Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6C-6-2014.pdf
PDF · 187.82 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BN-6C/6/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bánovce nad Bebravou v konaní pred sudkyňou JUDr. Monikou Sitárikovou v právnej veci navrhovateľov: 1/ N. Ž., nar. XX.XX.XXXX, 2/ Ľ. Ž., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom XXX XX V. XXX, právne zastúpených: JUDr. Ľubomírom Porubanom, advokátom so sídlom Jilemnického 2, 911 01 Trenčín, proti odporcom: 1/ N. Ž., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. H. X, XXX XX G. J. G., 2/ S. Ž., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX V. XXX, právne zastúpeným: Pavlom Trnkom, advokátom so sídlom Novomeského 1322/16, 957 04 Bánovce nad Bebravou, o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, takto
rozhodol:
I. Návrh s a z a m i e t a.
II. Navrhovatelia s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne nahradiť odporcom trovy konania výške 707,99 eur k rukám advokáta odporcov: Pavol Trnka, advokát so sídlom Novomeského 1322/16, 957 04 Bánovce nad Bebravou, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia, v lehote troch dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Štátu sa priznáva 100 % náhrada trov konania, ktorú s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovatelia. O výške náhrady trov konania štátu rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovatelia sa návrhom doručeným súdu dňa 16.01.2014 a zmeneným dňa 01.12.2014 domáhali určenia, že kúpna zmluva uzatvorená dňa 16.1.2012, na základe ktorej bolo prevedené vlastníctvo nehnuteľností, evidovaných na LV č. XXXX v k.ú. V., a to parc. č. 1429/1 - orná pôda o výmere 225 m2 a parc. č. 1429/9 - orná pôda o výmere 208 m2, zavkladovaná pod č. V 43/2012 zo dňa 7.2.2012, uzavretá medzi N. Ž., nar. X.X.XXXX, a S. Ž., nar. XX.X.XXXX, je neplatná a odporcovia sú povinní nahradiť navrhovateľom trovy konania. V návrhu uviedli, že dňa 14.04.2011 uzatvorili písomnú kúpnu zmluvu s odporcom 1/, ktorou boli prevedené nehnuteľnosti parc. č. 1429/1 a 1429/9 k.ú. V. zapísané na LV č.XXXX. Pri podpise odovzdali predávajúcemu kúpnu cenu 300,- eur, pričom majú vedomosť, že ich odovzdal O. Ž., čo sama potvrdila. Od momentu, keď sa odporca 2/ dozvedel o prevode pozemkov začal navštevovať odporcu 1/ s úmyslom prehovoriť ho, aby predmetné nehnuteľnosti predal jemu. Svojim konaním spolu s manželkou poskytli odporcovi 1/ informácie, ktoré neboli v súlade so skutočnosťou, lsťou ho uviedli do omylu, že nie je viazaný svojím prejavom vôle, popierali existenciu platného odplatného prevodu vyvolaného kúpnou zmluvou. V komunikácii s predávajúcim robili vedomie a cielene všetko preto, aby novou zmluvou previedol vlastnícke právo, ktorým už v tej dobe nedisponoval. Odporcovi 1/ bránili aby podpísal návrh na vklad do katastra nehnuteľností. Pod vplyvom nepravdivých tvrdení nemal odporca 1/ znalosť podstatných informácií, lebo podozriví predstierali okolnosti, ktoré sa nezhodovali s reálnym stavom veci. S. Ž.M., G. Ž., Ľ. Ž. a O. Ž. predávajúcemu tvrdili, že je stále vlastníkom, lebo nedošlo k vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v katastri nehnuteľnosti. Následne
odporca 1/ ako nevlastník novou kúpnou zmluvou previedol vlastnícke právo na odporcu 2/ čím došlo k dvojitému scudzeniu a k spôsobeniu škody na majetku navrhovateľov. Odporca 2/ zneužil núdzu odporcu 1/ (otca navrhovateľa) vyvolanú jeho nepriaznivými osobnými s zdravotnými pomermi, ho odviezol k podpisu právnych úkonov. Odporca 1/ je po amputácii nohy a nie je schopný sám sa napr. obliecť, je odkázaný na vozík. Ďalej uviedli, že v septembri 1985 s odporcom 1/ uzatvorili ústnu dohodu, že im parcele susediace s rodinným domom do ktorého sa nasťahovali, a to parc. č. 1429/1 a 1429/9 dá do vlastníctva. V roku 1988 sa do druhej polovice dvojdomu nasťahoval odporca 2/ a parcelu, ktorá sa nachádza za jeho domom dali do jeho vlastníctva. Takto rozdelené parcely si ohradili plotom a začali postupne upravovať, založili trávnik a vysadili okresné dreviny.
Odporcovia k podanému návrhu uviedli, že návrh má nedostatky, a je potrebné ho doplniť. Namietajú tvrdenie, že odporca 1/ uzatvorením kúpnej zmluvy s odporcom 2/ zo dňa 16.01.2012 v rovnakom znení porušil povinnosť, ktorá pre neho vyplývala zo skôr uzatvorenej zmluvy ohľadne tých istých nehnuteľností, podľa ktorej ale nebolo v katastri nehnuteľností vložené vlastnícke právo a že toto má následok neplatnosť neskôr uzatvorenej kúpnej zmluvy. Poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 1Cdo/31/2000. Napadnutá kúpna zmluva je platná, návrh nie je dôvodný a je potrebné ho zamietnuť. Sú názoru, že navrhovatelia nemajú naliehavý právny záujem na určení neplatnosti kúpnej zmluvy. Nie je sporné, že pôvodná kúpna zmluva uzavretá medzi N. Ž. N.. a navrhovateľmi dňa 14.4.2011 nebola v trojročnej lehote navrhnutá na vklad do katastra. V zmysle ust. § 47 ods. 2 Občianskeho zákonníka platí, že účastníci od tejto zmluvy odstúpili. Aj vzhľadom na túto skutočnosť prípadným určením neplatnosti zmluvy, ktorej neplatnosti sa domáhajú navrhovatelia v tomto konaní, sa vôbec nič nezmení na ich právnom postavení. Je celá rada judikátov, z ktorých je zrejmé, že v takýchto prípadoch nie je daný naliehavý právny záujem na určení neplatnosti a vykonávaní ďalšieho dokazovania.
Po vykonanom dokazovaní navrhovatelia prostredníctvom právneho zástupcu uviedli, že predávajúci uzavretím kúpnej zmluvy zo dňa 16.01.2012 porušil dobré mravy, pretože úkon ktorým uzatvoril spornú zmluvu sa prieči dobrým mravom a tento úkon je absolútne neplatný. Sú názoru, že v priebehu rozsiahleho dokazovania výsluchmi svedkov a znaleckým dokazovaním bol skutkový stav ustálený tak, ako ho opisovali navrhovatelia, t.j. že odporca 1/ daroval ešte v roku 1985 predmet spornej kúpnej zmluvy navrhovateľom 1/ a 2/ a odporcovi 2/, ktorí ho doteraz tak užívajú. K zmene tohto stavu došlo až v roku 2011, resp. 2012, kedy došlo k uzatvoreniu dvoch zmlúv odporcom 1/. Poukázal na skutočnosť, že odporca 1/ uzatvoril túto spornú zmluvu v omyle, k čomu ich vedie záver znaleckého dokazovania, strana 8 znaleckého dokazovania, a to odstavec označený ako K predmetnej veci. Z uvedeného dôvodu, resp. dôvodov považujú navrhovatelia kúpnu zmluvu zo dňa 16.01.2012 za absolútne neplatnú, pretože prevádzajúci síce vedel čo robí, ale nevedel rozoznať konkrétny svoj úkon, t.j. ktoré parcely sú predmetom tejto zmluvy, chcel len spravodlivo vyriešiť to, na čom sa príbuzní, rodina dohodli ešte v roku 1985.
Po vykonanom dokazovaní odporcovia prostredníctvom právneho zástupcu zotrvali, na tom, že navrhovatelia nemajú naliehavý právny záujem na určení neplatnosti kúpnej zmluvy, pretože určením jej neplatnosti sa ich postavenie nijako nezmení. Predmetnú nehnuteľnosť by získal späť do vlastníctva N. Ž. N.. a je pravdou, že táto by sa niekedy v budúcnosti mohla stať predmetom dedenia. Aj to napr. iba za predpokladu že N. Ž. N.. nevyhotovil závet. Posúdenie otázky či sa môže zmeniť právne postavenie navrhovateľov je treba odvíjať od stavu kedy sa vyhlasuje rozsudok a nie od stavu ktorý môže nastať niekedy v budúcnosti, pretože ak by sa táto otázka vykladala takto široko, potom by mohol mať naliehavý právny záujem ktokoľvek kto by teoreticky vo vzťahu k predmetným nehnuteľnostiam mohol v budúcnosti získať akékoľvek práva. Aj bez ďalšieho podaný návrh na začatie konania nemôže obstáť. V samotnom návrhu na začatie konania ktorý bol podaný v lehote 3 rokov odo dňa uzavretia predmetnej kúpnej zmluvy je tvrdené že N. Ž. N.. uzavrel kúpnu zmluvu ktorou vlastnícke práva previedol na S. Ž. ako nevlastník a uzavretiu tejto zmluvy bránila skôr uzavretá kúpna zmluva, ktorou rovnaké nehnuteľnosti previedol na navrhovateľov 1/ a 2/. Je pravdou, že pôvodne uzavretá kúpna zmluva mala obligačno právne účinky, keďže ale nebola vkladovaná do katastra nehnuteľností, nikdy nenadobudla vecno- právne účinky. Vzhľadom na existenciu obligačno právnych účinkov však nič navrhovateľom nebránilo, aby v lehote 3 rokov od uzavretia zmluvy podali návrh na vklad do katastra nehnuteľností a spolu s návrhom v prílohe predložili žalobu o určenie neplatnosti a navrhli katastrálne konanie prerušiť do skončenia konania o tejto žalobe. Vtedy by predmetná zmluva ktorú navrhovatelia uzavreli s odporcom 1/ nebola stratila obligačno právne účinky, ale tým, že márne uplynula lehota 3 rokov, tieto účinky stratila a práve týmto momentom navrhovatelia aj stratili naliehavý právny záujem na podaní žaloby o neplatnosť
následne uzavretej kúpnej zmluvy. Je súdnou praxou nepochybne vyriešené, že ohľadne rovnakých nehnuteľností možno uzavrieť aj opakovane zmluvu o ich prevode a neskôr uzavretá zmluva nie je neplatná len z toho dôvodu, že bola uzavretá časovo neskôr za predpokladu, že nedošlo k zavkladovaniu prvej zmluvy a ani podaniu návrhu na jej vklad do katastra nehnuteľností. Dôvod neplatnosti zmluvy tak ako bol formulovaný v návrhu navrhovateľov zo dňa 16.01.2014, teda evidentne nie je daný. Následne v priebehu konania navrhovatelia tvrdili i to, že k darovaniu predmetných nehnuteľností došlo ešte v roku 1985 a vlastníctvo k ním preto mali vydržať. Podmienky vydržania preukázané v rámci konania neboli a pokiaľ by sa navrhovatelia chceli domáhať vydržania, nemohol by ich návrh smerovať na určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, ale musel by smerovať k určeniu vlastníctva. Navrhovatelia uplatňujú dôvod neplatnosti zmluvy jednak preto, že mal odporca 1/ konať pri jej uzavieraní v omyle, pričom toto svoje tvrdenie opierajú o závery znaleckého posudku. Dôkazné bremeno v tom smere či konal v omyle alebo nie znášajú samozrejme navrhovatelia a museli by ho uniesť v tom smere, že skutočne konal v omyle a nie iba v tom smere, že mohol konať v omyle. Za rozhodujúce pre posúdenie takéhoto dôvodu neplatnosti zmluvy ale pokladám to, že uzavretie zmluvy v omyle niektorého z jej účastníkov spôsobuje iba relatívnu neplatnosť zmluvy, ktorú je treba uplatniť v lehote 3 rokov odo dňa jej uzavretia. Z relevantnej judikatúry vyplýva, že takýto prejav vôle, teda prejav vôle ktorým sa účastník dovoláva právneho úkonu neplatnosti, musí jednoznačne vyjadrovať jednak to, že ide o uplatnenie relatívnej neplatnosti a jednak konkrétnu vadu právneho úkonu ktorá jeho relatívnu neplatnosť spôsobila. Takýto prejav môže dotknutá osoba smerovať priamo proti účastníkom neplatného úkonu alebo ho môže uviesť priamo v návrhu na začatie konania pred súdom. Z obsahu spisového materiálu je evidentné, že v priebehu celého konania, a teda samozrejme že ani v lehote 3 rokov k takémuto uplatneniu neplatnosti nedošlo. Konanie v omyle pritom nemožno spájať s konaním v rozpore s dobrými mravmi, ktoré by spôsobovali absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Tvrdenie navrhovateľov, že k uzavretiu zmluvy došlo v rozpore s dobrými mravmi nebolo v konaní nepreukázané. Absolútnu neplatnosť právneho úkonu by mohlo spôsobovať aj to, že osoba ktorá ho uzavrela, nebola v čase jeho uzavretia spôsobila takýto právny úkon uzavrieť. Zo znaleckého posudku znalca MUDr. Juraja Lexmanna, resp. z jeho výpovede na pojednávaní ale vyplynulo, že N. Ž. N.. ako odporca 1/ síce trpel organickou poruchou osobnosti, ktorá ale sama o sebe len z psychiatrického hľadiska len nevýznamným spôsobom ho robila nespôsobilým na uzavretie kúpnej zmluvy. Takýto stav u neho pretrvával aj do obdobia kedy bol znalcom vyšetrený, čiže ešte aj v tomto období bol v zásade spôsobilý na uzatváranie právnych úkonov. Ak zo znaleckého posudku vyplynula akákoľvek pochybnosť o úmysle N. Ž. N.. uzavrieť takú zmluvu akú uzavrel so synom S., tak sa len opakovane vracia k otázke, či pri jej uzavieraní dostatočne rozoznal následky tohto úkonu a či pod vplyvom správania iných osôb nekonal v omyle a opakovane sa len vracia k problému, že aj keby sa to tak stalo, nemôže byť žaloba úspešná, pretože nebola uplatnená v lehote, v ktorej je možné takýto relatívne neplatný právny úkon uzavrieť.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedkov, listinami: návrh č.l. 1-2, kúpna zmluva z 5.4.2011 č.l. 4-5, výpis z LV č. XXXX č.l. 6, vyjadrenie odporcov č.l. 18-19, kúpna zmluva zo 16.1.2012 č.l. 21, návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností zo 16.1.2012 č.l. 22, spis Katastrálneho úradu, Správy katastra Bánovce nad Bebravou V 43/2012, a znalcom z odboru psychiatria.
Navrhovateľka 2/ pri výsluchu 1.12.2014 uviedla, že v r. 1985 sa nasťahovali do V. na nehnuteľnosť, ktorú si postavili a susedné pozemky, parc. č. 1429/1 a 1429/9 začali užívať súčasne s ich pozemkami, lebo boli dohodnutí s rodičmi, že tieto parcely im dajú a parc. č. 1429/10 dajú švagrovi. Tieto pozemky teda užívajú od r. 1985, zveľaďujú, zasadili si tu stromy, trávnik, brali odtiaľ úrodu. Chceli to mať aj písomne, preto požiadali otca, aby im tieto pozemky previedol písomne, to bolo v r. 2011. Rodičia ešte vraveli, že o pozemok parc. č. 1429/1 má záujem sused, že ho chce odkúpiť za 5 000 Sk, povedali, že im vyplatia tých 5 000 Sk, a tak sa dohodli, že ho nepredali, dodnes tieto pozemky takto užívajú. Potom v r. 2011 požiadali otca, aby im predmetné parcely previedol, manžel bol za ním, že by to chceli previesť, že sa finančne vyrovnajú. On súhlasil aj so sumou, ktorú mu dali. Túto sumu si prevzal a podpísal kúpnu zmluvu. O ďalšej kúpnej zmluve sa dozvedeli, tak že im vykričala sestra navrhovateľky Z. Č., že otec tie parcely prepísal na odporcu 2/ a že sa máme odtiaľ odsťahovať, že ich chcú vypratať. Na otázku prečo to otec spravil, že previedol to čo sľúbil im, na odporcu 2/, uviedla, že mali spory medzi sebou so sestrami ohľadne nehnuteľnosti v O. a manželka odporcu 2/, sestra navrhovateľky 2/ jej vykričala, že potrebuje na ňu páky. Dohodli, začali navštevovať otca častejšie než inokedy, ovplyvnili otca a otec toto všetko robil pod ich vplyvom. Keď podpisoval zmluvu s navrhovateľmi, riadne chodil, ešte nemal amputovanú nohu a keď to podpisoval s nimi, už mal amputovanú nohu, bol na vozíku. Na otázku či sa
pokúsili kúpnu zmluvu z 5.4.2011, ktorú ona podpísala 14.4.2011, zavkladovať na katastri, navrhovateľka 2/ uviedla, že boli dohodnutí s otcom, že to takto spraví. Navrhovateľka bola informovaná, že to môžu zavkladovať do troch rokov. Zmluva bola seriózna, nebol dôvod sa ponáhľať s vkladovaním. Na otázku či sa do troch rokov od uzavretia zmluvy, pokúsili túto zmluvu zavkladovať, navrhovateľka 2/ uviedla nie, nemohla podať návrh, lebo už bola zaevidovaná druhá kúpna zmluva. Ústne sa informovala, či môžem túto zmluvu zaevidovať, bolo jej ústne povedané, že nemôže, lebo už je tam druhá kúpna zmluva. Na otázku či ona svokra (odporcu 1/) navštevovala, starala sa oňho aj keď bol bez nohy, navrhovateľka 2/ uviedla, že navštevovala ho predtým. Odkedy tam išiel bývať švagor Ľ. Ž., to bolo asi na jeseň 2011, boli vyhadzovaní, tam sa už vzťahy prerušili. Uviedla, že tie pozemky vlastnila teta M. Ž., otcova sestra, ešte z dedičstva. Otec dal manželovi splnomocnenie, aby dal tieto pozemky do poriadku na jeho meno, lebo teta ich navštevovala a sťažovala sa, že ona dane platiť nebude, nech si to vysporiadajú. Zašli na kataster, požiadali, aby dali na list vlastníctva na otca, zaplatili kolok 500 Sk. Došlo mu to z katastra asi o mesiac. Keď sa prišli spýtať, či mu prišiel list vlastníctva, nikto im ho už nechcel dať ani ukázať, už to bolo zbalené. Odvtedy platil dane otec.
Navrhovateľ 1/ pri výsluchu uviedol, že s manželkou súhlasí. Od r. 1985 to od "našich" prevzali, majú tam výsadbu ovocných stromov, vzácnych drevín - ihličnanov, má tam chovateľské zariadenie. Súhlasí s manželkou k tomu čo uviedla, do r. 2011, keď otca požiadali, že to odkúpia, k tomu nemá čo dodať. V r. 2011, keď mu to otec predal, začali komplikácie, švagriná, teda manželka odporcu 2/, začala často chodiť za otcom, odporcom 1/, nosila tam alkohol, pod vplyvom alkoholu súhlasil, že im to prevedie za 1 euro. Dokonca tam manželka odporcu 2/ prespávala, čo sa nikdy predtým nestávalo. Otca navštevoval často, aj vtedy tam šiel, keď sa dozvedel, že uzavrel druhú zmluvu. Brat Ľ., ktorý tam už bol nasťahovaný, mu sľúbil, že sa o to postará, že sa to vráti do pôvodných koľají, ale nestalo sa tak. Odvtedy s u otca už nebol.
Odporca 2/ vo výpovedi uviedol že keď sa nasťahovali, teda brat (navrhovateľ 1/) sa nasťahoval o niečo skôr, začal užívať parc. č. 1429/10, ktorá bola oproti pozemku. Ale brat mu povedal, že bol za otcom a že otec mu prepísal všetky parcely. Hneď išiel za otcom a spýtal sa ho na to. Otec povedal, N. sem prišiel, zobral ho do auta a v montérkach a bez okuliarov, aby mu podpísal nejaké pozemky. Ale kúpnu zmluvu mu nedal, takže otec nevedel, čo podpísal. Preto sa išiel informovať na kataster, aby mu povedali, či je tam zmluva zavkladovaná. Povedali, že nie je, tak s advokátkou spísal kúpnu zmluvu na parc. č. 1429/10. Otec mu to podpísal a potom asi po roku, keď boli na návšteve u otca, otec sa sťažoval, že N. má od neho požičaných 40 tis. Sk, ktoré mu nechce vrátiť a bol naňho nahnevaný, že mu nechce dať tú kúpnu zmluvu, trápilo ho, že nevedel, či je tam zapísaná aj moja parcela. Tak otca požiadal, nech mu prepíše aj parcely 1429/1 a 1429/9. Otec súhlasil, lebo od smrti matky sa otec stravoval vo vývarovni a dohodli sa tak, že cez víkendy mu budú nosiť stravu. Brat Z. býva v Y., ten tam bol za 1,5 roka asi dvakrát a N. ani raz. O otca sa staral iba on s manželkou a brat Ľ. s manželkou. Otec im bol za to veľmi vďačný, a preto mu prepísal aj parcely 1429/1 a 1429/9. Otca navštevuje pravidelne, či to bolo pred amputáciou alebo po amputácii, dobre spolu vychádzajú, ale nedá sa s ním dobre rozprávať, lebo veľmi slabo počuje. Keď mu otec podpisoval parc. č. 1429/1 a 1429/9, bol psychicky v takom stave, že vedel o tom, že už predtým podpísal tie isté parcely navrhovateľovi 1/vedel, tam bola asi aj parcela 1429/10, zdá sa mu, že s tou zmluvou bolo nejako manipulované. Podpísal to preto, že mu brat dlhoval peniaze a nechcel mu vrátiť. Otec nemal strach, že už podpísal jednu zmluvu, zmluva nebola zavkladovaná. Neporušil tým žiadne zákony. Keby mali čisté svedomie, tak by ju boli zavkladovali. Radil sa s advokátkou, ona povedala, že kým to nie je zavkladované, môže to podpísať. Neviem presne, kedy otcovi amputovali nohu, dátumy nedrží v hlave. Keď mu podpisoval parc. č. 1429/10, prišiel ešte na aute, bol mobilný, keď podpisoval parc. č. 1429/1 a 1429/9, už mal nohu amputovanú. Presne nevie, kedy to bolo, ale navštevoval ho aj v nemocnici, aj potom. Parcely č. 1429/1 a 1429/9 chcel do vlastníctva z dôvodu, že si tam chce spraviť sad, nasadiť tam stromčeky. Na otázku či to chce urobiť napriek tomu, že tam má 30 rokov zasadené jeho brat a zveľadil tú pôdu, odporca 2/ uviedol, že je tam miesto, to mu tam nechám, dá sa popri tom nasadiť ďalšie stromčeky.
Odporca 1/ dňa 30.03.2015 uviedol že záhrada nebola rozdelená medzi jeho dvoch synov. Na otázku kto vlastní záhradu neodpovedal. Nevie či podpisoval na obecnom úrade žiadosť, keď stavali tehlový plot okolo A.. Uviedol, že záhrada bola rozdelená, nevie ako bola záhrada rozdelená. Po nahliadnutí na kúpnu zmluvu zo 16.1.2012 (č.l. 21) uviedol, že to nie je jeho j podpis. Po nahliadnutí na kúpnu zmluvu z 5.4.2011 (č.l. 60-61) uviedol, že to by mohol byť jeho podpis.
Svedkyňa G. Ž., manželka odporcu 2/ dňa 23.02.2015 uviedla, že spory medzi otcom a synom začali asi pred 8 rokmi, keď si N., syn, požičal od otca 40 tis. Sk. Otec k nim chodieval a hovoril, že ho nemá ako donúť vrátiť, nemal svedkov. Potom ho N., syn, zobral z pozemku, otec nemal ani okuliare, aby mu podpísal zmluvu, 10 mesiacov mu tú zmluvu neukázal, preto sa otec rozhodol, že to dá druhému synovi, ktorý ho navštevoval a staral sa oňho. Keď otec ovdovel, ani N., ani druhý brat sa oňho nestarali, ale chodila tam ona, striedali sa s jeho najmladším synom Ľ. Ž.. Otec sa rozhodol, že to dá tomu synovi, ktorý sa oňho staral. N. vykričal jej manželovi, že mu previedol všetko, ale oni ani na Vianoce, ani na sviatky tam neboli, ani oni, ani jeho deti, nebol tam dlhé roky, o nič sa nestaral. Chodia za otcom pravidelne, chodia mu vinšovať, majú pekné vzťahy. Na otázku či vie o tom, či už niekedy pred podpisom tej zmluvy medzi N. Ž. N.. a N. Ž. S.. a jeho manželkou, došlo k nejakému úkonu odovzdaniu predmetných pozemkov, aj keď nie perfektnému uviedla, že nič také nevie. Vie, o ktoré pozemky v tomto spore ide, býva v susedstve týchto dvoch pozemkov, od r. 1989. Navrhovatelia tam bývajú asi od r. 1984-1985, asi tri roky pred nimi. Keď prišla bývať do blízkosti týchto pozemkov, navrhovatelia asi už užívali tieto parcely, mali tam trávniček, zeleninu, stromy. Navrhovatelia ich užívajú stále, majú tam trávniček, stromy. Dlhé roky platil dane za tieto parcely otec, aj za tie, ktoré užívali navrhovatelia, aj za tie, ktoré užívali oni, neplatili nič. Do r. 2007 neboli tie pozemky vysporiadané, dal ich do poriadku, staral sa o ne, navrhovatelia si obrábali svoje a oni svoje, navrhovateľ 1/ si sadil na svojich pozemkoch, ony svojich, majú to oplotené. Boli to otcove pozemky, ktoré užívali navrhovatelia a ktoré užívali ony. Otec jej povedal že platil dane, neklamal by jej. Platil dane aj za to, čo užívali navrhovatelia aj za to čo sme užívali ony. Nepamätá si kto im nasadil ovocné stromky na záhrade, ona je tam od r. 1989. Vie, že navrhovateľ 1/ prišiel za odporcom 2/ a povedal, že otec mu všetko prepísal, bola v okne, keď od konca záhrady navrhovateľ 1/ prichádzal k domu a hovoril " Všetko mi otec prepísal".
Svedok N. Ž., syn navrhovateľov dňa 23.02.2015 uviedol, že rodičia popísali históriu dosť dobre. Od malička, ako sa nasťahovali do domu, sa o záhradu starali rodičia, vysadili tam veľa stromov, otec tam má aj vzácne dreviny, ktoré tam vysadil. Svedok záhradu berie ako ich, bol to pre neho šok, keď mu otec povedal, že dedko ju prepísal na odporcu. Je to smiešne, keď odporca povie, že si tam chce urobiť ovocný sad. Na jeho vlastnej záhrade je pár stromov, ešte aj tie vysadil otec svedka. Odporca má dosť veľkú záhradu, ale tá je zdevastovaná, tak asi potrebuje ďalší pozemok, aby ho mohol zdevastovať. Odporca s manželkou tvrdia, že dedko im dal tú záhradu z vďačnosti, ale on vie, ako odporcova manželka neznášala dedka, ako naňho nadávala, keď zistila, že je u nich, tak sa odtajovala. Vie o tom preto, lebo rodičia majú potraviny a ona u nich pracovala, veľa spolu hovorili, sťažovala sa, že keď príde dedko, tak im smrdí byt a musí tepovať gauč. Predtým než spracovali dedka, aby im previedol ich parcelu, tak sa snažili získať parcelu, ktorá je za ňou a o ktorú sa otec stará a aj si dal na obecný úrad žiadosť o jej odkúpenie. Oni to vedeli, ale chceli rodičom svedka ublížiť. Odporcova manželka mu povedala, keď jej o tom hovoril, že ju to nezaujíma, jej je to jedno, ona sa chce im (rodičom svedka) pomstiť, chce ich zničiť. Odporcovia tvrdia, ako sa o dedka starali. Netvrdí, že tam nechodili, ale väčšinou chodili po dôchodku, aby im dal peniaze. Svedok ešte ako malé dieťa tam párkrát s ujkom bol, vie ako to bolo. Svedok s rodičmi teraz nebýva, ale chodí tam každý druhý týždeň, trávi víkendy v záhrade, syn tam má pieskovisko, hojdačky. Pred troma rokmi sa presťahoval do Dunajskej Stredy. Bral od malička za samozrejmosť, že tá záhrada je ich. Vlastníctvo susednej záhrady vnímal, že je ich, teda odporcu S. Ž.. Tak to dedko s babkou rozdelili, že oni (odporca s manželkou) majú za svojím domom záhradu a oni za svojím. Keď teraz otec príde o tú záhradu, tak mu ostane len chalupa a malý kúsoček pozemku za chalupou. Keď sa na to pozriete z okna, vidíte na polovici udržiavaný trávnik, stromy a na druhej polovici blato a výkaly po psoch. Nechápe, že keď sa nevie postarať o svoju záhradu, že chce ešte cudziu. Čítal zápisnicu z predchádzajúceho pojednávania, videl ju. Naposledy bol so starým otcom, ešte pred tou operáciou, nevie presne, kedy to bolo asi v r. 2010 alebo v r. 2011. Jeho rodičia boli naposledy s dedkom, navštevovali ho v nemocnici, keď bol po operácii a aj potom doma. Po tom, čo sa otec dozvedel, že dedko prepísal ich záhradu na S., šiel tam, chcel sa spýtať, prečo to spravil, ale tretí brat Ľ. otca odtajil. Vie, že keď vznikli tieto problémy, že najprv chceli odkúpiť parcelu za záhradou, jeho rodičia sa báli, aby neprišli aj o záhradu. Vie, že otec bol za dekom, vyplatil ho a odkúpil tú našu záhradu. Vedel, že ju dostali. Odkedy sa pamätá ju obhospodarovali.
Svedok Z. Ž., brat navrhovateľa 1/ a odporcu 2/ dňa 1.7.2015 uviedol, že nemá informácie, čo sa medzi bratmi stalo, vie len, že obaja bývajú v dvojdome. Nevie z akého dôvodu už neužívajú tie pozemky za domom tak ako ich užívali. Nevie presne ako užívali pozemky, odhradené to nemali. Myslel si, že každý užíval tú časť, ktorá je za jeho domom, bližšie sa o to nezaujímal, nebýval tam, býval v Bánovciach. Takto užívali tieto pozemky odkedy tam začali bývať. Dokedy to nevie. Mohlo to byť približne pred 30
rokmi, keď tam prišli bývať. Počul, že majú nejaký problém, z toho dôvodu, že mu prišlo predvolanie na súd, ale nerozprával sa ani s jedným, ani s druhým, nevie o čo tam ide. Niečo vie o tom, že N. Ž. st. najskôr previedol záhradu kúpnou zmluvou na N. Ž. ml. a potom na S. Ž.. Dozvedel sa o tom, keď bol na cintoríne v Rybanoch, stretol som sa s bratom N. a ten mu to povedal. V súčasnosti otca nenavštevuje, naposledy navštívil otca, približne pred 2 roky. Problém je s ich 4. súrodencom, on sa nasťahoval do rodičovského domu a svedok tam už prestal mať prístup, väčšinou sa ani do domu nedostal. Nevie prečo otec zmenil názor, keď najskôr predal záhradu jednému bratovi a potom druhému, takisto nevie, prečo podpisoval jednostranne tú zmluvu. Vie, že vraj brat N. prišiel za otcom a išli podpisovať nejakú zmluvu. Svedok sa nezaujímal o akú zmluvu ide, počul to od brata N.. V rodinnom dome mal veci a aj doteraz ich tam má, nebolo mu umožnené si ich odtiaľ zobrať. To mu ale nebránil otec, ale brat Ľ.. Nie je pravda, že vôbec nenavštevoval otca, keď bol v nemocnici, keď mu amputovali nohu. Naposledy keď bol s otcom komunikácia bola ťažšia, lebo otec mal dlhší čas problém so sluchom a strojček odmietal používať. Stále bolo treba naňho kričať a keď nepočul, bol z toho nervózny, že ticho rozprávajú. To bol jediný dôvod problémov v komunikácii, keď "vás niekto nepočuje, ťažko sa komunikuje, keď musíte kričať alebo zvyšovať hlas ".
Svedok Ľ. Ž. dňa 25.05.2016 syn odporcu 1/, brat navrhovateľa 1/ a odporcu 2/ uviedol, že sa stará o otca, odkedy mama umrela, od roku 2008 tam chodia upratovať. Nosili mu jedlo, hlavne na víkendy. Teraz tam s ním býva, asi od roku 2010. V roku 2010 otec dosť pil. Prešlo sa na eurá. Asi v období 2010 začal mať problémy s chodením, bolela ho noha. Začali chodiť na vyšetrenia. Bolo v poriadku. Ukázal doktorovi že mu jeden prst mokvá. Doktor sa vtedy vyjadril že prišli neskoro. Amputovali mu dva prsty. Noha ho strašne bolela. Nemohol spávať. Bolelo ho to strašne. Bol úplne mimo, mal hrozné bolesti. Bol vtedy v nemocnici, brával ho ale aj domov. Vtedy pookrial. Doktor rozhodol že mu treba amputovať nohu nad kolenom. K amputácii prstov došlo na jar v roku 2011 a asi v júni, v júli mu amputovali nohu. Predtým ako mu amputovali nohu bol v zlom stave, potom bol lepšie na tom. Sám povedal žene svedka: "O., ani slzu som nevyronil za tou nohou." Ku kúpnym zmluvám ktoré uzatváral otec najskôr s jedným bratom a potom s druhým bratom, že sa nevie k nim vyjadriť, lebo ich nevidel. Vie, že vtedy N. zobral otca z dvora, boli doma ale vnútri a išli niečo podpísať. Toto sa dozvedel až potom. Otec povedal že N. podpísal nejakú zmluvu, ale zmluvu nemal, nevedel čo podpísal. N. dal otcovi peniaze, otec sa opil. Dajme tomu 300 euro. Presne si nepamätá. O okolnostiach ďalšej zmluvy uviedol, že prišiel S. a povedal otcovi že N. mu podpísal celý pozemok za ním. Presne svedok nevie, tým pozemkom sa nerozumie. Potom sa otec pýtal (svedka) čo podpísal. Svedok otcovi povedal že nevie, žiadnu kópiu zmluvy nemal. Vtedy keď bol podpísať, nemal okuliare, pretože bol vtedy na dvore. A potom aby sa to nejako spravilo, podpísal S.. Nebolo to zakatastrované, nevedelo sa ozaj čo to bolo podpísané. Keď sa uzatvárala druhá zmluva, otec z hľadiska psychického bol v dobrom stave. Vedel čo robí, o čo ide, S. mu to vysvetlil čo podpisuje a dal mu kópiu zmluvy. K vzťahom medzi otcom a jedným a druhým bratom, ako sa vyvíjali, svedok uviedol, že keď otec začal chátrať po tom ako zomrela mama, svedok zvolal rodinnú radu aby sa dohodli že otca budú brávať na víkendy na jedlo. N. povedal že oni doma nevaria, tretí brat mu párkrát doniesol z Trenčíne, ostalo to na nich, na rodine svedka a rodine S.. To isté aj s upratovaním. N. rodina otca nenavštevuje, nevie ani že má pravnukov. Na osemdesiatku mu bola zagratulovať celá S. rodina. Oni mu ani nezatelefonovali, ani smsku neposlali a ani z Trenčína. Na štedrú večeru ho brávali k svedkovi ešte keď bývali na činžiaku. Vtedy povedal, že keby mu aspoň zavolali. Brat N. dlhoval otcovi 40 000,- Sk a stále dlhuje. Nevie uviesť čo to je za dlh, o dlhu vie, hovorila mu o tom mama. Bola, alebo otec v banke vybrať peniaze. Je to už dávno. Raz boli aj u N., otec tie peniaze pýtal, bolo to asi v roku 2007. Povedal že nemá, odišli naprázdno. Videl zmluvu otca s S., nevie ktoré parcely boli predmety tejto zmluvy, čítal túto zmluvu, keď ju otec doniesol. Na otázku či vie že v roku 1985 rozdelil otec pozemky medzi svojich dvoch synov, svedok uviedol, že donedávna si myslel, kým nezačalo toto, že tie pozemky sú vysporiadané, že jedna polovica je tá a druhá tá, akurát mu nešlo do hlavy, prečo na N. strane je toho viac. Teraz už vie čo dosiahol brat S. podpisom druhej zmluvy, ktoré pozemky získal, vie že získal pozemky ktoré užíva brat N., nie je to spravodlivé, malo to byť rozdelené v dedičskom konaní. K súčasnej komunikácii s otcom uviedol, že horšie počuje, musím po ňom kričať, ľudia si možno myslia že po ňom kričí, rozumie všetkému, v 82 rokoch zabúda každý. Keď sa podpisovala prvá zmluva dovolenku nemal, bol doma. Chcel tam byť keď to otec išiel podpísať. Jeho žena O. bola vtedy doma. Ani nezazvonil, nepovedal beriem otca. Od rodičov z dedičstva keď umrela mama nedostal nič. Všetko je to napísané na otca. Vtedy doniesol otec domov peňazí asi 250,- eur. Keď prišli švagriná G. na návštevu tak otcovi povedala aká je situácia. Povedala mu že N. povedal že to má všetko na seba, celú jeho stranu. Nevie koľkokrát boli u otca G. a brat S., prišli na návštevu. Otec bol rád, že ho prišli pozrieť.
Svedkyňa Š. D. dňa 20.05.2015 uviedla, že odporca 2/ a navrhovateľ 1/, sú jej zaťovia. Často sa stretávali, rozprávali sa o všetkom, pracovala so svatkou, stále boli v kontakte a všetko si povedali. Keď dostavali dom v Rybanoch N. Ž., tak im to svat so svatkou darovali. Keď tam chodila, tak N. Ž. si obrábal tú stranu, ktorú im rodičia darovali. Keď tam neboli rodičia, tak obidve strany, inak tú stranu čo im rodičia darovali. Obrábajú to ešte aj teraz. A keď tam prišiel bývať druhý zať s rodinou, tak darovali aj im. Svatovci darovali N. Ž. tú stranu, z ktorej strany bývajú. Aj spredu, aj zozadu. O tomto darovaní im povedali svatovci, ešte vtedy žil jej manžel, že darovali N. aj rodine tú jeho stranu. Svatovci obrábali aj jednu stranu aj druhú, pokiaľ tam ešte nikto nebýval, a potom, keď prišiel bývať aj S., tak tú druhú stranu darovali jemu. Za ten čas, ktorý uvádza až doteraz neboli rozpory medzi bratmi s manželkami, toto rozdelenie rešpektovali, aj jeden, aj druhý. S dcérou Ľ. vychádza, dcéra chodí ku nej, druhá dcéra G.Ž. nechodí, lebo oni chceli, aby im previedla byt, aby ho mohli predať a svedkyňa aby šla do starobinca. Sama sa ponúkla vypovedať v tejto veci, že ak potrebujú, tak pôjde. Nerozprávali sa čo je predmetom tohto konania, nemusí sa ich pýtať, čo má hovoriť, má svoj názor. Vie čo je predmetom tohto konania, že S. si prepísal aj ich čiastku. Povedali, že S. si prepísal aj ich čiastku. Na otázku svedkyni či bola pri tom, keď im to jej svatovci darovali uviedla, že to ešte ani chalupa nebola postavená, oni už vtedy hovorili, že to chcú darovať aj jednému synovi, aj druhému. Boli u nich a vraveli, že N. to už darovali, že si to môže obrábať a že to budú darovať aj S., keď tam príde bývať. Bolo to keď tam išli bývať. Deti boli vtedy ešte malé. Najstarší mal vtedy asi 5 rokov, teraz má 36. Nevie o kúpnych zmluvách, ktoré boli potom uzavreté, ona od nich kúpne zmluvy nevypytovala. Nevie, prečo sa tie darované nehnuteľnosti ešte aj kupovali kúpnymi zmluvami.
Svedkyňa O. P. švagriná navrhovateľa 1/ a odporcu 2/ dňa 20.05.2015 uviedla, že tento spor je tu preto, lebo ona mala predtým spor s mojou sestrou Z., o pozemok pri rodičovskom dome - záhrady, ktoré teta previedla na sestru Z.. Tento spor vyhrala, teta podala žalobu na zrušenie podielového spoluvlastníctva a vyporiadanie tejto záhrady a jej sestry sa postavili na stranu mojej tety okrem sestry Ľ.. Tento spor tiež vyhrala a toto je následok, že sa chceli pomstiť alebo spraviť zle. Ten dom v Rybanoch, kde bývajú, je dvojdom, ale nakoľko to stavali dvaja bratia a dve sestry, jedna polovica je závislá od druhej, je tam spoločná žumpa a strecha. Sestra Z. v rodičovskej záhrade jej mamy vykrikovala sestre Ľ., že jej môže ďakovať za to, že táto záhrada sa predala S. Ž.. Jarmila tiež hovorila, že s S. a G. tam ide sadiť, aby vyrúbali stromy. K tej žumpe čo tam je, je prístup len zozadu cez tú záhradu, ktorú si kúpil S., a týmto ich fakticky odstavia od bývania. Dovtedy mali dobré vzťahy. Dobré vzťahy mali aj s otcom, otec ich navštevoval, chodil k N. Ž. pravidelne na návštevy v nedeľu. Ona (svedkyňa) tam bola často, lebo jej manžel má vedľa dom po rodičoch, občas viezli ich otca domov do Bánoviec alebo poslúžili, keď mu potrebovali niečo odviezť. Boli často v kontakte. Vie, že im darovali záhradu aj jednému, aj druhému, pretože ich mama chodila k nám často, rozprávali sa o tom s mamou svedkyne a mali veľkú radosť L. N. Ž., pretože on si tam choval, pestoval, mali rovnaké záujmy. O tom, že im to darovali sa hovorilo ešte keď sa nasťahovali. Predtým ich rodičia obrábali obidve záhrady a keď sa N. nasťahoval, tak polovicu záhrady darovali jemu a na druhej polovici, ktorá patrila S., si obrábali oni. N. sa nasťahoval prvý, deti boli ešte vtedy v predškolskom veku, jemu darovali časť záhrady. S. sa nasťahoval neskôr, v tej časti sadili ich rodičia. Vie o čom je tento spor, sestra Z. to vykrikovala na záhrade. Vie, že sa jedná o záhradu aj preto, lebo má kamarátku na katastri a keď sestra Ľ. so N. robili zmluvu, tak ju Ľ. požiadala, aby túto kamarátku požiadala, aby tú zmluvu skontrolovala. To bola zmluva, čo odkupoval N. Ž. od svojho otca. Vtedy tá kamarátka povedala, že majú 3 roky na zavkladovanie, a to bolo asi nešťastné. Vie o darovaní, bola toho súčasťou, keď sa to. Keď sa sťahoval N., tak jasne povedali: N., tebe toto darujeme, to si už obrábaj ty. To nebolo ani písomne. Bolo to v Rybanoch, bol pri tom akte darovania N., Ľ., ujo, teda otec N. s manželkou, nevie či tam bol aj S., bolo ich tam veľa, to bolo keď sa sťahovali. Teta si ešte vydýchla, že už budú obrábať len polovicu, lebo mali toho dosť ešte aj v Bánovciach. Na otázku či vie povedať, prečo sa robila kúpna zmluva, keď to predtým bolo darované, svedkyňa uviedla, že ešte predtým N. Ž. vybavoval pre otca, otec mu dal splnomocnenie, aby vybavil pozemky vzadu čo ešte neboli na N. Ž. N.. Vtedy mu to N. Ž. S.. išiel vybaviť, boli to nejaké pozemky, ktoré ešte neboli napísané na ich otca. S týmto jej tiež pomáhala tá kamarátka na katastri. Nevie prečo pozemky, ktoré mali byť darované, boli potom predávané. Vie, že N. Ž. prišiel za otcom, aby vybavil tie pozemky, čo ešte neboli napísané na otca. Vie tiež, že je tam sused, ktorý je vpredu a za ním pokračuje záhrada Ž., nevie o tom, že sused chcel kúpiť tieto konkrétne pozemky.
Súd vo veci ustanovil znalca z odvetvia psychiatria (liečba alkoholizmu a toxikománie, gerontopsychiatria) MUDr. Juraja Lexmanna, ktorému uložil znaleckú úlohu aby po oboznámení sa so spisom, so zdravotnou dokumentáciou odporcu 1/, po jeho vyšetrení a vykonaní iných úkonov
nevyhnutných k podaniu znaleckého posudku vypracoval znalecký posudok, v ktorom znalec zodpovie či odporca 1/ dokázal posúdiť následky svojho konania alebo svoje konanie ovládať v čase uzatvárania kúpnej zmluvy zo dňa 16.01.2012 (ktorá je predmetom tohto konania sp. zn. 6C/6/2014) a zároveň uviesť či stav odporcu 1/ bolo možné nejakým spôsobom ovplyvniť. Ustanovený znalec vo veci vypracoval znalecký posudok, v ktorom uviedol, že odporca 1/ netrpel žiadnou duševnou poruchou ani chorobou, ktorá by ho apriórne robila nespôsobilým na urobenie tohto právneho úkonu. Zároveň však uviedol, že pokiaľ by po vyhodnotení dokazovania dospel súd k záveru, že odporca 1/ v čase uzatvorenia zmluvy dňa 16.1.2012 konal nie zanedbateľne pod vplyvom "zatiahnutia do siete intríg, ovplyvňovania, zavádzania a iných negatívnych medziľudských vzťahov" potom zo psychiatrického hľadiska je znalec názoru, že vzhľadom na prítomnosť organickej poruchy osobnosti, náhlej zmeny somatického stavu odporcu 1/ (po amputácii nohy) predpokladateľne sprevádzanej depresívnou reakciou boli tieto psychosomatické faktory terénom pre konanie posudzovaného, ktoré konanie nebolo konaním autonómnym resp. slobodným, ale konaním vnúteným, zmanipulovaným a teda, jeho rozpoznávacie aj ovládacie schopnosti v čase realizácie úkonu boli vymiznuté.
Na záveroch znaleckého posudku znalec zotrval aj vo svojej výpovedi. Uviedol, že vykonal štandardné všeobecné psychiatrické a aj forenzné skúmanie a vyšetrenie duševného stavu pána N. Ž. N.., odporcu 1/, mal k dispozícii naviac jeho zdravotnú dokumentáciu ktorú preštudoval. Vo výpovedi znalec uviedol, že odporca 1/ s vysokou pravdepodobnosťou trpel organickou poruchou osobnosti a tiež s vysokou pravdepodobnosťou predpokladá u odporcu 1/ prítomnosť adaptačnej poruchy v zmysle depresívnej reakcie po amputácii ľavej nohy. S istotou trpel organickou poruchou osobnosti počas vyšetrenia znalcom dňa 21.12.2015 a na základe objektívnych zákonitostí dynamiky rozvoja organickej poruchy osobnosti v kontexte toho, že táto sa u odporcu 1/ rozvíja už pred rokom 2010 podľa zdravotníckych záznamov, je prítomná ateroskleróza universalis, teda všeobecná skleróza, čo je ochorenie ciev, u odporcu 1/ predovšetkým ciev dolných končatín, ale samozrejme aj ciev celého organizmu. Na otázku či napriek prítomnosti tejto poruchy dokázal N. Ž. N.. dňa 16.01.2012 posúdiť následky svojich konaní a svoje konanie ovládať, znalec uviedol, že ak vylúčime vonkajšie zásahy tretích ľudí, ktoré by jeho konanie mohli ovplyvniť, pretože bol a aj je ovplyvniteľný a sugestívny a teda ak by sa jednalo o konanie ním iniciované, ním vymyslené, myslím v tom zmysle že jeho to bol nápad, ním realizované, v tom prípade áno. Odporca 1/ v januári, konkrétne 16.01.2012 vzhľadom na jeho zistený zdravotný stav z psychiatrického hľadiska vedel čo je kúpna zmluva na prevod nehnuteľnosti, čo je kúpna zmluva mohol vedieť.
Z Kúpnej zmluvy zo dňa 5.4.2011 (č.l. 4-5, 60-61) uzatvorenej medzi odporcom 1/ ako predávajúcim (ktorý ju podpísal dňa 6.4.2011) a navrhovateľmi (navrhovateľ ju podpísal dňa 6.4.2011 a navrhovateľka dňa 14.4.2011) ako kupujúcimi vyplýva, že títo účastníci zmluvy sa dohodli na tom, že predávajúci predáva kupujúcim nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k.ú. V. zapísané v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX ako pozemok parc. č. 1429/1 záhrady o výmere 225 m2 a parc. č. 1429/9 záhrady o výmere 208 m2 za kúpnu cenu 300,- eur.
Z Kúpnej zmluvy zo dňa 16.01.2012 (z pripojeného spisu Správy Katastra Bánovce nad Bebravou sp. zn. V 43/2012) uzatvorenej medzi odporcom 1/ ako predávajúcim (ktorý ju podpísal dňa 16.1.2012) a odporcom 2/ (ktorý ju podpísal dňa 16.01.2012) ako kupujúcim vyplýva, že títo účastníci zmluvy sa dohodli na tom, že predávajúci predáva kupujúcemu nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k.ú. V. zapísané v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX ako pozemok parc. č. 1429/1 orná pôda o výmere 225 m2 a parc. č. 1429/9 orná pôda o výmere 208 m2 za kúpnu cenu 1,- euro.
Z LV č. XXXX, k.ú. V. vyplýva, že odporca 2/ je na základe Kúpnej zmluvy (V 43/2012) výlučným vlastníkom nehnuteľností, a to pozemok parc. reg. "C "č. 1429/1 orná pôda o výmere 225 m2 a pozemok parc. "C" č. 1429/9 orná pôda o výmere 208 m2 .
Súd tieto dôkazy hodnotil v súlade so znením ustanovenia § 132 a nasledujúcich zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len O.s.p.) a to tak, že ich hodnotil podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.
Predmetom sporu bolo posúdenie platnosti právneho úkonu-Kúpna zmluva uzatvorená dňa 16.1.2012, na základe ktorej bolo prevedené vlastníctvo nehnuteľností, evidovaných na LV č. XXXX v k. ú. V., a to parc. č. 1429/1 - orná pôda o výmere 225 m2 a parc. č. 1429/9 - orná pôda o výmere 208 m2, zavkladovaná pod č. V 43/2012 zo dňa 7.2.2012, uzavretá medzi odporcom 1/ a odporcom 2/ .
V zmysle ustanovenia § 80 písm. c) O.s.p. žalobou na začatie konania, návrhom možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu na určení právneho vzťahu alebo práva je naliehavý právny záujem, zaťažuje žalobcu (navrhovateľa). Vo všeobecnosti treba vychádzať z toho, že naliehavý právny záujem na určovacej žalobe je vtedy, ak je tu daný aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia a ktorý nemožno inými právnymi nedostatkami odstrániť, pričom nie je dôležité ako táto neistota vznikla. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie tých pomerov, ktoré sú ohrozené neistotou, a teda predstavujú nebezpečenstvo budúceho porušenia právnych povinností iným subjektom.
Navrhovatelia naliehavý právny záujem na určení neplatnosti právneho úkonu - Kúpnej zmluvy zo dňa 16.01.2012 odôvodňujú aktuálnym stavom objektívnej neistoty medzi navrhovateľmi a odporcami. Naliehavý právny záujem navrhovateľov na určení neplatnosti právneho úkonu je potrebné skúmať so zreteľom na individuálne okolnosti prípadu, predovšetkým so zreteľom na ciel sledovaný podaným návrhom o určenie neplatnosti právneho úkonu-kúpnej zmluvy a konečný zmysel navrhovateľmi navrhovaného rozhodnutia. K naliehavému právnemu záujmu navrhovatelia uviedli, že oni, navrhovatelia s odporcom 1/ skôr uzatvorili zmluvu o prevode vlastníctva k nehnuteľnostiam - kúpnu zmluvu zo dňa 5.4.2011 a odporca 2/ s odporcom 1/ neskôr dňa 16.1.2012 zmluvu s rovnakým predmetom s tým, ak by súd určil neplatnosť zmluvy uzatvorenej medzi odporcom 1/ a odporcom 2/ môžu podať návrh na vklad, a to aj po uplynutí 3 rokov od uzavretia zmluvy bez toho, aby sa aplikovalo ust. § 47 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Počas celého konania skutkovo zdôvodňovali dôvody neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 16.1.2012. Ku skutočnostiam uvedeným v návrhu, ktorý doručili súdu dňa 16.01.2014 (pričom odporcom každému z nich bol návrh doručený dňa 7.3.2014) tvrdili, že neplatnosti v dôsledku tohto dvojitého scudzenia domáhajú podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka. Neplatnosti kúpnej zmluvy sa domáhajú aj z toho dôvodu, že potom ako oni navrhovatelia uzatvorili s odporcom 1/ zmluvu o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam (bez toho aby bol povolený vklad do katastra nehnuteľností) odporca 2/ spolu so svojou manželkou uviedol odporcu 1/ do omylu pri uzatváraní v poradí druhej zmluvy o prevode vlastníckeho práva k tým istým nehnuteľnostiam pretože odporcovi 1/ tvrdili, že nie je viazaný svojim prejavom vôle, bránili mu podpísať návrh do katastra nehnuteľností, popierali mu existenciu platného prevodu, tvrdili mu, že je stále vlastníkom lebo nedošlo k vkladu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností. Odporca 2/ zneužil núdzu odporcu 1/ vyvolanú jeho nepriaznivými osobnými a zdravotnými pomermi po amputácii nohy. V písomne podanom návrhu uviedli, že neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 16.1.2012 sa domáhajú aj z toho dôvodu, že v septembri 1985 po nasťahovaní sa navrhovateľov do domu postaveného na pozemkoch (predmete prevodu) odporca 1/ s nimi uzatvoril dohodu že im - navrhovateľom tieto pozemky a to parc. č. 1429/1 a 1429/9 dáva do vlastníctva (v priebehu konania tvrdili, že išlo o dar, tiež tvrdili, že im tieto nehnuteľnosti odporca 1/ chcel dať do vlastníctva). Dňa 25.06.2015 uviedli, že sa domáhajú neplatnosti tohto právneho úkonu aj podľa ust. § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pretože odporca 1/ konal v duševnej poruche a navrhli v konaní ustanoviť znalca. A nakoniec (potom ako bol vo veci vypracovaný znalecký posudok znalcom z odvetvia psychiatria) ako dôvod neplatnosti kúpnej zmluvy uviedli, to že odporca 1/ uzatvoril túto spornú zmluvu v omyle, pretože odporca 1/ síce vedel čo robí, ale nevedel rozoznať konkrétny svoj úkon, t.j. ktoré parcely sú predmetom tejto zmluvy, chcel len spravodlivo vyriešiť to, na čom sa príbuzní, rodina dohodli ešte v roku 1985.
Súd vzhľadom na všetky tieto tvrdené dôvody neplatnosti právneho úkonu, aktuálny stav medzi účastníkmi a v súvislosti aj s navrhovateľmi tvrdeným naliehavým právnym záujmom na určení neplatnosti tohto právneho úkonu je názoru, že navrhovatelia nemajú naliehavý právny záujem na určení neplatnosti právneho úkonu uzatvoreného medzi odporcami dňa 16.01.2012, ktorej neplatnosti sa domáhajú preto, že ešte v roku 1985 mali nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom kúpnej zmluvy, o ktorej neplatnosť v tomto konaní ide, nadobudnúť na základe ústnej dohody od odporcu 1/. Ich postavenie by sa v prípade úspechu (určenia neplatnosti zmluvy) nezmenilo, vlastníkom veci-pozemkov by sa stal odporca 1/ a nie navrhovatelia, i keď o sebe tvrdia, že pozemky sú od septembra 1985 v ich vlastníctve. Ak navrhovatelia tvrdia, že im odporca 1/ sporné pozemky mal dať do vlastníctva (v priebehu konania tvrdil, že daroval, pričom uviedli že chcel dať do vlastníctva, sporné pozemky boli nevysporiadané) majú sa navrhovatelia domáhať určenia vlastníckeho práva k týmto pozemkom a v takomto konaní preukázať, že odporca 2/ ako toho času evidovaný vlastník vlastnícke právo od odporcu 1/ nenadobudol, práve z toho dôvodu, že vlastnícke práva k pozemkom už v čase uzatvorenie kúpnej zmluvy dňa
16.01.2012 patrilo im. Navrhovatelia však takýto návrh aj napriek tomu, že tieto skutočnosti tvrdili nepodali, a svoj návrh v priebehu konania neupravili, a preto nie je možné sa takýmito uvedenými podľa navrhovateľov rozhodnými skutočnosťami meritórne zaoberať, pretože navrhovatelia na základe nimi zvoleným prostriedkom (návrhom o neplatnosť právneho úkonu a nie určenie práva) nemajú naliehavý právny záujem na určení neplatnosti právneho úkony. Naliehavý právny záujem ten by bol jedine daný, ak by sa domáhali určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré ako tvrdia mali do vlastníctva nadobudnúť v septembri 1985, pričom podľa ich tvrdení na základe ústnej dohody.
V ďalšom sa súd zaoberal či navrhovatelia majú naliehavý právny záujem na určení neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 16.1.2012 na základe ostatných nimi uvádzaných dôvodov. Súd sa nestotožňuje s obranou odporcov, že na takomto určení neplatnosti právneho úkonu zo zostávajúcich, vyššie uvedených dôvodov nie je naliehavý právny z toho dôvodu, že podľa názoru odporcov márne uplynula lehota 3 rokov na podania návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy (prvej) zo dňa 5.4.2011, a týmto momentom navrhovatelia aj stratili naliehavý právny záujem na podaní žaloby o neplatnosť následne uzavretej kúpnej zmluvy zo dňa 16.01.2012. S poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Cdo 184/2005 (R 59/2006) ale i rozhodnutie - Na?lez U?stavne?ho su?du C?eskej republiky sp. zn. IV. U?S 201/96 zo dn?a 7. 10.1996, ktorý hovorí: "… na?vrh na vklad do katastra nehnutel?nosti? moz?no podat? v c?asovo neobmedzenej dobe, pretoz?e ani uplynutie c?asu nemo?z?e nic? zmenit? na viazanosti u?c?astni?kov zmluvy prejavmi ich vo?le" majú navrhovatelia naliehavý právny záujem, pretože bez takéhoto určenia návrh na vklad vlastníckeho práva nemôžu toho času podať, a to z dôvodu, že vlastník nehnuteľností je toho času odporca 2/ a ak by súd rozhodol o neplatnosti nimi uvádzaného právneho úkonu, obnovil by sa pôvodný stav a odporca 1/ by sa stal vlastníkom a navrhovatelia by mohli podať s úspechom návrh na vklad vlastníckeho práva, vzhľadom na ust. § 31 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon).
Okrem toho, že odporcovia tvrdili, že na určení neplatnosti právneho úkonu nie je naliehavý právny záujem, boli názoru, že navrhovatelia nepreukázali, že kúpna zmluva zo dňa 16.01.2012 je absolútne neplatný právny úkon podľa ust. § 37, § 39 a 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka, práve z navrhovateľmi tvrdených dôvodov a to, že odporca 1/ uzatvoril dve zmluvy, konal v duševnej poruche alebo, že bol nútený odporcom 2/ spolu s manželkou. Odporcovia prostredníctvom zástupcu vzniesli aj námietku premlčania v tej časti, v ktorej sa navrhovatelia domáhajú neplatnosti právneho úkon (uplatneného dňa 25.05.2016), z dôvodu, že odporca 1/ konal v omyle, pretože podľa navrhovateľov aj keď odporca 1/ vedel čo robí, nevedel rozoznať konkrétny svoj úkon, t.j. ktoré parcely sú predmetom tejto zmluvy.
Podľa ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa ust. 37 ods. 1 Občianskeho Zákonník právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa ust. § 38 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá spôsobilosť na právne úkony. Takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou.
Podľa ust. § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
Podľa ust. § 49a Občianskeho zákonníka Právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.
Podľa ust. § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.
Podľa ust. § 40a Občianskeho zákonníka ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov (§ 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.
Podľa ust. § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa ust. § 101 Občianskeho zákonníka premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že navrhovatelia a odporca 1/ dňa 14.04.2011 uzatvorili kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho práva s odporcu 1/ na navrhovateľov k pozemkom v k.ú. V. parc. č. 1429/1 a 1429/9 za kúpnu cenu 300,- eur, ktorej vklad vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností nebol povolený, pretože návrh na vklad žiadny z účastníkov zmluvy nepodal. Taktiež medzi účastníkmi nebolo sporné, že dňa 16.01.2012 odporca 1/ a odporca 2/ uzatvorili kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho práva z odporcu 1/ na odporcu 2/ k pozemkom v k.ú. V. parc. reg. "C" č. 1429/1 a 1429/9, ktorej vklad vlastníckeho práva pol povolený vtedajšou Správou katastra Bánovce nad Bebravou dňa 7.2.2012 pod V 43/2012.
Súd mal v konaní preukázane, že obaja odporcovia písomný návrh navrhovateľov zo dňa 16.01.2014 o neplatnosť kúpnej zmluvy zo dňa 16.01.2012 prevzali dňa 7.3.2014.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Za dobré mravy možno považovať súhrn etických, všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad, ktorých dodržiavanie je často krát zabezpečované aj právnymi normami tak, aby každé konanie bolo v súlade so všeobecnými mravnými a morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti.
V danom prípade sa súd v prvom rade zaoberal tvrdeným dôvodom neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 16.01.2012 spočívajúcim v dvojitom scudzení pozemkov v k.ú. V. parc. reg. "C" č. 1429/1 a č. 1429/9 odporcom 1/ dňa 14.04.2011 navrhovateľom a dňa 16.01.2012 odporcovi 2/ a dospel k záveru, že z tohto dôvodu kúpna zmluva zo dňa 16.01.2012 nie je neplatná. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR (R 87/2001) vyplýva, že ak predávajúci porušil zmluvnú povinnosť vyplývajúcu z kúpnej zmluvy, podľa ktorej v katastri nehnuteľností nebolo vložené vlastnícke právo a tú istú nehnuteľnosť ďalšou zmluvou prevedie na iného, nemá toto porušenie za následok neplatnosť v poradí druhej kúpnej zmluvy v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, podľa ktorej bol v katastri nehnuteľností povolený vklad vlastníckeho práva. Ak totiž bola scudzená nehnuteľnosť zmluvou viac subjektom alebo ak bola tá istá nehnuteľnosť prevádzaná dvakrát (resp. viackrát), stane sa jej vlastníkom ten, komu ako prvému bol povolený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Ten, kto bol dvojitým scudzením poškodený, má nárok na náhradu vzniknutej mu škody podľa všeobecných ustanovení o zodpovednosti za škodu (§ 420 Občianskeho zákonníka). Ani navrhovateľmi uvádzaný dôvod neplatnosti podľa ust. § 37 Občianskeho zákonníka v konaní nebol preukázaný. Navrhovatelia tvrdili, že odporca 2/ spoločne so svojou manželkou odporcovi 1/ mali brániť odporcovi 1/ aby podpísal návrh do katastra nehnuteľností, odporcu 1/ navštevovali ho s úmyslom prehovoriť, aby predmetné pozemky predal odporcovi 2/. Uvedené v konaní nebolo preukázané. Vykonaným dokazovaním výpoveďou odporcu 1/, samotnou kúpnou zmluvou i znaleckým
dokazovaním mal súd preukázané, že odporca 1/ kúpnu zmluvu zo dňa 16.01.2012 mal súd preukázané, že tento právny úkon odporca 1/ urobil slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne. Odporca 2/ vo výpovedi uviedol, že otca požiadal, nech mu prepíše aj parcely 1429/1 a 1429/9, otec súhlasil. Znalec MUDr. Juraj Lexmann, v znaleckom posudku zo dňa 02.02.2016 č. 1/2016 uviedol, že odporca 1/ v čase uzatvárania zmluvy dňa 16.01.2012 netrpel žiadnou duševnou poruchou ani chorobou, ktorá by ho apriórne robila nespôsobilým na urobenie tohto právneho úkonu. Znalec dňa 25.05. 2016 na záveroch svojho znaleckého posudku zotrval, znalec potom ako vykonal vyšetrenie, oboznámil sa z jeho zdravotnou dokumentáciou odporcu 1/ uviedol, že odporca 1/ vzhľadom na jeho zdravotný stav, vedel čo je kúpna zmluva na prevod nehnuteľnosti, čo je kúpna zmluva. Stanovený znalec že odporca 1/ v čase uzatvárania zmluvy dňa 16.01.2012 netrpel žiadnou takou duševnou poruchou a ani chorobou, ktorá by ho apriórne robila nespôsobilým na tento úkon. Ak ide o právny úkon, pre ktorý je stanovená pod sankciou neplatnosti písomná forma, musí táto určitosť obsahu prejavu vôle vyplývať zo samotného textu listiny, na ktorom je prejav vôle vyplývať zo samotného textu listiny, na ktorom je prejav vôle zaznamenaný. Zmluva, ktorú odporcovia medzi sebou uzatvorili je určitá, nehnuteľnosti sú riadne individualizované listom vlastníctva, na ktorom sú vedené, parcelným číslom, obcou a katastrálnym územím, čo znamená, že odporca 1/ musel vedieť o aké nehnuteľnosti ide, keďže tieto boli v písomnej zmluve zo dňa 16.01.2012 riadne identifikované.
Aj keď odporca 1/ vo svojej výpovedi dňa 31.3.2015 tvrdil že na zmluve sa nenachádza jeho podpis, súd mal v konaní jednoznačne na základe navrhnutého a vykonaného dokazovania v tejto časti preukázané, a to pripojeným spisom správy katastra Bánovce nad Bebravou V 43/2012, že kúpnu zmluvu odporca 1/ dňa 16.1.2012 vlastnoručne podpísal, čo preukazuje i doložka o pravosti podpisu vystavená Mestom Bánovce nad Bebravou. A i navrhovatelia tvrdili, že odporca 2/ odporcu 1/ osobne odviezol k podpisu tohto právneho úkonu.
Ďalším dôvodom, prečo navrhovatelia považujú zmluvu za neplatnú je to, že odporca 1/ konal v omyle, pretože odporca 2/ spolu s manželkou odporcovi 1/ tvrdili, že je stále vlastníkom, lebo nedošlo k vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v katastri nehnuteľnosti, popierali existenciu platného odplatného prevodu vyvolaného kúpnou zmluvou medzi odporcom 1/ a navrhovateľmi, v komunikácii s predávajúcim, odporcom 1/ robili vedomie a cielene všetko preto, aby novou zmluvou previedol vlastnícke právo, ktorým už v tej dobe nedisponoval. Navrhovatelia tiež tvrdili, že odporca 2/ spolu s manželkou mali využiť nepriaznivé osobné s zdravotné pomery odporcu 1/, odviezli ho k podpisu právnych úkonov. Odporcovi 1/ mali brániť aby podpísal návrh na vklad do katastra nehnuteľností. Pod vplyvom nepravdivých tvrdení nemal mať odporca 1/ znalosť podstatných informácií, lebo predstierali okolnosti, ktoré sa nezhodovali s reálnym stavom veci. S. Ž., G. Ž., Ľ. Ž. a O. Ž. predávajúcemu tvrdili, že je stále vlastníkom, lebo nedošlo k vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v katastri nehnuteľnosti.
V zmysle § 49a veta prvá Občianskeho zákonníka má omyl konajúceho za následok neplatnosť (relatívnu neplatnosť vzhľadom na ust. § 40a Občianskeho zákonníka) právneho úkonu vtedy, ak bol podstatný (rozhodujúci pre uskutočnenie právneho úkonu konajúceho), a súčasne za predpokladu, že druhý účastník omyl konajúceho vyvolal. Omyl je vyvolaný vtedy, ak účastník bez úmyslu uviesť mýliaceho sa účastníka vznik omylu spôsobil, napr. uvedením nepravdivých skutočností, ktoré boli pre utváranie vôle konajúcej osoby rozhodujúce. O omyl ide tiež vtedy, ak musel byť druhému účastníkovi známy, alebo vzhľadom k okolnostiam ho musel poznať a konajúcu osobu na jej omyl neupozornil.
Relatívnej neplatnosti sa treba dovolať. Ide o jednostranný právny úkon, ktorý sa musí adresovať druhému účastníkovi (ostatným účastníkom právneho úkonu). V prípade, keď ten, kto sa dovoláva relatívnej neplatnosti právneho úkonu, nie je účastníkom tohto právneho úkonu, jednostranný prejav vôle treba adresovať všetkým účastníkom relatívne neplatného právneho úkonu. Dôjdením dovolania sa končí relatívna neplatnosť právneho úkonu a nastáva neplatnosť, ktorú účinkami možno prirovnať k absolútnej neplatnosti. Písomná forma dovolania sa relatívnej neplatnosti nie je síce predpísaná, to znamená, že relatívnej neplatnosti sa možno dovolávať aj ústne, z hľadiska právnej istoty však možno odporúčať, aby sa tento jednostranný právny úkon urobil písomne. V písomnej forme ho však treba urobiť vždy, ak je zákonom ustanovená alebo dohodou účastníkov dojednaná písomná forma právneho úkonu. Zákon pre to, aby nastali účinky tzv. relatívnej neplatnosti právneho úkonu neustanovuje žiadnu formu dovolania sa tejto neplatnosti. Možno tak urobiť i žalobou (vzájomnou žalobou) podanou na súde alebo námietkou v rámci obrany proti uplatnenému právu (nároku) v konaní pred súdom. Právo dovolať
sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej premlčacej lehote. Po jej uplynutí už nie je možné úspešne sa dovolať relatívnej neplatnosti.
V zmysle konštantnej judikatúry všeobecná premlčacia doba na dovolanie sa relatívnej neplatnosti začína plynúť dňom, kedy došlo k uzatvoreniu právneho úkonu - čo v tejto veci znamená dňa 16.01.2012, a trojročná premlčacia doba uplynula dňom 16.01.2015. V konaní bolo preukázané, že relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy v dôsledku konania odporcu 1/ v omyle, sa navrhovatelia voči odporcovi 1/ a odporcovi 2/ dovolali podaním návrhu na súd zo dňa 16.01.2012, v ktorom uviedli prečo podľa ich názoru odporca 1/ pri uzatváraní kúpnej zmluvy zo dňa 16.01.2012 konal v omyle, pričom tento návrh odporca 1/ i odporca 2/ prevzal dňa 7.3.2014, t.j. v trojročnej lehote a preto právo navrhovateľov na dovolanie sa relatívnej neplatnosti nie je premlčané.
Omyl sa musí týkať takej okolnosti, bez ktorej by konajúca osoba právny úkon vôbec neurobila. Inak povedané, ak by nebolo omylu, nedošlo by k urobeniu právneho úkonu. Takýto omyl sa kvalifikuje ako podstatný omyl. Kumulatívnym predpokladom je však aj subjektívna stránka druhého účastníka právneho úkonu (spravidla zmluvy). Druhý účastník musel omyl vyvolať alebo aspoň o ňom musel - objektívne posudzované - vedieť. Omyl možno vyvolať aj z nedbanlivosti, z neopatrnosti, z dôvodu nerešpektovania § 43, ale aj úmyselne. Ak bol omyl vyvolaný úmyselne, právny úkon je neplatný bez ohľadu na to, či ide o omyl podstatný alebo nepodstatný. V takomto prípade ide o omyl vyvolaný ľsťou. Omyl sa môže týkať predmetu plnenia, kvality predmetu plnenia, osoby druhého účastníka právneho úkonu (zmluvy) alebo iných náležitostí právneho úkonu, ktoré účastník konajúci v omyle mienil považovať za podstatné, avšak mýlil sa pri ich posudzovaní. Omyl sa môže vzťahovať aj na viaceré takéto okolnosti, avšak stačí, ak došlo k omylu pri posudzovaní ktorejkoľvek nich.
Prejav vôle ktorým sa účastník dovoláva právneho úkonu neplatnosti, musí jednoznačne vyjadrovať jednak to, že ide o uplatnenie relatívnej neplatnosti a jednak konkrétnu vadu právneho úkonu ktorá jeho relatívnu neplatnosť spôsobila. Pri vymedzení vád právneho úkonu v dôsledku omylu súd vychádzal z tvrdení navrhovateľov uvedených v písomnom návrhu zo dňa 16.01.2014, pretože všetky ostatné vytýkane vady, spočívajúce v konaní odporcu 1/ v omyle navrhovatelia neuplatnili včas, t.j. v trojročnej lehote.
Vykonaným dokazovaním súd nemal preukázané, že odporca 1/ pri uzatváraní kúpnej zmluvy konal v omyle, t.j. že inak by k jej uzatvoreniu z jeho strany nedošlo. Z výpovedi svedkov v konaní Ľ. Ž., i G. Ž. mal súd preukázané, že odporca 1/ uzatvoril kúpnu zmluvu s odporcom 2/ pretože sa o odporcu 1/ staral, rozhodol sa tak odporca 1/. V konaní nebol predložený žiadny dôkaz, že odporca 1/ takúto zmluvu nechcel uzatvoriť, alebo že ju uzatvoril len na základe konania resp. informácií odporcu 2/ resp. jeho manželky. Aj keď navrhovatelia v konaní tvrdili, že kúpnu zmluvu uzatvoril preto, že odporca využil zdravotný stav odporcu 1/ (po amputácii nohy), toto v konaní preukázané nebolo. Znalec ustanovený v konaní jednoznačne uviedol, že odporca 1/ v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy zo dňa 16.01.2012 netrpel takou duševnou poruchou alebo chorobou, ktorá by ho robila na tento právny úkon neschopným. I keď znalec v konaní pripustil, že rozpoznávacie aj ovládacie schopnosti odporcu 1/ v čase realizácie úkonu mohli byť vymiznuté v prípade "zatiahnutia do siete intríg, ovplyvňovania, zavádzania a iných negatívnych medziľudských vzťahov", ktoré však v konaní súd preukázané nemal. Súd z výpovede svedkov mal preukázané, že negatívne vzťahy medzi odporcom 1/ a členmi rodiny (nie všetkými) boli, pričom tieto nenasvedčovali o intrigách a zavádzaní odporcu 1/ či už odporcom 2 alebo jeho manželkou. Odporca 2/ vo výpovedi uviedol, že sa radil sa s advokátkou, "ona povedala, že kým to nie je zavkladované, môže to podpísať." V konaní výpoveďou svedkyne G. Ž. mal súd preukázané, že odporca 1/ sa rozhodol tieto nehnuteľnosti previesť na odporcu 2/ preto, že sa odporca 2/ o neho staral. Pričom starostlivosť a záujem odporcu 2/ a jeho manželky o odporcu 1/ potvrdil aj vypočutý svedok Ľ. Ž.. Aj keď zo znaleckého posudku vyplýva vyjadrenie odporcu 1/, že podpísal zmluvu s S., pretože "G. povedala, že je to neplatné" tieto vyjadrenia nepreukazujú, že by tento právny úkon kúpnu zmluvu uzatvoriť nechcel, nemal v úmysle. Súd opätovne uvádza, že odporca 1/ netrpel v čase jeho uzatvorenia žiadnou duševnou poruchou alebo chorobou, ktorá by ho robila na tento právny úkon nespôsobilým, samotný právny úkon bol uzatvorený v písomnej forme, kde predmet bol riadne špecifikovaný a odporca 1/ nemal možnosť sa s týmto obsahom právneho úkonu oboznámiť. V konaní nebolo žiadnym spôsobom preukázané tvrdenie navrhovateľov, že uzatvorenie tohto právneho úkonu odporcom 1/ bolo spôsobené lsťou zo strany druhého účastníka zmluvy. Súd poukazuje i na tú skutočnosť, že odporca 1/ návrh na určenie neplatnosti právneho úkonu-kúpnej zmluvy zo dňa 16.01.2012 riadne obdržal, k podanému návrhu, v
ktorom navrhovatelia uviedli dôvody neplatnosti kúpnej zmluvy, sa nevyjadril. Na návrh navrhovateľov bol odporca 1/ v konaní i vypočutý, ktorým dôkazom však tvrdenia navrhovateľov preukázané neboli, odporca 1/ ani raz neuviedol, že zmluvu s odporcom 2/ nemal v úmysle uzatvoriť, a vykonal tento právny úkon len preto a výlučne preto, že sa dozvedel "že je to neplatné" t.j. neboli spochybnené dôvody (vôľa odporcu 1/) uzatvoriť dňa 16.1.2012 zmluvu, tvrdené odporcom 2/, čo potvrdila i svedkyňa G. Ž. i svedok Ľ. Ž., a to že pozemky odporca 1/ previedol na odporcu 2/, pretože sa o neho odporca 2/ resp. jeho manželka postarali.
Na základe všetkých týchto skutočností a záverov vykonaného dokazovania súd návrh v celom rozsahu zamietol.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Úspešným účastníkom - odporcom súd priznal náhradu trov konania vo výške 707,99 eur - pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške a to odmena a náhrady za poskytovanie právnych služieb za nasledovné úkony podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov:
- za úkon právnej služby príprava a prevzatie vrátane prvej porady s klientom veci po 61,87 eur, 1 x režijný paušál po 8,04 eur podľa § 13 ods. 2, § 11 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. a), § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z.
- za úkon právnej služby - podanie na súd zo dňa 24.03.2014 - po 61,87 eur 1 x režijný paušál po 8,04 eur podľa § 13 ods. 2, § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. c), § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z.
- za úkon právnej služby - účasť na pojednávaní dňa 01.12.2014 - po 61,87 eur 1 x režijný paušál po 8,04 eur podľa § 13. Ods. § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. d), § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z.
- za úkon právnej služby - účasť na pojednávaní dňa 23.02.2015 - po 64,53 eur 1 x režijný paušál po 8,39 eur podľa § 13 ods. 2, § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. d), § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z.
- za úkon právnej služby - účasť na úkone- výsluch odporcu 1/ dňa 30.03.2015 - po 64,53 eur 1 x režijný paušál po 8,39 eur podľa § 13 ods. 2, § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. d), § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z.
- za úkon právnej služby - účasť na pojednávaní dňa 20.05.2015 - po 64,53 eur 1 x režijný paušál po 8,39 eur podľa § 13 ods. 2, § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. d), § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. za úkon právnej služby - účasť na pojednávaní dňa 1.7.2015 - po 64,53 eur 1 x režijný paušál po 8,39 eur podľa § 13 ods. 2, § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. d), § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z.
- za úkon právnej služby - podanie na súd -vyjadrenie k znaleckému posudku zo dňa 6.4.2016 - po 66,- eur 1 x režijný paušál po 8,58 eur podľa § 13 ods. 2, § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. c), § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z.
- za úkon právnej služby - účasť na pojednávaní dňa 25.05.2016 od 9,30 do 12,20 hod.- po 2x66,- eur 1 x režijný paušál po 8,58 eur podľa § 13 ods. 2, § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. d), § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z.
Podľa ust. § 149 ods. 1 O.s.p. ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
Podľa ust. § 148 ods. 1 O.s.p. štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal.
O trovách konania štátu rozhodol súd podľa ust. § 148 ods. 1 O.s.p. Štátu priznal 100 % náhradu trov, navrhovateľom uložil povinnosť ju zaplatiť, s tým že o výške trov konania štátu rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej s prihliadnutím i na skutočnosť, že v čase rozhodovania súdu nie je právoplatne rozhodnuté o výške všetkých trov konania, ktoré neboli kryté preddavkom a bolo hradené štátom.
O lehote na splnenie povinnosti rozhodol súd podľa ust. § 160 O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Bánovce nad Bebravou.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak potrebný počet rovnopisov a príloh účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.