Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_29Cb-142-2013.pdf
PDF · 87.08 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-29Cb/142/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V sudkyňou JUDr. Janou Tamášiovou v obchodno-právnej veci navrhovateľa: A. J. - Y. kancelária R., s miestom podnikania W. XX/A, XXX XX U., Z.: XX XXX XXX, zast. JUDr. Jozef Pojdák, advokát, Sv. Cyrila a Metoda 842/12, 900 29 Nová Dedinka, proti odporcovi: D. O., s miestom podnikania T. XXX, XXX XX D., Z.: XX XXX XXX v 1/rade, T. S. - J., s miestom podnikania W. XX, XXX XX U., Z.: XX XXX XXX v 2/rade zast. JUDr. Danielou Rakúsovou, advokátkou, Topoľčianska 10, Bratislava, o zaplatenie 1.872,14 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a .
Navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť odporcovi v 2/rade trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 112 Eur, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku k rukám právneho zástupcu odporcu v 2/rade.
Odporkyni v 1/rade súd náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom podaným na súd dňa 14.11.2012 domáhal, aby súd uložil odporcom v 1/ a 2/ rade povinnosť zaplatiť mu sumu 1.872,14 Eur spolu s príslušenstvom a nahradiť mu trovy konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že odporca v 2/rade je fyzická osoba - podnikateľ, ktorý s odporcom v 1/ rade ako fyzickou osobou - podnikateľom uzavrel dňa 01.08.2009 zmluvu o predaji podniku v zmysle §476 a nasl. zákona č.513/1991 Zb. Obchodný zákonník, na základe ktorej odporca v 2/rade previedol na odporcu v 1/rade všetky veci, práva a majetkové hodnoty slúžiace k prevádzkovaniu podniku, ktoré boli vo vlastníctve odporcu v 2/rade ako predávajúceho. Odporca v 1/rade sa uzatvorením zmluvy o predaji podniku zaviazal prevziať všetky práva a záväzky odporcu v 2/rade ako predávajúceho súvisiace s predávaným podnikom, a tým bola daná pasívna legitimácia odporcu v 1/rade.
Dňa 02.12.2002 uzavreli vlastníci bytov a nebytových priestorov bytového domu Iľjušinova č.14 v Bratislave a navrhovateľ ako správca bytového domu zmluvu o výkone správy č.XXX/XXXX. Dňa 01.03.2004 bola medzi navrhovateľom, splnomocneným vlastníkmi bytov alebo nebytových priestorov vyššie uvedeného bytového domu, ako prenajímateľom a odporcom v 2/rade ako nájomcom uzatvorená zmluva o nájme nebytového priestoru č.XX/XXX/XXXX ma dobu určitú, od 01.03.2004 do 01.03.2007. Predmetom tejto zmluvy bol nájom spoločných častí a spoločných zariadení vyššie uvedeného bytového domu, ktoré slúžili ako: práčovňa, chodba, WC, žehliareň, predsieň, čakacia hala a sušiareň o celkovej výmere 52,77 m2. Následne bol nájom na základe dodatku č.1 a dodatku č.2 k zmluve predĺžený až na obdobie do 01.03.2010. Na základe uvedených skutočností sa odporca v 2/rade stal účastníkom zmluvného vzťahu s navrhovateľom, z ktorého mu vyplývali určité práva a povinnosti.
V rámci vyššie uvedenej zmluvy sa odporca v 2/rade ako nájomca o.i. podľa čl.IV. bod 4.4 zaviazal uhrádzať dohodnuté nájomné a zálohu za služby spojené s užívaním predmetných nebytových priestorov, a to mesačne na základe mesačného zálohového predpisu na účet prenajímateľa s lehotou splatnosti do 15. dňa príslušného mesiaca. V zmysle čl. IV. bod 4.2 písm. j) zmluvy sa odporca v 2/rade v rámci služieb spojených s užívaním predmetných nebytových priestorov zaviazal uhrádzať aj náklady za spotrebovanú elektrickú energiu.
Z dôvodu podozrenia odporcu z neoprávneného odberu elektrickej energie sa dňa 04.11.2009 uskutočnila revízna kontrola na premeranie odberu elektrickej energie v predmetných nebytových priestoroch prenajatých odporcovi v 2/rade, vykonaná zhotoviteľom: G. J. - G., Z.: XX XXX XXX, miesto podnikania S. XX, XXX XX U.. Uvedená revízna kontrola v závere potvrdila oprávnenosť podozrenia vlastníkov bytov a nebytových priestorov predmetného bytového domu, a to že zo strany odporcu dochádzalo dlhodobo k neoprávnenému odberu elektrickej energie.
Následne na základe uvedených výsledkov revíznej kontroly a po vyúčtovaní nákladov evidoval navrhovateľ ku dňu 31.08.2010 nedoplatok odporcu ako užívateľa predmetných nebytových priestorov, v súvislosti s ktorými došlo k neoprávnenému odberu elektrickej energie vo výške 1.872,14 Eur, ktorý vznikol z neuhradenia nákladov za spotrebu elektrickej energie v rámci vyššie uvedených nebytových priestorov, a to za obdobie od 01.01.2006 do 28.02.2009. Dňa 09.12.2009 navrhovateľ na predmetnú sumu vystavil faktúru č.XXXXX, pričom dátum splatnosti tejto faktúry bol stanovený na 23.12.2009, no napriek tomu odporca dlžnú sumu do dnešného dňa neuhradil, a to ani z časti.
Dňa 24.03.2010 vyzval navrhovateľ odporcu na zaplatenie dlžnej sumy prostredníctvom svojho právneho zástupcu, na základe ktorého sa mala odporcovi poskytnúť dodatočná lehota na splnenie jeho záväzku pod hrozbou súdneho konania, avšak odporca napriek tejto skutočnosti svoj dlh nesplnil.
Súd vydal platobný rozkaz, voči ktorému podali v zákonnej lehote odporcovia odpor. V jeho odôvodnení uviedli, že ako právny podklad na vydanie platobného rozkazu navrhovateľ vo svojom návrhu na vydanie platobného rozkazu uvádzal faktúru č.XXXXX vystavenú dňa 09.12.2009 bez žiadneho relevantného odpočtu elektrickej energie za uvedené obdobie za prítomnosti navrhovateľa a bez prítomnosti odporcu na faktúre. Po doručení uvedenej faktúry bolo zaslané navrhovateľovi vyjadrenie zo dňa 22.12.2009 a následne aj opätovné vrátenie faktúry. Keďže navrhovateľ podľa zmluvy o nájme nebytového priestoru č.XX/XXX/XXXX zo dňa 15.02.2004 bol povinný podľa č. V. bodu 4.7 vykonať vyúčtovanie nákladov energií spojených s užívaním nebytového priestoru do 31.05. nasledujúceho roku uvedeného v nájomnej zmluve tak ako dôkaz prikladáme jednotlivé vyúčtovania za uplynulé roky.
Podľa priložených vyúčtovaní bolo zrejmé, že odporca v 2/rade ako nájomca mal vždy preplatok a svoje platby riadne platil počas zmluvného vzťahu. Nakoľko došlo k predaju podniku navrhovateľ zanechal po roku v rukách dohodu o ukončení nájmu bez akýchkoľvek informácii o prípadnom nedoplatku zo strany odporcu ďalšiemu nájomcovi - odporcovi v 1/rade. Dohodou o ukončení nájmu považoval odporca v 2/rade celý zmluvný vzťah za ukončený a bez ďalších finančných nárokov zo strany navrhovateľa vysporiadaný.
Navrhovateľ vo svojom písomnom vyjadrení zdôrazňoval, že elektrina spoločných priestorov bola elektrina, ktorá bola spotrebovaná napr. na osvetlenie chodby, resp. haly v bytovom dome a pod., teda elektrina, na ktorej úhrade sa podieľali podľa veľkosti podlahovej plochy bytu, resp. nebytového priestoru všetci vlastníci. V prípade, že by bola sadzba za spotrebovanú elektrickú energiu uvedená v mesačnom zálohovom predpise, mal by tento prenajatý priestor už namontovaný elektromer, aby bolo možné v rámci ročného vyúčtovania vyhodnotiť spotrebu na základe vykonaných odpisov elektromeru, teda stav takéhoto elektromeru by bol uvedený aj v prílohe č.1 k zmluve o nájme nebytového priestoru a následne by takáto položka bola uvedená aj v mesačnom zálohovom predpise.
Navrhovateľ až dodatočne zistil, že odporca v 2/rade nemal uzavretú osobitnú zmluvu s dodávateľom elektrickej energie, ale že nebytový priestor bol napojený na rozvody v spoločných priestoroch z rozvodnice SN-R H na prízemí bytového domu, pričom z RM bol napojený svetelný aj zásuvkový obvod, avšak bez fakturačného elektromeru, preto vystavil navrhovateľ faktúru za spotrebovanú elektrickú energiu.
Nakoľko šlo o spätnú fakturáciu bez konkrétnych jednoznačných záverov ohľadom spotrebovanej elektrickej energie, navrhovateľ vychádzal z vypočítaného denného priemeru na základe odpočtov merača č.XXXXXXXX/XXXX, pričom dňa 22.11.2009 bol stav 16.857 kWh a dňa 30.11.2009 bol stav 16.918,4 kWh, teda priemerná spotreba za jeden deň bola 6,822 kWh. Uvedené odpočty boli vykonávané za prítomnosti odporcu v 1/rade, avšak nakoľko odporca v 2/rade vykonával rovnakú činnosť ako odporca v 1/rade, dokonca zmluvou o predaji podniku previedol na odporcu v 1/rade všetky svoje práva a povinnosti z toho vyplývajúce, ako aj majetok. Odporca v 2/rade ukončil nájomný vzťah s navrhovateľom, resp. odovzdal prenajatý priestor dňa 28.02.2009.
Odporca v 2/rade nepreukázal, že by mal uzavretú zmluvu s dodávateľom elektrickej energie a zároveň nevykonával žiadne úhrady za spotrebovanú elektrickú energiu v prospech navrhovateľa ani v prospech iný subjekt, nakoľko v priestore mal byť namontovaný osobitný fakturačný elektromer, z ktorého sa mali vykonávať odpočty. Ako bolo uvedené už v predošlých podaniach, v prípade, že odporcovia nevykonávali žiadne úhrady za spotrebovanú elektrickú energiu, ktorú vzhľadom na aktívne užívanie nebytového priestoru bezpochyby využívali, došlo by z ich strany k bezdôvodnému obohateniu, ktoré boli povinní vrátiť.
Odporca v 2/rade sa vo svojom vyjadrení odvolával na dvojročnú premlčaciu lehotu, preto považoval navrhovateľ za potrebné upozorniť na skutočnosť, že v prípade úmyselného bezdôvodného obohatenia ide o premlčaciu lehotu 10 rokov.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, svedkov K. F. a G. J., Meracím protokolom vystaveným svedkom G. J. a zistil nasledujúci skutkový stav.
Účastníci zotrvali na svojich písomných vyjadreniach.
Svedkyňa K. F., zástupkyňa vlastníkov bytov uviedla, že s odporcom v 2/rade uzatvárali zmluvu na tri miestnosti, halu a WC, tieto priestory nemali samostatný elektromer, bol tam len podružný a odporca v 2/rade chcel uzavrieť zmluvu o dodávke elektriny a zabezpečiť vlastný elektromer. Táto požiadavka v zmluve o nájme zahrnutá nebola. Hlavný elektromer sa nachádza v dome a podružný bol súčasťou nebytových priestorov a bol umiestnený v hale. Odporca v 2/rade prenajal priestor tretej osobe v rozpore so zmluvou, elektrinu zistili po prenájme priestoru odporkyni v 1/rade, keď mali na elektromere vyšší odber elektriny.
Svedok G. J. po nahliadnutí do spisového materiálu uviedol, že merací protokol podpísal, avšak konkrétne si na to nepamätá. Dôvodom na to, aby tam prišiel, bolo preverenie odberu v nebytovom priestore, avšak vzhľadom na hodnoty, ktoré nameral, keď vstupné a výstupné hodnoty sú zhodné, tak podozrenie na čierny odber sa v čase merania nepotvrdilo.
Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
Podľa § 122 ods. 1 O.s.p. súd vykonáva dokazovanie na pojednávaní, ak neboli splnené podmienky na vydanie rozhodnutia bez ústneho pojednávania.
Podľa § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.
Podľa § 153 ods. 1 O.s.p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.
Podľa § 451 ods. 1 Obč. zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa § 451 ods. 2 Obč. zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu, alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov
Bezdôvodné obohatenie je v Občianskom zákonníku konštruované ako záväzkový právny vzťah medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil, a tým, na úkor koho došlo k bezdôvodnému obohateniu. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov (§ 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať (§ 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka) tomu, na úkor koho ho získal (§ 456 Občianskeho zákonníka). Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením; ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada (§ 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Inštitút bezdôvodného obohatenia vyjadruje totiž zásadu občianskeho práva, že nikto sa nesmie bezdôvodne obohatiť na úkor iného, a pokiaľ k tomu dôjde, je povinný takto získaný prospech vrátiť. Zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie je objektívneho charakteru a predpokladom jeho vzniku nie je protiprávny úkon obohateného ani jeho zavinenie, podstatné je iba to, že stav obohatenia vznikol.
Navrhovateľ sa v konaní domáhal vydania bezdôvodného obohatenia voči odporcom v 1/ a 2/rade, ktoré im malo vzniknúť tým, že odoberali elektrickú energiu na úkor vlastníkov bytov. Predpokladom pre úspech takejto žaloby je jednoznačné a nespochybniteľné preukázanie existenciu vzniku bezdôvodného obohatenia a jeho výšku. Navrhovateľ v konaní nepreukázal, že prípadný zvýšený odber elektrickej energie v bytovom dome bol spôsobený práve odporcom v 1/ alebo 2/rade. Túto skutočnosť nepreukázal ani meracím protokolom vyhotoveným svedkom G.., ktorý preukazuje práve naopak, že neoprávnený odber v čase merania zistený nebol. Zvýšený odber elektriny mohol nastať aj napr. zvýšeným odberom niektorého z vlastníkov bytov a nie odporcov. Ak by aj odporcovia odoberali elektrickú energiu na úkor vlastníkov bytov a nebytových priestorov, navrhovateľ nepreukázal v konaní množstvo takto odobratej energie a jej cenu. Jeho spôsob výpočtu, keď vychádzal z vypočítaného denného priemeru spotreby elektriny celého bytového domu, nepreukazuje skutočnú výšku spotrebovanej elektriny odporcami, resp. odporcom v 2/rade a teda ani výšku prípadného bezdôvodného obohatenia. Vzhľadom ku skutočnosti, že navrhovateľ v konaní nepreukázal vznik ani výšku bezdôvodného obohatenia, a teda neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení, súd jeho návrh zamietol.
Súd sa v konaní nezaoberal vznesenou námietkou premlčania, nakoľko navrhovateľ nepreukázal existenciu žalovaného nároku. Z tohto dôvodu taktiež nevykonal dôkazy navrhované odporcom v 2/rade.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému odporcovi v 2/rade priznal náhradu trov konania, pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku za odpor vo výške 112 Eur. Odporkyni v 1/rade súd náhradu trov nepriznal, nakoľko jej v konaní žiadne trovy nevznikli. Právna zástupkyňa odporcu v 2/ rade trovy právneho zastúpenia neuplatnila a ani nevyčíslila.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd.
V odvolaní, z ktorého má byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a ktoré musí byť podpísané a datované a ktoré musí byť predložené spolu s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné, sa má uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo na vykonanie exekúcie.