Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_6Cr-1-2016.pdf
PDF · 106.69 KB
Case nature
Area
Subarea
6Cr/1/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš, samosudkyňou JUDr. Ivetou Žiškovou, v právnej veci žalobcu T. K., Z.. XX. XX. XXXX, B. E. K. XX, proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o, so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto
rozhodol:
Súd z r u š u j e rozhodcovský rozsudok, vydaný Slovenským arbitrážnym súdom, zriadeným Asociáciou Slovenských arbitrážnych súdov z. z. p. o., so sídlom Krížna 56, Bratislava, rozhodcom JUDr. Františkom Svatuškom, pod sp. zn. 285/07/2015 zo dňa 04. 02. 2016.
Žalobcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Žalobou, doručenou súdu dňa 01. 04. 2016, žalobca žiadal, aby súd zrušil rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom Slovenský arbitrážny súd, zriadený pri Asociácii slovenských arbitrážnych súdov v záujmovom združení právnických osôb, so sídlom Krížna 56, Bratislava, pod sp. zn. 285/07/15 zo dňa 04. 02. 2016. Žalobu odôvodnil tým, že spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobsahuje zákonom ustanovené náležitosti podľa § 3 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, alebo je tu iný dôvod neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy. Tvrdil, že v rozhodcovskom konaní nebol správne zistený skutkový stav, rozhodcovský súd mal rozhodnúť v rozpore s ustanoveniami Všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa. Rozhodcovským rozsudkom bol zaviazaný na plnenie, ktorého povahu považuje za objektívne nemožnú, právom nedovolenú, alebo odporujúcu dobrým mravom. Výkon rozhodcovského rozsudku by podľa názoru žalobcu bol v rozpore s verejným poriadkom Slovenskej republiky a rozhodcovský rozsudok vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný, ktorému žaloba bola doručená na vyjadrenie dňa 20. 04. 2016, sa k tejto nevyjadril a bez ospravedlnenia sa neustanovil ani na pojednávanie nariadené vo veci na deň 14. 06. 2016. V súlade s ustanovením § 101 ods. 2 O. s. p. súd preto rozhodol aj v neprítomnosti žalovaného, pričom prihliadol na obsah spisu a vykonané dôkazy.
Žalobca zotrval na podanom návrhu, ktorému žiadal v celom rozsahu vyhovieť. Uviedol, že požiadal o úver žalovaného z dôvodu, že sa ocitol vo finančnej tiesni, a nakoľko mal vo Všeobecnej úverovej banke štyri úvery spolu vo výške 9 000,- eur, žiadna banka mu už nechcela požičať. O poskytnutí úveru rokoval v kancelárii žalovaného, ktorú mal zriadenú v Liptovskom Mikuláši v obchodnom dome Prior, pričom komunikoval s K. U.. Táto ho informovala o možnosti poskytnutia úveru, poučila ho o tom, že po splatení úveru je potrebné zmluvu zrušiť, pretože inak by mu žalovaný stále prisúval finančné prostriedky a on by ich musel splácať. Tvrdil, že K. U. mu vyslovene uviedla, že podmienkou toho, aby dostal úver, je podpísanie rozhodcovskej zmluvy. Text tejto listiny si žalobca neprečítal a poprel, že by bol poučený o tom, že rozhodcovskú zmluvu nemusí podpísať. Naopak, bolo mu vyslovene povedané, že ak rozhodcovskú zmluvu nepodpíše, peniaze nemôže dostať. Žalobca potvrdil, že podpis v kolónke „podpis
dlžníka“ na Rozhodcovskej zmluve č. 8500026662 zo dňa 14. 06. 2013 aj na Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru č. zmluvy 8500026662, zo dňa 14. 06. 2013, je jeho vlastnoručným podpisom. Uviedol, že asi s odstupom dvoch dní po podpísaní týchto listín, mu v kancelárii v Liptovskom Mikuláši v hotovosti boli vyplatené finančné prostriedky. Nebola mu však vyplatená celá suma 1 500,-eur, ale žalovaný si z tejto sumy stiahol asi 160,-eur s odôvodnením, že sa jedná o akúsi úrokovú sadzbu. Uvedený úver následne splácal, tvrdil, že splatil viac, ako mu bolo požičané. Žalobca poukázal na svoju nepriaznivú sociálnu situáciu, nakoľko poberá dôchodok len vo výške 280,- eur a nakoľko z týchto peňazí nedokáže vyžiť, chodí brigádovať do hory. Žije sám v rodinnom dome, ktorého nie je vlastníkom, má tam len právo doživotného bývania. Užíva len polovicu tohto domu (na druhej polovici domu spadla strecha).
Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že žalovaný v procesnom postavení žalobcu, podal dňa 23. 07. 2015 na Slovenskom arbitrážnom súde zriadenom pri Asociácii slovenských arbitrážnych súdov, Krížna 56, Bratislava, IČO: 45744939, (ďalej len „spotrebiteľský rozhodcovský súd“), žalobu proti T. K., v ktorej sa domáhal priznania istiny 1 752,34 eur, zmluvnej pokuty vo výške 0,04 % denne a úrokov z omeškania vo výške 0,55 % ročne zo súm uvedených v žalobnom petite, Uplatnil si tiež náhradu nákladov spojených s mimosúdnym uplatnením pohľadávky vo výške 107,67 eur, trovy rozhodcovského konania vo výške 32,40 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 215, 34 eur. Súčasťou rozhodcovského spisu Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluva o revolvingovom úvere č. 8500026662 a Rozhodcovská zmluvu č. 8500026662, ktorú podpísal T. K. dňa 14. 06. 2013 v Liptovskom Mikuláši a PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o. v Bratislave dňa 18. 06. 2013. K zmluve je pripojená aj zmluvné dojednania PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., (ktoré však účastníci zmluvy nepodpísali), oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi a karta klienta. Spotrebiteľský rozhodcovský súd vyzval žalovaného T. K. na podanie žalobnej odpovede výzvou zo dňa 19. 08. 2015, ktorá mu bola doručená dňa 08. 09. 2015. Na túto výzvu žalovaný nereagoval a následne rozhodca JUDr. František Svatuška rozhodol dňa 04. 02. 2016 rozhodcovským rozsudkom sp. zn. 285/07/15, ktorým zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi do 3 dní od právoplatnosti rozsudku sumu 1 752,34 eur, zmluvnú pokutu vo výške 0,04 % denne a úrok z omeškania vo výške 0,55 % ročne zo sumy 80,37 eur od 01. 07. 2014 do 02. 07. 2014, zo sumy 79,77 eur od 01. 10. 2014 do 07. 10. 2014, zo sumy 79,57 eur od 01. 11. 2014 do 17. 11. 2014, zo sumy 64,57 eur od 18. 11. 2014 do 15. 02. 2015, zo sumy 80,37 eur od 01. 12. 2014 do 15. 02. 2015, zo sumy 64,57 eur od 16. 02. 2015 do 15. 03. 2015, zo sumy 80,37 eur od 01. 01. 2015 do 15. 03. 2015, zo sumy 64,57 eur od 16. 03. 2015 do 15. 04. 2015, zo sumy 80,37 eur od 01. 02. 2015 do 15. 04. 2015, zo sumy 64,57 eur od 16. 04. 2015 do 14. 05. 2015, zo sumy 1 848,51 eur od 10. 02. 2015 do 14. 05. 2015, zo sumy 1 832,71 eur od 15. 05. 2015 do 15. 06. 2015, zo sumy 1 752,34 eur od 16. 06. 2015 do zaplatenia tak, že tento úrok z omeškania a táto zmluvná pokuta spolu neprevýšia sumu 1 500,- eur a odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom celková suma tohoto úroku z omeškania a tejto zmluvnej pokuty dosiahne sumu 1 500,- eur len 5,05 % ročný úrok z omeškania zo sumy 1 752,34 eur do zaplatenia, náhradu nákladov spojených s mimosúdnym uplatnením pohľadávky vo výške 107,67 eur, trovy rozhodcovského konania vo výške poplatku za rozhodcovské konanie 32,40 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 215,34 eur. Rozhodcovský rozsudok bol žalovanému doručený dňa 29. 03. 2016.
Podľa § 45 ods. 1 písm. e/, i/, j/ zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou proti druhému účastníkovi na súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku, ak e) spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 3 alebo je tu iný dôvod neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, i) stály rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, j) rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je svojou povahou objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
Podľa § 46 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z. z., žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote troch mesiacov odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi spotrebiteľského rozhodcovského konania. Ak účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku a rozhodcovský rozsudok bol opravený podľa § 42, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.
Podľa § 73 ods. 5 zákona č. 335/2014 Z. z., rozhodcovská zmluva medzi spotrebiteľom a dodávateľom uzavretá pred 1. januárom 2015 odkazujúca na rozhodovanie pred stálym rozhodcovským súdom podľa
predpisov účinných do 31. decembra 2014 zakladá právomoc stáleho rozhodcovského súdu zriadeného podľa tohto zákona, ak bol zriaďovateľ stáleho rozhodcovského súdu podľa predpisov účinných do 31. decembra 2014 v čase podávania žiadosti členom zriaďovateľa stáleho rozhodcovského súdu podľa tohto zákona (ďalej len "nástupnícky stály rozhodcovský súd"). Členmi zriaďovateľa nástupníckeho stáleho rozhodcovského súdu musia byť v čase podávania žiadosti aspoň traja zriaďovatelia stálych rozhodcovských súdov, ktorí vykonávali činnosť aspoň 24 mesiacov pred účinnosťou tohto zákona, ak nejde o zriaďovateľa, ktorý má podľa osobitného predpisu povinnosť zriadiť a na vlastné náklady udržiavať stály rozhodcovský súd.
Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že žalobca a žalovaný uzatvorili Rozhodcovskú zmluvu dňa 18. 06. 2013, teda podľa predpisov účinných do 31. 12. 2014 (podľa vtedy platného zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov). V bode 5 Rozhodcovskej zmluvy bolo upravené, že akékoľvek spory medzi zmluvnými stranami, vyplývajúcimi alebo súvisiacimi s ustanoveniami Zmluvy o revolvingovom úvere, budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní, alebo v rozhodcovskom konaní pred niektorým z uvedených súdov a to Slovenský arbitrážny súd, zriadený Slovak Arbitration Court, s. r. o., IČO: 44 130 481, so sídlom v Bratislave, alebo Victoria, rozhodcovský súd v Banskej Bystrici, zriadený pri Victoria legal arbiter, s. r. o, IČO: 44 826 460, so sídlom v Banskej Bystrici. Výber rozhodcovského súdu, ktorý bude oprávnený vec prejednať a rozhodnúť, mal spočívať na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh. Asociácia slovenských arbitrážnych súdov, ktorej členmi je Slovak Aribtration Court, s. r. o., Rozhodcovský súd Lučenec, s. r. o. a Justice EU, s. r. o., zriadila Slovenský arbitrážny súd, ktorému Ministerstvo spravodlivosti SR udelilo povolenie SR 002 a dňa 19. 03. 2015 bol zapísaný do zoznamu stálych rozhodcovských súdov. Podľa čl. III bod 4 Štatútu Slovenského arbitrážneho súdu, Stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného pri Záujmovom združení právnických osôb Asociácia Slovenských arbitrážnych súdov, Krížna 56, Bratislava, IČO: 45 744 939, do právomoci rozhodcovského súdu patrí rozhodovanie spotrebiteľských sporov, ak jeho právomoc vyplýva z rozhodcovskej zmluvy uzavretej písomne medzi zmluvnými stranami alebo z rozhodcovskej doložky k zmluve, ktoré boli uzatvorené v súlade s právnymi predpismi účinnými v čase jej uzavretia pred účinnosťou zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní (ZSRK) a zo spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, písomne uzavretej medzi dodávateľom a spotrebiteľom podľa ZSRK. Vzhľadom na uvedené skutočnosti mal súd preukázané oprávnenie Slovenského arbitrážneho súdu na rozhodovanie spotrebiteľských sporov. Rozhodcovský súd však je oprávnený prejednávať spotrebiteľské spory iba za predpokladu, že došlo k platnému uzavretiu rozhodcovskej zmluvy.
V predmetnej veci spotrebiteľský rozhodcovský súd odvodzoval svoju právomoc z Rozhodcovskej zmluvy č. 8500026662, uzatvorenej dňa 18. 06. 2013.
Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobca požiadal žalovaného o poskytnutie revolvingového úveru dňa 14. 06. 2013, kedy zároveň podpísal aj Rozhodcovskú zmluvu č. 8500026662. Podľa výpovede žalobcu, listinu podpísal bez toho, aby si prečítal jej obsah, pričom bol poučený K. U., že podmienkou poskytnutia úveru je podpísanie Rozhodcovskej zmluvy, čo je však v rozpore s bodom 2 Rozhodcovskej zmluvy. Súd uveril výpovedi žalobcu, nakoľko nie je pravdepodobné, že by sám žalobca inicioval podpísanie Rozhodcovskej zmluvy a že by k podpísaniu tejto zmluvy pristúpil aj za predpokladu, ak by mu bolo vysvetlené, že peniaze dostane bez ohľadu na to, či ju podpíše alebo nie.
Podľa § 52 Občianskeho zákonníka (ďalej len „Obč. zák.“) v znení platnom ku dňu 18. 06. 2013, (1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. (3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1, 2, 3 Obč. zák. v znení platnom ku dňu 18. 06. 2013,
(1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. (2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. (3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 3 ods. 1 Obč. zák. v znení platnom ku dňu 18. 06. 2013, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa § 2 písm. a/, b/, d/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom ku dňu 18. 06. 2013 (ďalej „ZSÚ“), Na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 9 ods. 1 ZSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu.
Podľa § 9 ods. 2 písm. i/, j/ a k/ ZSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
Podľa § 11 ods. 1, písm. a/, b/ ZSÚ, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y). Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným zo Zmluvy o revolvingovom úvere je vzťahom spotrebiteľským, nakoľko žalovaný ju uzatvoril v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti so žalobcom ako fyzickou osobou, nepodnikateľom. Na daný vzťah sa preto použijú ustanovenia spotrebiteľského práva v širšom zmysle slova podľa Občianskeho zákonníka. Aj keď zmluva o úvere je absolútnym obchodom, ustanovenia Obchodného zákonníka by bolo možné použiť iba za predpokladu, ak by táto právna úprava bola pre spotrebiteľa výhodnejšia, ako úprava podľa Občianskeho zákonníka.
Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z. z., spotrebiteľským sporom je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom, vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou. Spotrebiteľské spory môžu byť v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní rozhodované len na základe
spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy podľa § 3 a len spotrebiteľská rozhodcovská zmluva podľa § 3 môže založiť právomoc stáleho rozhodcovského súdu v spotrebiteľských sporoch.
Rozhodcovská zmluva, z ktorej spotrebiteľský rozhodcovský súd odvodzoval svoju právomoc, je typickou formulárovou zmluvou, ktorú vopred pripravil veriteľ - žalovaný, pričom do tejto listiny (tlačiva), boli pri rokovaní so žalobcom dopísané iba jeho generálie a dátum uzavretia. Žalobca, ako spotrebiteľ, nemal preto možnosť upravovať text rozhodcovskej zmluvy, mohol túto len, ako celok, prijať alebo odmietnuť. Žalobca však bol vo finančnej tiesni, nevyhnutne potreboval finančné prostriedky a nakoľko poskytnutie úveru žalovaný podmienil uzavretím Rozhodcovskej zmluvy, žalobca túto listinu podpísal bez toho, aby ju prečítal. Úkony veriteľa boli pri podpisovaní Rozhodcovskej zmluvy potom v rozpore so samotným textom tejto listiny, čo možno kvalifikovať ako konanie v rozpore s dobrými mravmi. Okrem toho z obsahu Rozhodcovskej zmluvy zdanlivo vyplýva právo voľby medzi všeobecným súdom a niektorým z rozhodcovských súdov, ale voľba konkrétneho súdu záleží na vôli žalujúcej strany. V prípade, ak by sa veriteľ rozhodol uplatniť nárok na rozhodcovskom súde, spotrebiteľ by bol nútený podriadiť sa rozhodcovskému konaniu. Vzhľadom na okolnosti, ktoré predchádzali uzavretiu Rozhodcovskej zmluvy, súd dospel k záveru, že uzavretá Rozhodcovská zmluva spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, čo spôsobuje jej neplatnosť. Nakoľko podmienkou prejednania veci pred rozhodcovským súdom je uzavretie platnej Rozhodcovskej zmluvy, čo v danom prípade splnené nebolo, v súlade s ustanovením § 47 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z. z. súd rozhodcovský rozsudok zrušil.
Podľa § 28 ods. 6 zákona č. 335/2014 Z. z., Stály rozhodcovský súd je povinný aj bez návrhu spotrebiteľa preskúmať, či vymáhaný nárok nie je založený na neprijateľnej zmluvnej podmienke alebo na zmluvnom dojednaní, ktoré je v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa. Stály rozhodcovský súd je povinný prihliadať aj na iné dôvody neplatnosti právneho úkonu, na ktoré by súd prihliadal aj bez návrhu.
Preskúmaním súd zistil, že spotrebiteľský rozhodcovský súd sa nielenže nevysporiadal riadne s platnosťou Rozhodcovskej zmluvy, ale navyše neposkytol spotrebiteľovi ochranu v zmysle ustanovenia § 28 ods. 6 zákona č. 335/2014. Z obsahu rozhodcovského spisu totiž vyplýva, že dlžník T. K. požiadal dňa 14. 06. 2013 o poskytnutie úveru 1 500,- eur za podmienok: splatnosť v 42 mesačných splátkach splatných vždy k 1. dňu v mesiaci po 80,37 eur, celková čiastka, ktorú mal zaplatiť, bola vyčíslená na 3 375,54 eur, predpokladaná RPMN 70,01 %, ročná úroková sadzba 70,01 %, priemerná RPMN 48,52 %. V ďalšej časti žiadosti sú uvádzané údaje o revolvingovom úvere, ktorý však predmetom konania nebol. Veriteľ dňa 18. 06. 2013 schválil úver dlžníkovi vo výške 1 500,- eur za podmienok - 42 splátok, splatných vždy k 31. dňu v mesiaci, v mesačných splátkach 80,37 eur. Celková čiastka, ktorú dlžník mal zaplatiť, bola vyčíslená na 3 375,54 eur, RPMN 67,61 %, ročná úroková sadzba 70,01 %, priemerná hodnota RPMN 48,52 %. Z uvedeného potom vyplýva, že veriteľ neakceptoval v celom rozsahu žiadosť dlžníka, takže v zmysle § 44 ods. 2 Obč. zák. bolo potrebné stanovisko veriteľa považovať za nový návrh, ktorý už s dlžníkom prejednaný nebol. Potom v Zmluve o revolvingovom úvere nebol dojednaný termín splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ani RPMN. Navyše, v Zmluve o úvere bola dojednaná úroková sadzba 70,01 % ročne, ktorá výška odporuje dobrým mravom. V čase poskytovania úveru bola priemerná úroková sadzba úverov splatných od jedného do piatich rokov, poskytovaných v eurách rezidentom eurozóny 11,06 %. Aj keď tzv. nebankové subjekty pri poskytovaní úverov znášajú vyššiu mieru rizika ako banky, úroky úveru viac ako 6 krát vyššie oproti priemeru bánk, nie je možné akceptovať. Preto dohodu o úrokoch z úveru bolo potrebné považovať za absolútne neplatnú. Vzhľadom na uvedené zistenia zmluva o úvere neobsahuje dojednanie úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, ročnej percentuálnej miery nákladov spotrebiteľského úveru ani termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, takže spotrebiteľský úver bolo potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov.
Na základe Zmluvy o úvere sa veriteľ zaviazal poskytnúť dlžníkovi čiastku 1 500,- eur. Odhliadnuc od toho, že podľa tvrdenia žalobcu, žalovaný mu nevyplatil celú túto sumu (zrazil si čiastku 160,- eur, ktorú nešpecifikoval), rozhodcovský súd sa nevysporiadal s dôkazom predloženým veriteľom a to kartou klienta. Z tejto vyplýva, že dlžník T. K. zaplatil spolu čiastku 1 623,20 eur, teda zaplatil viac, ako mu bolo poskytnuté. Nakoľko úver bolo potrebné posudzovať ako bezúročný a bez poplatkov, priznaním istiny 1 752,36 eur spotrebiteľský rozhodcovský súd porušil všeobecné záväzné predpisy na ochranu práv spotrebiteľa. Spotrebiteľský rozhodcovský súd zároveň priznal veriteľovi aj zmluvnú pokutu napriek tomu, že táto nebola individuálne zmluvne dojednaná. Pokiaľ by aj ustanovenia o zmluvnej pokute boli
obsiahnuté v prílohe k Zmluve o úvere, túto listinu vopred pripravil veriteľ a spotrebiteľ obsah tejto listiny nemohol ovplyvniť. Odhliadnuc od toho, že táto listina nebola uzatvorená písomne a v zmysle § 544 ods. 2 Obč. zák. zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne, sa podľa § 53 ods. 2 Obč. zák. ustanovenia o neprijateľnosti zmluvných podmienok použijú aj na tie časti zmluvy, ktoré neboli individuálne dojednané.
Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody súd rozhodcovský rozsudok zrušil.
Podľa § 47 zákona č. 335/2014 Z. z. (1) Ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodu neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, nemožnosti riešiť predmet sporu v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní alebo z dôvodu, že sa rozhodol spor, ktorý spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nepredvídala, pokračuje súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia na návrh niektorého z účastníkov spotrebiteľského rozhodcovského konania v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe. (2) Ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z iného dôvodu, ako je uvedený v odseku 1, spotrebiteľská rozhodcovská zmluva zostáva v platnosti a vo veci rozhodne opätovne stály rozhodcovský súd. Rozhodca, ktorý vydal zrušený rozhodcovský rozsudok, je z nového prerokovania a rozhodnutia veci vylúčený a vo veci sa ustanoví nový rozhodca. (3) Ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z toho dôvodu, že stály rozhodcovský súd rozhodol na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky alebo porušil všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa, a ak konanie pokračuje pred stálym rozhodcovským súdom podľa odseku 2, je stály rozhodcovský súd v ďalšom konaní viazaný právnym názorom súdu o neprijateľnosti zmluvnej podmienky alebo o inom porušení všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa.
Nakoľko súd zrušil rozhodcovský rozsudok z dôvodu neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, môže tunajší súd vo veci pokračovať po právoplatnosti tohto rozhodnutia len na návrh niektorého z účastníkov spotrebiteľského rozhodcovského konania.
Vzhľadom na výsledok konania, keď súd žalobe v celom rozsahu vyhovel, v zmysle ust. § 142 ods. 1 O. s. p. vzniklo žalobcovi právo na náhradu trov konania. Žalobca si však žiadne trovy konania neuplatnil, zo spisu mu ani žiadne trovy nevyplývajú, a preto súd žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O. s. p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O. s. p., odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.