Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_49C-237-2015.pdf
PDF · 83.87 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-49C/237/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V v konaní vedenom sudkyňou JUDr. Natáliou Kollárikovou, v právnej veci navrhovateľa: Orange Slovensko, a.s., IČO: 35 697 270, so sídlom: Metodova 8, 821 08 Bratislava, zastúpený Bobák, Bollová a spol., s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Dr. Vl. Clementisa 10, 821 02 Bratislava, proti odporcovi: M. I., nar. XX.X.XXXX, bytom Y. XX, XXX XX K., o zaplatenie 85,43 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 39,01 Eur spolu s úrokom z omeškania v sadzbe 5,25% p.a. zo sumy 39,01 Eur odo dňa 3.4.2014 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšnej časti súd návrh zamieta.
Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 17.08.2015 sa navrhovateľ domáhal proti odporcovi zaplatenia istiny vo výške 85,43 Eur s príslušenstvom z titulu neuhradených služieb za poskytnuté verejné elektronické komunikačné služby vo verejnej telefónnej sieti navrhovateľa v sume 39,01 Eur s príslušenstvom a z titulu náhrady škody vo výške 46,42 Eur, ako i náhrady trov konania. Nárok na náhradu škody si navrhovateľ uplatňoval na tom skutkovom základe, že sa jedná o škodu za odpredané telekomunikačné zariadenie Huawei E3131 vo výške 46,42 Eur, ktorá predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou telekomunikačného zariadenia a jeho akciovou cenou. Túto škodu mal odporca navrhovateľovi spôsobiť tým, že získal telekomunikačné zariadenie za cenu zvýhodnenú oproti cene trhovej tak, že podpisom dodatku sa zaviazal používať služby a za tieto platiť po dobu viazanosti a následne porušil svoj základný záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby (tzv. doby viazanosti) a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby.
Okresný súd Bratislava V návrhu vyhovel a v konaní bol vydaný platobný rozkaz dňa 20.10.2015 pod č.k. 49C/237/2015-37, ktorý bol následne uznesením zo dňa 14.03.2016 zrušený z dôvodu nemožnosti doručenia platobného rozkazu odporcovi do vlastných rúk. Podľa § 115a ods. 1 O.s.p. na prejednanie veci samej nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, ak to nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a ak možno vo veci rozhodnúť len na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali. Podľa § 115a ods. 2 O.s.p. pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch. Podľa § 200ea O.s.p., ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1000 eur, od toho okamihu ide o drobný spor.
Podľa § 156 ods. 3 O.s.p. vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Predmetom konania je návrh na zaplatenie sumy vo výške 46,42 Eur s príslušenstvom, t.j. ide o drobný spor, preto súd v konaní rozhodol s poukazom na ustanovenie § 115a ods. 1, 2 O.s.p. a § 156 ods. 3 O.s.p., vo veci nenariadil pojednávanie a rozhodol na základe listinných dôkazov predložených navrhovateľom, nakoľko odporca sa k návrhu nevyjadril, v konaní bol nečinný.
Súd pri rozhodovaní prihliadol na obsah spisu ako i na vykonané listinné dôkazy predložené navrhovateľom.
Po vyhodnotení dôkazov predložených navrhovateľom, a to: Zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo dňa 16.02.2013, Dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb zo dňa 16.02.2013, Prílohy č. 1 Dodatku k Zmluve, Pokusu o pokonávku z č.l. 11, stavov účtu odporcu a faktúr z č.l. 12 - 19, všeobecných podmienok navrhovateľa, ako i ďalších listinných dôkazov tvoriacich obsah spisu, zistil súd nasledovný skutkový a právny stav veci:
Účastníci konania uzatvorili dňa 16.02.2013 Zmluvu o poskytovaní verejných služieb č. Q Uzavretím dodatku k tejto zmluve dňa 16.02.2013 sa účastníci zmluvy dohodli na predaji koncového telekomunikačného zariadenia Huawei E3131 odporcovi za kúpnu cenu 9,- Eur. Účastníci v dodatku k zmluve dojednali dobu viazanosti 24 mesiacov odo dňa uzavretia dodatku.
Navrhovateľ v zmysle Zmluvy o pripojení uzavretej dňa 16.02.2013 vypožičal odporcovi SIM kartu č. XXXXXXX XXXXXXXXXXXX, ku ktorej bolo priradené účastnícke telefónne číslo XXXX XXX XXX a poskytoval odporcovi telekomunikačné služby.
Cenu za poskytnuté služby odporcovi navrhovateľ vyfakturoval faktúrami č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX, ktoré odporca neuhradil. Faktúry boli vystavené za zúčtovacie obdobie 11/2013 - 02/2014 v celkovej sume 78,51 Eur. Uvedené služby neuhradil odporca ani po doručení pokusu o pokonávku zo dňa 19.03.2014, v ktorom bola poskytnutá lehota na úhradu záväzku do 02.04.2014.
Podľa § 588 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu. Podľa § 44 ods. 1 Zák. č. 351/ 2011 Z. z. o elektronických komunikáciách zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
Podľa ust. § 78 ods. 9 Zák. č. 351/ 2011 Z.Z. o elektronických komunikáciách zmluvy o pripojení podľa doterajších predpisov sú zmluvami o poskytovaní verejných služieb podľa tohto zákona. Podľa § 420 ods. 1 OZ, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že účastníci konania uzavreli platnú Zmluvu o poskytovaní verejných služieb, na základe ktorej využíval odporca služby navrhovateľa. Odporcovi vznikla podľa zmluvy povinnosť mesačne uhrádzať faktúry za telekomunikačné služby, pričom odporca za obdobie 10/2013 - 12/2013 cenu za poskytnuté služby neuhradil, a to ani v dodatočnej lehote ku dňu 02.04.2014.
Navrhovateľ svoj návrh v časti uplatnenej náhrady škody vo výške 46,42 Eur skutkovo vymedzil tak, že uviedol, že škodu v tejto výške mu odporca spôsobil tým, že získal koncové telekomunikačné zariadenie Huawei E3131 za cenu zvýhodnenú oproti cene trhovej tak, že podpisom Dodatku k zmluve zo dňa
16.02.2013 sa zaviazal používať služby navrhovateľa a za tieto platiť po dobu viazanosti a následne porušil svoj základný záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby viazanosti a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby.
Predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je porušenie právnej povinnosti (protiprávny úkon), teda konanie v rozpore s objektívnym právom, ďalej vznik škody a príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a vznikom škody a tiež zavinenie. Porušením právnej povinnosti sa rozumie objektívne vzniknutý rozpor medzi tým, ako osoba skutočne konala (prípadne opomenula konať) a tým, ako konať mohla, aby si splnila svoju povinnosť. Pre vznik zodpovednosti za škodu sa vyžaduje kumulatívne splnenie všetkých predpokladov.
Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že nie je daná zodpovednosť odporcu za škodu, ktorá mala navrhovateľovi vzniknúť ako rozdiel medzi trhovou a predajnou cenou telekomunikačného zariadenia, nakoľko predaj tohto zariadenia za akciovú cenu je výsledkom ofenzívnej obchodnej politiky navrhovateľa, ktorý predáva telekomunikačné zariadenia/mobilné telefóny za akciovú cenu nižšiu ako skutočnú cenu a rozdiel medzi skutočnou a akciovou cenou je tak následkom zmluvného konsenzu strán a nemôže byť zo strany navrhovateľa reparovaný prehodnotením jeho rozhodnutia, ak sa nesplnia jeho očakávania zo zmluvného vzťahu uzatvoreného s odporcom. K protiprávnemu konaniu zo strany odporcu nedošlo, pretože telekomunikačné zariadenie navrhovateľ dobrovoľne odpredal za zmluvne dohodnutú kúpnu cenu. Povinnosť odporcu zaplatiť, alebo vrátiť navrhovateľovi poskytnutú zľavu z kúpnej ceny v prípade porušenia povinnosti uhrádzať cenu za poskytnuté služby riadne a včas nielenže nevyplýva priamo z dodatku alebo všeobecných podmienok, ale ju nemožno vyvodiť ani z titulu náhrady škody. Zmenšenie majetku navrhovateľa o hodnotu zľavy z kúpnej ceny, ktorú odporcovi pri kúpe mobilného telefónu poskytol nie je následkom porušenia povinnosti odporcu platiť navrhovateľovi za poskytované služby, ale následkom vôle navrhovateľa (ako výsledku jeho myšlienkového a rozhodovacieho procesu) vyjadrenej v kúpnej zmluve v rámci jeho zmluvnej voľnosti.
Súd poukazuje na to, že i v prípade ak by mal preukázané splnenie vyššie uvedených predpokladov vzniku škody, musel by v danom prípade konštatovať, že navrhovateľ v konaní dostatočne nepreukázal výšku uplatňovanej škody v sume 46,42 Eur. Škoda podľa tvrdenia navrhovateľa mala predstavovať rozdiel medzi predajnou cenou zariadenia jeho akciovou cenou, za ktorú bolo zariadenie odporcovi skutočne odpredané. Ako listinný dôkaz o tom, že predajná cena koncového telekomunikačného zariadenia odpredaného odporcovi bola v čase uzavretia dodatku 46,42 Eur, navrhovateľ súdu nepredložil žiaden dôkaz.
Vzhľadom na to, že navrhovateľ v konaní nepreukázal, že boli splnené zákonné predpoklady pre vznik zodpovednosti za škodu, ako ani výšku uplatnenej škody, súd jeho návrh v časti uplatneného nároku na náhradu škody v sume 46,42 Eur spolu s príslušenstvom zamietol.
S poukazom na vyššie uvádzané skutočnosti a citované zákonné ustanovenia dospel súd k záveru, že nárok uplatnený navrhovateľom je v časti neuhradenej ceny za poskytnuté telekomunikačné služby skutkovo i právne opodstatnený a preto návrhu v tejto časti vyhovel.
Podľa § 517 ods.1, 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom , má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť , ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Keďže odporca svoj dlh včas a riadne neuhradil, vznikol navrhovateľovi nárok požadovať od odporcu ako dlžníka popri plnení istiny i úroky z omeškania, nakoľko ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu. Súd priznal navrhovateľovi úrok z omeškania vo výške 5,25% ročne z dlžnej sumy odo dňa 03.04.2014.
Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
V predmetnom konaní mal navrhovateľ úspech 45,66% a odporca úspech 54,34%, teda čistý úspech odporcu bol 8,68%, a z tohto dôvodu rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na podpísanom súde, dvojmo, o odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Bratislave.
Odvolanie voči rozsudku musí obsahovať tieto náležitosti: · z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje a musí byť podpísané a datované · v odvolaní je potrebné uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha · odvolanie podlieha súdnemu poplatku v rovnakej výške ako sa platí súdny poplatok za návrh.
Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že: · v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., · konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, · súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, · súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, · doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a O.s.p.) · rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).