Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_33Cb-17-2015.pdf
PDF · 82.34 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-29C/35/2015
Rozhodnutie
Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Martou Raábovou v právnej veci žalobkyne: J. Š., F.. XX.X.XXXX, T. C. XXX, XXX XX H., právne zastúpenej: JUDr. Tomáš Čverčko, advokát, so sídlom Čajákova 5, Košice, proti žalovanému: IM Holding a.s., IČO: 44 810 458, so sídlom Jantárová 30, Košice, v konaní o zaplatenie 5.600.- eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Žalovaného zaväzuje zaplatiť žalobkyni sumu 5.600 eur s 9 % úrokmi z omeškania ročne od 8.8.2013 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
V prevyšujúcej časti úrokov z omeškania žalobu zamieta.
Žalobkyni priznáva náhradu trov konania vo výške 1.359,49 eura, t.j. súdny poplatok - 336 eur a trovy právneho zastúpenia - 1.023,49 eura, ktoré je žalovaná povinná zaplatiť právnemu zástupcovi žalobkyne do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobou doručenou súdu dňa 2.10.2014 žalobkyňa navrhla, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 5.600 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9 % zo sumy 5.600 eur od 6.2.2012 do zaplatenia. Uplatnila si tiež náhradu trov konania. Žalobu odôvodnila tým, ako budúca žalobkyňa uzatvorila so žalovanou ako budúcim prevodcom zmluvu o budúcej zmluve o prechode obchodného podielu zo dňa 27.1.2012, ktorej predmetom bol prevod obchodného podielu spoločnosti B. H. s.r.o. V rozpore so zmluvným dojednaním žalovaná po zložení sumy 8.000 eur žalobkyňou nepoverila žalobkyňu vedením prevádzky. Z uvedeného dôvodu žalobkyňa dňa 1.2.2012 od zmluvy odstúpila. Žalovaná z uhradenej sumy 8.000 eur zadržala sumu vo výške 5.600 eur titulom zmluvnej pokuty, ktorá je však neplatným zmluvným dojednaním a sumu 2.400 eur žalovaná žalobkyni vrátila. Uplatnením zmluvnej pokuty postupovala žalovaná contra legem. V písomnom vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 26.11.2014 žalovaná uviedla, že si nie je vedomá porušenia povinností vyplývajúcich jej zo zmluvy o budúcej zmluve, keďže žalovaná nebola povinná poveriť žalobkyňu vedením prevádzky, preto zo strany žalovanej nemohlo dôjsť k porušeniu povinnosti, ktoré by zakladalo právo na odstúpenie žalobkyne od zmluvy. Ďalej tvrdila, že odstúpenie od zmluvy je neplatné a nebolo žalovanej ani doručené. Poukázala, naopak, na porušenie zmluvnej povinnosti zo strany žalobkyne, v dôsledku čoho si žalovaná započítala žalobkyňou uhradenú splátku na zaplatenie zmluvnej pokuty. V predmetnej právnej veci súd nariadil pojednávanie a vec rozhodol dňa 14.6.2016 v neprítomnosti žalovaného, ktorému predvolanie bolo riadne doručené dňa 3.6.2016. Súd vykonal dokazovanie obsahom stanoviska žalobcu, žalovaného a obsahom žalobcom predložených listinných dôkazov a bol zistený tento skutkový stav:
Medzi účastníkmi konania bola uzatvorená Zmluva o budúcej zmluve o prevode obchodného podielu zo dňa 27.1.2012 (ďalej ako „Zmluva o budúcej zmluve“), ktorej predmetom bol záväzok účastníkov konania uzavrieť zmluvu o prevode obchodného podielu. Podľa § 2 ods. 6 Zmluvy o budúcej zmluve, po pripísaní finančnej hotovosti za prvú splátku vo výške 8.000 eur 27.1.2012 poverí budúci prevodca budúceho nadobúdateľa riadením prevádzky. Podľa § 3 ods.6 Zmluvy o budúcej zmluve, zmluvné strany sa dohdodli, že v prípade odstúpenia od zmluvy sa budúci nadobúdateľ zaväzuje zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 20 % z odplaty vo výške 28.000 eur (§ 2 ods. 3 Zmluvy o budúcej zmluve). Dňa 27.1.2012 bol uskutočnený hotovostný vklad vo výške 8.000 eur vkladateľkou - žalobkyňou na účet žalovanej (č.l. 6). Písomne dňa 1.2.2012 žalobkyňa odstúpila od Zmluvy o budúcej zmluve, pričom žalovanej oznámila, že, keďže v rozpore so zmluvnými dojednaniami nebola poverená riadením prevádzky, odstúpila od zmluvy. Podľa ustanovenia § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti. Podľa ustanovenia § 261 ods. 6 písm. a/ Obchodného zákonníka, touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy: medzi zakladateľmi obchodných spoločností, medzi spoločníkom a obchodnou spoločnosťou, ako aj medzi spoločníkmi navzájom, pokiaľ ide o vzťahy týkajúce sa účasti na spoločnosti, ako aj vzťahy zo zmlúv, ktorými sa prevádza podiel spoločníka, medzi štatutárnym orgánom alebo členom štatutárnych a dozorných orgánov spoločnosti a obchodnou spoločnosťou, ako aj vzťahy medzi spoločníkom a obchodnou spoločnosťou pri zariaďovaní záležitostí spoločnosti a záväzkové vzťahy medzi prokuristom a spoločnosťou pri výkone jeho poverenia. Podľa ustanovenia § 289 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o uzavretí budúcej zmluvy sa zaväzuje jedna alebo obe zmluvné strany uzavrieť v určenej dobe budúcu zmluvu s predmetom plnenia, ktorý je určený aspoň všeobecným spôsobom. Podľa ustanovenia § 289 ods. 2 Obchodného zákonníka, zmluva vyžaduje písomnú formu. Podľa ustanovenia § 345 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak omeškanie dlžníka ( § 365) alebo veriteľa (§ 370) znamená podstatné porušenie jeho zmluvnej povinnosti, je druhá strana oprávnená od zmluvy odstúpiť, ak to oznámi strane v omeškaní bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o tomto porušení dozvedela. Podľa ustanovenia § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka, strana, ktorej pred odstúpením od zmluvy poskytla plnenie druhá strana, toto plnenie vráti; pri peňažnom záväzku spolu s úrokmi vo výške dojednanej v zmluve pre tento prípad, inak ustanovenej podľa § 502. Ak vracia plnenie strana, ktorá odstúpila od zmluvy, má nárok na úhradu nákladov s tým spojených. Podľa ustanovenia § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka, ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku. Podľa ustanovenia § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka, právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon. Podľa ustanovenia § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Podľa ustanovenia § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané tieto skutočnosti: Medzi účastníkmi konania došlo k uzavretiu zmluvy o budúcej zmluve, ktorej predmetom bol záväzok žalobkyne zaplatiť odplatu za prevod obchodného podielu v splátkach, spolu v sume 28.000 eur, pričom prvá splátka bola zaplatená dňa 27.1.2012 vo výške 8.000 eur (č.l. 6) a záväzok žalovanej poveriť žalovanú riadením prevádzky. Žalovaná svoju povinnosť nesplnila a nepoverila žalobkyňu riadením prevádzky, preto po odstúpení od zmluvy, v zmysle zmluvných dojednaní účastníkov konania, žalovaná je povinná vrátiť žalobkyni 8.000 eur. Námietky žalovanej spočívajúce v neexistencii povinnosti poveriť žalobkyňu riadením prevádzky nie sú dôvodné. Predmetná povinnosť bez pochybností vyplýva zo znenia ustanovenia Zmluvy o budúcej zmluve (§ 2 ods. 6). Súd poukazuje na rozpornosť tvrdení žalovanej o tom, že povinnosť previesť podiel neexistovala, tiež o neplatnom odstúpení od zmluvy a na druhej strane o „započítaní žalobkyňou uhradenej splátky na zaplatenie zmluvnej pokuty“, ktoré tvrdenie predpokladá odstúpenie od zmluvy, teda ukončenie zmluvného vzťahu. Za sporné preto súd medzi účastníkmi považoval iba to, či skutočne mohlo dôjsť k započítaniu sumy 5.600 eur zo strany žalovanej titulom zmluvnej
pokuty (20 % z dohodnutej celkovej odplaty), ktorú si účastníci konania dohodli. Ustanovenie Zmluvy o budúcej zmluve § 3 ods. 6, ktoré upravuje zmluvnú pokutu ako sankciu pre toho účastníka, ktorý od zmluvy odstúpil, súd považoval za ustanovenie odporujúce zákonu, a preto, v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatné. Inštitút odstúpenia od zmluvy je využitím práva zmluvnej strany ukončiť zmluvný vzťah v dôsledku skutočností predpokladaných zákonom alebo dohodnutých zmluvnými účastníkmi. Využitie (takého) práva nemôže byť účastníkovi zmluvy na ujmu a nemôže zakladať dôvod zmluvnej sankcie. Súd ďalej uvádza, že žalovaná v priebehu konania nevyvrátila, že suma 2.400 eur (ktorá sa výškou zhoduje so sumou jednej, žalobkyňou uhradenou splátkou vo výške 8.000 eur po odpočítaní sumy zmluvnej pokuty - 5.600 eur, ktorú si žalovaná, podľa vlastných tvrdení, započítala) uhradená žalovanou (výpisy z účtov žalobkyne - č.l. 7 - 9) bola žalobkyni hradená v dôsledku jej odstúpenia od zmluvy, teda nepreukázala a ani netvrdila, že predmetná suma bola žalobkyni poukázaná na základe iného právneho titulu. Súd preto, v zmysle ustanovenia § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka, považoval dlh, ktorý je predmetom tohto konania za žalovanou uznaný (celkovo dlh vo výške 8.000 eur po čiastočnej úhrade 2.400 eur predstavuje predmet konania vo výške 5.600 eur): V dôsledku odstúpenia od zmluvy je preto žalovaná povinná vrátiť plnenie - 5.600 eur, ktoré jej boli zaplatené z titulu, ktorý odpadol (Zmluva o budúcej zmluve) a ktoré jej poskytla druhá strana pred odstúpením od zmluvy; táto suma predstavuje bezdôvodné obohatenie žalovanej. Podľa ustanovenia § 365 veta prvá Obchodného zákonníka platného a účinného v rozhodnom období, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Podľa ustanovenia § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka platného a účinného v rozhodnom období, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva. Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. platného a účinného v rozhodnom období, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Do omeškania sa žalovaná dostala, v zmysle ustanovenia § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka, dňom nasledujúcim po dni, keď sa najneskôr žalovaná dozvedela o ukončení
zmluvného vzťahu, t.j. o odstúpení od zmluvy. Doručenie písomného prejavu - odstúpenia od zmluvy zo dňa 1.2.2012 žalovanej žalobkyňa nepreukázala. Žalovaná sa však o odstúpení od zmluvy musela dozvedieť najneskôr dňa 7.8.2013, keď uhradila na účet žalobkyne prvú splátku zo sumy 2.400 eur. Keďže si žalobkyňa úroky z omeškania uplatnila odo dňa 6.2.2012, súd žalobu v tejto časti (úrokov z omeškania odo dňa 6.2.2012 do 7.8.2013) zamietol.
Podľa ustanovenia § 142 ods. 3 O.s.p., aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.
Súd žalobkyni, ktorá mala neúspech v nepatrnej časti týkajúcej sa príslušenstva pohľadávky, priznal náhradu všetkých trov konania, ktoré boli účelne vynaložené na uplatnenie jej práva, celkovo v sume 1.359,49 eura. Za účelné považoval súd trovy právneho zastúpenia, ktoré vznikli vykonaním piatich úkonov právnej služby, pričom hodnota jedného úkonu právnej služby, v súlade s ustanovením § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“) dosahuje hodnotu 190,89 eura, a to: 1/ prevzatie a príprava právneho zastúpenia dňa 16.6.2014, 2/ písomné podanie na súd - žaloba doručená súdu dňa 2.10.2014, 3/ písomné podanie na súd - vyjadrenie doručené súdu dňa 16.1.2015, 4/účasť na pojednávaní dňa 17.5.2016, ktoré bolo odročené bez prejednania veci vo výške 1 základnej sadzby tarifnej odmeny, t.j. 47,72 eura a 5/ účasť na pojednávaní dňa 14.6.2016. Ku každému úkonu právnej služby prislúcha náhrada v zmysle ustanovenia
§ 16 ods. 3 vyhlášky, t.j. 2 x 8,04 eura (rok 2014), 8,39 eura (rok 2015) a 2 x 8,58 eura (rok 2016). Výsledná suma trov právneho zastúpenia sa zvyšuje o 20 %, keďže právny zástupca žalobkyne je jej platiteľom (súd predmetnú skutočnosť overil z elektronicky dostupného zoznamu daňových subjektov). Žalobkyňa má právo na náhradu súdneho poplatku za žalobu vo výške 336 eur.
Podľa ustanovenia § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Košice II v troch písomných vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).