Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_9C-159-2014.pdf
PDF · 128.92 KB
Case nature
Area
Subarea
9C/159/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Martinou Melníkovou v právnej veci žalobcu: Orange Slovensko, a.s., Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 697 270, zast. spoločnosťou Bobák, Bollová a spol., s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Dr. Vl. Clementisa 10, 821 02 Bratislava, IČO: 35 855 673, adresa pre doručovanie: Orange Slovensko, a.s., Metodova 8, 821 08 Bratislava, proti žalovanému: W.. C. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. T.Á. XXX/XX, XXX XX E. L. P., Š. M. D. O., zast. JUDr. Igor Lakatoš, advokát, so sídlom M.R.Štefánika 873/204, 093 01 Vranov nad Topľou, o zaplatenie 267,21 eur s prísl. takto
rozhodol:
Súd konanie o zaplatenie sumy 128,21 eur z a s t a v u j e.
V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.
Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 85,71 eur na účet právneho zástupcu žalovaného a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa podaným návrhom domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 267,21 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne z dlžnej sumy od 26.04.2013 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzavrel zmluvu č. A2943691, v zmysle ktorej vypožičal žalovanému SIM kartu, ktorá mu umožňovala využívať telekomunikačné služby poskytované žalobcom.
Ďalej uviedol, že v snahe predísť procesnej neistote pri posudzovaní nároku z titulu zmluvnej pokuty ako paušalizovanej náhrady škody, v časti zmluvnej pokuty vo výške 139 eur s tým, že predmetné ustanovenie bolo v inom konaní označené ako neprijateľné a tak je povinný zdržať sa používania takejto podmienky, sa touto žalobou domáha nároku vo výške škody voči žalovanému, ktorá mu vznikla za odpredaný mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie zn. Orange San Francisco a to vo výške 139 eur ( ďalej len „ škoda“). Uvedená škoda predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu, resp. telekomunikačného zariadenia a jeho akciovou cenou, t.zn. predstavuje škodu žalobcu, ktorú mu žalovaný spôsobil tým, že získal mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie za cenu zvýhodnenú oproti cene trhovej tak, že sa podpisom dodatku zaviazal používať služby a za tieto platiť po dobu viazanosti a následne porušil svoj záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby.
V ďalšom uviedol, že uvedená zmluvná pokuta mala ako občianskoprávny inštitút v zmysle dodatku plniť funkciu paušalizovanej náhrady škody v prípade porušenia zmluvy, ktorá by žalobcovi prípadne mohla vzniknúť. Nebola dojednaná zo strany žalobcu s úmyslom privodiť žalovanému neprimerané podmienky za trvania zmluvného vzťahu ani pre prípad, keď dôjde k porušeniu povinnosti žalovaným
a ani sebe zabezpečiť neprimeraný majetkový prospech, mala byť preventívnym a uhradzovacím nástrojom pre prípad porušenia základného zmluvného záväzku žalovaného. Žalovaný si bol vedomý, že mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie je mu predávané za cenu uvedenú v čl. 1 bode 1.3 dodatku, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou (trhovou ) cenou a poskytnutou zľavou z toho dôvodu, že sa zaviazal užívať služby po dobu dohodnutú v dodatku, pričom nedodržanie tohto záväzku by spôsobilo, že žalobcovi vznikla škoda, minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia. Okrem škody za akciový telefón, žalobcovi vznikli aj ďalšie škody zo zvýhodnených cien služieb počas viazanosti, nákladov na predajný proces, akceptačný a aktivačný proces, SIM-kartu a vyhradenú kapacitu prevádzkovanej siete, ktorá si vyžaduje na rozšírenie kapacity investície a údržbu prevádzky, ktoré si z dôvodu náročnosti dokazovania neuplatňuje. Výpočet spôsobenej skutočnej škody, ktorú žalovaná spôsobila je pri akciovej cene telekomunikačného zariadenia 1 euro a predajnej cene 140 eur v sume 139 eur. Žalovaný riadne a včas nezaplatil cenu poskytnutých služieb v sume 128,21 eur vyfakturovaných v období 2012/12- 2013/02. Žalobca pokusom o pokonávku zo dňa 11.04.2013 oznámil žalovanému sumu neuhradených faktúr za jednotlivé mesiace a sumu za mobilný telefón a vyzval ho na ich úhradu v dodatočnej lehote. Žalovaný na pokus o pokonávku nereagoval žiadnou ani čiastočnou úhradou pohľadávky. Ďalej si uplatňuje úrok z omeškania z celkovej dlžnej sumy, a to počnúc dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na dodatočné plnenie uvedenej v pokuse o pokonávku, t. j. od 26.04.2013. Na základe toho žiadal súd, aby mu priznal okrem sumy za neuhradené služby vo výške 128,21 eur aj nárok na zaplatenie sumy 139 eur, ktorú si žalobca v tomto konaní uplatňuje vo výške škody, ktorá mu preukázateľne vznikla. V prípade, ak súd vzhľadom na individuálne okolnosti prípadu hodné osobitného zreteľa bude považovať uplatnenú škodu za neprimerane vysokú, ponecháva na voľnom rozhodnutí súdu, akú časť škody, po využití práva súdu výšku škody znížiť, žalobcovi prizná.
Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že s podanou žalobou nesúhlasí a uplatnený nárok, ktorým sa uplatňuje náhrada škody vo výške 139 eur neuznáva. Pripúšťa oprávnenosť nároku žalobcu čo do úroku z omeškania. Žalobca podanou žalobou uplatňuje svoj peňažný nárok z titulu nezaplatených faktúr za poskytnuté služby vo výške 128,21 eur. žalovaný však dňa 12.10.2015 zaplatil dobrovoľne v hotovosti do pokladne žalobcu na prevádzke Vranov nad Topľou sumu 120 eur a dňa 00.11.2015 ( ktorý dátum žalovaný opravil na pojednávaní dňa 08.01.2016 na 03.12.2015) sumu 8,21 eur. Žalobca si ďalej uplatňuje sumu 139 eur z titulu náhrady škody, ktorú vyjadruje ako rozdiel medzi spotrebiteľskou ( trhovou) cenou mobilného telefónu a poskytnutou zľavou. Tým, že si uplatňuje celú sumu - rozdiel medzi akciovou a predajnou cenou svedčí o tom, že pôvodnú zmluvnú pokutu len modifikuje na náhradu škody. V obdobných veciach slovenská judikatúra už zaujala jednoznačné stanovisko, kde takto formulovanú zmluvnú pokutu určila za neprijateľnú zmluvnú podmienku a paušalizovanú náhradu škody zakázala. Samotné uzatvorenie kúpnej zmluvy, podľa ktorej si účastníci platne dohodli akciovú cenu ako kúpnu cenu, nemôže spôsobiť žalobcovi žiadnu škodu, lebo takýto predaj a takto dohodnutá kúpna cena sa neprieči žiadnej norme a takýmto postupom nie je porušená žiadna povinnosť zo strany žalovaného ako prvý predpoklad zodpovednosti za škodu. Zľavu poskytol žalobca dobrovoľne ešte pred konaním žalovaného a preto nemožno tvrdiť, že nebyť takéhoto konania žalovaného, nedošlo by ani ku škode u žalobcu. Pri inštitúte náhrady škody sa nahrádza skutočná škoda. Predajná cena ponížená o akciovú cenu nie je skutočnou cenou- výškou škody. Táto predajná cena je stanovená žalobcom vopred pred uzavretím zmluvy a zahŕňa aj zisk príp. iné zložky, ktoré skutočnú cenu ovplyvňujú.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom a jeho prílohami, písomným vyjadrením žalovaného spolu s prílohami, výpoveďou žalovaného, čiastočným späťvzatím žalobcu, prednesom právneho zástupcu žalovaného a zistil nasledujúci stav:
Žalobca ani jeho právny zástupca sa na pojednávanie nedostavili. Právny zástupca žalobcu ospravedlnil svoju neúčasť z dôvodu kolízie termínov.
Žalovaný na pojednávaní uviedol, že zmluvu o pripojení, ako aj dodatok k nej podpísal s tým, že pred podpisom si ich neprečítal. Nepamätá sa, či mu boli vysvetlené jednotlivé náležitosti zmluvy a jednotlivé následky v prípade porušenia zmluvy. Pamätá si len to, že mu bol predaný mobilný telefón za 1 euro a že sa zaviazal na dobu viazanosti v trvaní 24 mesiacov. Túto svoju povinnosť však porušil a faktúry za poskytnuté služby neuhradil. Uhradil ich až minulého roku. V ďalšom uviedol, že spoločnosť EOS ho vyzývala na zaplatenie dlžnej sumy, avšak on bol na životnom minime a nemohol si to dovoliť.
Podaním doručeným súdu dňa 26.05.2016 žalobca uviedol, že žalovaný uhradil žalobcovi dňa 12.10.2015 sumu 120 eur a dňa 03.12.2015 sumu 8,21 eur a z uvedeného dôvodu berie žalobca v časti o zaplatenie sumy 128,21 eur žalobu späť a navrhol, aby súd v tejto časti konanie zastavil. Zároveň žiada, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 139 eur s 8,75% ročným úrokom z omeškania zo sumy 267,21 eur od 26.04.2013 do 11.10.2015, zo sumy 259 eur od 12.10.2015 do 02.12.2015 a zo sumy 139 eur od 03.12.2015 do zaplatenia a náhradu trov konania.
Právny zástupca žalovaného uviedol, že súhlasí s čiastočným späťvzatím žaloby zo strany žalobcu. Dňa 03.12.2015 zanikol nárok na žalované služby. Pokiaľ ide o zvyšnú časť nároku 139 eur ako náhrady škody poukázal na predošlé vyjadrenie a preto má za to, že dôvodná je žaloba v časti uplatňovaného zvyšku a to úroku z omeškania.
Zo zmluvy o pripojení č. A2943691 zo dňa 09.03.2007 uzavretej medzi účastníkmi tohto konania vyplýva, že žalobca poskytol žalovanému ako užívateľovi - fyzickej osobe - nepodnikateľovi SIM kartu. Predmetom zmluvy bol účastnícky program Akciový Paušál 199 Sk.
Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli Všeobecné podmienky spoločnosti Orange Slovensko, a.s. na poskytovanie verejnej telefónnej služby, Cenník a Informácie o poskytovaných službách.
Zo Všeobecných podmienok a to z článku 17 bodu 17.4 vyplýva, že zmluva a Všeobecné podmienky, ako aj právne vzťahy medzi Účastníkom a spoločnosťou Orange, teda účastníkmi tohto konania, ktoré nie sú v Zmluve a Všeobecných podmienkach výslovne upravené, sa riadia ustanoveniami Zákona a ak tieto nie sú upravené, tak sa riadia ustanoveniami ostatných platných právnych predpisov.
Z pokusu o pokonávku žalobcu adresovaného žalovanému zo dňa 11.04.2013 vyplýva, že žalobca upozornil žalovaného, že voči nemu eviduje splatnú pohľadávku, ktorá vznikla neuhradením faktúr za zúčtovacie obdobie 12/2012 - 02/2013 v sume 128,21 eur. Na základe dodatku k zmluve ho vyzval aj na úhradu zmluvnej pokuty/náhrady škody v celkovej výške 139 eur. Pohľadávku ho vyzval uhradiť s tým, že ak pohľadávka nebude pripísaná na účet spoločnosti Orange Slovensko, a.s. najneskôr do 25.04.2013, bude spoločnosť Orange Slovensko, a.s. nútená dlžnú sumu vymáhať súdnou cestou, a pokiaľ ani po rozhodnutí súdu v prospech spoločnosti Orange Slovensko, a.s. nebudú istina pohľadávky a príslušenstvo uhradené, následne exekučným konaním.
Za neuhradené služby žalobca vyfakturoval žalovanému faktúry, a to faktúru č. 2176138898 zo dňa 08.12.2012 na sumu 59,88 eur, splatnou dňa 22.12.2012 ( za služby+ poplatok za znovupripojenie po vymáhaní pohľadávky), faktúru č. 2179656952 zo dňa 08.01.2013 na sumu 20,04 eur, splatnou dňa 22.01.2013 ( za služby), faktúru č. 2179732446 zo dňa 08.01.2013 na sumu 1,33 eur, splatnou dňa 22.01.2013 ( poplatok za upomienku), faktúru č. 2183251235 zo dňa 08.02.2013 na sumu 46,96 eur, splatnou dňa 22.02.2013 (za služby + poplatok za čiastočné obmedzenie poskytovaných služieb z dôvodu neplatenia+ poplatok za odpojenie).
Podľa bodu 4.4 písm. a) článku 4 Všeobecných podmienok spoločnosť Orange je oprávnená odstúpiť od zmluvy, ak účastník nezaplatil splatnú cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni jej splatnosti.
Podľa bodu 4.10 článku 4 Všeobecných podmienok ukončením platnosti zmluvy nezaniká povinnosť účastníka uhradiť cenu poskytnutých služieb, ako aj uhradiť všetky iné peňažné záväzky voči spoločnosti Orange. Spoločnosť Orange pri zániku zmluvy zašle účastníkovi konečné vyúčtovanie, ktoré je účastník povinný uhradiť.
Podľa bodu 6.2 písm. a), b) článku 6 Všeobecných podmienok okrem povinností upravených v týchto všeobecných podmienkach je účastník povinný používať službu iba v súlade so zmluvou alebo jej dodatkom, zákonom a všeobecnými podmienkami a pritom dodržiavať zásady dobrých mravov a verejného poriadku, platiť cenu za poskytnuté služby podľa zmluvy a podľa cenníka, ako aj cenu za iné služby až na základe predloženia faktúry v súlade s ustanovením článku 11 bod 11.8 týchto všeobecných podmienok.
V zmysle čl. 14 bod 14.3 Všeobecných podmienok účastník zodpovedá spoločnosti Orange za škody spôsobené porušením záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy a týchto Všeobecných podmienok vrátane, ale neobmedzujúc sa na škody spôsobené zneužívaním služby, neoprávneným zasahovaním do SIM karty alebo koncového zariadenia, stratou alebo poškodením SIM karty, ako aj používaním mobilných telefónov alebo koncových zariadení, ktoré nespĺňajú požiadavky podľa osobitných predpisov.
V zmysle čl. 11 bod. 11.1 Všeobecných podmienok sadzby cien a poplatkov za poskytovanie jednotlivých služieb spoločnosťou Orange sú obsiahnuté v platnom Cenníku v členení podľa účastníckych programov, tarifikácie v minútach, sekundách alebo iného ocenenia poskytovania služby.
Podľa bodu 11.14 článku 11 Všeobecných podmienok spoločnosť Orange má nárok na úrok z omeškania vo výške 0,05 % z dlžnej ceny účastníkovi poskytnutej alebo účastníkom požadovanej služby za každý deň omeškania až do jej zaplatenia, ak je účastníkom právnická osoba alebo fyzická osoba oprávnená na podnikanie, inak v zákonom stanovenej výške.
Podľa čl. 1 bod 1.1 a 1.2 dodatku k zmluve o pripojení č. A2943691 zo dňa 20.09.2011, predmetom tohto dodatku je dohoda strán na aktivácii účastníckeho programu, resp. zmena účastníckeho programu na účastnícky program Volania do všetkých sietí 50+ a dohoda strán o predaji zariadenia ( ďalej len „MT“) Orange San Francisco účastníkovi z majetku podniku so zľavou z jeho spotrebiteľskej ceny za kúpnu cenu ( po uplatnení zľavy z jej spotrebiteľskej ceny ) s DPH ( ďalej len „kúpna cena“ ) 1 euro. Účastník si je vedomý, že bežná maloobchodná cena MT bez zľavy z jeho spotrebiteľskej ceny s DPH, za ktorú podnik MT zo svojho majetku predáva, je 140 eur.
V zmysle čl. 2 bod. 2.1 dodatku účastník je povinný zaplatiť podniku kúpnu cenu mobilného telefónu vo výške uvedenej v čl. 1 bode 1.2, ako aj poplatok vo výške uvedenej v čl. 1 bode 1.5.
Podľa čl. 2 bod 2.3 dodatku účastník sa zaväzuje, že po dobu 24 mesiacov odo dňa uzavretia tohto dodatku a) zotrvá v zmluvnom vzťahu s podnikom podľa zmluvy v znení tohto dodatku ako účastník služieb, b) nepožiada o vypojenie z prevádzky, alebo o dočasnú deaktiváciu SIM karty, c) sa nedopustí takého konania alebo nedá svojím konaním žiaden taký podnet a ani neumožní také konanie, na základe ktorého by podniku vzniklo právo odstúpiť od zmluvy alebo právo vypovedať zmluvu z dôvodov nesplnenia alebo porušenia povinností zo strany účastníka, ku ktorým sa zaviazal v dodatku a/alebo v zmluve, d) bude mať na SIM karte aktivovaný taký účastnícky program, že nedôjde k porušeniu záväzku účastníka uvedeného v bode 2.2 tohto článku.
Podľa čl. 2 bod 2.5 dodatku, v prípade porušenia niektorej z povinností účastníka uvedenej v bode 2.3 alebo 2.4 tohto článku ( najmä ale nielen nezaplatenie splatnej ceny za služby, nedodržania záväzku uvedeného v bode 2.2 tohto článku, jednostranné ukončenie zmluvy alebo tohto dodatku pred uplynutím doby viazanosti , vykonanie úkonu smerujúceho k ukončeniu platnosti tohto dodatku pred uplynutím doby viazanosti bez ohľadu na skutočnosť, či naozaj dôjde k ukončeniu jeho platnosti) je účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu vo výške 139 eur. Zmluvná pokuta predstavuje rozdiel medzi bežnou maloobchodnou cenou MT bez zľavy z jeho spotrebiteľskej ceny s DPH a kúpnou cenou s DPH, za ktorú podnik predal MT účastníkovi. Právo na zmluvnú pokutu vznikne podniku samotným porušením povinnosti účastníka, a to v okamihu porušenia povinnosti účastníkom, pričom toto právo nie je podmienené vykonaním žiadneho úkonu zo strany podniku ( napr. odstúpením od zmluvy alebo prerušením či obmedzením poskytovania služieb v prípade porušenia povinnosti podľa bodu 2.3 písmena c) tohto článku.
V zmysle čl. 2 bod 2.7 dodatku podnik je povinný splniť si všetky svoje povinnosti, ktoré pre neho vyplývajú zo zmluvy a tohto dodatku, najmä predať účastníkovi mobilný telefón za dohodnutú kúpnu cenu a previesť na účastníka vlastnícke právo k mobilnému telefónu a odovzdať mu ho za predpokladu, že účastník splní všetky podmienky potrebné pre vznik nároku na kúpu mobilného telefónu za kúpnu cenu v súlade s týmto dodatkom.
Podľa § 96 ods. 1 a ods 3 Občianskeho súdneho poriadku navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti, alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Aj je návrh vzatý späť v časti, súd konanie v tejto časti zastaví. Nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu
nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.
Podaním doručeným súdu dňa 26.05.2016 zobral žalobca žalobu späť v časti sumy 128,21 eur späť, pričom právny zástupca žalovaného s čiastočným späťvzatím žaloby súhlasil, preto súd v tejto časti konanie zastavil.
Z ustanovení § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka ( ďalej len OZ ), vyplýva, že dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z.
Podľa § 10c uvedeného nariadenia ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
V zmysle § 3 naradenia v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba R. Q. J. platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 43 ods. 1 zákona NR SR č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení účinnom v čase uzatvorenia dodatku k zmluve o pripojení, zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
Podľa § 43 ods. 5 písm. b) zákona NR SR č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov podnik môže odstúpiť od zmluvy o pripojení, ak účastník nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti.
Podľa § 52 Občianskeho zákonníka ( ďalej len OZ), účinného v čase uzavretia dodatku k zmluve o pripojení, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Predmetný právny vzťah súd posudzoval ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle vyššie citovaných ustanovení, nakoľko ide o zmluvu, ktorú uzatváral žalobca ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy s dodatkom, ako aj Všeobecných podmienok bol daný žalobcom bez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek zmenu.
Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
Po čiastočnom späťvzatí žaloby zostalo predmetom konania tak ako to uviedol aj právny zástupca žalobcu vo svojom podaní zaplatenie sumy 139 eur s 8,75% ročným úrokom z omeškania zo sumy 267,21 eur od 26.04.2013 do 11.10.2015, zo sumy 259 eur od 12.10.2015 do 02.12.2015 a zo sumy 139 eur od 03.12.2015 do zaplatenia.
Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalobca uzavrel so žalovaným zmluvu o pripojení a dodatok k nej, na základe čoho boli žalovanému poskytované dohodnuté služby. Žalovaný po podaní žaloby uhradil sumu vo výške 128,21 eur, ktorou boli uhradené poplatky za poskytnuté služby, ako aj poplatok za znovupripojenie po vymáhaní pohľadávky, upomienka, poplatok za čiastočné obmedzenie poskytovaných služieb z dôvodu neplatenia a poplatok za odpojenie.
Čo sa týka poplatku za znovupripojenie po vymáhaní pohľadávky, ktorý si žalobca uplatňoval v sume 31,83 eur s DPH vo faktúre č.2176138898. Tento poplatok súd považuje hlavne s ohľadom na jeho výšku za poplatok majúci základ v neprijateľnej, či neprimeranej zmluvnej podmienke. Je zrejmé, že žalobcom uplatnený poplatok za znovupripojenie vôbec nevystihoval (nepokrýval) možné náklady žalobcu súvisiace s vykonaním takéhoto úkonu, ale v rozhodujúcej miere (ak nie až výlučne) predstavoval „skrytú“ sankciu pre spotrebiteľa za porušenie jeho povinností včas a riadne v súlade so zmluvou platiť úhrady za poskytnuté služby, ktorá podľa názoru súdu v neakceptovateľnom rozsahu prevyšuje takéto náklady a teda predstavuje tento poplatok možný jednorazový zdroj nie malého príjmu (zisku) dodávateľa na úkor spotrebiteľa. Výška tohto poplatku podľa názoru súdu výrazne prevyšuje výšku, ktorú možno označiť za primeranú o to viac, že v tomto prípade nejde o poplatok, ktorý súvisí s rozsahom využívania služieb dodávateľa spotrebiteľovi, o ktoré má spotrebiteľ záujem, ale o poplatok určený výlučne pre prípad porušenia zmluvných povinností spotrebiteľom. V tomto prípade uvedený poplatok je spojený výlučne s činnosťou žalobcu vykonávanou len v jeho záujme, a preto by tento mal pokrývať maximálne náklady žalobcu spojené s takouto činnosťou. V zmysle uvedeného súd nárok žalobcu vyplývajúci z poplatku za znovupripojenie po vymáhaní pohľadávky považuje v celom rozsahu za nedôvodný.
Ďalším žalobcom uplatňovaným nárokom bol nárok na zaplatenie sumy 1,33 eur za upomienku tak ako bola predmetná suma účtovaná faktúrou č. 2179732446. V zmysle bodu 16.2. písm. d) Všeobecných podmienok upomienky sa považujú za oznámené dňom odoslania správy spoločnosti Orange Slovensko do odkazovej schránky účastníka alebo dňom jej zaslania formou elektronickej pošty alebo iným elektronickým spôsobom( SMS, MMS) na poslednú známu emailovú adresu oznámenú spoločnosti Orange účastníkom, alebo na telefónne číslo. V danom prípade sa jedná o sporové konanie a sporové konanie je konaním návrhovým. Navrhovateľ - žalobca je povinný k návrhu pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, resp. uviesť dôkazy, ktoré v priebehu súdneho konania navrhuje vykonať. Jedná sa o jeho dôkaznú povinnosť a práve v sporovom konaní je nesplnenie dôkaznej povinnosti spojené s procesnou zodpovednosťou za nedokázanie tvrdených skutočností, to znamená s neunesením tzv. dôkazného bremena. Kto a v akom rozsahu má dôkazné bremeno, určujú normy hmotného práva. Zásadne ho má ten, v koho záujme je dokázanie určitej skutočnosti. Nepriaznivé procesné dôsledky (neúspech v spore) stíhajú v sporovom konaní práve toho, kto neuniesol dôkazné bremeno (neoznačil potrebné dôkazy alebo uvedenými dôkazmi nebolo jeho tvrdenie dokázané). Na základe uvedeného má potom súd za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno čo do tvrdenia o oprávnenosti výšky uplatnenej pohľadávky v časti nároku poplatku za upomienku, pretože nepredložil žiadne také dôkazy, ktorými by bolo možné objektívne posúdiť a preveriť výšku pohľadávky, ktorú si uplatňuje, preto by súd v tejto časti žalobu zamietol. Aj v prípade že sa tak stalo, keďže je nepochybné, že žalovaný si nesplnil svoje povinnosti, považuje súd sumu za upomienku za neprimeranú, keďže by mala predstavovať náklady spojené so zaslaním upomienky. Ak by upomienka bola žalovanému doručená SMS správou, pričom žalobca ako mobilný operátor sám poskytuje takúto službu - zaslanie SMS a podľa Cenníka je cena SMS a MMS správ na účastnícke čísla v SR 0,06 eur/SMS. Žalobca si však účtoval sumu 1,33 eur, teda sumu, za ktorú je možné odoslať takmer 22 SMS správ. Vzhľadom na vyššie uvedené potom súd považoval dojednanie ohľadom poplatku za upomienku za spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán v neprospech žalovaného ako spotrebiteľa a v spojení s neunesením dôkazného bremena v tejto časti žalobu zamietol.
Žalobca si v ďalšom uplatňoval aj nárok na poplatok za odpojenie a čiastočné obmedzenie poskytovaných služieb z dôvodu neplatenia uplatnený z faktúry č. 2183251235 v sume 34,50 eur s DPH.
V zmysle bodu 1.15 Čl. 1 Všeobecných podmienok „pripojenie SIM karty“ je aktivácia SIM karty je technický a administratívny postup spoločnosti Orange Slovensko a účastníka, ktorým sa umožní prístup k službám účastníkovi, ktorý splnil dohodnuté podmienky pre poskytovanie služieb. „Deaktivácia SIM karty“ v zmysle bodu 1.16 je technický a administratívny postup spoločnosti Orange Slovensko, ktorým sa znemožní prístup k službám spoločnosti. Možno teda konštatovať, že odpojenie resp. obmedzenie poskytovaných služieb znamená opak aktivácie, teda účastníkovi už nie je umožnený prístup k službám, resp. mu nie je umožnený prístup v zmysle dojednaní zmluvy a podmienok, teda účastník ako spotrebiteľ nemá v ďalšom možnosť využívať služby poskytované žalobcom v pôvodnom rozsahu, teda žalovaná ako spotrebiteľ bola povinná platiť sankciu za to, že poskytovateľ služieb odpojil resp. obmedzil dodávanie služby. Poplatok za aktiváciu bol na celú dobu trvania vzťahu medzi žalobcom a účastníkom a platil sa len raz, pričom zmluva bola v zmysle čl. 4 bod 4.1 Všeobecných podmienok uzavretá na dobu neurčitú. V zmysle bodu 1.8 Všeobecných obchodných podmienok služba je elektronická komunikačná služba, ktorá spočíva úplne alebo prevažne v prenose signálov v Sieti, umožňujúca prenos hlasovej komunikácie, dátovej komunikácie, alebo iných foriem komunikácie; Služby pozostávajú z verejnej mobilnej telefónnej služby alebo zo služby prenosu dát, z iných služieb a s nimi súvisiacich služieb alebo z iných produktov. Zaplatením poplatku za odpojenie a obmedzenie poskytovaných služieb z dôvodu neplatenia žalovaného ako spotrebiteľovi nebola poskytovaná žiadna služba, práve naopak bol mu znemožnený, resp. obmedzený prístup k službám v pôvodnom rozsahu a preto je súd toho názoru, že takéto dojednanie ohľadne poplatku za odpojenie a obmedzenie poskytovaných služieb spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa ako ich predpokladá ust. § 53 ods. 1 OZ, čím sa zároveň prieči dobrým mravom v zmysle § 39 OZ a nárok žalobcu na predmetné poplatky by v celom rozsahu zamietol, keďže sa jedná o poplatky postihujúce spotrebiteľa, za službu, za ktorý mu nie je poskytované žiadne protiplnenie ale práve naopak ako to súd uviedol vyššie, sú mu služby obmedzené. Na záver súd poukazuje na to, že žalobca ani nepreukázal, že by mu za predmetné odpojenie alebo obmedzenie poskytovaných služieb vznikli nejaké reálne náklady a to či už v sume uplatňovanej žalobou alebo v inej sume.
Posledným žalobcom uplatňovanýn nárok predstavoval nárok na zaplatenie sumy 139 eur titulom náhrady škody, pričom škoda predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou odpredaného koncového telekomunikačného zariadenia a tzv. akciovou cenou.
Z vymedzenia nároku žalobcu na náhradu škody v dodatku k zmluve ako je to uvedené vyššie vyplýva, že žalobca sa tejto škody domáha z dôvodu porušenia povinnosti žalovaným zotrvať v zmluvnom vzťahu s ním po dobu minimálne 24 mesiacov. Takto skutkovo vymedzený nárok na náhradu škody je potrebné právne posudzovať podľa § 420 ods. 1 OZ, podľa ktorého predpokladom vzniku tzv. všeobecnej občianskoprávnej zodpovednosti podľa § 420 OZ je porušenie právnej povinnosti ( existencia protiprávneho úkonu ), vznik škody ako majetkovej ujmy, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou a zavinenie toho, kto škodu svojím protiprávnym úkonom spôsobil.
Ustanovenie § 420 OZ o všeobecnej zodpovednosti za škodu možno aplikovať jednak na prípad porušenia mimozáväzkovej povinnosti ( v tomto prípade ide o zodpovednosť ex delicto - škoda spôsobená mimo existencie záväzkového vzťahu medzi škodcom a poškodeným ) a jednak na prípad zodpovednosti za škodu spôsobenú porušením zmluvnej ( záväzkovej ) povinnosti ( ide o zodpovednosť charakteru ex contractu ).
Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnutné kumulatívne splnenie všetkých štyroch vyššie uvedených predpokladov. Pri neexistencii čo len jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je daná.
Ako už súd uviedol vyššie, jedným z predpokladov zodpovednosti za škodu je samotný vznik škody, pričom dôkazné bremeno o vzniku škody a jej rozsahu (výške) zaťažuje poškodeného.
Podľa § 442 ods. 1 OZ uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo ( ušlý zisk ).
Občiansky zákonník nedefinuje pojem skutočnej škody a ušlého zisku. Škoda sa chápe ako ujma, ktorá nastala ( prejavuje sa ) v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t. j. peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii ( porovnaj R 55/1971 ).
Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predchádzajúceho stavu ( R 55/197 ).
To, čo poškodenému ušlo ( ušlý zisk ), je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedôjde v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, aj keď sa to dalo očakávať s ohľadom na pravidelný beh vecí ( R 55/1971 ).
Podľa žalobcu mu vznikla škoda ako rozdiel medzi trhovou cenou mobilného telefónu/ telekomunikačného zriadenia a jeho akciovou cenou.
Z vyššie citovaných ustanovení tak ako boli dojednané v dodatku k zmluve, ako aj Všeobecných obchodných podmienkach účastníci konania v dodatku k zmluve uzavreli aj dohodu o predaji telekomunikačného zariadenia, a to presne uvedeného v dodatku a za v dodatku uvedenú kúpnu cenu, ktoré bolo žalovanému ako účastníkovi predávané z majetku podniku so zľavou. V tejto časti možno potom predmetný dodatok hodnotiť ako kúpnu zmluvu, keďže v predmetnom ustanovení boli dojednané všetky podstatné náležitosti tak ako ich upravuje ustanovenie § 588 OZ, podľa ktorého z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu. Opakovane boli povinnosti ohľadom predaja telekomunikačného zariadenia upravené aj v ďalších ustanoveniach či už v dodatku k zmluve ako aj vo Všeobecných obchodných podmienkach tak ako sú už vyššie citované v čl. 2 bod 2.1 o povinnosti účastníka zaplatiť podniku kúpnu cenu vo výške uvedenej v čl. 1 bod 1.2 a v čl. 2.7 povinnosť žalobcu ako podniku predať žalovanému ako účastníkovi telekomunikačné zariadenie za kúpnu cenu a previesť na účastníka vlastnícke právo k telekomunikačnému zariadeniu a odovzdať mu.
Žalobca teda umožnil žalovanému na základe dodatku k zmluve, kúpu mobilného telefónu/ telekomunikačného zariadenia za ním určenú zníženú kúpnu cenu v rámci jeho marketingovej a obchodnej stratégie na trhu mobilných operátorov, keď je nepochybné, že k takémuto kroku, resp. k predaju za takýchto podmienok nebol nijako donucovaný, bolo to jeho dobrovoľné rozhodnutie podľa názoru súdu zamerané výhradne na účel získania klientov. Rozdiel medzi skutočnou a akciovou cenou mobilného telefónu, tak nie je následkom protiprávneho úkonu žalovaného, ale výsledkom zmluvného konsenzu medzi žalobcom a žalovaným. Je neprípustné, aby takýto zmluvný konsenzus bol v prípade nesplnenia očakávaní, ktoré do zmluvného vzťahu žalobca vkladal, z jeho strany reparovaný prehodnotením predmetného rozhodnutia o predaji telekomunikačného zariadenia za dojednanú cenu s tvrdením o spôsobení škody. Keďže žalobca obdržal dojednanú kúpnu cenu, nakoľko túto skutočnosť nijako nespochybnil, má súd za to, že k protiprávnemu zmenšeniu majetku žalobcu nedošlo, teda žalobca nepreukázal vznik škody ako jeden z predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu, neuniesol dôkazné bremeno, preto súd žalobu v časti nároku na zaplatenie náhrady škody v sume 139 eur spolu s jej príslušenstvom zamietol.
Tak ako už súd uviedol vyššie, žalovaný v rámci úhrady vo výške 128,21 eur zaplatil okrem pohľadávky predstavujúcej neuhradené služby aj sumu predstavujúcu poplatok za znovupripojenie po vymáhaní pohľadávky, upomienku, poplatok za čiastočné obmedzenie poskytovaných služieb z dôvodu neplatenia a poplatok za odpojenie, ktoré sumy by mu súd v zmysle vyššie uvedeného nepriznal a preto má súd za to, že v rámci tejto úhrady škody, ktorú súd považoval za nedôvodnú, boli uhradené aj úroky z omeškania a preto žalobu žalobcu v tejto časti zamietol.
Podľa § 137 Občianskeho súdneho poriadku, trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, v zmysle ktorého, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Ako už súd uviedol, žalovaný po podaní žaloby uhradil žalobcovi sumu 128,21 eur, v rámci ktorej uhradil aj poplatky, ktoré by mu súd nepriznal a zároveň zamietol žalobu v časti uplatňovanej náhrady škody. Z
uplatnenej sumy 267,21 eur by tak súd žalobcovi priznal len sumu 60,55 eur, teda žalobca mal v konaní úspech 23% a neúspech 77%, čo predstavuje úspech žalovaného, ktorému po odpočítaní úspechu žalobcu vznikol nárok na náhradu trov konania v pomere 54%.
Odmena za jeden úkon právnej služby v zmysle § 10 ods. 1 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov ( ďalej len. „cit. vyhl.“ ) predstavuje sumu 23,24 eur.
Žalovanému tak vznikol nárok na odmenu za päť úkonov - prevzatie a príprava zastúpenia, písomné vyjadrenie k žalobe, účasť na pojednávaní dňa 08.01.2016, účasť na pojednávaní dňa 13.04.2016 a dňa 15.06.2016 podľa § 13a ods. 1 písm. a), c), d) cit. vyhl., teda spolu odmena v sume 116,20 eur a na režijný paušál za 5 úkonov v zmysle § 16 ods. 3 vyhl. a to za dva úkony v roku 2015 po 8,39 eur a tri úkony v roku 2016 po 8,58 eur teda spolu 42,52 eur. Takto trovy právneho zastúpenia predstavujú sumu 158,72 eur.
Ako súd uviedol vyššie, žalovanému vznikol nárok na náhradu trov konania v pomere 54%, preto zaviazal žalobcu na zaplatenie trov právneho zastúpenia v sume 85,71 eur ( 54% zo sumy 158,72 eur ).
Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.