Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1T/137/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Arpáda Koreňa, prísediacich Jána Vlčáka a Márie Jánošdeákovej, v trestnej veci obžalovaného S. T., na hlavnom pojednávaní konanom dňa 15. júna 2016 v Rožňave,

rozhodol:

Obžalovaný S. T., N.. XX.XX.XXXX M. T., C. A. T., K. X, bez pracovného pomeru, t.č. vo väzbe v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody v Košiciach,

j e v i n n ý,

že dňa 24.04.2015 v čase okolo 21.30 h v Rožňave znásilnil maloletú L. L., nar. XX.XX.XXXX, tak, že keď táto prechádzala po Ulici K., išiel za ňou, zozadu ju chytil za ruky a odtiahol na trávnatú plochu za obytný blok na Ulici B. E. Č..X, kde ju zvalil na zem a napriek jej verbálnemu a fyzickému odporu jej vyzliekol mikinu, tričko a podprsenku, stiahol jej nohavice a nohavičky a vykonal na nej súlož, po čom sa obliekol a z miesta činu odišiel,

t e d a

násilím donútil ženu k súloži a uvedený čin spáchal na chránenej osobe - na dieťati,

č í m s p á c h a l

zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1,2 písm. b) Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. v znení zákona č. 1/2014 Z. z. a súd ho

o d s u d z u j e :

Podľa § 199 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 7 (sedem) rokov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona súd obžalovaného zaraďuje pre výkon tohto trestu do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

odôvodnenie:

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal rozsiahle dokazovanie a zistil nasledovné skutočnosti.

Obžalovaný S. T. v úvode hlavného pojednávania prehlásil, že je nevinný. Na svoju obhajobu uviedol, že celý večer bol doma u jeho mamy a opakovane zdôraznil, že súložil so svojou ženou. Všetci príbuzní mali byť doma a pozerali televízne vysielanie do 22.45 h. Pripustil, že viackrát odbehol od seba k mame a naopak, pretože bývajú oproti sebe, pričom u svojej mamy bol aj okolo 21.00 h, kedy sa tam šiel najesť. Poukázal na to, že často chodí sa k nej najesť, na záchod alebo „robiť kšefty s otcom“. U otca v tom čase boli P. K. aj K. S., ktorí požívali alkoholické nápoje. Obžalovaný pripustil, že aj on si zvykne vypiť. Poškodenú pozná z videnia. Naposledy ju videl v deň, keď bol vzatý do väzby, kedy bola akcia v klube a tu ju videl. Poprel, že by ju bol v kritický deň stretol a že by ju bol znásilnil. Keď sa dozvedel, že mal znásilniť poškodenú od D. H., zašiel za jej rodičmi. Potom zastavili auto na ulici, v ktorom bola aj poškodená a táto poprela, že by sa také niečo bolo stalo. Na výslovnú otázku, prečo si pamätá, čo robil v kritický deň, odpovedal slovami, že jeho žena si stále pamätá, čo robil. Okrem iného uviedol, že počas pobytu v klube, kde bolo vystúpenie a bol tam s družkou a deťmi, a počul, ako sa konkrétne osoby rozprávajú, aby poškodená povedala na neho, že ju mal znásilniť. vyslovil názor, že sa mu tieto osoby, s ktorými v minulosti mal konflikt, chcú takýmto spôsobom pomstiť.

Znalec MUDr. Š. B., CSc. na hlavnom pojednávaní zotrval na záveroch písomného znaleckého posudku č. 26/2015, v ktorom po vyšetrení obžalovaného uviedol, že menovaný v čase spáchania skutku a ani v súčasnej dobe netrpí na žiadnu duševnú chorobu ani poruchu a netrpí ani žiadnou sexuálnou úchylkou ani poruchou. Ide o nevyrovnanú simplexnú osobnosť, ktorý vie svoje konanie ovládať a chápe zmysel trestného konania. Žiadne ochranné liečenie potrebné nie je. Nebola zistená ani závislosť od alkoholu ani od iných návykových látok.

Vo veci bola vypočutá aj znalkyňa PhDr. M. C., PhD., ktorá podala písomný znalecký posudok č. 29/2015 a následne v štádiu konania pred súdom aj doplnok k tomuto znaleckému posudku č. 4/2016. Vo svojich záveroch, na ktorých aj na hlavných pojednávaniach zotrvala, znalkyňa uvádza, že u menovanej všetky zložky kognitívneho procesu sú na úrovni konkrétnych operácií - konkrétneho myslenia. Konkrétnym myslením si jedinec dokáže zapamätať prežité udalosti a opísať ich retrospektívne pomerne kvalitne, ak pamäťové schopnosti sú minimálne na úrovni priemeru. Pamäťové schopnosti poškodenej sú na úrovni priemeru, vo fáze vybavovania prijatého materiálu a schopnosti ho použiť je na úrovni priemeru s obrazovo konkrétnou formou popisu a tým pádom sú získané informácie jej výpoveďou použiteľné v trestnom konaní s vysokou mierou pravdepodobnosti, že skutok sa udial tak, ako ho maloletá poškodená popísala. V čase vyšetrenia znalkyňa zistila, že osobnostne ide o vysoko neurolabilnú štruktúru s tendenciou sociálnej žiadúcnosti a s tendenciou javiť sa v lepšom svetle. V čase tohto úkonu bola po traumatickom zážitku, ktorý mohol zvýšiť skóre vo faktore neuroticizmu, čím sa v danom období maloletá poškodená javila ako vysoko neurolabilná. Menovaná nemá tendencie k agravácií, skôr disimuluje - zakrýva to, čo sa jej stalo a hanbí sa za to. Takto koná v úmysle, aby čím skôr vytesnila negatívny zážitok a stres, v ktorom v súčasnosti žije. Podľa záverov znalkyne možno s vysokou mierou pravdepodobnosti považovať výpoveď poškodenej za vierohodnú a použiteľnú v trestnom konaní, pričom nebolo preukázané ovplyvňovanie maloletej inou osobou. poškodená je schopná správne vnímať, zapamätať si a reprodukovať prežité udalosti. Jej vzťah k obžalovanému je výrazne negatívny.

Znalkyňa na hlavnom pojednávaní zotrvala na záveroch písomne podaného znaleckého posudku. Po tom, ako obhajoba predložila súdu fotodokumentáciu, na ktorej bola zobrazená maloletá poškodená nahá, a taktiež jej komunikácia na sociálnych sieťach, znalkyňa bola vzhľadom na tieto nové skutočnosti požiadaná o oboznámenie sa s týmito dôkazmi a doplnenie znaleckého posudku. Znalkyňa poukázala na to, že fotografia bola urobená asi pred rokom, ktorú poškodená ukázala aj matke a táto jej kázala okamžite vymazať. Vzhľadom však na to, že táto fotografia už bola či už úmyselne alebo omylom odoslaná elektronicky určitej osobe, toto nebolo možné. Z celkovej komunikácie je zrejmé, že táto fotografia bola v rozpore s vôľou poškodenej zneužitá a neskôr poskytnutá sestre obžalovaného. Znalkyňa zdôraznila, že tieto skutočnosti vo svojom súhrne sa ničím nedotýkajú záverov jej znaleckého posudku a ich obsah neznižuje vierohodnosť výpovedí maloletej poškodenej. Na základe existencie materiálu dokazujúcu nahotu poškodenej je možné sa domnievať, že jej konanie a spracovanie informácií o svojom tele, nahote, a s tým súvisiacich vecí, je vyjadrením istej formy exhibície (obdobie puberty, objavovanie vlastného tela a potrieb). Skutočnosť, že fotografiu odoslala jednej konkrétnej osobe a nie verejne dostupne každému, ničím neznižuje vierohodnosť jej výpovedí.

Na hlavnom pojednávaní znalkyňa vysvetľovala podrobne aj okolnosti správania sa poškodenej maloletej bezprostredne po čine a v nasledujúcich dňoch, ako aj okolnosť, prečo sa o celej záležitosti

zmienila až pozdejšie. Už vyšetrenie preukázalo, že pre poškodenú bolo veľmi nepríjemné vyjadrovať sa k prežitým udalostiam, čo potvrdzovali aj klinický psychológovia. V tejto súvislosti poukázala na osobnosť poškodenej, ktorá navštevuje cirkevnú školu, v rodine deti riadne chodia do školy, rodina je konsolidovaná, aktívna a teda dieťa sa nemá možnosť inak vyjadrovať, čo preukázali aj vykonané testy. Menovaná všetko prežíva vo svojom vnútri a preto aj psychická konsolidácia trvá dlhšie a nemá potrebu niekoho obviňovať. Vzhľadom na podrobné popísanie skutkového deja a osobnostné charakteristiky poškodenej znalkyňa vyslovila záver, že nie je možné, aby maloletá v takom rozsahu fabulovala. Pokiaľ ide o spomenutú neurolabilitu, znalkyňa na vysvetlenie uviedla, že maloletá musela prežitú udalosť skrývať a spracovávať vo svojom vnútri. Predtým bola úplne vyrovnaná a následne sa jej správanie diametrálne zmenilo. Na druhý až tretí deň zašpinené nohavičky od krvi z určitej „vnútornej špiny“ hodila do potoka a tým to pre ňu akoby skončilo a následne o tom povedala matke. V priebehu týchto 5 až 6 dní však, ako to vyplýva z vykonaných dôkazov, bola čudná, zmetená, nechcela ísť do školy a podobne, čo predtým nikdy nerobila. Z toho vyplýva, že práve tento deň bol medzníkom v jej správaní.

Vzhľadom na negatívne stanovisko zákonných zástupcov poškodenej maloletej a psychologického nálezu klinického psychológa nebolo možné poškodenú maloletú vypočuť, preto súd po splnení zákonom stanovených podmienok, vykonal tento dôkaz vzhliadnutím zvukovo-obrazového záznamu z vyhotoveného zákonným spôsobom z výsluchu maloletej poškodenej. Následne bola aj prečítaná zápisnica o jej výpovedi na hlavnom pojednávaní. Takto bolo zistené, že poškodená podrobne popísala celý skutkový dej. Z jej výpovede vyplýva, že sa vybrala za matkou, pričom na Ulici K. uvidela opretého o plot obžalovaného a keď prechádzala okolo, povedal jej, aby počkala, že ide za ňou. Ona si ho nevšímala a šla ďalej, ponáhľala sa, pretože sa bála. On však utekal za ňou, chytil ju zozadu za ruky, odtiahol ju na miesto činu, kde ju začal bozkávať na krk s tým, že je pekná a že sa mu páči. Ona sa mu bránila, trhala sa od neho a chcela od neho ujsť. Potom ju začal vyzliekať, hodil ju na zem a vyzliekol ju. Následne ju znásilnil. Aj tento úkon popísala svojimi slovami. Potom sa obliekol a odišiel. Poškodená sa tiež obliekla a odišla domov. Keď prišla domov, zistila, že krváca. Preto sa šla umyť, nohavičky schovala a veci dala na druhý deň vyprať. Nasledujúci deň nohavičky odhodila do potoka. V čase činu nevedela meno páchateľa, toto sa dozvedela až nasledujúci deň od kamarátov.

Po vykonaní doplňujúceho znaleckého dokazovania znalkyňa doporučila výsluch poškodenej a táto sa k výsluchu aj dostavila. Vypovedala úplne zhodne ako v prípravnom konaní a zodpovedala aj na doplňujúce otázky. Dodala, že o celej udalosti povedala P. X. a potom to povedala aj svojej mame. Predtým obžalovaného nepoznala. Videla ho len v klube, kde chodia vystupovať. Tu jej povedal, že pekne spieva, ona sa poďakovala a šla preč. Ďalej dodala, že v čase činu sa pokúšala brániť, ale nedalo sa, lebo obžalovaný bol silný a chytil ju za ruky. Poprela, že by kedykoľvek predtým mala s nejakým chlapcom intímny styk. Pokiaľ ide o spomenutú fotodokumentáciu, na ktorej bola nahá, vysvetlila, že si elektronickou poštou písala s jedným chlapcom, ktorý na ňu naliehal, aby jej poslal takú fotku, pretože sa inak bude hnevať a bude zle. Odfotila sa, rozmýšľala o tom, ale podľa jej vyjadrenia ju odoslala len náhodou. Nikdy inokedy také fotky nikomu neposielala. Poukázala na to, že dotyčný sa jej vyhrážal.

Svedkyňa V. R., matka poškodenej, vypovedala, že v kritický deň jej volala dcéra o 21.00 h, či sú ešte pri sesternici s tým, že sa vybrala za nimi. Spočiatku sa k ničomu nepriznala, no od toho večera bola úzkostlivá, smutná, ledva sa s nimi rozprávala a plakala. Svedkyňa videla, že sa niečo deje, ale poškodená jej nič nechcela povedať. O tom, čo sa stalo im povedala až 30.04.2015 po tom, ako od nich odišiel obžalovaný. Na vysvetlenie uviedla, že spočiatku sa bála a hanbila sa. Uviedla, že sa zdôverila svojim kamarátkam. Následne bola naďalej utiahnutá a nechodila vôbec do školy. Museli navštevovať psychológa. Obžalovaný k nim došiel 30.04.2015, kedy bol vystrašený, „vyjavený“ s tým, že osadníci hovoria, že mal mať styk s ich dcérou. Ona mu odvetila, že zistia, ako to bolo. Až na ich naliehanie im poškodená všetko rozpovedala. Potom sa stretli s obžalovaným a jeho rodičmi, kde si navzájom nadávali, pretože boli nervózni a obžalovaný sa im smial do tváre a popieral, že by dačo urobil a preto vec oznámili polícii.

Svedkyňa U. K., družka obžalovaného, hneď v úvode svojej výpovede na hlavnom pojednávaní zdôraznila, že jej obžalovaný určite nič nespravil, pretože nie je úchylák a násilník. V kritický večer bol doma aj s deťmi. O všetkom sa dozvedela až od D. H. dňa 30.04.2015, ktorá hovorila, že sa dopočula, že jej druh mal znásilniť poškodenú. Vo svojej výpovedi tvrdila, že v kritický večer bol obžalovaný doma a chodil len ku svojim rodičom - ako vždy a nepovedal jej, že by bol aj niekde inde. Doma vykonávali

bežné úkony a prácu. Na otázku, prečo si pamätá konkrétne piatok 24.04.2015 odpovedala, že preto, lebo vždy robia to isté. Potvrdila, že občas sa s obžalovaným pohádajú, napr. keď si vypije. V čase činu však pohádaný neboli. Nevedela sa vyjadriť, ako dlho bol preč z domu, keď odbehol napr. ku svojej matke.

Svedok Ľ. T., otec obžalovaného, na hlavnom pojednávaní využil svoje právo a odmietol v trestnej veci svojho syna vypovedať. V závere dokazovania na hlavnom pojednávaní súd prečítal zápisnicu o výsluchu tohto svedka z prípravného konania. O celej záležitosti sa dozvedel od D. H. až dodatočne. Obžalovaný to však poprel. Následne zašiel za matkou poškodenej zistiť, prečo sa to rozpráva. Nič sa však nedozvedel. Potom zastavili auto, v ktorej bola poškodená aj jej príbuzní, kedy sa mala poškodená vyjadriť, že to nie je pravda. Poukázal na to, že v ten deň, keď malo dôjsť ku skutku, videl poškodenú opitú na Ulici krátkej okolo 23.00 h ako spadla na zem. Mala pritom kričať, že potrebuje chlapa. Bolo to v čase, keď vyprevádzal P. K. a K. S..

Svedkyňa V. X., matka obžalovaného, na hlavnom pojednávaní zotrvala na svojej výpovedi z prípravného konania. Uviedla, že od D. H. sa dozvedela, že obžalovaný mal znásilniť poškodenú. Trocha sa pohádali a potom syn šiel k matke poškodenej. Im povedal, že to všetko nie je pravda. Vo svojej výpovedi zotrvala na tom, že obžalovaný v čase činu bol doma, ale potvrdila, že k nim chodí skoro každú hodinu, dokonca aj v noci, keď už oni spia. Nevedela sa vyjadriť, koľkokrát bol u nich.

Svedkyňa Q. H. pozná tak poškodenú ako aj obžalovaného. Jej vlastná dcéra povedala, čo sa malo stať, pričom sa to dozvedela od samotnej poškodenej. Svedkyňa následne o tom povedala jej matke - D. H.. Zotrvala na svojej výpovedi z prípravného konania aj v časti, kde uviedla, že obžalovaný sa veľmi rád pozerá po mladých dievčatách, čo sa dopočula od iných mamičiek, ktorých dcéry sa doma sťažovali.

Svedkyňa P. X. v kritický deň bola vonku s poškodenou asi od 15.00 h do 18.00 h, potom šli ku nej domov a následne k tetinej sestre, kde boli asi do 20.30 h. Potom poškodenú odprevadila domov k mostu. Predtým volali jej mame, či môže byť vonka do 20.30 h. Na druhý deň sa opäť stretli, a šli spolu do klubu. Vtedy sa jej mala poškodená zveriť, že ju obžalovaný znásilnil. Svedkyňa tomu nechcela veriť a s odstupom času o tom povedala svojej mame. Uviedla, že počas ich stretnutia na druhý deň bola poškodená iná, bola vystrašená. Ďalej uviedla, že poškodenú nikdy nevidela piť alkohol a nikdy sa nerozprávali o sexe alebo o chlapcoch.

Svedkyňa Ž. X.-X. vypovedala, že šla spolu s poškodenou do obchodu, kedy jej povedala, že ju znásilnili, konkrétne, že to urobil S.. Bolo to asi 2 dni potom, ako sa to malo stať. Na jej otázku, prečo to nepovedala skôr, povedala, že sa bála. Pôvodne v prípravnom konaní svedkyňa vypovedala, že poškodená sa ju pýtala na meno obžalovaného a ona jej mala povedať, že je to S.. Na hlavnom pojednávaní vysvetlila, že si už nič z toho nepamätá, Ale vtedy si ešte na udalosti pamätala, keď bola vypočutá a preto na hlavnom pojednávaní nevedela presne povedať, kto poškodenej povedal meno obžalovaného.

Svedkyňa P. R. vypovedala, že šli autom do obchodu, pričom ešte v tom čase o ničom nevedela. Bolo to asi 5 až 6 dní potom ako sa to malo stať. Obžalovaný a jeho rodičia ich zastavili a povedali, že ľudia rozprávajú o tom, že obžalovaný mal poškodenú znásilniť. Ona povedala, že keď je to pravda, tak uvidí. Obžalovaný podišiel k autu a hovoril jej takým štýlom „že to nie je pravda, že to nie je pravda?“ podľa výpovede svedkyne to hovoril tak, že ju strašil. Ona na to nič nepovedala.

Svedkyňa Q. C. poukázala vo svojej výpovedi na to, že s poškodenou sú už dva roky najlepšie kamarátky. Predtým si všetko hovorili, no teraz už poškodená vonka nechodí. Chodieva k nej domov, len občas sa pôjdu prejsť. Obžalovaného pozná z videnia už dávnejšie. Poškodená jej nikdy predtým nič nehovorila v súvislosti s obžalovaným. V škole sedávali spolu, ale poškodená zrazu sedela sama, bola ticho, nechcela jej vysvetliť zmenu správania a až na jej naliehanie jej povedala, že ju znásilnil obžalovaný. Svedkyňa ju nabádala, aby o tom povedala svojej mame, no ona jej vysvetlila, že sa jej o tom bojí povedať. Výslovne uviedla, že to urobil S. „ten čo vždy stál pred Tescom a ktorý stále tak na ňu pozeral“.

Svedkyňa D. R. vypovedala, že sa kamarátila s poškodenou a chodievali spolu aj vonka. Vtedy jej hovorila poškodená, že ju mal znásilniť S.. Svedkyňa potvrdila, že predtým ako jej o čine povedala poškodená, to predtým poškodená povedala už P. X.. Bližšie nehovorila, ako sa to malo stať.

Svedkyňa F. H. sa len málokedy stýka s poškodenou, s ktorou je v rodinnom vzťahu. O jej znásilnení sa dopočula od svojho otca. Poškodená jej nič nepovedala. Bližšie sa k veci vyjadriť nevedela.

Svedkyňa J. T. žije v spoločnej domácnosti s obžalovaným. Ku skutku sa bližšie vyjadriť nevedela, avšak opakovane tvrdila, že „v ten deň“ bol obžalovaný doma a vykonával bežnú činnosť. Od iných osôb sa dopočuli, čo sa malo stať. Pokiaľ ide o pohyb obžalovaného, v kritickú dobu potvrdila, že zvykne chodiť ku svojej matke, ktorá býva vo svojom vedľajšom dome, kde chodí stále. Nevedela povedať, koľkokrát odišiel vonka.

Svedkyňa Z. K. poukázala na to, že obžalovaný žije s jej dcérou, s ktorou majú spoločné deti. O skutku sa dozvedeli sprostredkovane od svedkyne H., k čomu dôrazne dodala, že to nie je pravda, lebo obžalovaný bol doma. Potvrdila však, že obžalovaný často chodieva ku svojej matke a to v priebehu celého dňa a dodala, že poškodený pije a každú chvíľu má iného chlapa. K bližším okolnostiam vzdialenia sa obžalovaného z domu sa však vyjadriť nevedela. Konkrétne k prejednávanému skutku sa vyjadriť nevedela.

Svedkyňa B. C. na hlavnom pojednávaní na otázku, čo vie o prejednávanej veci spontánne odpovedala, že obžalovaný bol „vtedy doma“. Ďalej vypovedala, že o celej veci sa dopočula v klube od poškodenej a jej kamarátok. Tu jej mala poškodená povedať, že sa jej páči S.. Dodala, že chodievali spolu vonku a pili spolu víno, na ktoré mala peniaze poškodená. V klube jej mala tiež poškodená povedať, nech sa sestra svedkyne nehnevá, pretože to nie je pravda, že by ju bol obžalovaný znásilnil. Spolu sa kamarátili aj s chlapcami, pričom poškodená jej mama povedať, že už mala viacerých chlapov. Keďže v prípravnom konaní vypovedala úplne inak (nikdy sa nerozprávali o chlapcoch a ani sa nimi žiadny chlapci nekamarátili) na výzvu, aby odstránila rozpory vo svojich výpovediach vyslovila názor, že predchádzajúce okolnosti v zápisnici si zrejme vymyslel vyšetrovateľ.

Svedok P. K. v kritický večer bol u otca obžalovaného vo večerných hodinách, kde požívali alkohol. Potvrdil, že tam viackrát prišiel obžalovaný, ktorý však piť nechce. Zdržal sa tam od 5 do 15 minút a potom odišiel. Nevie presne o ktorej večer odchádzal preč. O prejednávanej veci sa dozvedel až dodatočne. Svedok dodal, že on nevie a nevidel, kam odišiel obžalovaný po tom, ako odchádzal od svojho otca. V doplňujúcej výpovedi dňa 15.06.2016 svedok svojej výpovede doplnil, že keď odchádzal domov, bolo už neskoro večer, okolo 21.30 až 22.00 h, pričom mal vypité a šiel domov. Obžalovaného počas svojho odchodu domov vôbec nevidel ani nestretol. Pripustil, že odchádzal v čase, keď to uviedla poškodená (poškodená uviedla, že si všimla na ulici v čase činu svedka P. K.), ale on si nikoho nevšimol.

Svedkyňa D. H. vypovedala, že on svojej dcéry sa dozvedela, že obžalovaný mal znásilniť poškodenú. Na druhý deň zašla domov k obžalovanému a povedala, čo sa dozvedel. Následne obžalovaný zašiel k matke poškodenej, kde sa však dozvedel, že to nie je pravda. Bližšie k veci vypovedať nevedela. Poprela tvrdenia obžalovaného, že ona mala nabádať poškodenú, aby povedala na obžalovaného, že ju znásilnil.

Svedok V. V. vypovedal, že s poškodenou boli dobrí kamaráti. Stretávali sa jeden až dvakrát týždenne a písali si. Telefonicky mu oznámila, že ju mal jeden znásilniť. Bližšie to nekonkretizovala. Svedok ju poznal ako dobrú a slušnú. Žiadny alkohol spolu nepili. Svoje priateľstvo ukončili asi po pol roku, keď sa dozvedel, že poškodená má len 11 rokov. On sa domnieval, že má 13 rokov. Nikdy poškodenú nevidel piť alkohol a ani nepočul, že by pila. Žiadny intímny styk medzi sebou nemali.

Svedok E. T. T. pozná tak obžalovaného ako aj poškodenú. S obžalovaným sa zúčastňoval športových aktivít a s poškodenou spolu spievali v klube. O celej prejednávanej veci svedok nemá žiadne vedomosti a poprel, že by sa ho ktokoľvek pýtal na obžalovaného.

Svedkyňa R. T., sestra obžalovaného, poukázala na to, že ona v čase činu nebola doma a preto o prípade nič nevie. Poukázala však na to, že pozná poškodenú, ktorá nie je dobrým dievčaťom, lebo nerobí dobré veci, pije a klame o svojom veku. Potom ako sa dozvedela, čo sa malo stať obžalovanému, začala pátrať po nej, aké je to dievča, na facebookovej komunikácii videla, že poškodená sa kontaktuje s jedným chlapcom a ten jej hovoril, že jej posielala fotky, pili spolu a fajčili spolu. Potom jej poskytol fotografiu, ale nie s vyobrazením nahej poškodenej.

Svedok K. S. sa v kritický večer nachádzal taktiež u otca obžalovaného, kde pili. Potvrdil, že ju niekoľkokrát prišiel obžalovaný a potom zase odišiel, čo prebiehalo asi do 22.00 h, kedy mal odísť údajne ku svojej družke. Obžalovaný alkohol nepil. O prípade sa dozvedel až nasledujúci deň. Bližšie sa k prípadu vyjadriť nevedel.

Svedkyňa Ž. X. na hlavnom pojednávaní uviedla, že o samotnom prípade nič nevie. O všetkom sa dozvedela od susedov. O prípade sa dozvedela aj od svojej dcéry. Bližšie sa k veci vyjadriť nevedela.

Svedok V. W. potvrdil, že sa pozná s poškodenou, s ktorou sa občas videli v meste. Pripustil, že niekedy mohol odprevádzať poškodenú, ale poprel akýkoľvek bližší vzťah s menovanou s tým, že žiadny intímny styk ani nič podobné spolu nemali.

Obžalovaný vydal za účelom vykonania kriminalistickej expertízy spodné prádlo - trenírky a ako vyplýva zo znaleckého posudku KEU PZ ČES: PPZ-KEU-KE-EXP-2015/1687, na trenírkach bola zistená prítomnosť krvi vo forme priesaku, pričom však poškodená bola vylúčená ako pôvodca uvedenej stopy. Okrem toho na trenírkach bola zistená prítomnosť ľudskej spermy, ktorá sa zhodovala s DNA profilom obžalovaného. Na odevných súčastiach poškodenej neboli zistené stopy, ktoré by sa zhodovali s DNA profilom obžalovaného. Na riflových nohaviciach obžalovaného však v oblasti vrecka bola zistená prítomnosť spermy preukázateľne pochádzajúca od obžalovaného. Prítomnosť krvi vo forme oterov, ako aj spermy boli zistené aj na košeli obžalovaného. Aj tieto sa zhodovali s DNA profilom obžalovaného.

Z lekárskej správy gynekologickej ambulancie MUDr. J. B. zo dňa 1.5.2015 vyplýva, že poškodená bola vyšetrená s tým, že malo dôjsť dňa 24.04.2015 k dokonanému nedobrovoľnému pohlavnému styku. Výsledky vyšetrenia svedčia o tom, že poškodená mala už pohlavný styk minimálne jedenkrát. Panenská blana je zhojená, v mieste poškodenia s náznakom začervenania, z čoho vyšetrujúci lekár usúdil, že k poškodeniu mohlo dôjsť dňa 24.04.2015. Iné známky násilia zistené neboli.

Súd sa podrobne oboznámil aj s ďalšími listinnými dôkazmi a celým ďalším spisovým materiálom. Po takto vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že obžalovaný spáchal posudzovaný čin tak, ako mu to bolo kladené za vinu.

Z výroku obžaloby vyplýva, že keď poškodená prechádzala po Ulici K., obžalovaný mal ísť za ňou, zozadu ju chytiť za ruky a odtiahnuť na trávnatú plocho za obytný blok na Ulici B. E., kde ju mal zvaliť na zem a napriek jej verbálnemu a fyzickému odporu ju mal vyzliecť a vykonať na nej súlož. Podľa názoru súdu viaceré priame aj súhrn nepriamych dôkazov svedčia o tom, že skutkový dej prebiehal tak, ako je to uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Predovšetkým je potrebné poukázať na to, že tak samotný obžalovaný ako aj viacero svedkov (najmä príbuzných a priateľov obžalovaného) potvrdzujú pohyb obžalovaného v čase činu na Ulici K.. Tu sa totiž nachádza tak dom, v ktorom býva obžalovaný, ako aj dom jeho rodičov. Je zrejmé, že obžalovaný sa sústavne pohyboval medzi týmito miestami. V kritický večer sa podľa vyjadrenia svedkov, ktorí mali požívať alkoholické nápoje v domácnosti jeho otca, sa takto mal pohybovať až do 22.00 až 22.30 h, po ktorej dobe už svedkovia odišli domov. Nikto presne nevedel povedať, akú dobu sa jednak zdržiaval obžalovaný na týchto miestach, ale najmä po akú dobu sa zdržiaval mimo obidvoch miest, teda na ulici. Práve táto skutočnosť svedčí o tom, že obžalovaný mohol si vyhliadnuť resp. vidieť resp. stretnúť poškodenú, keď po tejto ulici prechádzala. Celý skutkový dej mohol prebiehať približne 10 až 20 minút, čo sa zhoduje s časovými údajmi uvedenými vo výpovediach svedkov.

Pokiaľ ide o výpovede poškodenej: o obsahu výpovedí menovanej súd nemá žiadne pochybnosti. Je evidentné, že tak obžalovaný ako aj jeho príbuzní či blízky priatelia sa v snahe napomôcť obžalovanému účelovo snažili vykresliť poškodenú ako skazenú, ako klamárku a ako dievča, ktoré požíva alkoholické nápoje a má viacero vzťahov s mužmi. Tieto výpovede vyznievajú absurdne, vzhľadom na vek poškodenej, jej hodnotenia, rodinné prostredie, a taktiež na absenciu akéhokoľvek priameho objektívneho dôkazu, ktorý by svedčil o tom, že poškodená požíva alkoholické nápoje, prípadne že má viacero sexuálnych vzťahov. Súd vzhliadol obrazovo-zvukový záznam o jej výpovedi a vypočul aj samotnú poškodenú na hlavnom pojednávaní. Jej výpovede považuje za presvedčivé, bezrozporné a detailné. Nebol zistený žiadny motív, ktorý by svedčil o tom, že poškodená má dôvod alebo iný záujem krivo obviniť obžalovaného. Je potrebné vziať do úvahy hodnotenie osobnosti

poškodenej tak úradom práce, sociálnych vecí a rodiny (spolužitie rodiny je usporiadané, o deti riadne postarané, vzťahy v rodine sú založené na vzájomnej citovej väzbe, súrodenecké vzťahy sú súdržné, rodinné prostredie je podnetné a poskytuje dostatok psychosociálnych podnetov pre zdravý vývin maloletých detí, navštevuje katolícku základnú školu bez akýchkoľvek výchovných problémov), ako aj Katolíckou základnou školou sv.Jána Nepomuckého v Rožňave, ktoré svedčí o tom, že absentujú akékoľvek výrazné negatívne vlastnosti poškodenej. Správanie sa poškodenej po čine detailne a odborne zdôvodnila znalkyňa PhDr.C. tak v znaleckých posudkoch ako aj na hlavných pojednávaniach. práve charakterové vlastnosti poškodenej a jej vek zapríčinili to, že celú udalosť spočiatku spracovávala vo svojom vnútri a neskôr sa o tom zverila blízkym priateľkám resp. rodičom. Súd tieto okolnosti nepovažuje za skutočnosti, ktoré by spochybňovali vierohodnosť jej výpovedí.

Lekárska správa gynekologickej ambulancie nevylučuje možnosť, že k porušeniu panenskej blany došlo práve dňa 24.04.2015. Ku skúmaniu boli predložené odevné súčasti obžalovaného, ktoré môžu preukazovať skutočnosť, že mal pohlavný styk s poškodenou (keď obžalovaný zdôrazňoval opakovane, že mal pohlavný styk v kritický večer s družkou je neprijateľné, že by tak vykonal v šatách, resp. ako sám vypovedal, po súloži s družkou sa naďalej držiaval vo svojej domácnosti, kde šli spať a teda sa neobliekal). Na jednotlivých častiach odevu bola nájdená jeho sperma a tiež jeho krv, ktorá môže pochádzať od poranení, ktoré mohol utrpieť, keď sa poškodená bránila.

Obsah väčšiny svedeckých výpovedí svedčí o tom, že svedkovia sa o celom prípade dozvedeli len dodatočne, sprostredkovane a vo väčšej miere skreslene. Preto nie je možné týmto svedeckým výpovediam klásť výraznú dôkaznú silu.

Na základe fotodokumentácie, obrazovo-zvukového záznamu a osobného kontaktu s poškodenou počas jej výsluchu, súd konštatuje, že nie je možné získať dojem, že by poškodená bola osobou staršou ako osemnásť rokov. Navyše v čase činu mala len 11 rokov. Obžalovaný vedel veľmi dobre koľko má rokov, resp. v akom veku môže byť, o čom svedčia jeho vyjadrenia, na ktorých jednak zotrval (zápisnica o výsluchu zo dňa 01.06.2015, kde v celom rozsahu zotrval na výpovedi v čase, keď bol zadržaný ako podozrivý zo dňa 30.04.2015 - výslovne uviedol ...“a to má len 11 rokov... nepotrebuje znásilňovať malé deti“...) a tiež priamo vypovedal (zápisnica o výsluchu obvineného pred sudcom pre prípravné konanie, kedy uviedol: ...“predsa mám rozum, aby som znásilňoval také malé dievča“...). Z uvedených vyjadrení teda vyplýva teda presné hodnotenie veku poškodenej obžalovaným, pretože ju považoval za malé dieťa resp. malé dievča. Preto konal v plnom vedomí, že ide o maloletú osobu.

S prihliadnutím na všetky vykonané dôkazy súd preto dospel k záveru, že obžalovaný napriek nesúhlasu poškodenej túto násilím donútil k súloži, pričom si bol vedomý, že tak koná na dieťati. Poškodená opakovane popísala, akým spôsobom sa bránila obžalovanému, avšak tento jej odpor prekonal, pretože „bol silný“ a nedokázala sa mu brániť. Súd nemá pochybnosti o tom, že obžalovaný konal proti vôli poškodenej, pretože žiadny priamy dôkaz nesvedčí o tom, že by mala v úmysle vykonať pohlavný styk s obžalovaný resp. že by mala k nemu nejaký blízky vzťah. Týmto svojim konaním obžalovaný naplnil všetky zákonom stanovené znaky skutkovej podstaty zločinu znásilnenia podľa § 199 ods. 1,2 písm. b) Trestného zákona.

Obžalovaný je v mieste trvalého bydliska hodnotený všeobecne. T. č. nikde nepracuje, doposiaľ bol 5- krát súdne trestaný, naposledy trestným rozkazom tunajšieho súdu zo dňa 12.05.2014, kedy mu bol pre prečin podľa § 212 ods. 2 písm. c), f) Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest povinnej práce vo výmere 150 hodín, pričom však bol nariadený výkon trestu odňatia slobody v trvaní 61 dní, ktorý doposiaľ nevykonal.

Pri rozhodovaní o výmere a druhu trestu súd postupoval podľa zákonných ustanovení § 34 a § 38 ods. 2 Trestného zákona s tým, že sú nezistil žiadnu poľahčujúcu ani priťažujúcu okolnosť. I keď obžalovaný bol v minulosti 5-krát súdne trestaný, v súlade s ustanovením § 37 písm. m) na toto odsúdenie neprihliadol vzhľadom na povahu predchádzajúceho odsúdenia. Vzhľadom na všetky okolnosti prípadu, osobu obžalovaného a jeho doterajší život, súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby s tým, že pre jeho výkon bol zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Vzhľadom na to, že poškodená ani jej zákonní zástupcovia si splnomocnený zástupca poškodenej si žiadny nárok na náhradu spôsobenej škody neuplatnili, súd o povinnosti nahradiť škodu nerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Rožňava do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takej osoby, oznámením je až doručenie. Odvolanie má odkladný účinok. (§ 306/2) Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§ 308/2)

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)

- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2)

- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1) Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.