Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BN-6C/372/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bánovce nad Bebravou v konaní pred sudcom Mgr. Markom Anovčinom v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, Pajštúnska 5, Bratislava, zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., IČO: 36 613 843, Pajštúnska 5, Bratislava, proti žalovanej: C. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. XXX, o zaplatenie 102,11 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 11,48 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,75 % ročne zo sumy 11,48 eur od 04.04.2013 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšku žalobu z a m i e t a. Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou podanou dňa 09.12.2015 domáhal zaplatenia sumy 102,11 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 23,03 eur od 04.03.2013 do zaplatenia, zo sumy 31,28 eur od 04.04.2013 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 47,80 eur od 04.01.2014 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že spoločnosť Slovak Telekom, a.s., IČO: 35 763 469 (ďalej aj len „postupca“ alebo „podnik“) mu zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2014 postúpila pohľadávku voči žalovanej. Spoločnosť Slovak Telekom, a.s., uzavrela dňa 27.06.2011 so žalovanou zmluvu č. XXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytovanie telekomunikačných služieb. Postupca poskytol žalovanej telekomunikačné služby. Žalovaná sa zaviazala zaplatiť za poskytnuté služby cenu stanovenú v zmluve a v cenníku. Postupca vyúčtoval žalovanej cenu služieb faktúrami a žalobcovi postúpil nasledovné pohľadávky na faktúrach: sumu 23,03 eur splatnú dňa 03.03.2013 z faktúry č. XXXXXXXXXX, sumu 31,28 eur splatnú dňa 03.04.2013 z faktúry č. XXXXXXXXXX a sumu 47,80 eur splatnú dňa 03.01.2014 z faktúry č. XXXXXXXXXX. Žalovaná pohľadávku v celkovej výške 102,11 eur neuhradila.

Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila. Keďže ide o drobný spor, súd vo veci nenariaďoval pojednávanie a podľa § 115a Občianskeho súdneho poriadku prejednal vec bez nariadenia pojednávania a dňa 15.06.2016 vo veci vyniesol rozsudok. Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi, a to so žalobou, zmluvou o pripojení a dodatkom k tejto zmluve, faktúrami, zmluvou o postúpení pohľadávok, oznámením o postúpení pohľadávky, všeobecnými podmienkami na poskytovanie verejnej telefónnej služby a dohodou o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach a dotazníkom.

Z listinných dôkazov súd zistil, že právny predchodca žalobcu, spoločnosť Slovak Telekom, a.s., IČO: 35 763 469, uzatvoril so žalovanou dňa 27.06.2011 zmluvu o pripojení a toho istého dňa aj dodatok k tejto zmluve, predmetom ktorých bolo poskytnutie služieb žalovanej - programu služieb Relax 60 + s lehotou viazanosti 24 mesiacov. V dodatku k zmluve sa žalovaná zaviazala zaplatiť podniku zmluvnú pokutu vo výške 47,80 eur v prípade porušenia zmluvných povinností uvedených v bode 1 písm. b) alebo v bode

3 tohto dodatku alebo v ďalších tam uvedených ustanoveniach všeobecných podmienok, v dôsledku čoho dôjde k následnému vypojeniu SIM karty zo strany podniku. Faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 15.02.2013, splatnou dňa 03.03.2013, vyúčtoval podnik žalovanej služby a poplatky za služby v sume 48,86 eur a poplatok za obmedzenie služby v sume 19,80 eur (16,50 + DPH) a poplatok za upomienku v sume 4,99 eur (spolu za tieto dva poplatky 24,79 eur). Z tejto faktúru postúpil postupca žalobcovi sumu 23,03 eur. Faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 15.03.2013, splatnou dňa 03.04.2013, vyúčtoval podnik žalovanej služby a poplatky za služby v sume 11,48 eur a poplatok za prerušenie služby v sume 19,80 eur (16,50 + DPH). Suma z tejto faktúry bola postúpená žalobcovi v celosti. Faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 15.12.2013, splatnou dňa 03.01.2014, vyúčtoval podnik žalovanej zmluvnú pokutu v sume 47,80 eur. Suma z tejto faktúry bola postúpená žalobcovi v celosti. Žalovaná uzatvorila dňa 07.04.2015 so žalobcom dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach, v ktorej okrem iného uznala žalovanú pohľadávku z uvedených faktúr čo do dôvodu a výšky a zaviazala sa ju uhradiť žalobcovi v splátkach. Žalovaná neuhradila cenu služieb, poplatkov a ani zmluvnú pokutu v celkovej sume 102,11 eur.

Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách (účinný do 01.11.2011) zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

Podľa § 42 ods. 4 písm. b) zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.

Podľa § 78 ods. 9 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách (v znení účinnom od 01.01.2012, ďalej len zákon o elektronických komunikáciách) zmluvy o pripojení podľa doterajších predpisov sú zmluvami o poskytovaní verejných služieb podľa tohto zákona. Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o elektronických komunikáciách elektronická komunikačná služba (ďalej len "služba") je služba obvykle poskytovaná za odplatu, ktorá spočíva úplne alebo prevažne v prenose signálov v sieťach, vrátane telekomunikačných služieb a prenosových služieb v sieťach používaných na rozhlasové a televízne vysielanie. Služba nie je poskytovanie obsahu ani zabezpečenie alebo vykonávanie redakčného dohľadu nad obsahom prenášaným pomocou sietí a služieb a nezahŕňa služby informačnej spoločnosti, 2) ktoré nespočívajú úplne alebo prevažne v prenose signálov v sieťach. Verejná služba je verejne dostupná služba, o ktorej používanie sa môže uchádzať každý záujemca. Verejná telefónna služba je verejná služba na priame alebo nepriame vytváranie a prijímanie národných a medzinárodných volaní prostredníctvom jedného alebo viacerých čísel národného alebo medzinárodného číslovacieho plánu.

Podľa § 43 ods. 1 písm. a) zákona o elektronických komunikáciách podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.

Podľa § 43 ods. 12 písm. b) zákona o elektronických komunikáciách účastník je povinný platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.

Podľa § 44 ods. 1 zákona o elektronických komunikáciách zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa § 544 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

Podľa § 3 nariadenia Vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (v znení od 01.02.2013, ďalej len nariadenie) výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 10c nariadenia, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žaloba je dôvodná iba v časti o zaplatenie sumy 11,48 eur. Medzi žalovanou a podnikom vznikol dvojstranný záväzkovo - právny vzťah na základe zmluvy o pripojení a dodatku k tejto zmluve, podľa ktorých podniku, ktorý je oprávnený odplatne poskytovať dohodnuté telekomunikačné služby, vznikla povinnosť umožniť žalovanej prístup do siete prevádzkovanej podnikom a poskytovať jej telekomunikačné služby. Uvedená zmluva o pripojení je v zmysle zákona o elektronických komunikáciách zmluvou o poskytovaní verejných služieb. Žalovanej vznikla povinnosť zaplatiť odplatu za poskytnuté verejné služby. Zmluva, ktorú žalovaná a podnik uzatvorili, je spotrebiteľskou zmluvou. Faktúrou č. XXXXXXXXXX vyúčtoval podnik žalovanej cenu služieb celkovo vo výške 11,48 eur vrátane DPH. Žalovaná túto sumu neuhradila a podnik platne postúpil pohľadávku voči žalovanej žalobcovi a žalovaná túto sumu neuhradila ani žalobcovi a s jej úhradou sa dostala do omeškania, a to najneskôr odo dňa nasledujúceho po splatnosti uvedenej faktúry. Žalobcovi preto súd priznal uvedenú sumu spolu s úrokom z omeškania. Úrok z omeškania patrí žalobcovi v zmysle § 3 nariadenia vo výške o päť percentuálnych bodov vyššej ako bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania. V prvý deň omeškania bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 0,75 %, a preto žalobcovi patrí úrok z omeškania vo výške 5,75 % ročne. Žalobca si uplatňoval úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne, no keďže mu patrí úrok z omeškania iba v sadzbe 5,75 % v zmysle citovaných právnych predpisov, súd jeho nárok vo zvyšku zamietol. Zmluva a dodatok k nej boli síce uzatvorené pred 1. februárom 2013 a podľa § 10c nariadenia, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013, no podľa názoru súdu toto prechodné ustanovenie je potrebné vykladať tak, že platí iba v tom prípade, ak aj omeškanie nastalo pred 1. februárom 2013 a pokračuje aj po 31. januári 2013, keďže uvedené prechodné ustanovenie obsahuje spojenie „aj za dobu omeškania po 31. januári 2013“ a nie formuláciu aj za omeškanie, ktoré

nastalo alebo začalo až po 31. januári 2013. Z uvedených dôvodov považoval súd nárok na vyšší úrok z omeškania za nedôvodný.

Nárok v časti o zaplatenie sumy 23,03 eur z faktúry č. XXXXXXXXXX považoval súd za nedôvodný, pretože touto faktúrou bol vyúčtovaný poplatok za upomienku 4,99 eur a poplatok za obmedzenie služby v sume 19,80 eur, ktoré sú spolu vyššie ako uplatnená suma z uvedenej faktúry. Za nedôvodný považoval súd aj nárok žalobcu v časti o zaplatenie sumy 19,80 eur, ktorá bola vyúčtovaná faktúrou č. XXXXXXXXXX ako poplatok za prerušenie služby a v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty 47,80 eur aj s úrokom z omeškania z týchto súm. Poplatky za obmedzenie a prerušenie služby nie sú odplatou za služby, ktoré by boli podnikom poskytnuté v prospech žalovanej. Svojou povahou sú sankciami za to, že žalovaná je v omeškaní s platením ceny služieb. Nejde však o zákonnú sankciu, ale sankciu, ktorá je zmluvná, a preto ju súd považoval za formu zmluvnej pokuty, ktorá mala byť dohodnutá písomne, čo preukázateľne nebola, a preto je neplatná. Z tohto dôvodu tieto poplatky žalobcovi nemožno priznať. Ak aj právny predchodca žalobcu mal nejaké náklady v súvislosti s obmedzením alebo prerušením služieb poskytovaných žalovanej, musel by ich výšku preukázať a tieto náklady nemôžu byť účtované paušálne jednou sumou, pretože v tom prípade už nejde o skutočné náklady, ale o sankciu ako bolo uvedené vyššie. Podnik ďalej vyúčtoval žalovanej aj poplatok za upomienku, no súd poplatok v sume 4,99 eur žalobcovi nepriznal, pretože účtovanie tohto poplatku považuje súd za výkon práva, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi, keď podnik tým, že môže zaslať viacero upomienok, môže pre seba privodiť zisk v podobe uvedeného poplatku. Okrem toho aj tento poplatok je paušálnym a nepredstavuje skutočné náklady na zaslanie upomienky, ale obdobne, ako vyššie uvedené poplatky, ho možno považovať za skrytú sankciu a potom platí, že mala byť dohodnutá ako zmluvná pokuta písomne, čo nebola, a preto sa ho žalobca nemôže úspešne domáhať. Okrem toho nebolo v konaní preukázané ani o akú upomienku ide a či a kedy bola žalovanej zaslaná. Z vykonaného dokazovania ďalej nebolo preukázané, že by zmluvná pokuta v sume 47,80 eur bola v zmluve a dodatku medzi podnikom a žalovanou dohodnutá určite a zrozumiteľne, teda platne dohodnutá. Nedostatkom spôsobujúcim neurčitosť a nezrozumiteľnosť ustanovenia o zmluvnej pokute je to, že uplatnenie práva na jej zaplatenie bolo viazané na porušenie množstva povinností uvedených tak v dodatku, ako aj vo všeobecných podmienkach, čo je pre bežného spotrebiteľa nezrozumiteľné, pričom so všeobecnými podmienkami, na ktoré tieto ustanovenia odkazujú, nemá bežný spotrebiteľ možnosť sa adekvátne oboznámiť pri procese uzatvárania zmluvy vzhľadom na ich rozsah a drobné písmo. Okrem toho je dojednanie zmluvnej pokuty neurčité aj preto, že na jej uplatnenie je vyžadované okrem porušenia povinností zo strany spotrebiteľa aj aktívne konanie zo strany podniku vo forme vypojenia SIM karty, pričom nie je zrejmé, čo tento pojem znamená, pretože tento pojem nie je zadefinovaný určitým a zrozumiteľným spôsobom a na základe akého právneho úkonu k nemu dochádza. Ani z návrhu a ani z predložených dôkazov nie je zrejmé, či a najmä akým spôsobom právny predchodca žalobcu vypojil SIM kartu žalovanej. Okrem toho zmluvná pokuta má byť podľa názoru súdu viazaná iba na nesplnenie konkrétnej povinnosti a nie aj na ďalšie podmienky, ktoré je potrebné splniť zo strany subjektu, v prospech ktorého je zmluvná pokuta dojednaná. Keďže súd považoval zmluvnú pokutu za dojednanú neplatne, nebolo možné priznať žalobcovi ani jej časť pri súčasnom využití moderačného práva súdu, pokiaľ by vôbec prichádzalo do úvahy. Je pravdou, že v dohode podpísanej žalovanou dňa 07.04.2015, uznala žalovaná svoj dlh voči žalobcovi v celom rozsahu, v akom si ho žalobca v tomto konaní uplatnil, a to čo do dôvodu a výšky. Túto dohodu však považoval súd za absolútne neplatný právny úkon, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi, pretože je vopred pripravený žalobcom pre spotrebiteľa, ktorý nemôže ovplyvniť jeho obsah a navodzuje dojem, že spotrebiteľovi je vychádzané v ústrety tým, že dlh môže uhradiť v relatívne nízkych splátkach, no v skutočnosti je v záujme žalobcu, keďže spotrebiteľ uznáva dlh, čo má za následok predĺženie premlčacej doby a posilnenie práva žalobcu vymáhať nárok na súde, a to bez toho, aby spotrebiteľovi vôbec boli známe právne dôsledky uznania dlhu. Nič na tom nemení ani to, že spolu s dohodou žalovaná podpísala dotazník a v ňom označila krížikom súhlasy s tam uvedeným tvrdeniami, pretože aj tento dotazník je iba formulárom pripraveným žalobcom majúcim za cieľ navodiť dojem, že k uzatvoreniu dohody o uznaní záväzku je pristupované na podnet spotrebiteľa. Súd uvedený postup považuje za nekalú praktiku žalobcu voči spotrebiteľom. Opak v konaní preukázaný nebol. Okrem toho ani prípadná platnosť dohody by nemohla privodiť pre žalobcu priaznivejšie rozhodnutie, pretože podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Ide o vyvrátiteľnú domnienku a v konaní bol preukázaný opak, a to že ani v čase podpisu dohody o uznaní záväzku žalovanou jej dlh voči žalobcovi na poplatkoch a zmluvnej pokute netrval, pretože tieto neboli medzi podnikom a žalovanou platne dohodnuté.

Z uvedených dôvodov vyhovel súd žalobe iba v časti a vzhľadom na čiastočný neúspech žalobcu, ktorý nebol iba nepatrný, rozhodol o trovách konania podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku tak, že vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Žalovaná je povinnosti vyplývajúce jej z tohto rozsudku povinná splniť v zmysle § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou na Krajský súd v Trenčíne.

Odvolanie musí mať náležitosti podľa § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku a podľa § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k nasledovným vadám (§221 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku):

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,

- súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,

- sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali,

- bol odvolacím súdom schválený zmier. b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.