súd aplikovať 19. recitál Smernice 93/13/EHS, ktorý citoval. Súd tak dospel k nesprávnemu

právnemu posúdeniu danej veci, keď pri rozhodovaní úplne a správne nezohľadnil relevantný právny predpis. Rozhodcovská doložka v poistnej zmluve v dôsledku priameho účinku smernice, nepodlieha súdnemu prieskumu, lebo je to v priamom rozpore so zámerom smernice. Ďalej uviedol, že súd náležite nezistil skutkový stav a preto ani nemohol vykonať správne test primeranosti. V dôsledku toho vec nesprávne právne posúdil, pretože nemohol správne aplikovať relevantnú právnu normu - § 53 ods. 11 OZ. Rozhodnutie je podľa oprávneného zmätočné, pretože si právne závery súdu odporujú v tom, že neuviedol, v čom spočívala možnosť spotrebiteľa ovplyvniť alternatívu riešenia sporu. Súd zrejme priznal spotrebiteľovi také práva, ktoré právne predpisy SR spotrebiteľovi nepriznávajú, lebo ani nový zákon č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní nepriznáva spotrebiteľovi právo obrátiť sa na súd, ak je už raz začaté rozhodcovské konanie. Oprávnený uzavrel, že rozhodcovská doložka nijakým spôsobom nebránila povinnému obrátiť sa na všeobecný súd po skončení rozhodcovského konania, a preto mal za to, že v žiadnom prípade nemôže byť vyhlásená za neprijateľnú zmluvnú podmienku a ani nemohlo dôjsť k porušeniu práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Ďalej tiež dôvodil, že súd nesprávne interpretoval zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, keď spochybnil právo strán dohodnúť si na základe vlastného uváženia práva a povinnosti a dohodnúť si spôsob výberu rozhodcu. V rozpore s Ústavou SR navodil súd domnienku, že oprávnený koná nedobromyseľne. V danej veci však podľa oprávneného nedošlo k spôsobeniu značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinného. Oprávnený dospel k záveru, že odôvodnenie napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa je nepreskúmateľné, čo malo za následok porušenie práva odvolateľa na spravodlivé súdne konanie a odňatie možnosti konať pred súdom podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p., a preto aj na základe vyššie uvedených argumentov žiadal odvolací súd, aby napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie.

Povinná v písomnom vyjadrení k odvolaniu oprávneného uviedla, že s napadnutým rozhodnutím súdu prvého stupňa v celom rozsahu súhlasí a žiadala, aby ho odvolací súd v celom rozsahu potvrdil. Poukázala na uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. , uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 24.02.2011 a uznesenie Najyššieho súdu SR sp. zn. 6 M zo dňa 16.01.2013. Mala za to, že nie je zákonný podklad k tomu, aby bola voči nej vedená exekúcia.

Krajský súd, ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť z týchto dôvodov:

Podľa § 243d ods. 1 a 2 Exekučného poriadku, exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať len do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať. Na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, a ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.

Podľa § 54b ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov ustanovenia tohto zákona sa použijú aj na konania začaté pred 1. januárom 2015.

Exekučný súd v rámci svojho postupu pri preskúmavaní listín podľa ustanovenia § 44 Exekučného poriadku v spojení s ustanovením § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní z úradnej povinnosti posudzuje, či rozhodcovský rozsudok, ktorý je podľa ustanovenia § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku tiež spôsobilým exekučným titulom, tento nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právne nedovolené alebo odporujúce dobrým mravom (§ 45 ods. 1 písm. c/), resp. či rozhodcovský rozsudok nemá nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b). Ak súd zistí tieto nedostatky, exekučné konanie aj bez návrhu zastaví. Ak bol rozhodcovský rozsudok vydaný v dôsledku neplnenia zmluvne dojednaných povinností zo strany dlžníka podľa úverovej zmluvy, ktorá má charakter spotrebiteľskej zmluvy, potom exekučný súd správne v danej veci posudzoval rozhodcovský rozsudok z aspektu, či plnenie priznané týmto rozsudkom nemá taký charakter, pre ktorý je potrebné úplne alebo čiastočne exekučné konanie zastaviť, resp. v danom prípade zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre rozpor exekučného titulu so zákonom.

Ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku ukladá exekučnému súdu pri rozhodovaní o udelení poverenia preskúmať súlad exekučného titulu so zákonom. Súladom exekučného titulu so zákonom pritom treba rozumieť nielen formálne náležitosti exekučného titulu ale aj to, či na jeho základe možno exekúciu vykonať, teda či nie je tu taká právna úprava, ktorá by bránila vykonaniu exekúcie na základe tohto exekučného titulu. Na rozdiel od iných exekučných titulov vymenovaných v § 41 ods. 2 Exekučného poriadku, zákon o rozhodcovskom konaní v ustanovenie § 45 priznáva exekučnému súdu právo preskúmavať rozhodcovský rozsudok aj z hľadiska hmotného práva.

Už v štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je exekučný súd, konajúci o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku oprávnený aj bez návrhu (ex offo) skúmať, či rozhodcovská zmluva medzi zmluvnými stranami bola uzavretá platne. Ak exekučný súd zistí, že právomoc rozhodcovského súdu bola založená na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy, je oprávnený vyvodiť všetky dôsledky vyplývajúce z príslušných právnych predpisov pre to, aby zmluvná strana nebola uvedenou zmluvou viazaná (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 10. októbra 2012, sp. zn. ).

Aj v prípade, že spotrebiteľ nevyužije právnu možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a prípadne aj konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 18. septembra 2012, sp. zn. ).

Za správny považuje odvolací súd právny názor súdu prvého stupňa, že predmetná poistná zmluva zo dňa 27.02.2008 je zmluvou spotrebiteľskou, teda že medzi oprávneným a povinnou bol založený na jej základe spotrebiteľský vzťah. Odvolací súd poukazuje na § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinného v čase jej uzavretia, podľa ktorého každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch, a je pre nich obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; pričom i na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka. Preto súd prvého stupňa postupoval správne, ak na vzťah účastníkov aplikoval príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka chrániace spotrebiteľa. V zmysle § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v príslušnom znení sa zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Pri posudzovaní exekučného titulu z aspektov ustanovenia § 45 ods. 2 a ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z. z. je preto potrebné vychádzať z § 53 ods. 1 a 4 a § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy a smernice Rady 93/13/EHS a zisťovať, či predložená zmluva, na základe ktorej bol priznaný nárok oprávnenému, neobsahuje takú podmienku, ktorá má nekalý charakter, a je preto absolútne neplatná. Správne pri skúmaní dospel súd prvého stupňa k záveru, že rozhodcovská doložka má charakter nekalej podmienky, keďže spôsobuje v právach a povinnostiach zmluvných strán značnú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa, teda povinnej (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy). Rozhodcovskú doložku obsiahnutú vo Všeobecných poistných podmienkach v časti XV. správne považoval súd prvého stupňa za nekalú, postihnutú sankciou absolútnej neplatnosti podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v príslušnom znení.

Tvrdenie oprávneného, že povinný si rozhodcovskú doložku osobitne vyjednal, keďže povinný podľa vlastnej vôle mohol a nemusel osobitne podpísať rozhodcovskú doložku uvedenú v osobitných zmluvných dojednaniach je tvrdením nepodloženým, nemajúcim oporu v skutkovom stave.

Táto odvolacia námietka oprávneného je nedôvodná. Zo spisu vyplýva, že rozhodcovská doložka je zakotvená vo Všeobecných poistných podmienkach, a to v ich XV. časti - Rozhodcovské konanie pričom v súlade s ustanovením § 788 ods. 3 Občianskeho zákonníka, Všeobecné podmienky poistenia tvoria

súčasť poistnej zmluvy. Vychádzajúc zo znenia tohto ustanovenia, poistné podmienky sú záväzné a sú obligatórnou súčasťou poistnej zmluvy.

Osobitné vyjednanie sa má sledovať z pohľadu ochrany spotrebiteľa, to znamená, že spotrebiteľ si z určitých dôvodov osobitne vymieňuje nejakú klauzulu, lebo má preňho nejaký osobitný význam. Spôsob, akým bola zmluva spotrebiteľovi - povinnému predložená, je skôr o nevhodnom predkladaní zmluvných podmienok, vo vzťahu ku ktorým oprávnený sledoval ich vylúčenie spod režimu súdnej kontroly neprijateľných zmluvných podmienok.

Odvolací súd preto nemal najmenší dôvod na to, aby vylúčil režim súdnej kontroly neprijateľných podmienok len kvôli nadpisu "osobitné zmluvné dojednania č. 01/2007", ktorý ani nekorešponduje s presným označením inštitútu. Na tejto skutočnosti nič nemení ani to, že posledná veta bodu 2 osobitného zmluvného dojednania znie "Toto ustanovenie chápu zmluvné strany ako rozhodcovskú doložku". Aj keď je pravdou, že na všeobecných poistných podmienkach sa nachádzajú 2 podpisy povinnej, a to jednak pod textom 12-tich strán zmluvných podmienok a následne aj pod textom označeným ako "osobitné zmluvné dojednania č. 01/2007", ide o takmer súvislý 12 stranový text vyhotovený drobným písmom (ktorý je rozdelený len označením miesta, dňa a podpisu povinnej), pričom znenie osobitných dojednaní je vyhotovené rovnakým písmom ako zvyšných takmer 12 strán všeobecných podmienok. Je preto možné konštatovať, že aj rozhodcovská doložka v tomto prípade splynula s všeobecnými poistnými podmienkami.

Odvolací súd poznamenáva, že inštitút individuálne dohodnutej podmienky je treba vykladať v súlade s cieľom Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, podľa ktorej sa podmienka nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou (čl. 3 ods. 2).

Spotrebiteľ, ak si želá niečo z určitých dôvodov, minimálne sa predpokladá, že vie, prečo chce niečo individuálne vyjednať. Skutočnosť, že doložka je formulovaná v rámci štandardnej formulárovej zmluvy, neodôvodňuje záver, že oprávnený preukázal osobitné vyjednanie. Naopak, ide o sofistikované docielenie stavu, ktorý má formálne indikovať vyňatie rozhodcovskej doložky z režimu súdnej kontroly, čo odvolací súd hodnotí ako nekalú obchodnú praktiku v zmysle cieľov Smernice 2005/29 "O nekalých obchodných praktikách", články 5 a nasl.

Javí sa nanajvýš nevierohodné, že by si povinná osobitne vyjednala rozhodcu a oprávnený nepreukázal, že by povinná bola o pravidlách postupu rozhodcu náležite poučená. Oprávnený nemôže očakávať od súdu len akési "formálne" odklepnutie exekúcie. Aj exekučné konanie je konaním, v ktorom sa má poskytnúť spravodlivá ochrana práv, a to aj práv povinného v zmysle judikatúry Súdneho dvora Európskej únie (Oceano Grupo Editorial, Asturcom, Mostaza Claro, Pannom), ako aj v zmysle Charty základných práv Európskej únie, ktorá predpokladá vysoký stupeň politiky ochrany spotrebiteľa (čl. 38), a to všetko v záujme vyššej kvality života a ochrany hospodárskych záujmov spotrebiteľa (čl. 169 Zmluvy o fungovaní Európskej únie).

Pokiaľ ide o námietku oprávneného, že napadnuté uznesenie mal vydať sudca a nie vyšší súdny úradník z dôvodu vykonávania dokazovania, odvolací súd konštatuje, že vyšší súdny úradník koná a rozhoduje na základe poverenia sudcu v súlade so zákonom č. 549/2003 Z. z., a to v zmysle ustanovenia § 5 písm. g) tohto zákona. Predmetné ustanovenie limituje rozhodovanie vyššieho súdneho úradníka v exekučnom konaní len v prípade schvaľovania príklepu súdom, na ktoré je oprávnený iba sudca. Preto odvolací súd vyhodnotil aj túto námietku ako nedôvodnú. Navyše v tomto štádiu exekučný súd nevykonáva dokazovanie (ako procesnú činnosť súdu osobitne upravenú v ustanoveniach § 122 až § 124 O.s.p.)

- postačujúce je totiž, ak sú rozhodujúce skutočnosti dostatočne osvedčené okolnosťami vyplývajúcimi zo spisu, vrátane do neho založených listín. Na podporu svojej argumentácie ohľadom porušenia práv v súvislosti s odňatím možnosti konať pred súdom pre vykonania dokazovania bez účasti oprávneného poukázal oprávnený na nález Ústavného súdu SR vo veci sp. zn. -47 zo dňa 10.07.2013. K uvedenému rozhodnutiu odvolací súd uvádza, že predmetný nález predstavuje v rámci rozhodovacej činnosti Ústavného súdu SR skôr výnimku. V zmysle ustálenej judikatúry (pozri napr. rozhodnutia , , , , , , , , resp.

) sa Ústavný súd priklonil skôr k opačnému názoru, než je ten, ktorý je zastávaný v rozhodnutí prezentovaným oprávneným. Preto predmetné rozhodnutie považuje odvolací súd za rozhodnutie, ktoré vybočuje z konštantnej judikatúry Ústavného súdu SR a preto jeho závery na danú vec odvolací súd ani neaplikoval.

V prípade námietky, že súd svojim postupom nedal oprávnenému možnosť vyjadriť sa k vykonanému dokazovaniu a tým mu odňal možnosť konať pred súdom, odvolací súd poukazuje taktiež na závery vyjadrené v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 22.01.2014, v zmysle ktorého je uvedený nedostatok zhojený možnosťou podania odvolania proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa, v ktorom oprávnený môže vyjadrovať svoje námietky ku skutkovým zisteniam exekučného súdu vyvodeným z ním predloženého listinného dôkazu a k právnym záverom z toho vyplývajúcim. Iný názor, vychádzajúci z nemožnosti zhojenia uvedeného nedostatku inak než zrušením rozhodnutia súdu prvého stupňa a vrátením veci na opätovné rozhodnutie, by odporoval zásade efektivity konania.

Odvolací súd považuje za potrebné dodať, že nakoľko v predmetnom prípade bola uzavretá neplatná rozhodcovská doložka, táto nemohla platne založiť právomoc rozhodcovského súdu na prejednanie veci a ani na vydanie rozhodnutia, ktoré by následne mohlo požívať tiež náležitú ochranu v procese exekučného vymáhania ním priznanej pohľadávky (čiže stať sa spôsobilým podkladom exekúcie alebo tiež exekučným titulom). Podobne tak judikoval i Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý v uznesení zo dňa 21. marca 2012, sp. zn. skonštatoval, že rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky), na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá, alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej doložky má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku.

Odvolací súd uvádza, že nezistil nedostatočnosť odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa, exekučný súd vo svojom rozhodnutí náležite uviedol prečo aplikoval jednotlivé ustanovenia spotrebiteľského práva, rovnako tak prečo považoval predmetnú rozhodcovskú doložku za neplatnú.

Na základe uvedených skutočností dospel odvolací súd k záveru, že súd prvého stupňa v danom prípade správne právne posúdil rozhodcovský rozsudok ako nulitný, vydaný rozhodcom, ktorý vyvodil svoju právomoc na konanie a rozhodnutie na základe neplatnej rozhodcovskej doložky, teda nejde o spôsobilý exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku a správne žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku).

Odvolací súd z uvedených dôvodov uznesenie súdu prvého podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil ako vecne správne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .