Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26CoP/4/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu Mgr. Jozefa Mačeja a sudcov JUDr. Kataríny Slováčekovej a JUDr. Daniela Ilavského vo veci starostlivosti súdu o maloleté: C. T., nar. X. X. XXXX a I. T., nar. X. X. XXXX, obe bytom u matky a zast. opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, matky: A. T., nar. XX. L. XXXX, bytom H. XXXX, XXX XX V., štátna občianka Českej republiky, zast. advokátom: Mgr. Vladimír Šárnik, Bratislava, Rožňavská 2 a otca: U. T., nar. XX. B. XXXX, bytom N. XXXX/XX, XXX XX V., štátny občan Slovenskej republiky, o úpravu rodičovských práv a povinností, o odvolaní rodičov maloletých detí proti rozsudku Okresného súdu Skalica zo 7. decembra 2015 č. k. -200, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti výživného (vrátane zročného), ako aj závislom výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e a v napadnutej časti úpravy styku odvolanie o d m i e t a .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Napádaným rozsudkom súd prvého stupňa I/ zveril maloletú C. a I. do osobnej starostlivosti matky s účinnosťou od 19. augusta 2014; II/ vyslovil, že obaja rodičia majú právo maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok s účinnosťou od 19. augusta 2014; III/ otcovi uložil povinnosť platiť na výživu maloletej C. s účinnosťou od 19. augusta 2014 vždy do 15. dňa v mesiaci vopred celkom sumu 220 eur mesačne z toho 170 eur ako bežné výživné do rúk matky a 50 eur na tvorbu úspor na osobitný účet zriadený matkou a zároveň nedoplatok na výživnom na maloletú C. za čas od 19. augusta 2014 do 30. novembra 2015 vo výške 1.001,29 eur na bežnom výživnom povolil otcovi zaplatiť v mesačných splátkach po 40 eur do rúk matky a vo výške 770,97 eur na tvorbu úspor v mesačných splátkach po 30 eur na osobitný účet maloletej C.; IV/ matke uložil povinnosť do troch dní od právoplatnosti rozsudku zriadiť v peňažnom ústave v prospech maloletej C. a I. osobitný účet a otcovi oznámiť ústav, v ktorom sú účty zriadené a čísla týchto účtov; V/ upravil styk otca s maloletou C. a I. za prítomnosti matky a to každú sobotu od 9.00 hod. do 19.00 hod., počas Vianočných sviatkov každoročne v dňoch 25.12. a 26.12. od 9.00 hod. do 19.00 hod, každoročne dňa 1.1. od 9.00 hod. do 19.00 hod. a počas Veľkonočnej nedele každoročne od 9.00 hod. do 19.00 hod.; VI/ návrh otca na zverenie maloletých detí do striedavej starostlivosti zamietol a VII/ o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu. Rozhodnutie vo veci samej odôvodnil právne § 24 ods. 1 - 4, § 25 ods. 1

- 4, § 28 ods. 1 - 3, § 62 ods. 1 - 5, § 63 ods. 1 - 3, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1 a § 77 ods. 1 Zák. o rodine (zákona č. 36/2005 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení); vecne potom záverom o dôvodnosti návrhu matky, keďže tu šlo o prípadný nedostatok spolužitia rodičov maloletých detí (a tiež ich nehospodárenie spoločne), pre ktorý bola potrebnou úprava rodičovských práv a povinností. V doterajšej riadnej starostlivosti matky neboli zistené žiadne nedostatky, preto maloleté boli zverené

jej, čo sa týkalo platenia výživného tu považoval súd prvého stupňa toto za primerané veku i potrebám detí a taktiež možnostiam a schopnostiam rodičov. Toto určil s účinnosťou od 19. augusta 2014, t. j. od podania návrhu na vydanie predbežného opatrenia na súd, pričom pri stanovení nedoplatku vychádzal z nesporného tvrdenia obidvoch účastníkov, kde matka aj otec ho neuviedli, že otec platí výživné bežné v sume 100 eur mesačne na každé dieťa zvlášť od 15. septembra 2014. Ohľadom úpravy styku, keďže sa rodičia nevedeli na tejto dohodnúť, tento upravil v rozsahu uvedeného výroku jeho rozhodnutia, kde predovšetkým apeloval na rodičov, aby títo svojim správaním, najmä svojou úctou a toleranciou vytvárali pri realizácie styku bezkonfliktné prostredie nevyhnutné pre zdravý vývoj maloletých detí, ktoré sú vo veku, v ktorom citlivo vnímajú akékoľvek negatívne emócie a pri správnom výchovnom postoji sa ich vzájomný vzťah bude upevňovať, čo je jednoznačne v ich záujme. Napokon rozhodnutie o trovách konania odôvodnil až odkazom § 146 ods. 1 písm. a) O. s. p. (Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení) a povahou konania (zahájiteľného aj bez návrhu).

Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie obaja rodičia a to obaja čo do časti výživného (pozn.: matka aj čo do zročného výživného) ako aj úpravy styku.

Matka vo svojom odvolaní namietala, že v zmysle ustálenej rozhodovacej praxe súdov SR má výška výživného dosahovať úroveň 20 - 30 % z príjmu povinného rodiča, pričom v danom prípade by predstavovala suma 30 % z 3.961,80 eur sumu 1.188,54 eur. Jeho požadované výživné 400 eur na každé maloleté dieťa predstavuje 20,19 % zo stanoveného príjmu otca v zmysle § 63 ods. 1 Zákona o rodine. Čo sa týkalo úpravy styku navrhla, aby v tejto časti bol rozsudok zmenný tak, že otec bude oprávnený sa stretávať s maloletými deťmi každú sobotu za prítomnosti matky v čase od 10.00 hod. do 17.00 hod. a zároveň nevidela dôvod, aby zročné výživné, nedoplatok na výživnom, bol povolený otcovi splácať v splátkach, keďže tento má dostatok finančných prostriedkov.

Otec vo svojom odvolaní navrhol zrušiť rozsudok súdu prvého stupňa v časti týkajúcej sa výživného, ako aj úpravy styku. Mal za to, že súd prvého stupňa nesprávne vyhodnotil predložené dôkazy o jeho zárobku, t. j., že nesprávne konštatoval, že si nesplnil svoju tzv. edičnú povinnosť, t. j., že nepredložil všetky dôkazy a podklady o jeho priemernom mesačnom zárobku, preto nesprávne vychádzal z mienky, že výška jeho mesačného priemerného príjmu predstavuje 20-násobok sumy životného minima, čo predstavuje 3.261,80 eur. Naopak tvrdil, že on si všetky povinnosti splnil, keďže pracuje ako živnostník, preto podáva daňové priznanie za každý kalendárny rok podnikania. Jeho daňové priznanie súd riadne predložil a je nepochybné, že súd má pri rozhodovaní o výživnom brať do úvahy číselné údaje o príjmoch a výdajoch uvedených v tomto daňovom priznaní. Čo sa týka rozhodnutia o úprave styku nesúhlasil s úpravou určenou súdom prvého stupňa, keď najmä namietal, že ak sa bude stretávať s deťmi v prítomnosti matky, tak je zrejmé, že deti budú ňou ovplyvňované, naďalej sa deti môžu utvrdzovať v tom, že on s nimi nemôže byť bez prítomnosti matky, avšak nevidí žiaden dôvod, aby bola úprava styku realizovaná v jej prítomnosti.

Odvolací súd prejednal podľa § 212 ods. 1 a ods. 2 písm. a/ a b/ O. s. p. vec v medziach odvolania matky, teda pokiaľ šlo o rozhodnutie vo veci samej len v časti výživného ( aj zročného ) a v časti úpravy styku (a nie aj v ostatných častiach kde rozsudok súdu prvého stupňa nadobudol právoplatnosť samostatne), v odvolaním napadnutých častiach však bez viazanosti odvolacím návrhom rodičov (pretože aj tu šlo o vec starostlivosti súdu o maloleté deti a teda aj o konanie zahájiteľné aj bez návrhu - bez ohľadu na jeho formálne začatie v tejto konkrétnej veci návrhom matky) a tiež v časti trov konania (kde malo rozhodnutie napádaným rozsudkom povahu rozhodnutia závislého na každom z rozhodnutí vo veci samej) a to podľa § 214 ods. 2 a § 211 ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti výživného ( vrátane zročného ) treba považovať za vecne správny a v časti úpravy styku a závislom výroku o trovách konania bolo treba ho zrušiť a v zrušenom rozsahu vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Tunajší odvolací súd vo veciach výživného ustálil, že rozhodovanie o otázkach výživného s relatívne krátkym časovým odstupom po rozhodnutí v inom konaní týkajúcom sa rovnakej otázky (rozumej výšky výživného a teda aj skúmania potrieb výživou oprávneného a možností a schopností výživou povinného) prakticky vylučuje určenie výživného v neskoršom rozhodnutí inou sumou než v tom skoršom (pokiaľ pravda nejde o prípad relevantnej, čiže podstatnej zmeny pomerov spadajúcej práve do obdobia medzi vydaním oboch v tomto smere porovnávaných rozhodnutí či pomerov podávajúcich sa z výsledkov im predchádzajúcich konaní). O prípad možnej výnimky z pravidla t.j. o zmenu pomerov, tu však nešlo.

V konaní o rozvod manželstva rodičov a úprave práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode, ktoré bolo vedené na OS Skalica pod č.k. 6P/184/2014bol dňa 7. decembra 2015 vyhlásený rozsudok, ktorým tento rozviedol manželstvo rodičov maloletých detí A. T., rod. I. a U. T. uzavreté dňa 18. novembra 2006 v Rožnove pod Radhoštěm, Česká republika, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Rožnov pod Radhoštěm vo zväzku 4, ročník 2006, na strane 84, pod poradovým číslom 121; II/ na čas po rozvode zveril maloletú C. a maloletú I. do osobnej starostlivosti matky, s tým, že obaja rodičia sú oprávnení zastupovať a spravovať majetok maloletých detí; III/ otcovi uložil povinnosť platiť výživné na maloleté dcéry na každú po 220 eur mesačne, z toho sumu 170 eur ako bežné výživné k rukám matky a sumu 50 eur na tvorbu úspor na osobitný účet maloletých dcér zriadený matkou; IV/ matke uložil povinnosť do troch dní od právoplatnosti rozsudku zriadiť v peňažnom ústave v prospech maloletých detí každej z nich osobitný účet a otcovi oznámiť ústav, v ktorom sú účty zriadené a čísla týchto účtov; V/ o úprave styku rozhodol tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletými dcérami za prítomnosti matky každú sobotu od 9.00 hod. do 19.00 hod., počas Vianočných sviatkov každoročne v dňoch 25.12. a 26.12. od 9.00 hod. do 19.00 hod., každoročne dňa 1.1. od 9.00 hod. do 19.00 hod., počas Veľkonočnej nedele každoročne od 9.00 hod do 19.00 hod.; VI/ návrh otca na zverenie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti zamietol a VII/ o trovách konania rozhodol tak, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania a VIII/ rozhodnutie o náhrade trov konania štátu vymienil osobitnému uzneseniu po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Keďže proti rozsudku súdu prvého stupňa čo do rozvodu manželstva, určenia výživného a úpravy styku bolo podané odvolanie, Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací rozsudkom zo dňa 18. apríla 2016 č.k. -347 predmetný rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti rozvodu manželstva a určenia výživného na maloleté deti potvrdil a v napadnutej časti úpravy styku a závislom výroku o náhrade trov konania zrušil a vec mu v tejto časti vrátil na ďalšie konanie.

Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti sa v konaní na čas po rozvode vychádzalo, rovnako ako v konaní na čas do rozvodu, t. j. v tomto z čistého príjmu matky 14.329,- Kč (530,21 eur) a príjmu otca, ktorý predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima (3.961,80 eur) podľa § 63 Zák. o rodine a bežných potrieb detí a odvolací súd konštatuje, že určené výživné je primerané možnostiam a schopnostiam oboch rodičov a potrebám maloletých detí. Odôvodnené potreby dieťaťa môžu byť rôzne podľa okolností každého jednotlivého prípadu, pričom sú závislé predovšetkým od veku a zdravotného stavu dieťaťa, od jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a rozsahu jeho prípravy na budúce povolanie a ďalších okolností. Výživné pre dieťa nemá slúžiť len na uspokojovanie všetkých jeho najzákladnejších hmotných potrieb (jedlo, bývanie, ošatenie, obuv), ale aj ďalších odôvodnených potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa (vzdelávanie, prípravu na povolanie, kultúrne, športové, rekreačné potreby a pod.). Za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. Vykonaným dokazovaním súdom prvého stupňa bolo preukázané, že maloleté deti C. a I. majú bežné potreby, primerané deťom, ktoré navštevujú 3. ročník ZŠ, pričom súd zohľadnil aj ich zdravotné problémy a výdavky na výživové doplnky. Pri určení výživného vo výške 170 eur súd správne vychádzal z odôvodnených potrieb maloletých detí, ako aj z možnosti detí podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Obe deti navštevujú popri škole krúžky, ktoré súd prvého stupňa tiež zohľadnil spolu s nákladmi matky. Aj tu je odvolací súd nútený konštatovať, rovnako ako v konaní na čas po rozvode, že otec nepreukázal svoje reálne príjmy z podnikateľskej činnosti, preto bolo správne vychádzať z domnienky, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima (3.961,80 eura), navyše keď špecifikácia jeho výdavkov bola v zjavnom rozpore s vykázanými príjmami v zmysle daňových priznaní. Podľa ustálenej súdnej praxe zisk podnikateľa, t. j. jeho čistý príjem, je ekonomickým vyjadrením podnikateľských aktivít otca a nemožno ho zamieňať s jeho príjmom, pretože jeho príjem tvoria aj sumy, ktoré slúžia aj na osobné potreby podnikateľa (napr. pohonné hmoty, používanie motorového vozidla, účty za telefón a pod.) a podnikateľ si tieto položky účtuje ako náklady (odpočítateľné položky), pretože to umožňujú právne predpisy upravujúce daň z príjmu a tieto náklady (vždy uplatňované v čo najvyššej možnej miere) znižujú u podnikateľa tvorbu zisku. Ani odvolacie námietky matky, spočívajúce v tom, že podľa ustálenej súdnej praxe výživné platené povinným rodičom má predstavovať sumu zodpovedajúcu cca 20 - 30 % príjmu povinného rodiča s prihliadnutím aj na vek maloletých detí nemohli zvrátiť rozhodnutie, pretože toto by prichádzalo do úvahy, ako už bolo uvedené aj v rozhodnutí odvolacieho súdu č.k. -347 z 18. apríla 2016 len v prípade príjmu vyčíslenému z reálnych podkladov. Prvostupňový súd však v odôvodnení rozsudku uviedol, ktoré výdavky maloletých detí pri rozhodovaní o výživnom zohľadnil a vysporiadal sa zároveň s tým, z akého dôvodu nebolo možné návrhu matky vyhovieť v časti ňou požadovaného výživného 400 eur na každé dieťa. Odvolací súd považuje za

potrebné uviesť, že úprava výživného v tomto konaní o úpravu práv a povinností k maloletým deťom je účinná len do právoplatnosti rozvodu manželstva rodičov.

Pri riadení sa opísanými úvahami tak aj záver súdu prvého stupňa o určení výživného v rámci vyššie naznačeného rozpätia bolo treba považovať za správny, čo muselo platiť v prejednávanej veci aj v otázke s tým súvisiacej (zročné výživné), keďže aj v tomto smere prvostupňové rozhodnutie nevykazovalo žiadne vady.

Odvolací súd preto rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti bežného výživného (vrátane zročného) podľa § 219 ods. 1 a 2 O. s. p. potvrdil.

V napadnutej časti úpravy styku dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie v tejto časti zaniklo inak v zmysle § 218 ods. 1 písm. e) O. s. p. a je potrebné ho odmietnuť, pretože už nemá žiaden zmysel rozhodovať o úprave styku na čas do právoplatnosti rozvodu (pozn. v čase rozhodnutia odvolacieho súdu tu bol právoplatný rozsudok o rozvode manželstva rodičov), keďže sa úprava styku nedá upraviť spätne (pozn. obdobie úpravy uplynulo), takže tu nie je žiaden praktický význam, aby o tom rozhodoval odvolací súd, t. j. vecný prieskum je vo vzťahu k odvolaciemu konaniu bezpredmetný.

K prijatiu tohto rozsudku došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.