Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KK-9Cb/75/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok sudcom JUDr. Jurajom Fujerikom v právnej veci žalobcu : CRIF - Slovak Credit Bureau, s. r. o., so sídlom Malý trh 2/A, Bratislava, IČO: 35 886 013, právne zastúpeného Advokátska kancelária KUHAJDA, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Karadžičova 47, IČO: 47 232 773, proti žalovanému : U. U., s miestom podnikania Kežmarok, Krvavé pole 935/44, IČO: 44 631 456, o zaplatenie 162,67 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 148,67 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 32,85 Eur od 23.12.2011 do zaplatenia, zo sumy 50,75 Eur od 24.1.2012 do zaplatenia, zo sumy 34,07 Eur od 25.2.2012 do zaplatenia a zo sumy 31 Eur od 24.3.2012 do zaplatenia, to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

III. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania pozostávajúce z iných trov konania vo výške 16,50 Eur a to na účet právneho zástupcu žalobcu v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobca, ako právny nástupca spoločnosti Telefónica Slovakia, s.r.o., so sídlom Einsteinova 24, Bratislava, IČO: 35 848 863 sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 10.12.2014 domáhal zaplatenia sumy 162,67 Eur spolu s príslušenstvom predstavujúcim úrok z omeškania definovaný v petite žaloby. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že jeho právny predchodca uzatvoril so žalovaným Zmluvu o pripojení, na základe ktorej vyúčtoval žalovanému ceny za poskytnuté komunikačné služby faktúrami znejúcimi spolu na sumu 162,67 Eur, ktorú žalovaný doposiaľ neuhradil.

Žalovaný v podanom odpore proti platobnému rozkazu, ktorý súd vydal dňa 06.05.2015 na návrh žalobcu uviedol, že zo strany právneho predchodcu žalobcu a ani zo strany samotného žalobcu nebol upovedomený o postúpení pohľadávky a ani o začatí vymáhania tejto pohľadávky súdnou cestou. Po celý čas mu nebola doručená žiadna pošta obsahujúca výzvu na zaplatenie, prípadne upozornenie na nejaký postih. Preto žiadal, aby súd nárok žalobcu neuznal, pričom zdôraznil, že žalobca a jeho právny predchodca pár rokov počkali, aby zarobili na úrokoch a potom to dali na súd, hoci ho predtým mali vyzvať, že voči nemu evidujú nejakú pohľadávku.

Žalobca sa k podanému odporu písomne nevyjadril.

Pretože predmetom tohto konania je zaplatenie sumy 162,67 Eur bez započítania hodnoty príslušenstva, v zmysle § 200ea O.s.p. sa jedná o drobný spor. Na základe uvedeného súd postupom v zmysle § 115a

ods. 2 O.s.p. pojednávanie nenariadil a tento rozsudok za splnenia podmienok stanovených v § 156 ods. 3 O.s.p. verejne vyhlásil dňa 15.06.2016.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením žaloby, Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 2002 zo dňa 24.06.2013 spolu s prílohou č. 1 k tejto zmluve, Zmluvy o pripojení zo dňa XX.XX.XXXX, pokusu o zmier zo dňa XX.XX.XXXX, faktúr č. XXXXXXXXXX, Č.. XXXXXXXXXX, Č.. XXXXXXXXXX, Č.. XXXXXXXXXX, Č.. XXXXXXXXXX, výpisu zo živnostenského registra týkajúceho sa žalovaného, odporu žalovaného zo dňa 04.09.2015, písomného vyjadrenia žalovaného zo dňa 05.10.2015, ostatného spisového materiálu procesného charakteru a zistil tento skutkový stav:

Právny predchodca žalobcu, ako telekomunikačný podnik a žalovaný, ako účastník v pozícii fyzickej osoby - podnikateľa podnikajúceho na základe živnostenského oprávnenia uzavreli dňa 11.08.2011 Zmluvu o pripojení, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému SIM kartu, na ktorej bolo aktivované účastnícke číslo +XXXXXXXXXXXX s dátumom aktivácie služieb od 11.08.2011. Žalovaný mohol prostredníctvom tejto SIM karty využívať elektronické komunikačné služby poskytované právnym predchodcom žalobcu v rámci programu služieb O2 Fér. Žalovaný v tejto zmluve vyhlásil, že svojím podpisom potvrdzuje, že sa oboznámil so Všeobecnými podmienkami a platným cenníkom, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy.

Právny predchodca žalobcu faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou dňa 22.12.2011 vyúčtoval žalovanému cenu poskytnutých telekomunikačných služieb vo výške 52,85 Eur a poplatok za upomienku vo výške 3,50 Eur, teda spolu sumu 56,35 Eur. Žalobca si z tejto faktúry po započítaní úhrady zo strany žalovaného vo výške 20,- Eur uplatnil nárok na zaplatenie sumy 36,35 Eur.

Právny predchodca žalobcu faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou dňa 23.01.2012 vyúčtoval žalovanému cenu poskytnutých komunikačných služieb vo výške 50,75 Eur a poplatok za upomienku vo výške 3,50 Eur, čo spolu predstavuje sumu 54,25 Eur. Faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou dňa 24.02.2012 právny predchodca žalobcu vyúčtoval žalovanému cenu za poskytnuté komunikačné služby vo výške 34,07 Eur a poplatok za upomienku vo výške 3,50 Eur, teda spolu sumu 37,57 Eur. Faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou dňa 23.03.2012 vyúčtoval právny predchodca žalobcu žalovanému cenu za poskytnuté komunikačné služby vo výške 31,- Eur a napokon faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou dňa 23.04.2012 vyúčtoval žalovanému poplatok za upomienku vo výške 3,50 Eur. Právny predchodca žalobcu tak vyúčtoval žalovanému všetkými vyššie uvedenými faktúrami titulom ceny za poskytnuté telekomunikačné služby a titulom poplatkov za upomienky spolu sumu vo výške 182,67 Eur, z ktorej si po započítaní čiastočnej úhrady zo strany žalovaného vo výške 20,- Eur uplatnil prostredníctvom tejto žaloby právo na zaplatenie sumy 162,67 Eur.

Pretože žalovaný neuhradil tieto faktúry riadne a včas, právny predchodca žalobcu vyhotovil dňa 01.02.2012 pokus o zmier, prostredníctvom ktorého vyzval žalovaného na uhradenie pohľadávky vo výške 110,60 Eur s tým, že v prípade neuhradenia tejto sumy pristúpi bez ďalšieho upozornenia k súdnemu vymáhaniu pohľadávky. Žalobca nepreukázal, že by tento pokus o zmier bol aj skutočne zaslaný žalovanému na adresu miesta podnikania uvedenú v Zmluve o pripojení a v živnostenskom registri.

Právny predchodca žalobcu, ako postupca, Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 2002 uzavretou so žalobcom, ako postupníkom dňa 24.06.2013, postúpil pohľadávku voči žalovanému, ktorá je predmetom tejto žaloby, na žalobcu. To, že predmetom zmluvy o postúpení pohľadávok bola aj pohľadávka voči žalovanému uplatnená žalobou v tomto konaní svedčí aj príloha č. 1 k tejto zmluve obsahujúca zoznam postupovaných pohľadávok.

Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 05.10.2015 opätovne zdôraznil svoju argumentáciu, ktorú uviedol v odpore, o nedoručení výzvy na zaplatenie a oznámenia o postúpení pohľadávok. Okrem toho uviedol, že konanie žalobcu považuje za neetické a celý nárok za premlčaný.

Na základe vyššie uvedeného súd právne uzatvára:

Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení účinnom v čase uzavretia Zmluvy o pripojení (11.08.2011) zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť

potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

Podľa § 43 ods. 2 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení účinnom v čase uzavretia Zmluvy o pripojení (11.08.2011) podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.

Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

Podľa § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka podnikaním sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku.

Podľa § 2 ods. 2 písm. b) Obchodného zákonníka podnikateľom podľa tohto zákona je osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia.

Podľa § 387 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom. Premlčaniu podliehajú všetky práva zo záväzkových vzťahov s výnimkou práva vypovedať zmluvu uzavretú na dobu neurčitú.

Podľa § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.

Podľa § 397 Obchodného zákonníka, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.

Podľa § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.

Podľa § 365 Obchodného zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia Zmluvy o pripojení (XX.XX.XXXX) dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.

Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia Zmluvy o pripojení (XX.XX.XXXX), ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia Zmluvy o pripojení

(XX.XX.XXXX), výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že právny predchodca žalobcu - spoločnosť Telefónica Slovakia, s.r.o., ako telekomunikačný podnik uzavrela so žalovaným, ako podnikateľom podnikajúcim na základe živnostenského oprávnenia /§ 2 ods. 2 písm. b) Obchodného zákonníka/ dňa XX.XX.XXXX Zmluvu o pripojení, a to v zmysle § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení účinnom v čase uzavretia tejto Zmluvy. Pri vzniku tohto záväzkového vzťahu bolo s prihliadnutím na všetky okolnosti zrejmé, že sa uzavretie zmluvy o pripojení týka podnikateľskej činnosti žalovaného, ktorý je ako podnikateľ v tejto zmluve označený a ako podnikateľovi mu boli vystavované faktúry. Preto súd pri splnení podmienok uvedených v § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka konštatuje, že záväzkový vzťah, ktorý vznikol medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným uzavretím Zmluvy o pripojení je obchodno - právneho charakteru. Napokon žalovaný v priebehu konania nespochybnil svoje podnikateľské postavenie vo vzťahu k právnemu predchodcovi žalobcu.

Súd má za preukázané, že právny predchodca žalobcu, ako telekomunikačný podnik poskytol žalovanému na základe Zmluvy o pripojení elektronické komunikačné služby, ktorých cenu vyúčtoval žalovanému faktúrou č. XXXXXXXXXX vo výške 52,85 Eur, faktúrou č. XXXXXXXXXX vo výške 50,75 Eur, faktúrou č. XXXXXXXXXX vo výške 34,07 Eur a faktúrou č. XXXXXXXXXX vo výške 31,- Eur, čo po započítaní čiastočnej úhrady zo strany žalovaného vo výške 20,- Eur predstavuje sumu 148,67 Eur. Nakoľko žalovaný v priebehu tohto konania nespochybnil, že by mu uvedené faktúry neboli doručené alebo nepreukázal, že by tieto faktúry uhradil, súd vychádzal z tvrdenia žalobcu, že žalovaný doposiaľ (s výnimkou čiastočnej úhrady vo výške 20,- Eur) nezaplatil vyúčtované ceny za poskytnuté elektronické komunikačné služby. Preto súd považuje žalobu žalobcu v tejto časti za dôvodnú a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 148,67 Eur.

Pretože žalovaný nezaplatil vyššie uvedené faktúry riadne a včas, dostal sa v zmysle § 365 Obchodného zákonníka do omeškania s plnením svojich peňažných záväzkov, a preto súd pri neexistencii inej dohody o úrokoch z omeškania, priznal žalobcovi právo na zaplatenie úrokov z omeškania v zmysle § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s § 3 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v zákonnej výške 9 % ročne zo súm priznaných súdom a vyúčtovaných faktúrami č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX, a to odo dňa nasledujúceho po splatnosti týchto faktúr (čo je zároveň prvým dňom omeškania žalovaného s vyúčtovaným peňažným plnením), a to až do riadneho zaplatenia týchto súm.

Preto súd na základe vykonaného dokazovania a za aplikácie vyššie citovaných právnych predpisov dospel k záveru, že žaloba žalobcu je v tejto časti dôvodná a preto rozhodol tak, ako je uvedené v prvom odseku výrokovej časti tohto rozsudku.

Právny predchodca žalobcu vo faktúrach č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX a osobitne faktúrou č. XXXXXXXXXX vyúčtoval žalovanému okrem ceny za poskytnuté elektronické komunikačné služby aj poplatky za upomienky o výške 3,50 Eur. V danom prípade však žalobca súdu nepredložil, resp. neoznačil dôkazy preukazujúce, že by žalovanému skutočne nejaké upomienky doručil, prípadne vôbec zasielal. Žalobca tak vo vzťahu k tomuto nároku neuniesol dôkazné bremeno. Preto súdu nezostávalo nič iné, ako nárok na zaplatenie týchto poplatkov za upomienky v celkovej výške 14,- Eur zamietnuť. Preto súd rozhodol tak, ako je uvedené v druhom odseku výrokovej časti tohto rozsudku.

Vo vzťahu k námietkam žalovaného týkajúcim sa nedoručenia predžalobnej výzvy, súd uvádza, že doručenie predžalobnej výzvy (pokusu o zmier) nie je podmienkou na podanie tejto žaloby, ktorá by vyplývala z akéhokoľvek všeobecne záväzného právneho predpisu. Žalovaný napokon v priebehu konania nespochybnil, že mu boli doručené žalobcom predložené faktúry (z ktorej jednu aj čiastočne plnil). Preto žalovaný musel pri zachovaní minimálnej miery opatrnosti svedčiacej nielen podnikateľovi ale aj priemerne vzdelanej osobe predpokladať, že nezaplatenie faktúr môže mať za následok uplatnenie pohľadávky z nich vyplývajúcej aj súdnou cestou. Žalovaný neuviedol, že by vo vzťahu k právnemu predchodcovi žalobcu alebo vo vzťahu k žalobcovi pred podaním žaloby alebo po podaní žaloby realizoval akékoľvek kroky smerujúce k zaplateniu pohľadávky, ktorej právny dôvod vzniku

nespochybňoval, hoci o faktúrach a neskôr o žalobe mal vedomosť. Uvedené súd uvádza aj v kontexte žalovaným spomenutého neetického konania, ktorého sa mal podľa žalovaného dopustiť žalobca.

Žalobca súdu predložil zmluvu o postúpení pohľadávok, ktorou v tomto konaní preukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu na podanie žaloby. Súd vo vzťahu k argumentácii žalovaného zdôrazňuje, že v zmysle § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka je postúpenie pohľadávky možné aj bez súhlasu dlžníka (žalovaného). Oznámenie alebo neoznámenie postúpenia pohľadávky dlžníkovi má v zmysle § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka vzťah len k subjektu, ktorému má dlžník svoj dlh plniť (postupca alebo postupník) tak, aby sa svojho dlhu právne účinným spôsobom zbavil. Občiansky zákonník v právnej úprave týkajúcej sa postúpenia pohľadávky (§ 524 a nasl.) nespája neoznámenie postúpenia s následkom neplatnosti postúpenia, resp. neexistencie záväzku, prípadne s následkom nemožnosti jej vymáhania súdnou cestou. Napokon, žalovanému bolo zmluva o postúpení pohľadávok doručená spolu so žalobou (a neskôr v priebehu konania ešte raz osobitne na jeho žiadosť), a teda tento nedostatok oznámenia o postúpení sa konvalidoval.

Pokiaľ sa týka námietky z premlčania vznesenej žalovaným, súd uvádza, že vzhľadom na obchodnom

- právny charakter tohto záväzkového vzťahu je potrebné na premlčanie aplikovať ustanovenia IX dielu, prvej hlavy, piatej časti Obchodného zákonníka. Vzhľadom na peňažný charakter pohľadávky, ktorá je vymáhateľná na súde (§ 391 ods. 1), začína plynúť premlčacia doba odo dňa, kedy sa právo mohlo uplatniť na súde, pričom v zmysle § 397 Obchodného zákonníka je premlčacia doba 4 - ročná. Právny predchodca žalobcu resp. neskôr žalobca mohol právo na súde uplatniť prvý krát deň nasledujúci po platnosti jednotlivých faktúr, kedy žalovanému uplynula lehota na dobrovoľné plnenie pohľadávky z nich vyplývajúcej. Nakoľko žalobca doručil súdu žalobu dňa 10.12.2014, s prihliadnutím na splatnosť jednotlivých faktúr (XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX R. XX.XX.XXXX) súd konštatuje, že žalobca uplatnil svoj nárok v priebehu štvorročnej premlčacej doby, preto považuje námietku z premlčania vznesenú žalovaným za nedôvodnú. Záver súdu o včasnosti podania žaloby by platil aj v prípade aplikácie trojročnej premlčacej doby v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka.

Podľa § 142 ods. 3 O.s.p., aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.

Úspech žalobcu v tomto konaní reprezentovaný priznanou sumou 148,67 Eur predstavuje 91,39 % z celkovo žalovanej istiny vo výške 162,67 Eur. Naopak, žalobca bol neúspešný v rozsahu 8,61 %, pričom jeho neúspech je vyjadrený zamietavou časťou rozsudku reprezentovanou sumou 14,- Eur. Pretože neúspech žalobcu je iba nepatrný, súd v zmysle § 142 ods. 3 O.s.p. rozhodol tak, že žalobcovi patrí náhrada trov konania v plnom rozsahu.

Podľa § 150 ods. 1 O.s.p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Súd priznal žalobcovi právo na náhradu trov konania pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 16,50 Eur, ktorý predstavuje iné trovy konania. Tieto trovy konania musel žalobca vynaložiť, pretože bez zaplatenia súdneho poplatku by nemohol súd pokračovať v konaní o nároku, ktorý súd považuje z väčšej časti za dôvodný.

Keďže povinnosť nahradiť trovy konania sa môže v tom - ktorom prípade javiť ako neprimerane tvrdá, ustanovenie § 150 O.s.p. umožňuje súdu, aby vo výnimočných prípadoch dôvodov hodných osobitného zreteľa účastníkovi, ktorý by inak mal právo na náhradu trov konania, túto náhradu celkom alebo sčasti nepriznal. Úvaha súdu o tom, či ide o výnimočný prípad a či sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci, predovšetkým s prihliadnutím na majetkové, sociálne a osobné pomery všetkých účastníkov konania, keďže je potrebné vziať na zreteľ nielen pomery toho, kto by mal uhradiť trovy konania, ale súd musí taktiež zvážiť, ako by sa takého rozhodnutie dotklo najmä majetkových pomerov oprávneného účastníka. Na základe uvedených kritérií súd zistil, že u žalovaného existujú dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajúce v tom, že z

dôvodu výkonu trestu odňatia slobody má žalovaný minimálny príjem, z ktorého musí plniť vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu. Okrem toho je žalovaný osobou ťažko zdravotne postihnutou, čo znemožňuje jeho pracovné uplatnenie vo výkone trestu odňatia slobody. Napokon z týchto dôvodov súd priznal žalovanému oslobodenie od súdnych poplatkov. Súd má za to, že zaviazať žalovaného na trovy právneho zastúpenia, ktoré si žalobca uplatnil, by pre žalovaného a jeho rodinu predstavovalo neúmernú finančnú záťaž. Preto súd využijúc ustanovenie § 150 ods. 1 O.s.p., pri existencií vyššie uvedených dôvodov hodných osobitného zreteľ rozhodol, že žalobcovi neprizná náhradu trov konania v časti trov právneho zastúpenia. Vzhľadom na podnikateľských charakter žalobcu, ako inkasnej spoločnosti, toto rozhodnutie súdu nebude mať pre žalobcu žiaden väčší majetkový dopad.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.