Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PB-10Er/784/2014

Uznesenie

Okresný súd Považská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia s.r.o., IČO: 35792752, Pribinova 25, Bratislava proti povinným: X.) S. K., R.. X.X.XXXX, I. XXXX/XXX, D., X.) Z. K., R.. XX.X.XXXX, I. XXXX/XXX, D. o vymoženie 12.210,- EUR s prísl., vedenom u súdneho exekútora JUDr. Ing. Ján Gasper, PhD. , Exekútorský úrad Rimavská Sobota, P.O. BOX 142, Brezno takto

rozhodol:

Súd exekúciu z a s t a v u j e . Exekúcia je s účinnosťou od 23.12.2015 o d l o ž e n á.

odôvodnenie:

Na návrh oprávneného zo dňa 22.9.2014 a vykonateľného exekučného titulu - Zmenkového platobného rozkazu Okresného súdu Bratislava V č.k. -4 zo dňa 4.2.2014, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 11.4.2014 sa začalo exekučné konanie proti povinnému 1,2 o vymoženie 12.210,- Eur s prísl.

Na základe žiadosti exekútora súd vydal poverenie pre súdneho exekútora na vykonanie exekúcie v zmysle návrhu oprávneného.

Podľa § 243f Exekučného poriadku v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.

Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu 4da) s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.

Podľa § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom."

Novela č. 438/2015 Z. z. nadobudla účinnosť dňa 23.12.2015. Podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 bol oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/20160101>§ 39 ods.4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona,

t.j. do 22.01.2016 vrátane. Oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplnil podaním datovaným dňa 21.1.2016 súdu doručeným dňa 25.01.2016. Z obsahu spisu súd zistil, že k podaniu nebola pripojená obálka a táto sa ani na súde nenachádza. Vychádzajúc zo skutočnosti, že podanie bolo súdu doručené dňa 25.1.2016, ktorým dňom bol pondelok, „doplnenie“ tak muselo byť zo strany oprávneného podané na pošte najneskôr 22.1.2015 (piatok), a teda v lehote podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku. Oprávnený uviedol, že pohľadávka vymáhaná v tejto exekúcii je pohľadávkou z titulu nesplateného úveru poskytnutého povinnému I na základe úverovej zmluvy. Zaplatenie pohľadávky zabezpečil vlastnou zmenkou vystavenou povinným I/ na rad oprávneného, pričom povinná II/ vystupovala ako zmenečný ručiteľ. Poukázal na skutočnosť, že v danom prípade sa nejedná o spotrebiteľský zmluvný vzťah, nakoľko povinný I/ vystupoval ako podnikateľ. Žiadal, aby súd pokračoval v exekúcii. Povinní I, II sa k doplneniu návrhu písomne vyjadrili. Uviedli, že o úver požiadali oprávneného po tom, čo povinnej II/ dňa 21.12.2011 zomrel otec a potrebovali peniaze na jeho pohreb. Zmluvu uzatvárali s p. D., pracovníkom oprávneného, ktorého oboznámili s účelom, na ktorí žiadajú poskytnúť úver. Keďže povinný I/ bol v tom čase živnostníkom, úver oprávnený „upravil“ na podnikateľský. Pracovník oprávneného prišiel domov k povinným s tým, že podpísali žiadosť o pôžičku. Následne im oprávnený poskytol finančné prostriedky vo výške 3350,- na účet dňa 20.1.2012. Vrátiť však mali až 6.600 Eur o čom neboli upovedomení. O žiadnom revolvingu nebola reč. Následne nedodržali splátkový kalendár, čoho sú si vedomí, z dôvodu nepriaznivej finančnej situácie, keď povinná II/ bola v tom čase na materskej dovolenke. Zmluvu podpisovali doma s tým, že manžel - povinný I/ bol po 12 hod. nočnej zmene, povinná II/ bola vo vysokom štádiu tehotenstva, jej matka mala v tom čase silný zápal pľúc, a teda pod vplyvom týchto okolností, zmluvu ani riadne nečítali. Neskôr telefonicky žiadali o odklad splátok a p. D. túto žiadosť podpísal za nich. Doklad im poslal až dodatočne. Nevedia však, koľko už uhradili z poskytnutého úveru, nakoľko od oprávneného nedostali žiadne vyúčtovanie. Dlžná suma sa im však zdá neprimerane vysoká. Sú si istí, že zostatok neuhradených splátok určite neprekročil 2500,- Eur. Iné finančné prostriedky okrem 3.350,- Eur nečerpali od oprávneného. Keď žiadali o zrušenie zrážok zo mzdy, nikto im nevyšiel v ústrety. Pracovníčka exekútorského úradu sa s nimi odmietla baviť o úprave výšky splátok. Nebrala ohľad na skutočnosť, že sa starajú o 3 deti, 6 týždňov po synovom pôrode bola povinná II/ na zákroku, nakoľko mala zhubné karcinómy na krčku maternice a manžel - povinný I/ ju vozil denne do Trenčianskej nemocnice na ožarovanie. Dcéra D. navštevuje psychiatrickú ambulanciu v Nitre z dôvodu začínajúcej schizofrénie a dcera I. má ťažké astmatické záchvaty. Syn S. - S. má na srdci vrodený šelesť o priemere 1 cm, čo je vzhľadom na jeho vek 4 roky závažné ochorenie. Náklady na lieky neustále stúpajú. Naviac sa povinná II/ stará aj o sestru, ktorá má Downov syndróm. Uviedli, že sú obyčajní ľudia, manžel - povinný I/ je zámočník, povinná II/ je ošetrovateľka geriatrických pacientov, nechápu, prečo majú platiť tak vysoké sumy. Nikdy také vysoké peniaze neobdržali, takže z toho je zrejmé, že p. D. dostal odmenu 3000 Eur. Žiadali, aby súd exekúciu zastavil. Súd preto preskúmal, či nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods.1 písm.m) Exekučného poriadku.

Súd sa oboznámil so Zmluvou o revolvingovom úvere zo dňa 19.1.2012 (ďalej len „zmluva o úvere“ ), zmenkou, výpisom zo živnostenského registra povinného I, pripojeným spisom Okresného súdu Bratislava V č.k. a ostatným obsahom spisu.

Exekučným titulom je v tejto veci právoplatný a vykonateľný zmenkový platobný rozkaz, je teda nepochybné, že v konaní v ktorom sa vydal exekučný titul, sa uplatňoval nárok zo zmenky.

Z predloženej zmluvy o úvere súd zistil, že oprávnený poskytol povinnému I , II ako dlžníkom pôžičku vo výške 6.660 ,- Eur , ktorú sa povinní zaviazali splácať v 30 mesačných splátkach po 222 Eur. V zmluve je povinný II označený svojim menom a priezviskom, rodným číslom, bydliskom a povinný I ako podnikateľ.

V čl. 1.1 Zmluvy je uvedené, že úver poskytuje veriteľ na účely výkonu jeho podnikateľskej činnosti.

V čl. 4.1. bod. 4.1. Zmluvy je uvedené, že za poskytnutie pôžičky sa dlžník zaväzuje zaplatiť veriteľovi zmluvnú odmenu. Zmluvná odmena predstavuje 3.310,- Eur.

V čl. 5.1 Zmluvy je uvedené, že dlžník svojim podpisom na zmluve potvrdzuje, že v deň podpisu Zmluvy vystavil a odovzdal vlastnú blankozmenku, v ktorej texte nie sú uvedené nasledovné údaje: a) suma zmenky, b) údaj splatnosti zmenky.

Dňa 19.1.2012 vystavil povinný I ako vystaviteľ blankozmenku na rad oprávneného s miestom vystavenia zmenky Beluša . Oprávnený do tejto vpísal dátum splatnosti 2.11.2013 a sumu 12.654,- Eur . Povinný II vystupoval na zmenke ako zmenkový ručiteľ - avalista.

Podľa § 52 ods.1, 2, 3,4 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy (1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.(3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

Podľa § 54 ods. 1 zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. (2) V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Najdôležitejším kritériom na posúdenie, či v danom prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu alebo nie, je kritérium zmluvných strán a ich podnikateľskej činnosti, teda skutočnosť, že zmluvnými stranami sú dodávateľ a osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, pričom spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ a spotrebiteľ nemá možnosť tieto zmluvné podmienky individuálne ovplyvniť. Zo zmluvy o úvere mal súd za preukázané, že právny predchodca oprávneného poskytol povinnému 1,2 pri podpise zmluvy „pôžičku“, ktorú sa povinní 1,2 zaviazali vrátiť podľa dojednaných podmienok. Je nepochybné, že právny predchodca oprávneného pri uzatváraní a plnení zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a povinný 1,2 nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Ich vzťah je vzťahom dodávateľa a spotrebiteľa podľa § 52 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka a treba naň aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Zmluva o úvere bola povinnému predložená už vo vopred, dodávateľom pripravenom, predtlačenom formulári, teda bez možnosti povinného 1,2, akokoľvek zasiahnuť do podmienok poskytnutia úveru. Súd tak má za to, že posudzovaná zmluva o úvere spadá do kategórie spotrebiteľských zmlúv v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.

Povinný I/ je síce v zmluve o úvere označený ako podnikateľský subjekt, pričom v čl. 1.1. Zmluvy je uvedené, že veriteľ poskytuje dlžníkovi pôžičku na účely výkonu jeho podnikateľskej činnosti, avšak súd túto skutočnosť nemal za preukázanú. Povinní v konaní tvrdili, že si nebrali za účelom výkonu podnikateľskej činnosti, ale na osobné výdavky (krytie pohrebu otca povinnej II). Úmyslom povinných teda nebolo použiť poskytnuté finančné prostriedky na podnikanie. Účel poskytnutia finančných prostriedkov bol predtlačený v zmluve, pričom tento nie je v súlade so skutočnou vôľou povinných. Súd sa neuspokojil s formálnym označením účelu zmluvy a právny vzťah medzi účastníkmi zmluvy posudzoval materiálne, podľa skutočnej vôle účastníkov a podľa skutočného (teda nie len deklarovaného) účelu uzavretia zmluvy.

Účel poskytnutých peňažných prostriedkov na výkon „podnikateľskej činnosti“ tak, ako je to uvedené v predtlači textu zmluvy o úvere, nie je v konaní preukázaný. Dôkazné bremeno pritom je na ťarchu toho, kto tvrdí takúto skutočnosť, teda veriteľa. Bezpečným preukázaním tejto skutočnosti pritom nemôže byť len všeobecný údaj o uzavretí zmluvy o poskytnutí úveru na výkon podnikania, ktorý je neurčitý a neposkytuje odpoveď na otázku, aká je podnikateľská činnosť dlžníka a aký konkrétny súvis malo s týmto predmetom činnosti dlžníka uzavretie príslušnej zmluvy.

Strohé konštatovanie, že úver je poskytnutý dlžníkovi na podnikateľské účely sa javí súdu nepresvedčivý a účelový za situácie, keď spoludlžníčkou je manželka povinného I, ktorá preukázateľne neuzatvárala

zmluvu ako podnikateľ, ale ako fyzická osoba. Zároveň predmetná zmluva má povahu jednoznačne jednostrannej adhéznej zmluvy, obsahujúcej veľké množstvo ustanovení znevýhodňujúcich dlžníka. Obsah zmluvy jednoznačne nesvedčí o tom, že by jej uzatvoreniu predchádzali rokovania typické pre uzavretie zmlúv medzi podnikateľmi. Jej forma na predtlačenom formulári skôr potvrdzuje, že bola uzatváraná bez hlbšej vzájomnej súčinnosti zmluvných strán, z postavenia zmluvne nadriadeného subjektu voči podriadenému subjektu (spotrebiteľovi), čo je typické pre spotrebiteľské zmluvy.

V prípade pochybností o tom, či ide o spotrebiteľskú zmluvu má dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ (oprávnený), pričom existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, čo znamená, že aj nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne, spôsobom nevzbudzujúcim dôvodné pochybnosti. V opačnom prípade treba uplatniť výklad v súlade s ust. § 54 ods.2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy podľa ktorého v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

V zmysle ochrany práv spotrebiteľa je rozhodujúci skutočný účel, na ktorý bol úver poskytnutý. V uvedenom zmysle oprávnený svoju dôkaznú povinnosť nesplnil, keď nepreukázal, že peňažné prostriedky boli dlžníkom poskytnuté na účel podnikania. Samotné označenie povinného v zmluve údajmi podnikateľa nepostačuje, keďže údaje povinného 1/ ako podnikateľa sú verejne prístupné vo verejnej časti živnostenského registra, a preto si tieto mohol oprávnený bez problémov obstarať aj sám a takto formulárovo pripraviť zmluvu bez súčinnosti povinného I/. Povinný II/ nepochybne čerpal úver fyzická osoba - nepodnikateľ a teda vystupoval ako spotrebiteľ, s poukazom na ust. Čl. 2 písm. b) Smernice Rady 93/13 EHS, ktoré nevylučuje, že spotrebiteľ môže vykonávať podnikateľskú činnosť, dokonca to výslovne pripúšťa, avšak vylučuje, aby osoba požívajúca status spotrebiteľa pri uzatváraní a plnení zmluvy konala v rámci predmetu obchodnej alebo podnikateľskej činnosti.

Vzhľadom na uvedené súd konštatuje, že takto neurčité vymedzenie účelu poskytnutia úveru v konkrétnej veci „na výkon podnikania“ v spojení s nedostatkom akýchkoľvek ďalších dôkazov zo strany oprávneného má za následok, že úverovú zmluvu treba považovať za spotrebiteľskú.

Ďalej mal súd za to, že na daný právny vztah treba aplikovať aj zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.

Podľa § 1 ods. 2 cit. Zák. Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 17 ods.3 cit. zák. v súvislosti s poskytovaním spotrebiteľského úveru nemožno splniť dlh alebo zabezpečiť jeho splnenie zmenkou alebo šekom.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Keď súd ustálil, že v danom prípade sa jedná o spotrebiteľský zmluvný vzťah, ďalej skúmal, či v rozhodnutí, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie bolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom."

Spotrebiteľské právo v čase vystavenia zmenky výslovne zakazovalo použitie zmenky v spotrebiteľských vzťahoch s poukazom na § 17 ods. 3 zákona č. 129/2010 z.z. V súvislosti s poskytovaním spotrebiteľského úveru nemožno splniť dlh alebo zabezpečiť jeho splnenie zmenkou alebo šekom. V danej veci jeje podľa názoru súdu neprípustné zabezpečiť plnenie takého dlhu zmenkou a takýmto spôsobom obchádzať kogentné ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. Na základe uvedeného, súd vyhodnotil dohodu o vyplnení zmenky v čl. 5.1 zmluvy ako neplatné dojednanie pre rozpor so zákonom v zmysle § 39, §53 ods.2 a ods.5 Občianskeho zákonníka.

V zmluve sa tiež nachádzajú ďalšie neprijateľné podmienky ako napr. v čl. 4.1. Zmluvy, keď odmena za poskytnutie pôžičky predstavuje 3.310 Eur, pričom povinným boli poskytnuté peňažné prostriedky vo

výške 3.350,- Eur. Teda výška odmeny predstavuje takmer (bez 20,- Eur) polovicu dojednanej pôžičky, čo je absolútne v rozpore s dobrými mravmi, a ide o dojednanie neplatné v zmysle § 39 ods.1 Občianskeho zákonníka v spojení s § 53 ods.4 písm. a), ods.5 OZ,.

Ďalej je nepriahliadnuteľná aj suma, ktorú oprávnený vyplnil na blankozmenke vo výške 12.654,- Eur, keď reálne poskytnuté peňažné prostriedky boli povinným vo výške 3.350,- Eur, ako to vyplýva aj zo zmluvy a z výpisu z bankového účtu povinných, čo znamená, že v uvedenej sume nepochybne musia byť okrem neprimeranej odplaty zahrnuté aj ďalšie neprimerané sankcie podľa čl. 12 Zmluvy: zmluvné pokuty- napr. v čl. 12.1 Zmluvy je zakotvená zmluvná pokuta v prípade omeškania s úhradou splátky pôžičky viac ako 15 dní vo výške 10 % z nominálnej výšky pôžičky, čo by pri výške pôžičky 6660 Eur predstavovalo 666 Eur a táto je naviac kumulovaná s ďalšou zmluvnou pokutou v čl. 12.4. Zmluvy, zakotvenou pre prípad zosplatnenia úveru, kedy je dlžník povinný zaplatiť nad rámec zmluvnej pokuty uvedenej v čl. 12.1 Zmluvy, zmluvnú pokutu vo výške 50 % z nominálnej výšky pôžičky, teda 3330,- Eur), úroky z omeškania, prípadne ďalšie sankcie, ktoré súd rovnako považuje za neprijateľné zmluvné podmienky podľa § 53 ods.4 písm. a), k), o) Občianskeho zákonníka v spojení s § 39 Občianskeho zákonníka, a preto neplatné.

Zo zmluvy je zrejmé, že ustanovenia obsahujúce neprijateľné zmluvné podmienky (zmluvné pokuty, odplata za poskytnutie pôžičky) boli do zmluvy zakomponované neprehľadne, nezrozumiteľne, povinní ako priemerní spotrebitelia sa pod vplyvom ich tiesnivej osobnej, sociálnej a príjmovej situácie riadne neoboznámili s jednotlivými zmluvnými podmienkami, avšak aj keby si zmluvu boli riadne prečítali, jej ustanovenia boli nezrozumiteľne, zavádzajúco formulované, keď v čl. 1.1 Zmluvy je uvedené, že veriteľ poskytuje dlžníkovi finančné prostriedky vo výške 6.660,- Eur, avšak nie je zreteľne uvedené, že z uvedenej sumy bude reálne dlžníkom poskytnutá len suma 3350,-, nakoľko zvyšok tvorí odmena veriteľa. Ustanovenie o odmene veriteľa a jej splatnosti ku dňu poskytnutia pôžičky boli uvedené až na druhej strane Zmluvy v čl. 4.1. Zmluvy. Aj z vyjadrení povinných v tomto konaní vyplýva, že im nie je zrejmé, prečo na účet reálne obdržali len čiastku 3350,- Eur, namiesto dojednaných 6660,- Eur. V prípade, ak by povinní boli riadne so zmluvou oboznámení, je vysoká pravdepodobnosť, že túto by za daných „úžerníckych“ podmienok neboli uzavreli.

Konanie o zmenkovom platobnom rozkaze je skrátené konanie, v ktorom sa vychádzalo striktne zo zmenky ako abstraktného listinného cenného papiera. Ak bolo zrejmé, že popri návrhu sú splnené všetky ostatné procesné podmienky a že predloženie zmenky nevzbudzuje nijakú pochybnosť o dôvodnosti nároku, zmenkový súd vydal zmenkový platobný rozkaz. Zmenkový súd teda zo zákona nebol povinný skúmať obsah dohody o vyplnení zmenky a teda neprihliadal ani na ustanovenia o spotrebiteľskom práve.. Z uvedených dôvodov keď súd vyhodnotil zmenkové dojednanie (kauzu zmenky) ako dojednanú v rozpore so zákonom, a je preto neplatné (§ 39 Občianskeho zákonníka) a keďže na túto skutočnosť nebolo prihliadnuté v konaní o zmenkovom platobnom rozkaze, súd exekúciu podľa § 57 ods.1 písm.m) Ex.por. zastavil.

O trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohoto uznesenia.

Súd považuje za nutné zdôrazniť, že táto exekúcia je v zmysle § 243 f Ex.poriadku odložená ex lege od 23.12.2015, a teda exekútor môže vykonávať len činnosť smerujúcu k zabezpečeniu majetku povinného, teda úkony, ktoré zabránia tomu, aby nedochádzalo k zmenšovaniu majetku povinného (napr. exekútor môže vykonať súpis hnuteľných vecí, avšak v žiadnom prípade nesmie vykonať dražbu, zrážky zo mzdy nesmie poukazovať oprávnenému a ani sa nevykoná ich výplata exekútorovi a pod.). Podľa názoru súdu, by mal súdny exekútor o odložení exekúcie upovedomiť tretie subjekty, ktorých činnosť môže byť ovplyvnená odložením exekúcie - napr. banku, platiteľa mzdy a pod. Súd považoval za potrebné z dôvodu právnej istoty deklarovať odloženie tejto exekúcie aj vo výroku tohoto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti výroku, ktorým súd zastavil exekúciu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne v 4 vyhotoveniach.

Podľa § 42 ods. 3 O.s.p. musí byť z podaného odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 2 O.s.p. ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.

Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa ( § 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.