Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozhodnutie_5Co-62-2016.pdf
PDF · 100.68 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/62/2016
Rozhodnutie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mária Vrtochovej a členov JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Denisa Vékonyho v právnej veci navrhovateľky K. H., bytom N. XXXX/ XX, R., zastúpenej JUDr. Katarínou Jančárovou, advokátkou so sídlom Legionárska 618, Trenčín proti odporcovi Ing. A. R. H., PhD., štátnemu občanovi Z. republiky, bytom B. XXX, M. F., o určenie výživného na manželku, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 12. mája 2015, č.k. 16C/78/2013-192, jednohlasne, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Navrhovateľke sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Okresný súd napadnutým rozsudkom uložil odporcovi povinnosť prispievať na výživu navrhovateľky sumou 130 eur mesačne za obdobie od 15. novembra 2013 do 26. marca 2014. Odporcovi povolil dlh na výživnom vo výške 569,50 eur splácať po 25 eur mesačne s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľke náhradu trov konania spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia v sume 89,21 eur k rukám zástupkyne navrhovateľky JUDr. Kataríny Jančárovej, advokátky so sídlom Legionárska 618, Trenčín s tým, že odporcovi sa náhrada trov konania povoľuje splácať po 20 eur mesačne s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
V odôvodnení uviedol, že vykonaným dokazovaním zistil, že manželstvo účastníkov konania trvalo do 26.03.2014, kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok Okresného súdu Trenčín č.k. 31P/345/2013-34 zo dňa 04.03.2014, ktorým súd manželstvo účastníkov rozviedol. Navrhovateľka sa podaným návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 14.10.2013 domáhala určenia výživného od odporcu s účinnosťou od 15.11.2013. Rozhodným obdobím, v ktorom súd skúmal oprávnenosť nároku navrhovateľky na určenie výživného od odporcu, ako jej manžela, bolo obdobie od 15.11.2013 do 26.03.2014. V tomto období bola navrhovateľka na rodičovskej dovolenke z dôvodu, že sa jej dňa 23.02.2013 narodilo dieťa, mal. Z., pričom od 18.02.2013 do 30.09.2014 mala navrhovateľka pozastavené prevádzkovanie živnosti. V tomto období bol príjem navrhovateľky v mesiacoch november 2013 až január 2014 vo výške 367,17 eur mesačne a v mesiacoch február 2014 a marec 2014 vo výške 371,61 eur. Tento príjem je súčtom rodičovských príspevkov, prídavkov na deti a výživného na maloleté deti zasielaného odporcom. Z uvedenej sumy mala tak navrhovateľka zabezpečovať výživu a starostlivosť o maloleté deti a aj starostlivosť o seba. Medzi príjmy navrhovateľky súd nezapočítal kúpnu cenu z predaného motorového vozidla, nakoľko predmetná kúpna zmluva bola uzavretá dňa 07.09.2013, kúpna cena 850 eur, pričom v konaní nebolo preukázané že by navrhovateľka túto kúpnu cenu spotrebovala na zabezpečenie vlastnej výživy. Výdavky navrhovateľky na zabezpečenie bývania pre ňu a maloleté deti boli v období od novembra 2013 do februára 2014 vo výške 120 eur mesačne a v marci 2014 vo výške
90,18 eur. Súd nezohľadnil uplatňované výdavky navrhovateľky spočívajúce v úhrade úveru, poistiek, poplatkov za služby mobilného operátora, sporenie, náklady na kaderníčku, darčeky pre rodinu, poplatky za smeti, náklady na obnovu techniky a doplnkov byte, nakoľko tieto nepovažoval za nevyhnutné na zabezpečenie vlastnej starostlivosti a výživy. Po odpočítaní týchto nákladov a odpočítaní výživného pre maloleté deti od odporcu ako otca mal. detí zostalo navrhovateľke na zabezpečenie jej vlastnej stravy, ošatenia, hygienických potrieb, nákladov na lekársku starostlivosť, spoločenské a kultúrne aktivity a plnenie si vyživovacej povinnosti voči deťom po finančnej stránke popri starostlivosti o mal. deti v mesiacoch november 2013 až január 2014 suma 125,80 eur mesačne, v mesiaci február 2014 suma 130,14 eur a v mesiaci marec 2014 suma 160,06 eur. Čistým príjem odporcu bol v rozhodnom období v mesiaci v november 2013 vo výške 987,90 eur, v mesiaci december 2013 vo výške 949,46 eur, v mesiaci január 2014 vo výške 818,52 eur, v mesiaci február 2014 vo výške 1.166,13 eur, v mesiaci marec 2014 vo výške 1.735,42 eur. Mesačné výdavky odporcu v rozhodnom období spočívali v nájomnom vo výške 340 eur, poplatkoch za plyn vo výške 9 eur, poplatkoch za elektrickú energiu vo výške 25,21 eur, výživnom pre maloleté deti vo výške 121,37 eur, cestovnom do zamestnania vo výške 80 eur, cestovnom na stretávanie sa s maloletými deťmi vo výške 25 eur, poplatok za školné 25 eur (300 eur/ 12 mesiacov), t.j. spolu vo výške 625,58 eur. Súd nezohľadnil uplatňované výdavky odporcu spočívajúce v úhrade úveru (58,63 eur) a pôžičky od Márie Holešovej, poplatkov za služby mobilného operátora a TV, sporenie, poplatky za smeti, poistné na zdravotné poistenie, nakoľko tieto nepovažoval za nevyhnutné na zabezpečenie vlastnej starostlivosti a výživy s tým, že tieto nepredchádzajú vyživovaciu povinnosť odporcu voči navrhovateľke, ako jeho manželke. Rovnako súd nezohľadnil výživné odporcu, ktoré zasiela svojim rodičom, nakoľko podľa § 71 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine vyživovacia povinnosť medzi navrhovateľkou a odporcom ako manželmi predchádza vyživovaciu povinnosť odporcu voči jeho rodičom. Po odpočítaní týchto nákladov zostala odporcovi na zabezpečenie jeho stravy, ošatenia, hygienických potrieb, nákladov na lekársku starostlivosť, spoločenské a kultúrne aktivity, reprezentáciu v zamestnaní a regeneráciu v mesiaci november 2013 suma 362,32 eur, v decembri 2013 suma 323,88 eur, v mesiaci január 2014 suma 192,94 eur, v mesiaci február 2014 suma 540,55 eur, v mesiaci marec 2014 suma 1.109,84 eur. Pri rozhodovaní súd zohľadnil aj skutočnosť, že odporca sa Slovenskej republike v rozhodnom období zdržoval ako cudzinec, ktorému bol udelený trvalý pobyt na území Slovenskej republiky do 14.07.2015, a prechodný pobyt za účelom zamestnania do 31.07.2015, rovnako súd zohľadnil aj výdavky odporcu na potrebnú regeneráciu zo zamestnania a ďalšie výdavky súvisiace s jeho štúdiom. Aj po zohľadnení týchto výdavkov mal súd zato, že v rozhodnom období nebola životná úroveň navrhovateľky a odporcu ako manželov v zásade rovnaká, pričom odporcovi zostávalo na zabezpečenie jeho vlastných potrieb v porovnaní s navrhovateľkou navyše v mesiaci november 2013 suma 236,52 eur, v decembri 2013 suma 198,08 eur, v januári 2014 suma 67,14 eur, vo februári 2014 suma 410,41 eur, v marci 2014 suma 949,78 eur. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľke zostávalo na zabezpečenie jej vlastných potrieb a plnenie si vyživovacej povinnosti voči maloletým deťom po finančnej stránke v mesiacoch november 2013 až január 2014 suma 125,80 eur mesačne, v mesiaci február 2014 suma 130,14 eur a v mesiaci marec 2014 suma 160,06 eur súd tak dospel k záveru, že podaný návrh na určenie výživného zo strany odporcu k navrhovateľke je v celom rozsahu dôvodný a určil, že odporca je povinný prispievať na výživu navrhovateľky sumou 130 eur mesačne za obdobie od 15. novembra 2013 do 26. marca 2014. Uhradením stanoveného výživného tak bude životná úroveň navrhovateľky a odporcu ako manželov za rozhodné obdobie v zásade rovnaká. Súd sa nestotožnil s argumentom odporcu, že navrhovateľka má zabezpečovať výlučne sama starostlivosť o seba aj v čase, keď je na rodičovskej dovolenke. Dôvodom, pre ktorý je navrhovateľka na rodičovskej dovolenke, je zabezpečovanie starostlivosti o maloleté dieťa, ktorého otcom je odporca a ktoré bolo v rozhodnom období vo veku 9 až 13 mesiacov. Povinnosť navrhovateľky ako matky počas rodičovskej dovolenky nemožno prenášať na inú osobu (starú matku maloletého dieťaťa) s tým, aby navrhovateľka sa zamestnala a zabezpečovala tak finančné prostriedky nielen na výživu a starostlivosť o maloleté deti, ale aj o seba. Tým, že je navrhovateľka na rodičovskej dovolenke, zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloleté dieťa, pričom na túto skutočnosť pamätá aj zákonník práce, keď čerpanie rodičovskej dovolenky považuje za dôležitú osobnú prekážku v práci (§ 141 zákonníka práce) za účelom prehĺbenie starostlivosti o dieťa a teda čerpanie rodičovskej dovolenky matkou dieťaťa nie je konaním v rozpore s dobrými mravmi. Dlh na výživnom za rozhodné obdobie od 15.11.2013 do 26.03.2014 v sume 569,50 eur súd vypočítal ako výživné za obdobie december 2013 až február 2014 po 130 eur mesačne, t.j. v sume 390 eur a za 16 dní v novembri 2013 a 26 dní v marci 2014 v sume 179,50 eur (130 eur x 12 mesiacov / 365 dní x 42 dní), spolu 569,50 eur. Vzhľadom na súčasnú finančnú situáciu odporcu súd povolil odporcovi dlžné výživné splácať v splátkach po 25 eur mesačne s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku, a to pod hrozbou straty výhody splátok. Navrhovateľka mala vo veci plný úspech, preto
jej súd v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. priznal plnú náhradu trov konania v sume 89,21 eur titulom trov právneho zastúpenia (1 x prevzatie a príprava veci vrátane prvej porady s klientom po 21,58 eur + 1 x rež. paušál po 8,04 eur, 1 x účasť na pojednávaní dňa 14.07.2014 po 21,58 eur + 1 x rež. paušál po 8,04 eur, 1 x účasť na pojednávaní dňa 12.05.2015 po 21,58 eur + 1 x rež. paušál po 8,39 eur) ktoré je v súlade § 149 ods. 1 O.s.p. odporca povinný zaplatiť na účet zástupkyne navrhovateľky.
Vzhľadom na súčasnú finančnú situáciu odporcu súd povolil odporcovi náhradu trov konania splácať v splátkach po 20 eur mesačne s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku, a to pod hrozbou straty výhody splátok. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca, v ktorom uviedol, že rozsudok bol vynesený nespravodlivo bez jeho prítomnosti na súdnom konaní, na ktorom sa nemohol zúčastniť z finančných dôvodov, nakoľko mu príjem (9 mesiacov nezamestnaný) neumožňoval uskutočniť cestu do Trenčína. S navrhovateľkou nikdy permanentne nebýval v spoločnej domácnosti, nakoľko sa vždy zdržiaval na vysokoškolskom internáte v BA, kde študoval a ona u svojej matky v TN. V lete 2012 si našiel zamestnanie v spoločnosti AT&T a prenajal byt v Bratislave, keďže už naďalej nemohol využívať výhody štatútu študenta a študentského ubytovania, avšak svojej bývalej manželke nikdy nebránil, aby sa s ním do tohto bytu nasťahovala. Na základe tohto si navrhovateľka sama zvolila možnosť ostať bývať so svojou matkou. Súd musí brať do úvahy fakt, že navrhovateľka nikdy neprejavila ani záujem sa s ním presťahovať do bytu, ktorý sa stal jeho novým bydliskom kvôli miestu zamestnania, a ktorý mal byť ich novou spoločnou domácnosťou. Z vyššie uvedeného vyplýva, že spoločnú domácnosť neopustil, tak ako uvádza navrhovateľka, ale že samotná navrhovateľka sa takto rozhodla, ostala bývať so svojou matkou a týmto rozhodnutím si zapríčinila predmetnú životnú úroveň, na ktorej sa v danom období nachádza. Trvá na tom, že v predmetnom konaní je nevinný, a tak mu nevzniká žiadna povinnosť uhradiť navrhovateľke trovy konania, navyše on sám si nemohol finančne dovoliť žiadneho právnika. Celý návrh považuje za nespravodlivý voči jeho osobe a založený na jednostrannej výpovedi navrhovateľky. Nesúhlasí s rozhodnutím súdu neuvažovať príjem z predaja jeho osobného automobilu, ktorý v dobrej viere zveril navrhovateľke s tým, že si na peňažný výťažok z predaja nenárokuje. Ak súd naďalej nepovažuje tento predaj za dodatočný zdroj príjmu navrhovateľky, žiadal od navrhovateľky, aby mu polovicu z predaja automobilu vyplatila. Týmto žiadal súd, aby opätovne zvážil všetky fakty a v prípade ďalšieho konania, žiadal súd, aby mu udelil prekladateľa z anglického jazyka. Navrhovateľka v písomnom vyjadrení k odvolaniu odporcu uviedla, že odvolanie odporcu nepovažuje za riadne odôvodnené skutočnosťami, ktoré by spĺňali dôvody odvolania v zmysle ustanovenia § 205 O.s.p.. K vyhláseniu rozsudku bez prítomnosti odporcu uviedla, že odporca sa na pojednávaní, na ktorom bol vyhlásený predmetný rozsudok nezúčastnil, avšak odporca neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnil, ale nepožiadal o odročenie pojednávania na iný termín. Procesný úkon účastníka adresovaný súdu, ktorým (len) žiada o ospravedlnenie svojej neúčasti na nariadenom pojednávaní a (iba) vysvetľuje jej dôvod bez toho, aby zároveň požiadal o odročenie tohto pojednávania, nemožno považovať za žiadosť účastníka o odročenie súdneho pojednávania v zmysle § 101 ods. 2 O. s. p. ( uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26. februára 1998 sp. zn. 3 Cdo 1/98). Ku skutočnosti, že si „sama zapríčinila predmetnú životnú úroveň" uviedla, že tvrdenie odporcu že odporca neopustil spoločnú domácnosť nie je pravdivé. Odporca opustil ich spoločnú domácnosť, čo potvrdil vo svojej výpovedi v konaní o rozvod manželstva, ktoré bolo vedené na Okresnom súde Trenčín pod sp.zn. 31P/345/2013. Odporca nemôže neplnenie svojej vyživovacej povinnosti voči nej ako manželke ospravedlňovať tým, že sa rozhodla bývať u svojej matky po tom, čo opustil ich spoločnú domácnosť. K tvrdeniu, že si odporca nemohol dovoliť právneho zástupcu uviedla, že odporca mal možnosť rovnako ako ona v zmysle zákona č.327/2005 Zb. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi požiadať o priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci. V prípade, že by odporca splnil všetky podmienky priznania nároku (okrem iných aj podmienku materiálnej núdze), bol by mu priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci. Na základe vyššie uvedených skutočností žiadala, aby odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu 1. stupňa v celom rozsahu. Odporca sa následne vyjadril k vyjadreniu navrhovateľky, kde uviedol, že na pojednávaní dňa 14.7.2014 informoval o tom, že odo dňa 21.7.2014 bude nezamestnaný, nakoľko s ním vtedajší zamestnávateľ už podpísal dohodu o ukončení pracovného pomeru. Od tej doby bol nezamestnaný na obdobie 9 mesiacov. Na tomto pojednávaní avizoval, že z finančných dôvodov sa ďalšieho pojednávania dňa 12.5.2014 nebude môcť zúčastniť a dohodli sa, že mu bude poskytnutý náhradný termín pojednávania. Toto konanie považuje za nespravodlivé vynesenie rozsudku voči jeho osobe, hoci svoju absenciu na súde avizoval vopred, následne ju písomne ospravedlnil a mal na ňu aj závažné dôvody. K životnej úrovni navrhovateľky poukázal na § 115 Občianskeho zákonníka a ako už niekoľkokrát uviedol, s
navrhovateľkou nikdy v spoločnej domácnosti nebýval. Hoci mal v mieste bydliska navrhovateľky istú dobu trvalý pobyt, no fyzicky sa po celú dobu vysokoškolského štúdia zdržiaval na internáte v Bratislave. Navrhovateľku len chodieval navštevovať počas víkendov a mal na jej adrese registrovaný trvalý pobyt z toho dôvodu, že je cudzinec. S navrhovateľkou ani nikdy spoločne nehospodárili, preto atribút "spoločnej domácnosti" či manželstva ako takého nebol nikdy naplnený. Ona si hospodárila so svojimi zdrojmi a on so svojimi, napriek tomu jej každý mesiac posielal od 180 - 200 eur na jej účet. Súd by mal zvažovať životnú úroveň oboch manželov počas celého trvania manželstva. V takom prípade súd dospeje k záveru, že od vzniku manželstva 19.09.2009 do februára 2012 žil na oveľa nižšej úrovni než navrhovateľka, ktorá mu finančne nepomáhala, hoci boli v manželskom zväzku a pracovala a mala oveľa vyšší prijem okolo 800 eur. No nikdy spoločne nehospodárili ani nezdieľali spoločnú domácnosť. K tvrdeniu navrhovateľky týkajúceho sa právneho zástupcu uviedol, že žiaden právnik by mu nebol poskytnutý s ohľadom na jeho príjem. Výpočet životnej úrovne v rozsudku súdu bol uskutočnený nespravodlivo a v prospech navrhovateľky, pričom priložil vlastnú kalkuláciu. Podľa výpisov z jeho BÚ, ktoré doložil súdu, súd nesprávne kalkuloval jeho príjem, nakoľko objavil diskrepanciu medzi hodnotou príjmu uvedenou v rozsudku a hodnotou, ktorá bola prijatá na jeho BÚ. Navyše nesúhlasí s kalkuláciou školného, kde súd uvažoval iba 25 eur na daný mesiac, nakoľko za školné zaplatil v mesiaci november 2013 poplatok 300 eur. Okrem toho súd zabudol uvažovať jeho povinný výdaj v mesiaci december 2013, ktorý musel priamo uhradiť z jeho príjmu, voči spoločnosti Dôvera na povinné zdravotné poistenie. Ak by tento poplatok v daný mesiac neuhradil, bol by čelil exekúcii. Okrem vyššie uvedeného, žiadal súd, aby navrhovateľka doložila výpis z BÚ č. SK14 0200 00000031 0136 2653 vedeného vo VÚB banke, ktorý nebol doložený k rozsudku, avšak ukazuje príjmy na jej bežnom účte. Nesúhlasí s rozsudkom súdu neuvažovať príjem z predaja jeho osobného automobilu a žiadal súd, aby vyzval navrhovateľku k doloženiu, ako obdržala prostriedky z predaja auta, kedy a kde boli uložené, alebo čo sa s nimi stalo, pripadne doložiť potvrdenie z účtu. Pretože auto bolo predané aj za účelom zvýšenia jej životnej úrovne, preto sa v dobrej viere zriekol svojho podielu z predaja. Podľa vyššie uvedených bodov žiada súd o spravodlivú kalkuláciu podľa príjmov a výdavkov, ktoré uviedol. Týmto žiadal súd, aby opätovne zvážil všetky hore uvedené fakty a vydal rozsudok vo veci výživného na manželku počas manželstva, tak že mu nevzniká žiadna vyživovacia povinnosť. Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a zistil, že rozsudok okresného súdu je potrebné potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny, pričom v zmysle ust. § 219 ods. 2 O.s.p. odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na vecne správne a vyčerpávajúce odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje. V prvom rade odvolací súd uvádza, že námietku odporcu uvádzanú v odvolaní, že rozsudok bol vynesený nespravodlivo bez jeho prítomnosti na súdnom konaní, na ktorom sa nemohol zúčastniť z finančných dôvodov, hoci svoju absenciu na súde avizoval vopred, následne ju písomne ospravedlnil a mal na ňu aj závažné dôvody, nepovažoval za opodstatnenú, nakoľko odporca síce neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnil, ale nepožiadal o odročenie pojednávania na iný termín. Procesný úkon účastníka adresovaný súdu, ktorým (len) žiada o ospravedlnenie svojej neúčasti na nariadenom pojednávaní a (iba) vysvetľuje jej dôvod bez toho, aby zároveň požiadal o odročenie tohto pojednávania, nemožno považovať za žiadosť účastníka o odročenie súdneho pojednávania v zmysle § 101 ods. 2 O. s. p. ( uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26. februára 1998 sp. zn. 3 Cdo 1/98), preto súd prvého stupňa správne pojednával v neprítomnosti odporcu. Podľa § 71 ods. 1 Zákona o rodine manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť. Pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti medzi manželmi je súd povinný zisťovať, či a z akého dôvodu niektorý z manželov neplní svoju vyživovaciu povinnosť, aké sú osobné, rodinné a majetkové pomery manželov, aké sú odôvodnené potreby oprávneného a schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Požiadavka, aby manželia mali rovnakú životnú úroveň, je odôvodnená ich rovnakým postavením v právach a povinnostiach, vyplývajúcich z manželského zväzku. Neuplatňuje sa však mechanicky len odvodením z ich zárobkov. Aj v tomto prípade platí § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého pri určení výživného súd prihliadne na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Pre rozhodnutie súdu o výživnom medzi manželmi podľa uvedených zákonných hľadísk nestačí zistiť len osobné, rodinné a majetkové pomery manželov, vrátane ich príjmov,
ale treba zistiť aj konkrétnu mieru potrieb danú povahou práce, spôsobom života, zdravotným stavom každého z manželov, prípadne inými závažnými okolnosťami. Podľa § 71 ods. 1 posledná veta Zákona o rodine súd prihliadne aj na starostlivosť o domácnosť, lebo nie je bezvýznamné, ak manželia nevedú domácnosť a neusilujú sa spoločne o zabezpečenie potrieb rodiny. Až po zistení všetkých uvedených skutočností súd môže dospieť k správnemu záveru o zásade rovnakej životnej úrovne obidvoch manželov. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi (§ 75 ods. 2). Z tohto hľadiska treba v každom jednotlivom prípade skúmať, ako sám navrhovateľ plní alebo je ochotný plniť povinnosti vyplývajúce z manželstva. V preskúmavanej veci odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa sa dôsledne riadil citovanými zákonnými ustanoveniami a správne v danom prípade za primeranú výšku výživného považoval sumu 130 eur s prihliadnutím na možnosti odporcu a odôvodnené potreby navrhovateľky. Súd prvého stupňa sa ďalej správne a dôsledne vysporiadal s príjmami, odôvodnenými výdavkami odporcu, s príjmami a výdavkami navrhovateľky. Rozhodným obdobím, v ktorom súd prvého stupňa skúmal oprávnenosť nároku navrhovateľky na určenie výživného od odporcu, ako jej manžela, bolo obdobie od 15.11.2013 do 26.03.2014, pričom v tomto období bola navrhovateľka na rodičovskej dovolenke z dôvodu, že sa jej dňa 23.02.2013 narodilo dieťa, mal. Monika, pričom od 18.02.2013 do 30.09.2014 mala navrhovateľka pozastavené prevádzkovanie živnosti. V tomto období bol príjem navrhovateľky len rodičovský príspevkov, prídavky na deti a výživné na maloleté deti zasielaného odporcom. Z uvedenej sumy mala tak navrhovateľka zabezpečovať výživu a starostlivosť o maloleté deti a aj starostlivosť o seba. Súd prvého stupňa správne medzi príjmy navrhovateľky nezapočítal kúpnu cenu z predaného motorového vozidla, nakoľko predmetná kúpna zmluva bola uzavretá dňa 07.09.2013, a v konaní nebolo preukázané že by navrhovateľka túto kúpnu cenu spotrebovala na zabezpečenie vlastnej výživy. Z dokazovania pred súdom prvého stupňa mal odvolací súd ďalej za preukázané, že čistý príjem odporcu bol v rozhodnom období v mesiaci v november 2013 vo výške 987,90 eur, v mesiaci december 2013 vo výške 949,46 eur, v mesiaci január 2014 vo výške 818,52 eur, v mesiaci február 2014 vo výške 1.166,13 eur, v mesiaci marec 2014 vo výške 1.735,42 eur. Mesačné výdavky odporcu v rozhodnom období spočívali v nájomnom vo výške 340 eur, poplatkoch za plyn vo výške 9 eur, poplatkoch za elektrickú energiu vo výške 25,21 eur, výživnom pre maloleté deti vo výške 121,37 eur, cestovnom do zamestnania vo výške 80 eur, cestovnom na stretávanie sa s maloletými deťmi vo výške 25 eur, poplatok za školné. Súd prvého stupňa správne nezohľadnil ďalšie výdavky odporcu, nakoľko tieto nepovažoval za nevyhnutné na zabezpečenie vlastnej starostlivosti a výživy s tým, že tieto nepredchádzajú vyživovaciu povinnosť odporcu voči navrhovateľke, ako jeho manželke. Rovnako súd prvého stupňa správne nezohľadnil výživné odporcu, ktoré zasiela svojim rodičom, nakoľko podľa § 71 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine vyživovacia povinnosť medzi navrhovateľkou a odporcom ako manželmi predchádza vyživovaciu povinnosť odporcu voči jeho rodičom. Odvolací súd mal zhodne so súdom prvého stupňa za to, že po zohľadnení všetkých opodstatnených výdavkov odporcu v rozhodnom období nebola životná úroveň navrhovateľky a odporcu ako manželov v zásade rovnaká, pričom odporcovi zostávalo na zabezpečenie jeho vlastných potrieb v porovnaní s navrhovateľkou vyše finančných prostriedkov a preto súd prvého stupňa správne určil, že odporca je povinný prispievať na výživu navrhovateľky sumou 130 eur mesačne za obdobie od 15. novembra 2013 do 26. marca 2014. Uhradením stanoveného výživného tak bude životná úroveň navrhovateľky a odporcu ako manželov za rozhodné obdobie v zásade rovnaká. Súd prvého stupňa sa správne nestotožnil s argumentom odporcu, že navrhovateľka má zabezpečovať výlučne sama starostlivosť o seba aj v čase, keď je na rodičovskej dovolenke, nakoľko dôvodom, pre ktorý bola navrhovateľka na rodičovskej dovolenke, bolo zabezpečovanie starostlivosti o maloleté dieťa, ktorého otcom je odporca a ktoré bolo v rozhodnom období vo veku 9 až 13 mesiacov. Povinnosť navrhovateľky ako matky počas rodičovskej dovolenky nemožno prenášať na inú osobu (starú matku maloletého dieťaťa) s tým, aby navrhovateľka sa zamestnala a zabezpečovala tak finančné prostriedky nielen na výživu a starostlivosť o maloleté deti, ale aj o seba. Odvolací súd preto námietky odporcu uvádzané v odvolaní považoval za neopodstatnené, nakoľko vykonaným dokazovaním pred súdom prvého stupňa bolo preukázané, že je v možnostiach a schopnostiach odporcu platiť výživné na manželku v určenej výške 130 eur, ktorá výška zodpovedá možnostiam, schopnostiam a zárobkovým pomerom odporcu a odôvodneným potrebám navrhovateľky v rozhodnom období. Súd prvého stupňa rozhodol správne i nedoplatku na zročnom výživnom, ktorý odporcovi povolil v zmysle § 160 ods.1 O.s.p. splácať v pravidelných mesačných splátkach po 25 eur, k rukám navrhovateľky ako i o trovách konania. V danom prípade súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav a správne rozhodol, preto odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu ako vecne správny potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd tak, že navrhovateľke, ktorá bola v odvolacom konaní procesne úspešná, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko si trovy konania neuplatnila (ust. § 224 ods. 1 v spojení s ust. § 142 ods. 1 a ust. § 151 ods. 1 O.s.p.).
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .