Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16C/40/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice, pred sudkyňou JUDr. Lenkou Kostolanskou, v právnej veci navrhovateľa: Intrum Justitia Debt Finance AG, so sídlom Industriestrasse 13C, CH-6300 Zug, Švajčiarsko, IČO: CHE-100.023.266, zast. JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom Karadžičova 8, P.O. Box 205, Bratislava, proti odporkyni: O. K., E.. XX. XX. XXXX, I. D.. A. XXXX/X, P., o zaplatenie 4.273,16 eura s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi 4.273,16 eura s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 4.072 eur od 19. 11. 2010 do zaplatenia, v mesačných splátkach po 30 eur mesačne k 25. dňu toho ktorého mesiaca od mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti tohto rozsudku do zaplatenia celej dlžnej sumy, pod následkom straty výhody splátok.

Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania, pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 256 eur a trov právneho zastúpenia vo výške 190,91 eura, právnemu zástupcovi navrhovateľa, v mesačných splátkach po 10 eur mesačne k 25. dňu toho ktorého mesiaca od mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti tohto rozsudku do zaplatenia celej dlžnej sumy, pod následkom straty výhody splátok.

odôvodnenie:

Návrhom, doručeným súdu dňa 26. 01. 2012, sa právny predchodca navrhovateľa domáhal od odporkyne zaplatenia sumy 4.273,16 eura spolu s 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 4.072,00 eura od 19. 11. 2010 do dňa zaplatenia, a v tej istej lehote uhradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 256 eur. Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 04. 03. 2005 odporkyňa uzavrela s bankou - spoločnosťou VOLKSBANK Slovensko, a.s., zmluvu o spotrebnom úvere - stavebné sporenie č. 545077. Na základe zmluvy banka poskytla odporkyni úver vo výške 150.000 Sk, ktorý sa odporkyňa zaviazala splatiť v 72. splátkach vo výške 2.150 Sk. Nakoľko odporkyňa napriek výzvam banky neplnila riadne svoje povinnosti, banka v súlade so zmluvou vyhlásila mimoriadnu splatnosť všetkých pohľadávok voči odporcovi. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 01. 12. 2010, uzatvorenej so spoločnosťou VOLKSBANK Slovensko, a.s., ako postupcom a navrhovateľom ako postupníkom, sa navrhovateľ stal nadobúdateľom pohľadávky voči odporcovi. Pohľadávka ku dňu postúpenia bola vo výške 4.072 eur a príslušenstvo pohľadávky bolo tvorené úrokom z omeškania vo výške 9% ročne odo dňa 19. 11. 2010 do zaplatenia.

Súd vo veci najskôr rozhodol platobným rozkazom zo dňa 25. 04. 2012 č.k. -23, proti ktorému podala v zákonnej lehote odôvodnený odpor odporkyňa, namietajúc správne vyčíslenie dlžnej čiastky.

Právny predchodca navrhovateľa na podanom návrhu aj po podaní odporu zotrval.

Súd vo veci nariadil pojednávania, ktorých sa zúčastnila aj odporkyňa, pričom na pojednávaní konanom dňa 15. 06. 2016 súd konal podľa § 101 ods. 2 OSP v neprítomnosti navrhovateľa a právneho zástupcu navrhovateľa.

Na výzvu súdu právny predchodca navrhovateľa špecifikoval žalovanú sumu a uviedol, že poskytnutý úver bol vo výške 4.979,09 eura. Dodal, že mu bola postúpená pohľadávka vo výške 4.273,16 eura s príslušenstvom, ktoré tvorila istina vo výške 4.072 eur a úrok vo výške 201,16 eura.

Odporkyňa na pojednávaní konanom dňa 22. 05. 2013 uviedla, že uhrádzala takmer 4 roky pravidelne sumu 3.150 Sk. Konečná splatnosť úveru bola dohodnutá na 15. 04. 2011 a nejaký pol rok predtým jej bolo povedané, že už stačí splácať len 1.000 Sk. V tom čase nemala problém splácať plnú výšku dohodnutej splátky, a preto ju prekvapilo, že celkový dlh bol vyčíslený na sumu 4.273,16 eura. Bola oslovená vymáhačskou spoločnosťou, v dôsledku čoho kontaktovala OP Levice, kde jej bolo oznámené, že by mala platiť len rozdiel toho, čo na vyčerpanom úvere zostalo, t.j. cca 20.000 eur. Následne predložila originál zmluvy o spotrebnom úvere, oznámenie postupcu o postúpení pohľadávky, výzvu oddelenia správy pohľadávok a exekúcii a výpisy o výške a dátumoch splácania poskytnutého úveru. Na pojednávaní konanom dňa 17. 03. 2014 odporkyňa uviedla, že nemá význam doplnenie dokazovanie, keďže podľa oznámenia navrhovateľa a oboznámenia súdu týkajúceho sa predložených listinných dôkazov, navrhovateľ zrejme započítal všetky jej úhrady, ktoré v súvislosti so zmluvou o spotrebnom úvere Ľudovej banke, a.s. uhradila. Pokiaľ ju súd zaviaže na zaplatenie žalovanej pohľadávky, uviedla, že nie je schopná túto sumu splácať v sume vyššej ako 10 eur, keďže poberá len dávku v hmotnej núdzi. Rovnako na pojednávaní konanom dňa 15. 06. 2016 súhlasila s listinnými dôkazmi, nachádzajúcimi sa v spise, ako aj súhlasila s tým, že neplatila vždy načas a tiež nie každý mesiac. Žiadala súd, aby vo veci rozhodol a umožnil jej úver splácať v mesačných splátkach po 10 až 15 eur.

Súd uznesením zo dňa 12. 06. 2014 č.k. -134 v spojení s opravným uznesením zo dňa 27. 07. 2015 č.k. -158 vyhovel návrhu, aby do konania na miesto doterajšieho navrhovateľa vstúpil nový navrhovateľ, ktorý doplnil žalobný návrh o prehľad obratov na úverovej kontokorentnej zmluve, z ktorého je preukázaná výška časti navrhovateľom uplatnenej pohľadávky z titulu nezaplateného úveru poskytnutého odporkyni na základe úverovej zmluvy č. 545077. Naviac si uplatnil trovy konania za jeden úkon právnej služby vo výške 190,91 eura.

Po oboznámení sa s listinnými dôkazmi, ako aj výsluchom odporkyne súd zistil tento skutkový a právny stav:

Odporkyňa podpísala dňa 04. 03. 2005 Zmluvu o spotrebnom úvere č. 545077, na základe ktorej jej bol poskytnutý úver vo výške 4.979,09 eura (150.000 Sk). Výška mesačnej splátky bola určená sumou 2.150 Sk s úrokovou sadzbou 8% ročne ku dňu podpísania zmluvy. Zároveň dňa 04. 03. 2005 podpísala odporkyňa Zmluvu o zabezpečovacom postúpení pohľadávky z vkladu na účte stavebného sporenia vo Wüstenrot stavebnej sporiteľni, a.s., s mesačnou splátkou 2.150 Sk.

Dňa 01. 02. 2010 došlo k postúpeniu pohľadávky a to na základe zmluvy o postúpení pohľadávok.

Ku dňu postúpenia pohľadávky mala odporkyňa na účte stavebného sporenia nasporenú sumu 907,09 eura, o ktorú bola pohľadávka znížená 4.979,09 eura - 907,09 eura, t.j. výsledná suma predstavovala sumu 4.072 eura. Okrem istiny postúpenú pohľadávku tvorili aj úroky vo výške 201,16 eura.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, úverovou zmluvou sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažného prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 2 písm. a/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v platnom znení a účinnom v čase uzatvoria zmluvy o splátkovom úvere, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

Podľa § 2 písm. b/ zákona č. 258/2001 Z.z., sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom do 31. 12. 2007, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom do 31. 12. 2007, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom do 31. 12. 2007, spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 879j občianskeho zákonníka v znení zákona č. 568/2007 Z.z. účinného od 01. 01. 2008 ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2008, vznik týchto právnych vzťahov ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 2008 sa posudzujú podľa doterajších predpisov.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom do 31. 12. 2007, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom do 31.12.2007, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 160 ods. 1 OP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku, súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí a to aj tak, že omeškanie so splnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

V tomto prípade i keď právny predchodca navrhovateľa a odporkyňa uzavreli zmluvu podľa § 497 a nasledujúcich Obchodného zákonníka, ide o spotrebiteľskú zmluvu. Uvedené potvrdzuje aj to, že zmluva bola uzatváraná v súlade so zákonom č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov a príslušných ustanovení zákona č. 258/2001 Z.z.

Z predložených listinných dôkazov vrátane príloh uvedených v prílohovej obálke, súd mal za preukázané, že návrh navrhovateľa je dôvodný. Súd teda zaviazal odporkyňu zaplatiť navrhovateľovi na istine sumu 4.072 eur. Mal pritom za to, že v zmluve o spotrebnom úvere bolo dohodnuté, že právny predchodca navrhovateľa poskytol odporkyni úver vo výške 150.000,- Sk, ktorý sa odporkyňa zaviazala splatiť v 72 mesačných splátkach s tým, že na istinu bude uhrádzať sumu 2.150,- Sk a na úroky maximálne 1.000,- Sk, t.j. spolu 3.150,- Sk. Spolu tak mala uhradiť minimálne 226.800,- Sk. Okrem toho sa zaviazala, že splátky úrokov a poplatkov bude splácať k 15. dňu v mesiaci a to tak, že po dobu 72 mesiacov, mesačne k 15. dňu v mesiaci bude poukazovať sumu rovnajúcu sa 2.150,- Sk v prospech účtu stavebného sporenia, ktoré si zriadila na základe zmluvy o stavebnom sporení. Z výpisov predložených odporkyňou súd zistil,

že odporkyňa platila splátky, avšak nie k 15. dňu, ako aj nie vždy v požadovanej výške a niektoré mesiace vôbec neuhradila splátku. Naviac, na účte boli zaúčtované aj položky týkajúce sa vedenia účtu, poplatky za transakcie a iné poplatky. S poukazom na uvedené súd ustálil, že aj keď odporkyňa hradila takmer 5 rokov, avšak nepravidelne, nedošlo až takému zníženiu istiny ako očakávala a to z dôvodu, že v každej splátke hradila aj úroky a poplatky. Z toho vyplýva, že za predmetné obdobie odporkyňa na istine uhradila sumu 907,09 eura, a preto dlžná suma predstavovala sumu 4.072 eur.

K rovnakému záveru ako súd, dospela aj odporkyňa a súhlasila, že došlo k započítaniu ňou uhradených súm navrhovateľom správne, a preto nenavrhla doplniť dokazovanie, avšak požadovala splátkový kalendár.

Čo sa týkalo sumy 201,16 eura, súd mal za to, že v rokoch 2009 a 2010 odporkyňa platila nižšie sumy, ktoré boli započítané na splátky úrokov, avšak dlžná suma na úrokoch zostala vo výške 201,16 eura ku dňu 19. 11. 2010. Následne od tohto dátumu správne navrhovateľ požadoval úroky z omeškania.

O úrokoch z omeškania súd rozhodol v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a priznal navrhovateľovi úroky z omeškania. Výška úrokov z omeškania je v zmysle § 3 ods. 1 vládneho nariadenia č. 87/1995 Z.z. o 8 percentuálnych bodov vyššia, ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ku dňu 19. 11. 2010 základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky bola stanovená na 1 %, teda súd priznal navrhovateľovi úroky vo výške 9 % a to z nesplatenej istiny 4.072 eur od 19. 11. 2010 t.j. od vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 OSP v nadväznosti na ustanovenie § 149 OSP a ich náhradu priznal navrhovateľovi, ktorý bol v konaní úspešný. Trovy konania pozostávali zo zaplateného súdneho poplatku 256 eur a trov právneho zastúpenia vo výške 190,91 eura. Trovy právneho zastúpenia boli priznané v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z., § 13a ods. 1 písm. a/ za jeden úkon právnej pomoci - príprava a prevzatie po 151,05 eura + 8,04 eura a vrátane DPH. Teda celková náhrada trov konania po pripočítaní súdneho poplatku, ktorú je odporkyňa povinná zaplatiť v zmysle § 149 ods. 1 OSP právnemu zástupcovi navrhovateľa, je súdom vyčíslená na 446,91 eura.

Zároveň súd umožnil odporkyni uhradiť pohľadávku vrátane príslušenstva a to v mesačných splátkach po 30 eur navrhovateľovi a náhradu trov konania v mesačných splátkach po 10 eur právnemu zástupcovi navrhovateľa s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Pri rozhodovaní súd prihliadol na situáciu odporkyne, v dôsledku čoho by nebola schopná pohľadávku uhradiť jednorázovo, avšak nemohol odporkyni vyhovieť ohľadom nižších splátok a to ani s poukazom na to, že je poberateľkou dávky v hmotnej núdzi, nakoľko nižšie splátky by boli na ujmu odporkyne a neúmerne by predĺžili úroky z omeškania. Rovnako by neprimerane zaťažili navrhovateľa, nakoľko by sa mu navýšili náklady na správu pohľadávky. Avšak v tomto ohľade a s poukazom na skutočnosť, že odporkyňa je nezamestnaná, bez akéhokoľvek príjmu, nebolo možné priznať vyššie splátky. Odporkyni pritom nič nebráni, ak by to bolo v jej možnostiach uhradiť vyššiu splátku, prípadne celý dlh naraz.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia v dvoch písomných vyhotoveniach na Okresný súd Levice.

Podľa § 205 ods. 1 OSP, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť; proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 OSP).