Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16C/151/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice, pred sudkyňou JUDr. Lenkou Kostolanskou, v právnej veci navrhovateľa: CETELEM SLOVENSKO a.s., so sídlom v Bratislave, Panenská 7, IČO: 35 787 783, zast. JUDr. Helenou Strachotovou, usadenou euroadvokátkou, so sídlom Martin, Hviezdoslavova 7, proti odporcovi: N. G., L.. XX. XX. XXXX, J. G. O., C. XXX/X, P. Č. L. L. C., zast. M.T. S. C., D. P. M. D. B., o zaplatenie 799,62 eura s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 503,12 eura s úrokmi z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 503,12 eura od 03. 04. 2014 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a .

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania, pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia vo výške 37,35 eura a ostatných trov konania vo výške 12,35 eura, právnemu zástupcovi navrhovateľa, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd z r u š u j e platobný rozkaz zo dňa 24. 06. 2015 č.k. -23.

odôvodnenie:

Návrhom, doručeným súdu dňa 20. 04. 2015 sa navrhovateľ domáhal zaplatenia sumy 799,62 eura s príslušenstvom. Svoj návrh odôvodnil tým, že na základe písomnej žiadosti - návrhu na uzavretie zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 16. 03. 2013 odporcovi poskytol úver vo výške 743,28 eura na nákup spotrebného tovaru. Zmluva o úvere bola uzatvorená prijatím návrhu odporcu navrhovateľom tak, že navrhovateľ za odporcu uhradil časť kúpnej ceny tovaru zodpovedajúcu výške poskytnutého úveru a odporca tovar prevzal. Odporca sa zaviazal splatiť úver v 18 mesačných splátkach, každá vo výške 60,04 eura, splatná k 15. dňu v mesiaci, počínajúc dňom 15. 04. 2013. Odporca svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas, ktorý mu vyplýval z úverovej zmluvy, nesplnil. Navrhovateľ odporcu vyzval na úhradu zmluvnej pokuty formou automatizovaných písomných upomienok, naposledy listom zo dňa 08. 04. 2014. Dňa 02. 04. 2014 sa stal splatným dlh vo výške 799,62 eura, ako aj bola dojednaná úroková sadzba 39% ročne. S ohľadom na skutočnosť, že zmluvný úrok bol vypočítaný ku dňu predania prípadu na vymáhanie, domáhal sa navrhovateľ aj zaplatenia úroku vo výške 39% ročne zo sumy 612,95 eura od 02. 04. 2014 do zaplatenia, ako aj sa domáhal úroku z omeškania a to vo výške 5,25% ročne zo sumy 799,62 eura od 03. 04. 2014 do zaplatenia.

Súd vo veci najskôr rozhodol platobným rozkazom zo dňa 24. 06. 2015 č.k. -23, ktorý sa však nepodarilo doručiť odporcovi do vlastných rúk, nakoľko sa súdu nepodarilo zistiť, kde sa

momentálne zdržiava. Uznesením zo dňa 01. 06. 2016 č.k. -44 súd ustanovil odporcovi na ochranu jeho záujmov opatrovníčku.

Z uvedeného dôvodu súd podľa § 173 ods. 2 OSP zrušil platobný rozkaz zo dňa 24. 06. 2015 č.k. -23.

Následne vo veci súd rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 115a ods. 2 OSP v spojení s § 200ea OSP a rozsudok verejne vyhlásil podľa § 156 ods. 1 OSP dňa 15. 06. 2016.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový a právny stav:

Dňa 16. 03. 2013 uzavreli účastníci konania zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorou sa navrhovateľ zaviazal poskytnúť odporcovi spotrebiteľský úver vo výške 743,28 eura (na financovanie kúpy tovaru

- neurčene kuchynská linka, dvere) a odporca sa zaviazal poskytnutý úver vrátiť navrhovateľovi v mesačných splátkach vo výške 60,04 eura, v počte splátok 18. Úroková sadzba bola dohodnutá vo výške 39 % p. a., splatnosť prvej splátky bola dohodnutá na 15. 04. 2013, konečná splatnosť úveru na 15. 09. 2014, splatnosť mesačnej splátky bola dohodnutá na 15. deň v mesiaci. Ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) predstavovala 46,78 % a priemerná hodnota RPMN 47,29 %. Celková čiastka k zaplateniu bola vyčíslená sumou 993,42 eura. Ostatné poplatky boli uvedené v Sadzobníku poplatkov.

Z listiny zo dňa 08. 04. 2013 bolo zistené, že navrhovateľ odporcovi oznámil vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, ku ktorému pristúpil z dôvodu, že odporca poskytnutý úver nesplácal riadne a včas, a to ani po opakovaných výzvach na úhradu, a preto navrhovateľ vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru v zmysle uzatvorenej úverovej zmluvy. Okrem toho uviedol, že záväzok sa stal splatný ku dňu 02. 04. 2014 a pozostával zo sumy 799,62 eura zloženej z úverovej istiny vo výške 612,95 eura, dlžných úrokov, poplatkov a poistného vo výške 147,97 eura a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 38,70 eura.

Z výpisu z účtu odporcu bolo tiež zistené, že odporca uhradil 4 platby po 60,04 eura, teda spolu 240,16 eura. Posledná platba bola 17. 07. 2013. Okrem toho z plánu amortizácie vyplýva jednotlivý rozpis splátok, aj sumy, ktoré boli v rámci splátky hradené.

Z potvrdení, vystavených dňa 07. 06. 2016 vyplýva, že financovaná suma je vo výške 743,28 eura, uhradená suma vo výške 240,16 eura.

Náklady spojené s uplatnením pohľadávky boli vo výške 81,56 eura a pozostávali z poštovných nákladov 5,50 eura, telekomunikačných služieb 7,46 eura, mzdových nákladov 46,51 eura a ostatných režijných nákladov 22,09 eura.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 503 ods. 1, 2, 3 Obchodného zákonníka záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú. Ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky. Dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve. Úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov (v znení účinnom od 01. 01. 2013) zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

Podľa § 9 ods. 2 písm. h) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov (v znení účinnom od 01. 01. 2013) zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov (v znení účinnom od 01. 01. 2013) poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 517 ods. 1 prvá veta, ods. 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (v znení účinnom od 01. 02. 2013) výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je dôvodný v časti istiny 503,12 eura s príslušným zákonným úrokom z omeškania. Vo zvyšnej časti návrh nepovažoval za dôvodný, a preto ho zamietol. Mal za preukázané, že medzi účastníkmi konania došlo k uzatvoreniu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, z ktorej si navrhovateľ uplatňuje nárok v prebiehajúcom konaní. Uvedená skutočnosť vyplývala zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 16. 03. 2013, ktorá bola platne uzatvorená. Okrem toho v konaní nebolo sporné, že odporca si svoju zmluvnú povinnosť nesplnil riadne a včas, v dôsledku čoho došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru ku dňu 02. 04. 2014. Keďže zmluva o spotrebiteľskom úvere je zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. a to v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, musela spĺňať aj náležitosti v zmysle tohto zákona, pričom obligatórnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere je okrem iného opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje (viď. § 9 ods. 2 písm. h/ zákona o spotrebiteľských úveroch). V súlade s ustanovením § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch absencia uvedenej náležitosti nespôsobuje neplatnosť uzavretej zmluvy, avšak poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Následne z vykonaného dokazovania vyplynulo, že zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahovala riadny a zrozumiteľný údaj o opise tovaru, na ktorý sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje. Z odôvodnenia predmetného ustanovenia vyplýva, že tovar, na financovanie kúpy ktorého bol poskytnutý úver, má byť identifikovaný tak, aby nebol zameniteľný s iným tovarom rovnakého druhu. Opis tovaru uvedený v zmluve, t.j. „neurčene KUCHYNSKA LINKA, DVERE“, túto požiadavku nezameniteľnosti jeho označenia v žiadnom prípade nespĺňa, a preto je potrebné poskytnutý úver považovať za bezúročný a bez poplatkov. Vzhľadom na uvedené vznikol odporcovi záväzok vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky vo výške 503,12 eura, čo predstavuje rozdiel z požičanej sumy vo výške 743,28 eura a už uhradenej sumy vo výške 240,16 eura, nakoľko v konaní bolo preukázané, že odporca dlžnú sumu v rozsahu 503,12 eura navrhovateľovi neuhradil.

Keďže poskytnutý úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov, navrhovateľovi potom neprislúchajú ani úroky z úveru, či už v kapitalizovanej forme, t.j. vo výške 147,97 eura alebo nekapitalizovanej forme, t.j. 39% ročne zo sumy 612,95 eura od 02. 04. 2013 do zaplatenia, a preto súd návrh v týchto častiach zamietol. Rovnako tak mu nepatria ani poplatky a poistné zahrnuté v sume

147,97 eura, nakoľko zo zmluvy nie je zrejmé, či mal odporca možnosť poistné neprijať, resp. aký účel malo poistné plniť, keďže navrhovateľ si uplatňuje celú dlžnú sumu.

Pre úplnosť súd dodáva, že navrhovateľovi zmluvný úrok nepatril odo dňa účinkov zosplatnenia, a teda ak by sa aj úver považoval za riadne úročený, patrili by úroky za obdobie do 02. 04. 2013 a nie do zaplatenia, ako to nesprávne uvádzal navrhovateľ. Pritom bolo potrebné vychádzať z uznesenia ÚS IV. 476/2012 z 18. 09. 2012, v zmysle ktorého Ústavný súd SR odobril názor odvolacieho a prvostupňového súdu, podľa ktorého veriteľovi patria úroky len do splatnosti dlhu, následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť iba úroky z omeškania /§ R 59/1998, 4Obo143/1998/. Veriteľ má právo na zaplatenie zmluvných úrokov len do vyhlásenia predčasnej splatnosti s tým, že následne už právo na dohodnutý úrok z úveru nevzniká, iba právo na úrok z omeškania. V opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťažovaniu v podobe úrokov z úveru, ako i úrokov z omeškania, čo spôsobuje značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. Čo sa však týkalo úrokov z omeškania z kapitalizovaných sankcií, aj v tejto časti bol návrh navrhovateľa nedôvodný, nakoľko išlo o duplicitné sankcionovanie, čo je potrebné považovať za v rozpore s dobrými mravmi, a teda neprijateľné a neplatné.

Rovnako tak navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno ohľadom sumy 38,70 eura, predstavujúcej náklady spojené s uplatnením pohľadávky, nakoľko nezdokladoval, kedy a akým spôsobom predmetné náklady vznikli. Uvedené nezhojila ani skutočnosť, že navrhovateľ dodatočne zaslal súdu vyčíslenie nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 81,56 eura, nakoľko uvedená suma sa nezhoduje so sumou obsiahnutou v návrhu. Uvedené však nie je podstatné z toho pohľadu, že v predmetnom vzťahu ide o spotrebiteľský vzťah a spotrebiteľovi sa nemôže dávať na úhradu suma, ktorá vznikla navrhovateľovi za vedenie svojej evidencie. Ide výlučne o náklady navrhovateľa, ktoré je v zmysle svojej podnikateľskej činnosti povinný niesť.

Keďže odporca sa preukázateľne dostal do omeškania s úhradou istiny, vzniklo navrhovateľovi zo zákona právo na zaplatenie úrokov z omeškania. Výšku úrokov z omeškania určuje vykonávací predpis a to navýšením 5 percentuálnych bodov nad úrokovú sadzbu stanovenú ECB.

Odporca je preto povinný zaplatiť navrhovateľovi okrem istiny vo výške 503,12 eura aj úroky z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 503,12 eura od 03. 04. 2014 do zaplatenia, keďže omeškanie s peňažným plnením stále trvá. Dlh odporcu sa stal splatným dňom 02. 04. 2014, preto sa odporca dostala do omeškania s peňažným plnením v nasledujúci deň, t. j. 03. 04. 2014 tak, ako to správne navrhovateľ uviedol. Vo zvyšnej časti, t.j. v sume 296,50 eura, ako aj v zmluvných úrokoch vo výške 39% ročne zo sumy 612,95 eura od 02. 04. 2014 do zaplatenia a v úroku z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 296,50 eura od 03. 04. 2014 do zaplatenia súd návrh navrhovateľa zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 OSP tak, že odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania, pozostávajúcu zo sumy 12,35 eura za súdny poplatok (26% zo súdneho poplatku vo výške 47,50 eura) a zo sumy 37,35 eura za trovy právneho zastúpenia. Mal za to, že úspech navrhovateľa predstavoval 63% a neúspech 37%, t.j. celkový úspech navrhovateľa bol 26% (36 - 37), a preto nielen zo súdneho poplatku mu patrí 26%, ale aj z trov právneho zastúpenia. V poslednom podaní si právny zástupca vyčíslil trovy konania na sumu 215,69 eura, nakoľko žiadal o náhradu trov konania za tri úkony. Ako tretí úkon označil písomné podanie zaslané súdu, avšak v tomto ohľade súd uvádza, že predmetný úkon nevzhliadol za účelný, nakoľko právny zástupca navrhovateľa na predmetné vyjadrenie nebol vyzvaný. Bolo mu zo strany súdu oznámené, že súd vo veci rozhodne verejným vyhlásením rozsudku. Navyše, v podaní sú obsiahnuté skutočnosti, ktoré mal právny zástupca navrhovateľa pri zachovaní hospodárnosti konania uviesť už v návrhu na začatie konania, a preto súd nevzhliadol za dôvodné, aby priznal náhradu trov konania aj z tohto úkonu. S poukazom na uvedené ustálil, že právnemu zástupcovi navrhovateľa vznikli trovy právneho zastúpenia vo výške 143,64 eura, pozostávajúce z dvoch úkonov právnej služby (príprava a prevzatie, písomné podanie na súd) po 51,46 eura, dvoch režijných paušálom po 8,39 eura a 20% DPH a následne z tejto sumy súd priznal navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 26%, t.j. sumu 37,35 eura. Náhradu trov konania je odporca povinný zaplatiť do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku právnemu zástupcovi navrhovateľa v zmysle § 149 ods. 1 OSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch vyhotoveniach, na Okresnom súde Levice.

Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.