Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_8C-225-2015.pdf
PDF · 111.01 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/225/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rimavská Sobota sudkyňou JUDr. Evou Čipkovou v právnej veci navrhovateľky: L. trvale bytom R. štátny občan SR, zastúpenej Centrom právnej pomoci, Kancelária Rimavská Sobota, Čerenčianska 20 proti odporcovi: Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., so sídlom Bratislava, Bajkalská 30, IČO: 31 335 004 o určenie, že záložné právo zo zmluvy o zriadení záložného práva nie je takto
rozhodol:
Návrh navrhovateľky sa z a m i e t a .
Odporcovi sa voči navrhovateľke náhrada trov konania n e- p r i z n á v a .
odôvodnenie:
V predmetnej veci podala dňa XX. XX. XXXX navrhovateľka na súd návrh, ktorým sa pôvodne domáhala určenia, že záložné právo zo zmluvy o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok nie je a odporca nemá právny nárok na výkon záložného práva k nehnuteľnostiam evidovaným na H. N. u Okresného úradu R. - Katastrálny odbor ako parc.č. XXX/X, . parc.č. registra ". a parc.č. registra ". formou dobrovoľnej dražby. Navrhovateľka v návrhu uviedla, že spolu s nebohým otcom E. a matkou L. podpísala Zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere č. O.o dňa XX. XX. XXXX. . Dňa XX.XX.XXXX bola podpísaná Zmluva o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok a mandátna zmluva medzi odporcom a L. bývalou vlastníčkou nehnuteľností evidovaných na LV č. XXXX KÚ N. u Okresného úradu R. ako parc.č. XXX/X., parc.č. registra ". a parc.č. registra "G.. Predmetné nehnuteľnosti odkúpila navrhovateľka na základe kúpno-predajnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX a vtedajšia Správa katastra R. predmetný vklad vlastníckeho práva povolila dňa XX.XX.XXXX pod č. W. Naliehavý právny záujem na predmetnom určení navrhovateľka odôvodnila svojim postavením spotrebiteľky s poukazom na ustanovenie § 3 ods.3 Zákona č. 250/2007 Z.z. v platnom znení, keďže je zároveň aj slabšou stranou v spore a zároveň aj pozíciou záložcu, voči ktorej odporca začal aktívne vykonávať záložné právo, predmetná nehnuteľnosť môže byť vydražená, čo môže spôsobiť až nenapraviteľnú ujmu na jej právach. Dňa 10. 04. 2014 pristúpila Q. V. a.s. k aktívnemu výkonu záložného práva. Vykonaním dobrovoľnej dražby odporca poveril spoločnosť U. Navrhovateľka poukázala na to, že na základe odstúpenia od zmluvy zaniklo záložné právo zo zmluvy o zriadení záložného práva a právny vzťah ďalej netrvá. Odstúpením od zmluvy, je táto zmluva neplatná ex tunc a medzi účastníkmi zmluvy nastupuje režim bezdôvodného obohatenia, teda má za to, že odstúpením od hlavného záväzkového vzťahu - zmluvy o medziúvere automaticky zanikajú aj akcesorické zmluvy t. j. zmluva o záložnom práve majúca zabezpečovaciu funkciu vo vzťahu k hlavnému záväzku. Samotná zmluva o zriadení záložného práva a mandátna zmluva č. O. zo dňa XX. XX. XXXX bola uzavretá medzi Q.. a predošlou vlastníčkou nehnuteľnosti, pani L. D.. Odporca dňa 05.08.2013 zaslal navrhovateľke list označený ako zrušenie úverovej zmluvy, ktorý podľa obsahu tvorí odstúpenie od zmluvy ku dňu 12.08.2013 zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere. Navrhovateľka považuje dátum 12.08.2013 za dátum odstúpenia od zmluvy. V závere navrhovateľka uviedla, že v prípade ak sa v zmluvách nachádza
neprijateľná zmluvná podmienka, je súdu ex offo zverená pôsobnosť, ba i povinnosť takúto podmienku prehlásiť za neprijateľnú. Podľa navrhovateľky je jednoznačné, že jednotlivé dojednania zmluvy neboli individuálne dojednané.
Na pojednávaní zástupca navrhovateľky trval na podanom návrhu v plnom rozsahu a žiadal určiť, že záložné právo na základe zmluvy o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok nie je, čo odôvodnil viacerými právnymi argumentmi. V prvom rade odôvodnil naliehavý právny záujem navrhovateľky na predmetnom určení tým, že hlavná zmluva, z ktorej vznikli akcesorické zmluvy a teda zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere je spotrebiteľského charakteru a navrhovatelka sa dovoláva ochrany na základe ustanovenia § 3 ods. 3 Zákona č. 250/2007 Z.z. a zároveň sa domáha ochrany súdom podľa § 3 ods.5 citovaného zákona . Ďalej naliehavý právny záujem odôvodnila tým, že predmetné záložné právo je sporné a v prípade že by súd o tejto spornosti nerozhodol, mohlo by dôjsť zo strany odporcu k nenapraviteľnému zásahu do majetkových práv navrhovateľky, kde by vlastne mohla prísť o nehnuteľnosť, ktorá tvorí jej obydlie. V prípade, žeby k takémuto zásahu došlo, bolo by pre navrhovateľku len mimoriadne obtiažne domáhať sa svojich práv a nezákonnosti takéhoto postupu ex post po vykonanej dobrovoľnej dražbe, čo navrhovateľka pokladá za mimoriadne sťaženú situáciu a v tom prípade by mala nezanedbateľne horšie postavenie, ako v súčasnosti. Čo sa týka samotného odstúpenia, navrhovateľka zastáva názorovú líniu, ktorá bola odôvodnená aj v samotnom návrhu, ako aj v doloženom rozsudku Z. sp.zn. XCo/XXX/XXXX,. v rámci ktorej sa takéto odstúpenie od zmluvy a to vzhľadom na spotrebiteľský charakter hlavnej zmluvy posudzuje výlučne na základe ustanovení Občianskeho zákonníka. Z tohto dôvodu navrhovateľka namieta ustanovenia hlavnej zmluvy o mimoriadnom úvere a stavebnom úvere ako neprijateľné, nakoľko upravujú odstúpenie od zmluvy odlišne a týmto nepriaznivejšie pre spotrebiteľa od úpravy obsiahnutej v Občianskom zákonníku. Zmluva o úvere ako aj adhézne zmluvy boli pripravované vopred, sú formulárového charakteru a navrhovateľka nemala reálnu možnosť ovplyvniť presné znenie dojednaní, navyše sú tieto zmluvy rozsiahleho charakteru, s množstvom zmluvných dojednaní vrátane viacerých zabezpečovacích inštitútov napr. dohoda o vyplnení bianco zmenky, na ktoré nebol vytvorený dostatočný priestor, aby sa s nimi navrhovateľka dostatočne oboznámila. Odporca právoplatne odstúpil od zmluvy o mimoriadnom medziúvere a zmluvy o stavebnom úvere listom zo dňa XX.XX.XXXX a zároveň aj vyzval navrhovateľku na zaplatenie celkového dlhu vyčísleného v liste. Na základe uvedeného navrhovateľka žiada, aby súd určil, že záložné právo zo zmluvy o zriadení záložného práva nie je. V časti, v ktorej sa navrhovateľka domáhala určiť, že odporca nemá právny nárok na výkon záložného práva k predmetným nehnuteľnostiam formou dobrovoľnej dražby, zobrala v priebehu pojednávania svoj návrh späť a navrhla konanie zastaviť, pretože samotná formulácia, že záložné právo zo zmluvy nie je, je postačujúca na vyriešenie spornosti práva. Pri jeho neexistencii automaticky zaniká nárok na výkon záložného práva prostredníctvom dobrovoľnej dražby. Súd uznesením č.konania XC/XXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX konanie v časti, v ktorej sa navrhovateľka domáhala určenia, že odporca nemá právny nárok na výkon záložného práva k predmetným nehnuteľnostiam formou dobrovoľnej dražby zastavil.
Odporca zaslal súdu písomné vyjadrenie, v ktorom uviedol, že je nespornou skutočnosťou, že navrhovateľka dňa XX.XX.XXXX uzatvorila spolu so svojimi rodičmi zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, na základe ktorej odporca navrhovateľke poskytol úver, ktorý bol zabezpečený záložným právom na základe zmluvy o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok zo dňa XX.XX.XXXX, ktorá bola riadne registrovaná vkladom na Okresnom úrade R. dňa XX.XX.XXXX pod W. Ďalej poukázal na to, že predmetný úver bol uzatvorený v súlade s ustanovením § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, ktoré upravujú zmluvu o úvere a aj keď je na posudzované zmluvy potrebné aplikovať ustanovenia 5. Hlavy prvej časti Občianskeho zákonníka, neznamená to automatickú aplikáciu ustanovení o ochrane spotrebiteľa pri spotrebiteľskom úvere, ktoré v posudzovanom prípade nie je možné použiť. Uvedené vyplýva z negatívneho vymedzenia spotrebiteľského úveru v zmysle § 3 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, nakoľko išlo o úver zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti, ktorého účelom je nadobudnutie alebo zachovanie vlastníckych práv k nehnuteľnosti, alebo výstavba nehnuteľnosti. Pri skúmaní, či zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere obsahuje, alebo neobsahuje neprimerané zmluvné dojednania, je potrebné vychádzať len zo všeobecnej úpravy obsiahnutej v Občianskom zákonníku a to konkrétne s ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka. V zmysle uvedeného pozitívneho vymedzenia sa za neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve považuje ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa. Je zrejmé, že uvedené ustanovenie musí byť takej intenzity, že spôsobuje značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Pri hodnotení práv a povinností zmluvných strán nie je možné práva a povinnosti skúmať izolovane bez vzájomných súvislostí s inými všeobecne záväznými predpismi. V tejto súvislosti odporca poukázal na to, že ako banka vykonávajúca činnosť v Slovenskej republike je viazaná ustanoveniami Zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, ktorý v § 27 prikazuje odporcovi pri dojednávaní obchodov vrátane zmlúv o úvere a poskytovaní úverov konať spôsobom, ktorý zohľadňuje a zmierňuje riziká spôsobom, ktorý nepoškodzuje záujmy ich vkladateľov a ktorý neohrozuje bezpečnosť a ekonomickú situáciu banky, alebo bezpečné fungovanie bankového systému porušením zákonov alebo iných všeobecne záväzných predpisov, z toho vyplýva, že odporca musel konať pri zabezpečovaní svojej pohľadávky majetkom navrhovateľky tak, aby neporušil nielen ustanovenia Občianskeho zákonníka, ale aby zachoval aj pravidlá, ktoré pre neho vyplývajú zo Zákona o bankách. Okrem pozitívneho vymedzenia neprijateľných podmienok v § 53 ods.1 občianskeho zákonníka obsahuje uvedené ustanovenie aj negatívne vymedzenie neprijateľných podmienok a v zmysle negatívneho vymedzenia neprijateľnou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve nie sú podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Odporca poukázal na to, že záložné právo je definované ako vecné právo k cudzej veci, ktoré slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa, alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva, ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená. Výkon záložného práva a jeho realizáciu umožňuje záložnému veriteľovi priamo zákon v ustanovení § 151j Občianskeho zákonníka. Výkon záložného práva nepredstavuje riešenie ultima ratio, ku ktorému môže veriteľ pristúpiť ako k poslednému spôsobu uspokojenia jeho pohľadávky tak, ako to prezentuje navrhovateľka. Uvedeným výkladom by došlo k popretiu jednej zo základných funkcií záložného práva - uhradzovacej funkcie a k popretiu princípov záložného práva, ktoré boli zavedené do právneho poriadku SR veľkou novelou záložného práva vykonanou Zákonom č. 526/2002 Z.z.. Tvrdenia navrhovateľky sú len všeobecné, neurčité, bez poskytnutia konkrétnych exaktných argumentov k otázkam hodnotenia primeranosti výkonu záložného práva, odporca je toho názoru, že súd by mal takéto tvrdenia vyhodnotiť len ako účelovú obranu, ktorá má za cieľ oddialiť výkon záložného práva a uspokojenie oprávnených majetkových nárokov záložného veriteľa. Navrhovateľka v čase uzatvorenia zmluvy o úvere vedela, že tento úver bude zabezpečený záložným právom a musela si byť dôsledkov tohto svojho úkonu vedomá. Základnou povinnosťou navrhovateľky zo zmluvy o úvere bola povinnosť poskytnutý úver vrátiť za podmienok, spôsobom a v čase dojednanom v zmluve, túto svoju povinnosť si nesplnila a nesplnením uvedenej povinnosti založila právny dôvod na zásah do jej vlastníckeho práva spôsobom ustanoveným v § 151j a nasl. Občianskeho zákonníka. Odporca je toho názoru, že v danom prípade neexistuje žiadny dôvod, ktorý by mohol mať čo i len potencionálne za následok neplatnosť záložnej zmluvy, ktorá je právnym titulom pre výkon záložného práva. Z týchto dôvodov odporca žiadal návrh navrhovateľky zamietnuť.
Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s celým obsahom spisu XC/XXX/XXXX a. pripojeným spisom XC/XX/XXXX tun.súdu, najmä návrhom na začatie konania, rozsudkom Z. č.konania XCo/ XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, fotokópiou zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, zmluvou o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok a mandátnou zmluvou, dohodou o vydaní a vyplnení bianco zmenky , dodatkom k zmluve o stavebnom sporení, zmenku, informačným záznamom o finančnom sprostredkovaní stavebného sporenia, návrhom na vklad vlastníckeho práva do KN, kúpnou zmluvou o prevode vlastníctva bytu, rozhodnutím SK R. ktorým bol povolený vklad vlastníckeho práva do KN, výzvou na umožnenie obhliadky nehnuteľnosti za účelom vypracovania znaleckého ocenenia, oznámenie o vykonaní dobrovoľnej dražby, zrušenie úverovej zmluvy, odstúpenie od zmluvy, výsluchom povereného zástupcu navrhovateľky a na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:
Dňa XX.XX.XXXX bola uzavretá zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, na základe ktorej poskytol odporca navrhovateľke ako stavebnej sporiteľke - dlžníčke a spoludlžníkom - ako ďalším dlžníkom E. a L.j mimoriadny medziúver vo výške 21.200,00 Eur. V zmysle bodu VII. tejto zmluvy s názvom " Odstúpenie od zmluvy" bodu 1. veriteľ má právo od zmluvy odstúpiť a požadovať okamžité splatenie mimoriadneho medziúveru a stavebného úveru vrátane príslušenstva, ak nastane niektorá zo skutočností uvedených v článku XIX. Všeobecných podmienok. V prípade odstúpenia od úverovej zmluvy je veriteľ oprávnený odstúpiť súčasne aj od zmluvy o stavebnom sporení, ktorá je základom pre poskytnutie tohto úveru. Z bodu 2. uvedeného článku vyplýva, že veriteľ má právo od
zmluvy odstúpiť a požadovať okamžité splatenie mimoriadneho medziúveru a stavebného úveru aj v prípade, okrem iného vtedy, ak dlžník nesplnil alebo porušil povinnosti vymedzené zmluvou, alebo zabezpečovacími zmluvami. Z bodu 5. článku VII. vyplýva, že odstúpením od zmluvy nezaniká záväzok dlžníka prípadne ručiteľa, splatiť pohľadávku veriteľa vrátane jeho príslušenstva. Z bodu 6. Článku VII. vyplýva, že odstúpením od tejto zmluvy nezaniká záväzok dlžníka, prípadne ručiteľa splatiť pohľadávku veriteľa vrátane jej príslušenstva. Odstúpením od tejto zmluvy nezanikajú ani zabezpečovacie zmluvy uzatvorené medzi veriteľom a dlžníkom, resp. treťou osobou. Z bodu 7. uvedeného článku vyplýva, že odstúpením od zmluvy zmluva zaniká a to dňom doručenia oznámenia druhej zmluvnej strane. Všetky oznámenia veriteľa sa považujú za doručené aj dňom uplynutia úložnej doby zásielky na pošte po oznámení na adrese uvedenej v zmluve. V prípade vrátenia zásielky bez jej uloženia na pošte z dôvodu, že sa dlžník na adrese nezdržiava, je odsťahovaný, alebo je neznámy, sa zásielka považuje za doručenú v deň, keď sa táto vrátila veriteľovi. Dňa XX.XX.XXXX odporca zaslal navrhovateľke listinu označenú ako zrušenie úverovej zmluvy, z ktorej obsahu súd zistil, že odporca s konečnou platnosťou oznámil navrhovateľke, že dňa 12.08.2013 odstupuje od zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, nakoľko v zmysle ich výziev neboli uhradené dlžné splátky vo výške 349,80 Eur, v prípade, že do uvedeného dátumu t.j. do 12.08.2013 dlžné splátky nebudú uhradené, obdrží navrhovateľka písomnú informáciu o odstúpení od zmluvy s vyčíslenou výškou dlhu na zaplatenie celkového dlhu (22.047,65 Eur) a tento dlh bude vymáhaný výkonom záložného práva predajom založenej nehnuteľnosti. Následne dňa 14.01.2014 odporca zaslal navrhovateľke ďalšie zrušenie úverovej zmluvy, kde uviedol, že dňa 21.01.2014 odstupuje od úverovej zmluvy, keďže napriek predchádzajúcim výzvam navrhovateľka neuhradila dlžné splátky vrátane splátky za mesiac január spolu vo výške 489,98 Eur a celkový dlh predstavuje sumu (cca. 22.300,00 Eur) a dňa 19.03.2014 odporca zaslal navrhovateľke ďalšiu listinu nazvanú ako odstúpenie od zmluvy, kde uvádza, že v súlade s čl. VI. a VII. úverovej zmluvy odstupuje od zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, uzavretej dňa 06.09.2010 a zároveň požaduje okamžité vrátenie poskytnutých úverových prostriedkov, kde k 19.03.2014 predstavuje dlžná suma 22.372,44 Eur.
Dňa 25.08.2010 čiže ešte pred uzavretím zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere bola uzavretá zmluva o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok podľa § 151a/ a § 151md/ a mandátna zmluva v zmysle § 566 a nasl. Obchodného zákonníka medzi záložným veriteľom, t.j. odporcom a záložcom - L., bývalou vlastníčkou nehnuteľností na kúpu ktorých bol poskytnutý medziúver a predmetom tejto zmluvy bolo zriadenie záložného práva na zabezpečenie zaplatenia pohľadávky a jej príslušenstva vzniknutej z úveru poskytnutého na základe zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, ktorá je vyššie označená zo dňa 06.09.2010 s tým, že záložné právo sa zriaďuje aj na pohľadávku s príslušenstvom, ktorá vznikne záložnému veriteľovi v prípade odstúpenia od zmluvy uvedenej v bode l. tohto článku, alebo na pohľadávku s príslušenstvom na vydanie bezdôvodného obohatenia vzniknutého z dôvodu plnenia veriteľa z neplatného právneho úkonu, resp. plnenia z právneho úkonu, ktorý odpadol, v súvislosti so zmluvou uvedenou v bode l. tohto článku. Následne navrhovateľka ako kupujúca uzavrela s L. ako predávajúcou kúpnu zmluvu o prevode vlastníctva bytu, v ktorej v článku 6. bod II. vyhlásila, že ku dňu uzavretia tejto zmluvy t.j. ku dňu 11.10.2010 je zriadené záložné právo v prospech záložného veriteľa - odporcu na základe zmluvy o zriadení záložného práva a táto skutočnosť je deklarovaná aj LV č. XXXX kat. územia N. u Okresného úradu, Katastrálneho odboru R. kde v časti "C": ťarchy pod poradovým číslom 109 je uvedené predmetné záložné právo a v poznámke je uvedené začatie výkonu záložného práva predajom nehnuteľnosti formou dobrovoľnej dražby od odporcu zapísané dňa XX.XX.XXXX.
Podľa § 80 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku, návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah, alebo právo je, alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Podľa názoru súdu v danom prípade navrhovateľka má naliehavý právny záujem na určení že záložné právo zo zmluvy o zriadení záložného práva nie je, pretože takýmto určením môže navrhovateľka dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich práv.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej miery, dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 3 ods.3 Zákona č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, v ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje, aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Zmluva uzavretá medzi navrhovateľkou a odporcom má charakter spotrebiteľskej zmluvy, keďže na jednej strane ju uzavrel odporca ako dodávateľ, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a navrhovateľka ako spotrebiteľ, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 Obč. zákonníka platného v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa - neprijateľné podmienky.
Podľa § 54 ods.1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 1 ods.2, zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch platného v čase uzavretia zmluvy , spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby, alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa § 1 ods.3, písm. b/ zákona č. 129/2010 Z.z. spotrebiteľským úverom nie je úver zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti, ktorého účelom je nadobudnutie alebo zachovanie vlastníckych práv k nehnuteľnosti, alebo výstavba nehnuteľnosti.
Súd je toho názoru, že zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere uzavretá dňa 06.09.2010 medzi navrhovateľkou, jej rodičmi ako dlžníkom a spoludlžníkmi a odporcom ako veriteľom je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a spĺňa všetky zákonné znaky spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.
Podľa § 1 ods.3, písm. b/ Zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch sa úprava tohto zákona nevzťahuje na úver zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti, ktorého účelom je nadobudnutie, alebo zachovanie vlastníckych práv k nehnuteľnosti, alebo výstavba nehnuteľnosti.
V predmetnej veci bol mimoriadny medziúver poskytnutý za účelom nadobudnutia vlastníctva k nehnuteľnosti a bol zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti. Súd je toho názoru, že aj keď je táto zmluva zmluvou spotrebiteľskou, nevzťahuje sa však na ňu úprava zákona o spotrebiteľských úveroch a v zmysle článku VIII. bod 1. sa právny vzťah medzi zmluvnými stranami riadi Právnym poriadkom SR, Obchodným zákonníkom, Občianskym zákonníkom, Zákonom č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení a Všeobecnými podmienkami pre zmluvy o stavebnom sporení. Právne vzťahy, ktoré vznikli pri zabezpečovaní plnenia záväzkov z úverovej zmluvy, teda aj zabezpečovací záväzok, t.j. zmluva o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok sa spravuje Občianskym zákonníkom, tak ako je uvedené aj v jej názve a to § 151a a § 151md Občianskeho zákonníka a Zákonom č. 162/95 Z.z.
Podľa § 151a Občianskeho zákonníka, záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa, alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva, ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.
Podľa § 151j ods.1, Občianskeho zákonníka, ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve, alebo predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona, alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov, ak tento zákon, alebo osobitný zákon neustanovuje inak.
Záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa a v prípade jej riadneho a včasného nesplnenia je záložný veriteľ oprávnený domáhať sa uspokojenia zo založenej veci. Z právnej úpravy záložného práva vyplýva, že so zálohom možno nakladať, ak sa prevádza záloh zaťažený záložným právom, tak záložné právo pôsobí aj voči nadobúdateľovi zálohu. To znamená, že nadobúdateľ nadobudne záloh aj naďalej zaťažený záložným právom. Tak tomu bolo aj v tomto konkrétnom prípade. Navrhovateľka nadobudla predmetnú nehnuteľnosť na základe kúpnej zmluvy, kde predávajúca v článku VI. bod 2. vyhlásila, že ku dňu uzavretia kúpnej zmluvy na prevádzanom majetku viazne záložné právo v prospech záložného veriteľa - odporcu na základe zmluvy o zriadení záložného práva a kupujúca vyhlásila, že s nadobudnutím tohto záložného práva súhlasí.
Z vykonaného dokazovania, najmä po oboznámení sa s predloženými písomnými dôkazmi zo strany navrhovateľky a to zmluvou o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa XX.XX.XXXX., zmluvou o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok zo dňa XX.XX.XXXX, kúpnou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX, . odstúpeniami od zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa XX.XX.XXXX,. dňa XX.XX.XXXX . a dňa XX.XX.XXXX mal súd jednoznačne preukázané, že k odstúpeniu od zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa XX.XX.XXXX došlo.
Podľa § 48 Občianskeho zákonníka, od zmluvy môže účastník odstúpiť len ak je to v tomto, alebo v inom zákone ustanovené, alebo účastníkmi dohodnuté. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené, alebo účastníkmi dohodnuté inak.
Ako vyplýva zo znenia ods.1, citovaného zákonného ustanovenia právo odstúpiť od zmluvy môže spočívať v zákone, alebo v dohode. Právo odstúpiť od zmluvy môže byť v zmluve dohodnuté pre jednu zmluvnú stranu, alebo pre obe zmluvné strany, pričom odstúpenie od zmluvy môže byť viazané na splnenie životnej, alebo právnej skutočnosti. Ak si strany v zmluve dojednali možnosť odstúpenia od nej, spravidla si dojednajú aj právne následky, ktoré odstúpenie vyvolá. Takáto dohoda má prednosť pred zákonom. V predmetnej veci si zmluvné strany dojednali v bode 6. článku VII. zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, že odstúpením od tejto zmluvy nezanikajú ani zabezpečovacie zmluvy uzatvorené medzi veriteľom a dlžníkom, resp. treťou osobou. Odporca opakovane vyzýval navrhovateľku na zaplatenie dlžných splátok počas dlhšieho časového obdobia, ako to sama súdu preukázala, t.j. od augusta roku 2013 do marca roku 2014 a až následne v apríli - písomným podaním zo dňa 10.04.2014 oznámil začiatok výkonu záložného práva. Súd je toho názoru, že odporca pristúpil k použitiu zabezpečovacích prostriedkov s odbornou starostlivosťou. Dohodu uzavretú v rámci zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere v časti ohľadne odstúpenia od zmluvy považoval súd v predmetnej veci za dohodu, ktorá sa neprieči dobrým mravom a toto ustanovenie zmluvy nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
Ďalej súd uvádza, že je toho názoru, že záložné právo nezanikne len z toho dôvodu, že veriteľ odstúpil od zmluvy, ktorej obsahom je jeho pohľadávka voči dlžníkovi. Odstúpenie veriteľa od zmluvy nemá vplyv na zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti vo vlastníctve navrhovateľky.
Na základe vykonaného dokazovania s poukazom na citované zákonné ustanovenia súd dospel k tomu názoru, že odporca oprávnene pristúpil k odstúpeniu od zmluvy a následne k realizácii záložného práva, v tomto smere sa v plnom rozsahu stotožňuje s písomným vyjadrením odporcu najmä v tej časti, v ktorej sa uvádza, že pri skúmaní, či už pôvodnej zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, alebo zmluvy o zriadení záložného práva ohľadne existencie neprimeraných zmluvných dojednaní, je potrebné vychádzať len zo všeobecnej úpravy obsiahnutej v Občianskom zákonníku a to v ustanovení § 53 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého sa za neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve považuje ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Pri hodnotení práv a povinností zmluvných strán nie je možné práva a povinnosti skúmať izolovane bez vzájomných súvislostí s inými všeobecne záväznými predpismi. Odporca ako banka je taktiež viazaná ustanoveniami Zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a v zmysle
§ 27 tohto zákona musí konať spôsobom, ktorý zohľadňuje a zmierňuje riziká, spôsobom, ktorý nepoškodzuje záujmy ich vkladateľov z hľadiska návratnosti ich vkladov, a ktorý neohrozuje bezpečnosť a ekonomickú situáciu banky a pobočky zahraničnej banky, alebo bezpečné fungovanie bankového systému porušením zákonov, alebo iných všeobecne záväzných právnych predpisov, za výhodných ekonomických a právnych podmienok pre banku, alebo pobočku zahraničnej banky a pre ich klientov pri nimi vykonávaných obchodoch na účet klienta a pri vynaložení odbornej starostlivosti. Odporca pri dojednávaní obchodov musí konať pri zabezpečení pohľadávky z predmetnej zmluvy o úvere majetkom navrhovateľky tak, aby neporušil nielen ustanovenia Občianskeho zákonníka, ale aby zachoval aj pravidlá pre neho vyplývajúce z vyššie uvedeného Zákona o bankách.
Na záver súd uvádza, že vzhľadom na predmet konania a to, že súd mal určiť, že záložné právo na základe zmluvy o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok nie je, sa ďalšími tvrdenými skutočnosťami nezaoberal, pretože ich považoval za právne irelevantné.
Odporca, aj keď bol v konaní úspešný, náhradu trov konania si neuplatnil a zo spisu mu žiadne trovy nevyplývajú, preto súd o trovách konania rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Banskej Bystrici cestou podpísaného súdu písomne v dvoch vyhotoveniach, pričom v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.