Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Cbi/7/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I, v Bratislave, v konaní pred samosudcom JUDr. Radovanom Gromanom v právnej veci navrhovateľa: JUDr. Eva Vodová, Wilsonova 4, Bratislava, správca konkurznej podstaty úpadcu VUIS NOVA, spol. s r.o., Lamačská 8, Bratislava, IČO: 35 744 251 proti odporcovi v rade 1: Bratislavská investičná a obchodná s.r.o., Peterská 20, Bratislava, IČO: 36 798 665, odporcovi v rade 2: H. G., C. XX, H., odporcovi v rade 3: W. G., Z. del mar XX, H. 38, Bajo D, Roda - G. N., I. 30739, Španielsko, odporcovi v rade 4: Mgr. D. G., Y. XX, XXX XX Kuchyňa a odporcovi v rade 5: Rodinná pohoda, s.r.o., Karpatská 48, Lozorno, IČO: 45 969 985 o určenie, že vecné bremeno nevzniklo takto

rozhodol:

Súd konanie voči odporcovi v rade 5 z a s t a v u j e.

Súd u r č u j e, že nehnuteľnosti: pozemky parc.č. 19779/30 o výmere 738 m2, zastavané plochy a nádvoria, parc. č. 19779/31 o výmere 502 m2, zastavané plochy a nádvoria, parc. č. 19779/47 o výmere 501 m2, zastavané plochy a nádvoria, parc. č. 19779/48 o výmere 111 m2, zastavané plochy a nádvoria, parc. č. 19779/49 o výmere 956 m2, zastavané plochy a nádvoria v katastrálnom území Staré Mesto, zapísané na LV č. 7745 v katastrálnom území Staré Mesto, obec Bratislava, okres Bratislava I nie sú zaťažené vecným bremenom spočívajúcim v práve výlučného neobmedzeného užívania pozemkov parc. č. 19779/30, 19779/31, 19779/47, 19779/48, 19779/49 vrátane zriadenia akýchkoľvek stavieb vo vlastníctve oprávnených z vecného bremena, ktoré je zapísané na LV č. 7745, k.ú. Staré Mesto v časti C: Ťarchy podľa v 34407/08 zo dňa 5.12.2008.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Návrhom podaným na tunajší súd dňa 12.3.2010 žiadal navrhovateľ, aby súd určil že vecné bremeno spočívajúce v práve neobmedzeného užívania predmetných pozemkov vrátane zriadenia akýchkoľvek stavieb vo vlastníctve odporcov v rade 2 až 5 zriadené zmluvou o zriadení vecného bremena zo dňa 1.12.2008, ktorého vklad bol povolený pod č. V-34407/08 dňa 5.12.2008 nevzniklo. Návrhom zo dňa 1.4.2010 navrhovateľ požiadal o rozšírenie petitu žaloby o určovací petit, ktorým súd určí úpadcovi vlastníctvo k predmetným pozemkom.

Uznesením zo dňa 24.5.2010 súd pripustil zmenu žalobného petitu.

Návrhom zo dňa 23.4.2013 navrhovateľ požiadal o pripustenie zmeny petitu tak, že žiadal, aby súd určil, že nehnuteľnosti: pozemky parc.č. 19779/30 o výmere 738 m2, zastavané plochy a nádvoria, parc. č. 19779/31 o výmere 502 m2, zastavané plochy a nádvoria, parc. č. 19779/47 o výmere 501 m2, zastavané plochy a nádvoria, parc. č. 19779/48 o výmere 111 m2, zastavané plochy a nádvoria, parc. č. 19779/49 o výmere 956 m2, zastavané plochy a nádvoria v katastrálnom území Staré Mesto,

zapísané na LV č. 7745 v katastrálnom území Staré Mesto, obec Bratislava, okres Bratislava I nie sú zaťažené vecným bremenom spočívajúcim v práve výlučného neobmedzeného užívania pozemkov parc. č. 19779/30, 19779/31, 19779/47, 19779/48, 19779/49 vrátane zriadenia akýchkoľvek stavieb vo vlastníctve oprávnených z vecného bremena, ktoré je zapísané na LV č. 7745, k.ú. Staré Mesto v časti C: Ťarchy podľa v 34407/08 zo dňa 5.12.2008.

Uznesením zo dňa 26.4.2013 súd pripustil zmenu žalobného petitu podľa návrhu navrhovateľa.

Súd rozhodol vo veci na pojednávaní dňa 14.6.2016 v neprítomnosti odporcov v rade 1 a 2. Súd v zmysle ust. § 101 ods. 2 môže pojednávať v neprítomnosti účastníka, ktorý bol riadne predvolaný a nedostavil sa na pojednávanie a nepožiadal o odročenie z dôležitého dôvodu. Odporcovia v rade 1 a 2 boli na pojednávanie riadne predvolaní pričom predvolanie riadne prevzali. Odporca v rade 1 svoju neúčasť neospravedlnil. Odporca v rade 2 svoju neúčasť ospravedlnil a uviedol, že podľa jeho názoru nie je pasívne legitimovaným a požiadal súd, aby ho ďalej vo veci nepredvolával. V danej veci mal súd za to, že neprítomnosť účastníka nie je prekážkou tomu, aby súd mohol pojednávať a rozhodnúť na základe doposiaľ predložených dôkazov.

Súd zastavil konanie voči odporcovi v rade 5 nakoľko z výpisu z obchodného registra zistil, že dňa 13.10.2015 bol odporca v rade 5 vymazaný z obchodného registra ex offo výmazom bez právneho nástupcu.

Zo zmluvy o zriadení vecného bremena zo dňa 1.12.2008 súd zistil, že odporca v rade 1 ako povinný z vecného bremena a odporcovia v rade 2 až 5 ako oprávnení z vecného bremena uzatvorili zmluvu, na základe ktorej vzniklo odporcom v rade 2 až 5 výlučné právo neobmedzeného užívania predmetných nehnuteľností, vrátane zriadenia akýchkoľvek stavieb vo vlastníctve oprávnených z vecného bremena v celosti a to spoločne a nerozdielne. Vecné bremeno v prospech oprávnených bolo odporcom v rade 1 zriadené bezodplatne. Odporca v rade 1 sa zaviazal v prípade akéhokoľvek porušenia obsahu vecného bremena zaplatiť odporcom v rade 2 až 5 zmluvnú pokutu vo výške 400.000.000,-Sk do troch dní odo dňa porušenia povinnosti.

Z LV č. 7745 pre okres Bratislava, obec BA-m.č. STARÉ MESTO, katastrálne územie Staré Mesto súd zistil, že na základe zmluvy o zriadení vecného bremena zo dňa 1.12.2008 bolo pod vkladovým číslom V-34407/08 dňa 5.12.2008 zriadené vecné bremeno v zmluvne dohodnutom rozsahu v prospech odporcov v rade 2 až 5.

Uznesením sp. zn. zo dňa 29.5.2008 tunajší súd vyhlásil konkurz na majetok úpadcu. Uznesením právoplatným dňa 31.10.2008 súd za správcu konkurznej podstaty ustanovil navrhovateľa.

Podľa ust. § 151n, ods. 1 vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe.

Podľa ust. § 151o, ods. 1 vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.

Podľa ust. § 151o, ods. 2 zmluvou môže zriadiť vecné bremeno vlastník nehnuteľnosti, pokiaľ osobitný zákon nedáva toto právo aj ďalším osobám.

Podľa ust. § 39 neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa ust. § 57, ods. 1, právne úkony týkajúce sa majetku dlžníka sú v konkurze voči veriteľom dlžníka neúčinné, ak im správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa tohto zákona odporuje.

Veriteľ môže odporovať právnemu úkonu týkajúcemu sa majetku dlžníka, len ak správca v primeranej lehote jeho podnetu na odporovanie nevyhovel.

Podľa ust. § 58, ods. 1 právnym úkonom bez primeraného protiplnenia na účely tohto zákona je bezodplatný právny úkon dlžníka alebo odplatný právny úkon dlžníka, na ktorého základe dlžník poskytol alebo sa zaviazal poskytnúť plnenie, ktorého obvyklá cena je podstatne vyššia ako obvyklá cena plnenia, ktoré na jeho základe získal alebo má získať.

Podľa ust. § 58, ods. 3 odporovať možno len tým právnym úkonom bez primeraného protiplnenia, ktoré boli urobené počas jedného roka pred začatím konkurzného konania. Ak ide o právny úkon bez primeraného protiplnenia urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, možno odporovať tiež tým právnym úkonom dlžníka, ktoré boli urobené počas troch rokov pred začatím konkurzného konania.

Podľa ust. § 60, ods. 1 odporovať možno tiež každému právnemu úkonu, ktorým dlžník ukrátil svojich veriteľov (ďalej len "ukracujúci právny úkon"), ak bol urobený s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich veriteľov a tento úmysel bol alebo musel byť druhej strane známy.

Podľa ust. § 60, ods. 2 ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ako aj vedomosť druhej strany o tomto úmysle sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak.

Podľa ust. § 62, ods. 1 právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto s dlžníkom odporovateľný právny úkon dohodol, v prospech koho dlžník odporovateľný právny úkon jednostranne urobil alebo kto z odporovateľného právneho úkonu dlžníka priamo nadobudol prospech.

Podľa ust. § 63, ods. 1 ak ide o neúčinný právny úkon týkajúci sa veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty prevedenej z majetku dlžníka, sú tí, voči ktorým sa právo odporovať právnemu úkonu uplatnilo, povinní spoločne a nerozdielne poskytnúť do dotknutej podstaty peňažnú náhradu za túto vec, právo alebo inú majetkovú hodnotu; ak sa však u niektorého z nich táto vec, právo alebo iná majetková hodnota nachádza, možno sa od nich namiesto peňažnej náhrady domáhať vydania tejto veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty. Proti tomu, voči komu sa právo odporovať právnemu úkonu uplatnilo, možno uplatniť vždy len toľko, koľko sa v dôsledku neúčinného právneho úkonu naň previedlo.

Podľa ust. § 132 OSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.

Podľa ust. § 153, ods.1 OSP súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Podľa ust. § 155, ods.1 OSP obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví súd vo výroku rozsudku. Vo výroku rozhodne tiež o povinnosti na náhradu trov konania, pokiaľ sa o nej nerozhoduje samostatne.

Navrhovateľ v žalobe uviedol, že z titulu výkonu funkcie správcu zistil, že zmluva o zriadení vecného bremena je absolútne neplatným právnym úkonom v zmysle ust. § 39 a teda odporca v rade 1 sa nikdy nestal vlastníkom predmetných nehnuteľností a ich vlastníkom je úpadca. Mal teda za to, že odporca v rade 1 ako nevlastník nemohol platne zriadiť vecné bremeno v prospech odporcov v rade 2 až 5. Ako ďalšie dôvody neplatnosti uviedol rozsah práv, ktoré vznikli oprávneným a neslušne vysokú zmluvnú pokutu. Ďalej uviedol, že na základe vyššie uvedených skutočnosti zaradil predmetné nehnuteľnosti do konkurznej podstaty úpadcu s poznámkou v prospech odporcu v rade 1. Odporca v rade 1 využil svoje zákonné právo a podal na súd vylučovaciu žalobu.

Súd zistil, že tunajší súd rozsudkom sp. zn. zo dňa 27.7.2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. zo dňa 20.10.2011 právoplatne zamietol vylučovaciu žalobu odporcu v rade 1 z dôvodu, že odporca v rade 1 ako žalobca nepreukázal vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam ani žiadne iné právo vylučujúce zápis predmetných nehnuteľností do konkurznej podstaty úpadcu a navrhovateľ v tomto konaní ako žalovaný preukázal absolútnu neplatnosť

sledu právnych úkonov, na základe ktorých odporca v rade 1 nadobudol vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam.

Súd posudzoval v konaní, či zmluvou zo dňa 1.12.2008 došlo k zriadeniu vecného bremena in rem alebo in personam. Vzhľadom na skutočnosť, že v zmluve nie je uvedená nehnuteľnosť, v prospech ktorej bolo vecné bremeno zriadené ani odporcovia v rade 2 až 5 v konaní nepreukázali vlastníctvo žiadnej susediacej nehnuteľnosti súd konštatoval, že sa v prejednávanej veci jedná o zriadenie vecného bremena in personam.

Na platné zriadenie vecného bremena in personam je v zmysle ust. § 151o, ods. 2 nevyhnutné, aby ho na strane povinného zriadil vlastník. Navrhovateľ v konaní preukázal rozsudkami tunajšieho súdu zo dňa 27.7.2009 a Krajského súdu v Bratislave zo dňa 20.10.2011, že odporca v rade 1 ako zapísaný vlastník neuniesol v konaní o vylúčení predmetných nehnuteľností z konkurznej podstaty úpadcu dôkazné bremeno preukázania svojho vlastníckeho práva ( čo by založilo jeho úspech vo vylučovacej žalobe ) a teda nemohol platne zriadiť vecné bremeno v prospech odporcov v rade 2 až 5. Súd teda z dôvodu, že vecné bremeno v prospech odporcov v rade 2 až 5 zriadil nevlastník nehnuteľností konštatoval, že konal v rozpore s ust. § 151o, ods. 2 a zmluvu vyhodnotil ako absolútne neplatnú z dôvodu rozporu so zákonom.

Súd súčasne konštatoval rozpor zmluvy o zriadení vecného bremena s ust. § 39 keď konštatoval extrémnu neproporcionalitu uvedenej zmluvy nakoľko odporca v rade 1 ako tvrdený vlastník predmetných nehnuteľností sa zaviazal trpieť výkon práv odporcov v rade 2 až 5 v absolútnom rozsahu svojich vlastníckych práv bez akejkoľvek povinnosti odporcov v rade 2 až 5 ako oprávnených a naviac sa zaviazal zaplatiť oprávneným zmluvnú pokutu v absurdnej výške 400.000.000,-Sk v prípade ak by akýmkoľvek spôsobom zasiahol do ich práv oprávnených z vecného bremena. S ohľadom na personálne prepojenie odporcu v rade 1 s odporcami v rade 2 až 5 je zákonné konštatovať rozpor zmluvy o zriadení vecného bremena so zákonom ako aj dobrými mravmi a teda dôvodne vysloviť jej absolútnu neplatnosť.

Spriaznenosť odporcov súd vyhodnotil ako nespornú nakoľko v čase uzatvorenia zmluvy o zriadení vecného bremena boli odporcovia v rade 2,3,4 spoločníkmi a konateľmi aj odporcu v rade 1 aj odporcu v rade 5. Z toho dôvodu súd vyhodnotil ako dôvodný predpoklad, že jediným dôvodom uzatvorenia zmluvy o zriadení vecného bremena bolo zriadenie nezákonnej výhody odporcov v rade 2 až 4 pre prípad vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu a neúspechu vo vylučovacej žalobe, nakoľko aj pri deklarácii vlastníctva úpadcu k predmetným nehnuteľnostiam existencia vecného bremena v dohodnutom rozsahu spôsobuje nulovú hodnotu predmetných nehnuteľností v rámci ich speňaženia v konkurznom konaní z dôvodu, že počas života odporcov v rade 2 až 4 ( až do doby smrti posledného z nich ) nemôže vlastník vykonávať žiadne z vlastníckych oprávnení k pozemkom alebo musí zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške nepomerne vyššej než je hodnota pozemkov. Súd takémuto konaniu odporcov v rade 2 až 4 neposkytol žiadnu právnu ochranu.

Vzhľadom na skutočnosť, že právoplatnými rozsudkami o zamietnutí vylučovacej žaloby bolo rozhodnuté o vlastníctve predmetných nehnuteľností úpadcom, možno tiež konštatovať, že zaťaženie pozemku odporcami na úkor úpadcu bez akejkoľvek náhrady je neprimeraným zásahom do ústavných a občianskych práv úpadcu ako vlastníka pozemku. Bezodplatnosť vecného bremena bola preukázaná samotnou zmluvou a vyplýva aj z návrhu na vklad vecného bremena do katastra, kde je to výslovne uvedené. Výkonom práv odporcov vyplývajúcich z vecného bremena dochádza k znehodnocovaniu predmetných nehnuteľností a spôsobuje nepredajnosť týchto pozemkov a keďže základným cieľom konkurzného konania je uspokojenie konkurzných veriteľov z výťažku zo speňaženia i zaťažených pozemkov, existuje dôvod na určenie, že vecné bremena nie je. Výhody na strane odporcov ako oprávnených z vecného bremena sú totiž v hrubom nepomere k povinnosti úpadcu ako povinného z vecného bremena.

Platná právna úprava vecného bremena síce pripúšťa jeho bezodplatné zriadenie avšak v prípade vecného bremena in rem výhradne z dôvodu, aby ústavné vlastnícke právo jedného vlastníka pozemku mohlo byť využité a len v rozsahu minimálneho možného obmedzenia vlastníckeho práva druhého vlastníka pozemku tak, aby bolo možné spravodlivo požadovať strpenie čiastočného obmedzenia vlastníckeho práva povinného.

Pri vecnom bremene in personam je tiež prípustné bezodplatné obmedzenie vlastníckeho práva povinného avšak z ospravedlniteľného dôvodu. Príkladom možnosti bezodplatného zriadenia vecného bremena in personam je prevod vlastníctva k nehnuteľnosti a zriadenie vecného bremena doživotného užívania nehnuteľnosti pôvodnému vlastníkovi odôvodňujúce nižšiu kúpnu cenu alebo rozhodnutie pôvodného vlastníka previesť vlastnícke právo. V prejednávanej veci však bezodplatnému zriadeniu vecného bremena v prospech odporcov v rade 2 až 5 nesvedčí žiadne predpokladateľné a odôvodniteľné zdôvodnenie jeho bezodplatnosti. Z tohto dôvodu súd vyvodil logický záver nedobromyseľnosti jeho zriadenia domnelým vlastníkom v prospech spriaznených osôb. Uvedený záver súdu podporuje aj skutočnosť, že domnelý vlastník ho na jednej strane zriadil bezodplatne a na druhej strane sa zaviazal zmluvnou pokutou vo výške vyššej ako hodnota nehnuteľností nerušiť výkon vecného bremena.

Odporcovia 3 a 4 na pojednávaní dňa 14.6.2016 navrhli doplnenie dokazovania výsluchom svedkov M. S ohľadom na vyššie uvedené odôvodnenie rozhodnutia súdu súd vyhodnotil návrh ako nedôvodný a nehospodárny a návrh zamietol.

Odporca v rade 4 požiadal taktiež na uvedenom pojednávaní súd o poskytnutie lehoty na naštudovanie spisu a ustanovenie advokáta na zastupovanie v konaní. Súd konštatoval, že odporca v rade 4 bol súdom vyzvaný na vyjadrenie k žalobe a súčasne súd zobral do úvahy jeho dlhodobý pobyt mimo územia SR a odročoval pojednávania až do doby kedy sa mohol osobne zúčastniť pojednávania. Vzhľadom na čas od podania žaloby 12.3.2010 do rozhodnutia vo veci samej 14.6.2016 mal súd za to, že doba viac ako 6 rokov bola dostačujúca nielen na naštudovanie spisu ale aj na zabezpečenie právneho zástupcu. Odporca v rade 4 naviac vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 19.1.2015 výslovne uviedol, že mu nie sú známe skutočnosti a okolnosti prejednávanej veci.

Na pojednávaní dňa 14.6.2016 prítomní odporcovia v rade 3 a 4 pri oboznamovaní so spisom uviedli po poučení súdom, že im nie je známy obsah spisu v celom žurnalizovanom rozsahu. Súd konštatuje, že v spise sa okrem žaloby a návrhov na zmenu petitu navrhovateľa nenachádzajú žiadne ďalšie vyjadrenia vo veci samej a v najväčšej časti je tvorený námietkami zaujatosti proti zákonnému sudcovi a rozhodnutiami o ich nedôvodnosti. Vzhľadom na nesporné doručenie žaloby prítomným odporcom v konaní ako aj rozhodnutí o pripustení zmeny petitu mal súd za to, že tvrdenie o neznalosti obsahu spisu je len snahou o obštrukciu konania.

Podľa ust. § 129, ods. 1 OSP dôkaz listinou sa vykoná tak, že predseda senátu alebo samosudca na pojednávaní listinu alebo jej časť prečíta alebo oznámi jej obsah; to neplatí, ak súd vo veci nenariaďuje pojednávanie alebo ak listina bola všetkým účastníkom doručená alebo ak listina alebo jej obsah nebola protistranou spochybnená.

Súd teda návrh na poskytnutie lehoty na naštudovanie spisu a na ustanovenie advokáta odporcom v rade 4 a tvrdenie odporcu v rade 3 a odporcu v rade 4, že nie sú oboznámení s obsahom spisu v celom rozsahu vyhodnotil ako zneužitie práva v snahe spôsobiť neodôvodnené prieťahy v konaní.

V rovnakom rozsahu sa v konaní viackrát vyjadril navrhovateľ.

Odporcovia v konaní v rámci vyjadrení vo veci samej opätovne vznášali námietku nedostatku aktívnej legitimácie navrhovateľa na podanie žaloby nakoľko mali za to, že konkurzné konanie vedené na tunajšom súde je nezákonné a navrhovateľ teda nemôže vykonávať práva a povinnosti správcu konkurznej podstaty úpadcu vrátane podania a vedenia konaní súvisiacich s konkurzom ( vrátane prejednávanej veci ). Súd ako nespornú vyhodnotil skutočnosť, že uznesenie o vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu vrátane uznesenia o ustanovení navrhovateľa za správcu konkurznej podstaty úpadcu sú právoplatné, vykonateľné a z toho dôvodu konštatoval nedostatok svojej právomoci posudzovať zákonnosť a dôvodnosť vyhlásenia konkurzu a teda mal aktívnu legitimáciu navrhovateľa za preukázanú.

V konaní ďalej odporcovia a spoločnosť MATTO LLC, Spojené štáty americké v zastúpení I. opätovne oznamovali súdu, že došlo k postúpeniu práv z vecného bremena odporcu v rade 5 na spoločnosť MATTO LLC. V zmysle ustanovenia ust. § 151o, ods. 1 OZ, posledná veta na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností a teda voči tretím osobám ( vrátane navrhovateľa a súdu ) je postúpenie účinné až zápisom postúpenia do katastra

nehnuteľností, k čomu preukázateľne do vyhlásenia rozsudku nedošlo. Súčasne súd poukazuje na skutočnosť, že pánom sporu je navrhovateľa a len jemu prináleží právo označovať účastníkov konania. Takže aj v prípade ak by postúpenie bolo zapísané do katastra nehnuteľností neznamenalo by to oprávnenie súdu označiť MATTO LLC ako odporcu v konaní bez výslovného návrhu navrhovateľa. Z toho dôvodu súd oznámenia odporcov ako aj spoločnosti MATTO LLC vyhodnotil ako nesúvisiace s prejednávanou vecou.

Súd z takto vykonaného dokazovania zistil, že navrhovateľ v konaní uniesol dôkaznú povinnosť a preukázal, že predmetná zmluva o zriadení vecného bremena je absolútne neplatnou v zmysle ust. § 39 z dôvodu rozporu so zákonom, obchádzania zákona a prieči sa dobrým mravom a preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Podľa ust. § 142 OSP účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa ust. § 151, ods. 1 OSP o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa ust. § 151, ods.5 OSP trovy konania určí súd podľa sadzobníkov a podľa zásad platných pre náhradu mzdy a hotových výdavkov. Určiť výšku trov môže predseda senátu alebo samosudca až v písomnom vyhotovení rozhodnutia.

Navrhovateľovi trovy konania nevznikli.

Z týchto dôvodov o trovách konania rozhodol súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia a to písomne, v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Bratislava 1. V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie musí byť podpísané a datované, musí byť predložené s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, inak budú vyhotovené kópie odvolania a jeho príloh na trovy účastníka podávajúceho odvolanie. Odvolanie proti rozsudku ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť podľa § 205, ods. 2 O.s.p. len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v §221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e/ doteraz súdom zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( §205a) f/rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona