Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Ek/3517/2021

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: U. H. B., X. G.:XX.XX.XXXX, V. J. W. XX/ XX, XX-XXX V., J. K., právne zastúpený advokátom: JUDr Elžbieta Teresa Dutková, so sídlom Košická 56, 821 08 Bratislava - Ružinov, proti povinnému: E. F., X. G.: XX.XX.XXXX, V. J. P. XX, XXX XX B., právne zastúpený: Advokátska kancelária SLAMKA & Partners s. r. o., so sídlom Radlinského 1735/29, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 50 120 000, v mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Anton Slamka, o vymoženie pohľadávky vo výške 6179,30 Eur, vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Jaroslav Kabáč, so sídlom exekútorského úradu Trojičné námestie 191, 027 44 Tvrdošín, pod. sp. zn. 075EX 9/22, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto

rozhodol:

I. Súd exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku z a s t a v u j e.

II. Oprávnený je p o v i n n ý uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekútora vo výške 36,- Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

III. Súd povinnému p r i z n á v a voči oprávnenému náhradu trov exekučného konania vo výške 280,90 Eur, ktoré je oprávnený povinný zaplatiť k rukám právneho zástupcu povinného v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

odôvodnenie:

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 10.11.2021 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 6179,30 Eur, na základe exekučného titulu trestného rozkazu Okresného súdu Dolný Kubín č. k. -1397 zo dňa 14.05.2021, právoplatný a vykonateľný dňa 14.08.2021 (ďalej len „exekučný titul“).

2. Dňa 04.01.2022 poveril súd vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Jaroslava Kabáča, so sídlom exekútorského úradu Trojičné námestie 191, 027 44 Tvrdošín (ďalej len „súdny exekútor“), ktorý ju vedie pod sp. zn. 075EX 9/22. Upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené dňa 17.01.2022.

3. Povinný doručil dňa 20.01.2022 v zákonom stanovenej 15 dňovej lehote súdnemu exekútorovi návrh na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovenia § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku. Povinný svoj návrh na zastavenie exekúcie odôvodnil nasledovne: Pohľadávku, ktorú si oprávnená v rámci exekučného konania uplatňuje titulom náhrady bolestného priznaného súdnym rozhodnutím bola uspokojená a teda zanikla. Túto skutočnosť povinný oznámil oprávnenej mailom dňa 21.09.2021 s tým, že zaplatenie tejto sumy preukázal listinnými dôkazmi. Pohľadávku oprávneného v mene povinného bola zaplatená od subjektu GENERALI ako poisťovateľa povinného. Oprávnený resp. poškodený si však nechce uvedomiť, že právny titul na vymoženie pohľadávky z titulu bolestného zanikol zaplatením tejto sumy od GENERALI, ktorá celú pohľadávku oprávneného uhradila a preto existujú skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti tohto titulu. Povinný mal so spoločnosťou GENERALI pre dané riziko

dojednané povinné zmluvné poistenie motorového vozidla, ktoré sa vzťahuje na škody spôsobené prevádzkou vozidla na majetku, zdraví či živote tretích osôb. Povinný má teda za to, že si riadne splnil povinnosť nahradiť škodu z titulu bolestného vo výške 6179,30 Eur, ktorú si v rámci exekučného konania uplatňuje oprávnený. V prospech oprávneného bola zo strany jeho poisťovateľa vyplatená dňa 16.07.2020 suma vo výške 4000,00 Eur a dňa 28.09.2020 doplatok vo výške 4104,00 Eur z titulu bolestného. Z uvedeného vyplýva, že oprávnený sa bezdôvodne obohatil, ktoré bezdôvodné obohatenie vo výške 1924,70 Eur by mal v zmysle ustanovení vydať. Naopak oprávnený miesto toho uplatňuje v rámci tohto exekučného konania už uspokojenú pohľadávku. Povinný túto skutočnosť oznámil oprávnenému pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie, pričom ju poučil o tom, že v prípade ak sa oprávnený aj napriek tejto skutočnosti bude domáhať v exekučnom konaní, bude znášať trovy, ktoré vzniknú exekútorovi ako aj povinnému v dôsledku nezákonného vedenia exekúcie. Podľa povinného nezáleží na tom, či bola dlžná suma priznaná súdom zaplatená konkrétne povinným alebo prostredníctvom poisťovne, ale dôležitý je právny titul odôvodňujúci prijaté plnenie. Na základe uvedených dôvodov žiadal povinný exekúciu zastaviť a priznať povinnému nárok na náhradu trov konania.

4. Oprávnený vo vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 02.06.2022 uviedol, že nie je pravda, že oprávnený si uplatňuje nárok titulom náhrady bolestného. V exekučnom titule súd uložil povinnému „povinnosť nahradiť škodu vo výške 6179,30 Eur“, pričom so zvyškom nároku na náhradu škody odkázal oprávneného na civilný proces. Z rozhodnutia trestného súdu je zrejmé, že nárok priznal len čiastočne. na účely trestného konania priamo definuje škodu ako ujmu na majetku alebo právach poškodeného alebo jeho inú ujmu, ktorá je v príčinnej súvislosti s trestným činom, bez ohľadu na to, či ide o škodu na veci alebo na právach a poškodeného ako osobu, ktorej bolo trestným činom ublížené na zdraví, spôsobená majetková, morálna alebo iná škoda alebo boli porušené či ohrozené jej iné zákonom chránené práva alebo slobody; zákon priznáva poškodenému právo uplatniť si nárok na náhradu škody v tzv. adhéznom konaní, ktoré je súčasťou trestného konania a zároveň je v zmysle ustanovenia poškodený oprávnený navrhnúť, aby súd v odsudzujúcom rozsudku uložil obžalovanému povinnosť nahradiť túto škodu. Podľa názoru oprávneného nie je pravdou, že výplatou súm zo strany poisťovni vo výške 4000,00 Eur a 4104,00 Eur (spolu 8104,00 Eur) sa oprávnená bezdôvodne obohatila v sme rozdielom medzi plnením poisťovni a trestným rozkazom uloženou povinnosťou povinnému. Oprávnený od poisťovni obdržal doteraz celkovú sumu 25995,63 Eur a to platbami: dňa 16.07.2020 - 4000,00 Eur, dňa 28.09.2020 - 4104,00 Eur, dňa 15.12.2020 - 2433,68 Eur, dňa 05.01.2021 - 8122,97 Eur, 11.01.2021 - 776,74 Eur, dňa 26.02.2021 - 5753,68 Eur, dňa 04.03.2021

- 706,65 Eur a dňa 10.05.2021 - 97,91 Eur. Je síce pravdou, že správca škody je poistený v Generali poisťovňa, a. s., ale z prehľadu platieb už poskytnutých oprávnenému je zrejmé a preukázané, že v rámci sumy 25995,63 nie je zahrnutá aj suma náhrady škody stanovená Trestným rozkazom. Podotýkame, že uvedená platba bola jasne a zrejme stanovená súdnym rozhodnutím, povinný voči jej výške nenamietal zákonným spôsobom. Táto suma zo strany poisťovni nepodliehala povinnosti dodatočne predkladať doklady ani nepodlieha šetreniu poisťovni potrebnému na zistenie rozsahu povinnosti poskytnúť plnenie. Máme za to, že poisťovňa plní povinnosti voči oprávnenému na základe svojich vnútorných ako aj všeobecne záväzných predpisov, ale v doteraz poskytnutých dávkach nie je zahrnutá suma 6179,30 Eur. Napokon je otázne, či poistná zmluva, platná medzi povinným a poisťovňou obsahuje príslušné dojednania na tento druh poistenia a náhrady. Podľa názoru oprávneného v neposlednom rade, s odkazom na odôvodnenie skutku povinného v Trestnom rozkaze „..... nesprávnou technikou jazdy a prekročením rýchlosti o 21km/h došlo k strate smerovej stability vozidla, k vzniku šmyku, v dôsledku čoho prešiel do protismerného jazdného pruhu, kde narazil do protiidúceho vozidla...“ je pravdepodobné, že poisťovňa uplatnila výluku z poistenia zodpovednosti, titulom hrubej nedbanlivosti povinného, pričom hrubou nedbanlivosťou sa rozumie konanie alebo opomenutie poisteného, pri ktorom musel byť vznik škody predpokladaný alebo očakávaný a poistený vedel či vedieť mal, že pri takomto konaní alebo opomenutí škoda vznikne, pretože povinný svojím konaním s nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví, závažnejším spôsobom konania - porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona. Na základe uvedené oprávnený navrhol návrh povinného v plnom rozsahu ako nedôvodný zamietnuť.

5. Súdny exekútor predložil návrh povinného na zastavenie exekúcie spolu s vyjadrením oprávneného dňa 07.02.2022 na rozhodnutie, pričom k návrhu sa nevyjadril.

6. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len

„Exekučný poriadok), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku.

7. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

8. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

9. Podľa § 61l ods. 3 prvá veta Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátanie určenia ich výšky; inak návrh zamietne.

10. Podľa o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len ako „zákon o povinnom zmluvnom poistení“), poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

11. Podľa § 4 ods. 2 zákona o povinnom zmluvnom poistení, poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b) alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie, d) ušlého zisku.

12. Podľa § 4 ods. 3 zákona o povinnom zmluvnom poistení, poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil príslušným subjektom uplatnené, preukázané a vyplatené náklady zdravotnej starostlivosti, nemocenské dávky, dávky nemocenského zabezpečenia, úrazové dávky, dávky úrazového zabezpečenia, dôchodkové dávky, dávky výsluhového zabezpečenia a dôchodky starobného dôchodkového sporenia, ak poistený je povinný ich nahradiť týmto subjektom.

13. Podľa § 4 ods. 4 zákona o povinnom zmluvnom poistení, poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.

14. Podľa § 11 ods. 7 zákona o povinnom zmluvnom poistení, poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.

15. Podľa § 15 ods. 1 zákona o povinnom zmluvnom poistení, náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.

16. Exekučný súd v konaní povinného na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t. j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Ustanovenie §61k

ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktoré vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia byť v ňom uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia.

17. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že slovenský právny poriadok vychádza zo starej rímsko- právnej zásady - ten, kto utrpí škodu ju musí v zásade aj znášať (lat. casum sensit dominus). Bezhraničné uplatňovanie tejto zásady je však spoločensky ako aj právne neakceptovateľné a neudržateľné. Z uvedeného dôvodu slovenský právny poriadok (rovnako ako aj iné právne poriadky iných štátov) upravujú situácie, kedy sa zodpovednosť znášať škodu ako nepriaznivého následku prenáša na inú osobu - na škodcu. Základným predpokladom na prenos zodpovednosti za škodu na inú osobu je existencia protiprávneho úkonu, škody (resp. ujmy všeobecne), príčinná súvislosť medzi ujmou a protiprávnym konaním (inak tiež kauzálny nexus) a zavinenie. Súd pri rozhodovaní o škode a jej výške (bez ohľadu na to či ide o rozhodovanie súdom v civilnom konaní alebo trestným súdom v rámci konania adhézneho) je povinný spoľahlivo ustáliť vyššie uvedené (štyri) predpoklady.

18. V súlade s vyššie uvedeným vydal Okresný súd Dolný Kubín exekučný titul, ktorým uznal povinného vinným zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví a zaviazal povinného na zaplatenie poškodenému (oprávnenému) škodu vo výške 6179,30 Eur. So zvyškom škody odkázal poškodeného na civilné konanie. Ak teda hovoríme o škode vo výške 6179,30 Eur, ktorá bola oprávnenému priznaná exekučným titulom, možno spoľahlivo dospieť k záveru, že pôjde o minimálnu výšku škody spôsobenej povinným, ktorá bola v konaní vedenom pred Okresným súdom Dolný Kubín spoľahlivo zistená. So zvyškom škody bol oprávnený odkázaný na civilné konanie. Celková výška skutočnej škody teda spoľahlivo ustálená nebola, resp. exekučnému súdu nebol predložený exekučný titul, ktorý by dokazoval opak. Pojem škoda a ujma nemožno čisto z výkladového hľadiska stotožňovať, ich obsah je totiž diametrálne odlišný, no často sa tak deje a pojmy sa navzájom zamieňajú. Ak teda súd v tomto rozhodnutí používa pojem škoda, má sa na mysli ujma v širšom a užšom zmysle, inak tiež ujma na zdraví či živote a škoda v majetkovej sfére poškodeného.

19. Pri vzniku škody sa uhrádza celá skutočná škoda (damnum emergens) a ušlí zisk. Platná právna úprava rozsahom náhrady škody stanovuje, v akej výške má škodca povinnosť nahradiť škodu. Na otázku čo spadá do pojmu slova škoda zákon odpoveď nedáva. Pod pojmom skutočná škoda však možno rozumieť ohodnotenie všetkého toho, na čom poškodenému vznikla škoda, a to v celkovej, spoľahlivo zistenej výške. Týmto sa tak vypĺňa chýbajúce vymedzenie objektu škody. Súčasná úprava sa najprv zaoberá rozsahom náhrady škody a až potom spôsobom jej náhrady ( a nasl. ). Z príslušných ustanovení možno spoľahlivo dospieť k záveru, že skutočnú škodu nemožno obmedziť len na škodu spôsobenú na veciach (na majetku). Pod pojem tzv. skutočná škoda treba zahrnúť aj škodu, ktorú poškodený utrpel na iných majetkových právach, alebo aj ujmu, ktorú poškodený utrpel na zdraví, resp. na živote. Pokiaľ ide o škodu spôsobenú na veciach, resp. na majetkových právach, uhrádza sa to, o čo sa zmenšil alebo inak znehodnotil majetkový stav poškodeného. Pri škode, resp. ujme na zdraví sa odškodňujú vytrpené bolesti a vzniknuté sťaženie spoločenského uplatnenia, strata na zárobku, strata na dôchodku, náklady liečenia a uhrádza sa jednorazové vyrovnanie. Škodu spôsobenú poškodenému vytrpenými bolesťami možno celkom spoľahlivo vyčísliť, a to na základe bodového ohodnotenia (podľa ) znaleckým posudkom.

20. Škoda je v každom konkrétnom prípade definovaná osobitnými skutkovými okolnosťami za ktorých vznikla. Na ich základe možno následne hovoriť o škode, ktorá vznikla na majetku či zdraví a živote poškodeného, pričom tie sa navzájom nevylučujú, inak povedané, nie je vylúčené, aby jednou škodovou udalosťou vznikla škoda majetková aj nemajetková. Pri spôsobení škody je tak nevyhnutné skúmať rozsah škody, obsah škody, spôsob jej náhrady a na ich základe spoľahlivo ustáliť titul náhrady škody. Exekučný súd si na účel riadneho ustálenia titulu náhrady škody, ktorá bola priznaná v rámci exekučného titulu vyžiadal od Okresného súdu Dolný Kubín súčinnosť. Zo spisového materiálu Okresného súdu Dolný Kubín vedenom pod sp. zn. a z vyšetrovacích spisov jednoznačne vyplynulo, že škoda, ktorá bola predmetom skúmania v rámci trestného konania a následne konania pred súdom má

povahu nemajetkovej ujmy poškodeného spočívajúcej v bolestiach vytrpených poškodením. Tá bola spoľahlivo ustálená bodovým ohodnotením na základe znaleckého posudku v celkovej výške 6179,30 Eur (č.l. 1218 sp. zn. ). Tvrdenia oprávneného, že škoda, ktorú si uplatnil v rámci exekučného konania, a ktorá bola priznaná exekučným titulom, nemá povahu bolestného, sa tak nezakladajú na pravde.

21. Z vyjadrení oprávneného a povinného a z dokladov predložených súdu povinným mal súd za preukázané, že povinný mal pre prípad vzniku škody uzavreté povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu. Zo zmluvy o poistení zodpovednosti za škodu má poistený právo, aby za neho poisťovateľ v prípade poistnej udalosti podľa poistných podmienok nahradil škodu, za ktorú poistený zodpovedá, bez ohľadu na to, či ide o škodu na zdraví, živote či majetku. Takto uzavretý zmluvný vzťah medzi poistencom a poisťovateľom však nezakladá priami nárok poškodeného domáhať sa plnenia od poisťovne. Inak povedané, zodpovednosť za škodu spôsobenú konkrétnou osobou sa nepresúva na iný subjekt. Rozsah plnenia poisťovateľa a jednotlivé druhy náhrad konkretizujú príslušné ustanovenia zákona o povinnom zmluvnom poistení a . Poisťovňa v súlade s uvedeným poskytuje plnenie vo svojom mene, ale na účet povinného (za povinného ako poisteného). Poskytnutie plnenia zo strany poisťovne priamo poškodenému tak treba nevyhnutne vnímať ako plnenie poisteného samotného.

22. V prejednávanom prípade možno nepochybne ustáliť, že minimálna výška skutočnej škody, ktorá poškodenému vznikla, bude najmenej vo výške sumy vyplatenej poškodenému zo strany poisťovne škodcu (povinného), ktorá na finančnom trhu, resp. trhu poisťovníctva pôsobí ako subjekt za účelom dosahovania zisku. Jednoducho povedané, poisťovňa by nevyplácala poistné plnenie vo výške väčšej ako je nevyhnutné, ergo poskytne poistné plnenie spoľahlivo vyčíslené likvidáciou poistnej udalosti. Súd mal zo spisového materiálu dostatočne za preukázané, že poisťovňa povinného poukázala oprávnenému opakovane viaceré sumy v celkovej výške 25995,63 Eur (náhrada za bolestné, stratu zárobku, náklady spojené s liečením, vecná škoda, sťaženie spoločenského uplatnenia, náklady zdr.. a soc. poistovni), pričom len za vytrpené bolesti bolo poškodenému poisťovňou plnené vo výške minimálne 8104,00 Eur, čo niekoľkonásobne prekračuje sumu priznanú exekučným titulom. Súd má tak za to, že pohľadávka oprávneného bola uhradená. Výkladom a contrario by sme totiž dospeli z k záveru, že povinný by mal uhradiť pohľadávku oprávneného duplicitne.

23. Zároveň sa súd však nestotožňuje s právnym názorom povinného a síce, že plnenie poisťovne povinného nad rozsah sumy uvedenej v exekučnom titule zakladá bezdôvodné obohatenie. V uvedenom prípade totiž skutočne existuje právny dôvod plnenia poisťovne - vznik poistnej udalosti, resp. vznik škody vo sfére oprávneného, a to na základe zmluvného vzťahu uzavretého medzi povinným a poisťovňou. Za situácie, kedy celková výška skutočnej škody nebola spoľahlivo ustálená záväzným rozhodnutím súdu, je poisťovňa povinná plniť minimálne vo výške sumy uloženej exekučným titulom. Horná hranica takto poskytnutého plnenia ohraničená nie je. Nič by pri tom nemenila ani skutočnosť, kedy súd právoplatne rozhodol aj „zvyšku“ škody, teda o celkovej výške skutočnej škody. Poisťovňa v takýchto prípadoch totiž plní v súlade so závermi z likvidácie poistnej udalosti. Výška škody likvidovanej v rámci poistnej udalosti môže byť vyššia či nižšia ako škoda, ktorú zistí súd v rámci dokazovania. Ako už však súd vyššie poukázal, poisťovňa je povinná (za podmienky, že sú naplnené predpoklady poskytnutia plnenia poisťovňou za poisteného) poskytnúť plnenie v miere nie menšej, ako ustanovuje právoplatné rozhodnutie súdu.

24. Aplikujúc príslušné ustanovenia zákona o povinnom zmluvnom poistení - poisťovňa poskytne poškodenému plnenie v prípade vzniku škody, za ktorú poistený zodpovedá. Toto poistné plnenie v zásade nekráti. Totiž v prípade, ak nastane osobitná situácia, ktorú možno poistenému vo väčšej či menšej miere pripísať, má poisťovňa právo na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti priamo od poisteného (ustanovenia § 12 a nasl. zákona o povinnom zmluvnom poistení). Argumentáciu oprávneného o možnom uplatnení výluky z poistenia zodpovednosti za škodu tak prijať nemožno.

25. Odhliadnuc od uvedeného, podstata prejednávaného prípadu tkvie v tom, či plnením poisťovne skutočne došlo k uhradeniu pohľadávky oprávneného. Súd mal vzhľadom na argumenty prezentované v bodoch vyššie za preukázané, že poisťovňa za povinného poskytla poškodenému (oprávnenému) poistné plnenie, čo zhodne tvrdil aj oprávnený (o.i. aj titulom bolestného), toto plnenie bolo niekoľkonásobne vyššie ako suma priznaná exekučným titulom, z čoho súd dospel k záveru, že škoda spôsobená povinným bola v nevyhnutnej miera nahradená, spôsobujúca zánik vymáhaného nároku.

Súd preto exekúciu v súlade s § 61k ods. 1 písm. a) v spojení s § 61l ods. 3. Exekučného poriadku zastavil. (výrok I.)

26. Podľa § 195 Exekučného poriadku, trovami exekučného konania sú trovy exekútora, trovy účastníkov exekučného konania a trovy štátu.

27. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena a náhrada paušálnych výdavkov a nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania, ktoré nie sú kryté paušálnymi výdavkami. Výška odmeny exekútora pri exekúcii na vymoženie práva na peňažné plnenie sa určí ako percento z vymoženého plnenia a nemôže presiahnuť výšku vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.

28. Podľa § 197 ods. 2 Exekučného poriadku, ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrada výdavkov o daň z pridanej hodnoty.

29. Podľa § 198 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku, ak došlo k zastaveniu exekúcie, patrí exekútorovi náhrada výdavkov, ktorú znáša účastník konania povinný platiť trovy exekútora podľa tohto zákona.

30. Podľa § 199c ods. 1 prvej vety Exekučného poriadku, ak sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako pre vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému pričítať, alebo z dôvodu, pre ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, platí trovy podľa § 198 ods. 2 oprávnený.

31. Podľa § 199c ods. 4 Exekučného poriadku, v ostatných prípadoch platí trovy exekútora povinný, a to splnením vymáhaného nároku alebo tým, že strpí ich uspokojenie zo svojho majetku podliehajúceho exekúcii.

32. V súlade s citovanými ustanoveniami Exekučného poriadku ako aj Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, súd rozhodol o trovách exekútora tak, že na ich náhradu zaviazal oprávneného. Súd prihliadol predovšetkým na základnú zásadu vyjadrenú v ustanovení Exekučného poriadku, ktorou je, že súdnemu exekútorovi patrí náhrada paušálnych výdavkov. Exekúcia proti povinnému bola ukončená zastavením z dôvodu zániku vymáhaného nároku. Dôvod zastavenia exekúcie možno pričítať oprávnenému v rozsahu podaného návrhu na vykonanie exekúcie. Keby návrh podaný nebol, súdnemu exekútorovi by nárok na náhradu paušálnych výdavkov nevznikol. Z uvedených dôvodov súd podľa Exekučného poriadku zaviazal na náhradu paušálnych výdavkov súdneho exekútora oprávneného vo výške 36,- Eur s DPH (30,- Eur náhrada paušálnych výdavkov + 20% DPH vo výške 6,- Eur) tak, ako je uvedené vo výroku II. tohto uznesenia.

33. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.

34. Podľa § 199e Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene. Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.

35. Povinný si v návrhu na zastavenie exekúcie uplatnil nárok na náhradu trov exekučného konania. Vzhľadom na uvedené vyššie citované ustanovenia Exekučného poriadku o trovách účastníkov konania povinnému priznal trovy právneho zastúpenia v súvislosti s podaným návrhom na zastavenie exekúcie vo výške 280,90 Eur (odmena za 2 právne úkony - prevzatie a príprava zastúpenia vo výške 105,41 Eur spolu s režijným paušálom vo výške 11,63 Eur za rok 2022; písomné podanie vo veci samej vo výške 105,41 Eur spolu s režijným paušálom vo výške 11,63 Eur za rok 2022, t. j. 234,08 Eur + 20% DPH =

280,90 Eur), pričom tieto súd zaviazal oprávneného zaplatiť k rukám právneho zástupcu povinného, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. (výrok III.)

36. Oprávnený ani povinný si nárok na náhradu trov konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie neuplatnil, preto súd o trovách oprávneného nerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.