Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_2Er-294-2015.pdf
PDF · 81.28 KB
Case nature
Subarea
2Er/294/2015
Uznesenie
Okresný súd Stará Ľubovňa v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS s. r. o. so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava 831 04, IČO: 45 869 464, právne zast. JUDr. Veronika Kubriková, PhD., advokát, AK so sídlom Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, proti povinnému: M. M., nar. XX. X. XXXX, bytom M. XXXX/XX, XXX XX A. E., štátny občan SR, v konaní o vymoženie 937,92 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd z a s t a v u j e exekučné konanie.
II. Oprávnený a povinný n e m a j ú p r á v o na náhradu trov konania.
III. Súd priznáva súdnemu exekútorovi JUDr. Michalovi Brožinovi, Exekútorský úrad Svidník so sídlom Stropkovská 633/3, 089 01 Svidník, trovy exekučného konania vo výške 0,97 eur a u k l a d á oprávnenému, aby tieto trovy uhradil súdnemu exekútorovi v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Dňa 12. 5. 2015 bola tunajšiemu súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a to na podklade návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 15. 3. 2015, doručeného súdnemu exekútorovi dňa 31. 3. 2015, a exekučného titulu - právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku STÁLEHO ROZHODCOVSKÉHO SÚDU zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., spisová značka KS-C/0912/0313 zo dňa 4. 1. 2013. Exekučný titul nadobudol právoplatnosť dňa 21. 3. 2013 a vykonateľnosť dňa 25. 3. 2013. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie domáha proti povinnému vymoženia istiny vo výške 937,92 eur s príslušenstvom a trov exekúcie.
Uznesením Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k. 2Er/294/2015-46 zo dňa 13. 8. 2015 bola žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia zamietnutá. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote oprávnený riadny opravný prostriedok. Uznesením Krajského súdu Prešov č. k. 29CoE/84/2015-64 zo dňa 29. 2. 2016 bolo uvedené uznesenie tunajšieho súdu potvrdené. Uznesenie Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k. 2Er/294/2015-46 zo dňa 13. 8. 2015 nadobudlo v spojení s uznesením Krajského súdu Prešov č. k. 29CoE/84/2015-64 zo dňa 29. 2. 2016 právoplatnosť dňa 8. 4. 2016.
Dňa 1. 4. 2016 bol tunajšiemu súdu doručený návrh súdneho exekútora na priznanie trov exekučného konania spolu v sume 45,77 eur (odmena vo výške 33,19 eur + náhrada hotových výdavkov v sume 4,95 eur + 20 % DPH).
Podľa § 251 ods. 4 O.s.p., na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.
Podľa § 243c ods. 1 zákona NR SR č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len ,,EP“), ustanovenia § 61b ods. 3 a § 200 ods. 2 až 4 sa použijú na exekučné konania začaté po 31. máji 2014.
Podľa § 243d ods. 1 EP, exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať len do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať.
Podľa § 243d ods. 2 EP, na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, a ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.
Podľa § 2 ods. 1 prvej vety zákona NR SR č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, spotrebiteľským sporom je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.
Podľa § 44 ods. 3 EP v znení účinnom do 31. 12. 2014, ak je uznesenie, ktorým sa žiadosť zamietla, právoplatné, súd exekučné konanie aj bez návrhu zastaví. Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.
S prihliadnutím na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenie súd exekučné konanie aj bez návrhu zastavil.
Podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p., žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.
O náhrade trov účastníkov konania súd rozhodol podľa citovaného ustanovenia § 251 ods. 4 O.s.p. a podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, pretože konanie bolo zastavené.
Podľa § 196 EP v znení účinnom do 31. 12. 2014, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 47 ods. 3 EP v znení účinnom do 31. 12. 2014, ak povinný uhradí pohľadávku po začatí exekučného konania skôr, ako mu uplynie lehota na podanie námietok, má exekútor nárok na náhradu trov konania vo výške ustanovenej osobitným predpisom v rovnakom rozsahu ako v prípade upustenia od vykonania exekúcie. Do doručenia poverenia súdu na vykonanie exekúcie má však exekútor nárok iba na odmenu za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie a nárok na náhradu účelne vynaložených hotových výdavkov.
Podľa § 5 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len ,,cit. vyhl.“), odmena súdneho exekútora je 20 % zo základu na jej určenie, najmenej však 33,19 eura a najviac 33 193,92 eura.
Podľa § 14 ods. 1 cit. vyhl., ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
Podľa § 14 ods. 2 cit. vyhl., paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.
Podľa § 15 ods. 1 cit. vyhl., paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie,
b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
Podľa § 21a cit. vyhl., odmena za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie do zápisnice je 16,60 eura.
Podľa § 22 ods. 1 cit. vyhl., súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
O trovách exekučného konania súd rozhodol podľa § 47 ods. 3 druhá veta EP v znení účinnom do 31. 12. 2014 tak, že súdnemu exekútorovi priznal sumu vo výške 0,97 eur, ktorá predstavuje náklady spojené s poštovným. Hoci si súdny exekútor v rámci vyúčtovania trov exekučného konania uplatnil odmenu vo výške 33,19 eur + 20 % DPH, podľa názoru súdu, súdny exekútor v tomto štádiu konania, kedy ho súd vykonaním exekúcie nepoveril a jeho žiadosť o udelenie poverenia zamietol a konanie následne zastavil, nárok na odmenu vo výške 33,19 eur vrátane pomernej časti DPH nemá. Tento názor plne zodpovedá autentickému výkladu zákonodarcu podanému v dôvodovej správe k novele Exekučného poriadku č. 348/2011 Z. z., kde v rámci novelizácie ustanovenia § 47 ods. 3 zákonodarca uvádza:
,,Cieľom navrhovanej právnej úpravy je zabezpečiť, aby exekútorovi až do doručenia poverenia súdu na vykonanie exekúcie patril výhradne nárok na odmenu za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie do zápisnice a nárok na náhradu účelne vynaložených hotových výdavkov. Ostatné nároky exekútora do času doručenia poverenia súdu budú vylúčené. Ustanovenie korigujúc platné znenie dikcie druhej vety § 47 ods. 3 vety reaguje na poznatky z aplikačnej praxe. Ako nanajvýš adekvátne sa preto javí výslovne ustanoviť, že exekútor má nárok iba na uvedené dve zložky trov exekúcie.“ V uvedenom prípade odmena vo výške 33,19 eur súdnemu exekútorovi nepatrí jednak vzhľadom na špeciálne znenie ustanovenia § 47 ods. 3 EP v znení účinnom do 31. 12. 2014 a jednak mu túto odmenu nemožno priznať ani v zmysle cit. vyhl.. Odmenu v minimálnej výške 33,19 eur cit. vyhl. viaže na samotný výkon exekúcie (§ 5 ods. 1 cit. vyhl. - odmena za výkon exekučnej činnosti pri exekúcii na peňažné plnenie) alebo pri rozhodnutí súdu o zastavení exekúcie resp. vylúčení súdneho exekútora z vykonávania exekúcie (§ 14 ods. 1, 2 cit. vyhl.), kde pre vznik nároku na odmenu vo výške 33,19 eur je nevyhnuté vykonať minimálne jeden z úkonov paušálne odmeňovaných sumou 3,32 eur (§ 15 ods. 1 písm. a) - j) cit. vyhl.).. V uvedenom prípade nedošlo ani k vykonávaniu exekúcie ani k zastaveniu exekúcie (pozn. súdu: došlo k zastaveniu exekučného konania, pretože súdny exekútor nebol súdom poverený vykonávaním exekúcie tak, aby bolo možné hovoriť o zastavení exekúcie). V prípade druhej vety citovaného ustanovenia § 47 ods. 3 EP v znení účinnom do 31. 12. 2014 má súd za to, že skončenie exekučného konania v dôsledku zaplatenia dlžnej sumy povinným tak, ako to vykladá súdny exekútor v rámci iných konaní vedených na tunajšom súde, je len jednou z možností skončenia exekučného konania, nie výhradnou podmienkou. Ďalšou skutočnosťou majúcou vplyv na skončenie exekučného konania je práve situácia, kedy súd exekučné konanie zastaví v dôsledku právoplatného uznesenia o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia.
Trovy exekučného konania v časti nároku na náhradu vynaložených hotových výdavkov posudzoval súd čo do ich účelnosti. V časti súdnym exekútorom uplatnenej náhrady účelne vynaložených hotových výdavkov podľa ustanovenia § 22 cit. vyhl. vo výške 1,15 eur vrátane 20 % DPH (poštovné za odoslanie žiadosti o udelenie poverenia), túto mu súd nepriznal, pretože predmetná žiadosť o udelenie poverenia bola súdnym exekútorom tunajšiemu súdu doručená osobne, a teda bez vynaloženia uplatneného poštovného.
Pri priznávaní poštovného zistil súd skutočnosť, že pri doručovaní návrhu na priznanie trov exekučného konania Okresnému súdu Stará Ľubovňa boli okrem tejto žiadosti zasielané aj písomnosti adresované k iným konaniam vedeným tunajším súdom, preto súd priznal exekútorovi náhradu poštovného v pomernej
výške, t. j. 0,58 eur + 20 % DPH (t. j. exekútorom uplatnená náhrada poštovného vo výške 1,15 eur/počet konaní 2 ks). Obdobným spôsobom súd postupoval pri priznávaní poštovného vynaloženého v súvislosti so zaslaním výzvy právnemu zástupcovi oprávneného zo dňa 20. 7. 2015, kde súdny exekútor v jednej obálke doručoval, okrem konania EX 2516/2015, aj písomnosti týkajúce sa konaní ním vedených pod sp. zn. EX 2340/15, EX 2310/15, EX 2245/15 a EX 2237/15. Súd preto súdnemu exekútorovi priznal náhradu poštovného v pomernej výške, t. j. 0,23 eur + 20 % DPH (t. j. exekútorom uplatnená náhrada poštovného vo výške 1,15 eur/počet konaní 5 ks). Súd chce v tejto súvislosti podotknúť, že uvedené postupy pri doručovaní písomností, kedy sa v jednej obálke zasiela viacero písomností v rámci jedného konania alebo v rámci viacerých konaní, nie sú nežiaduce, skôr chvályhodné, nakoľko tak dochádza k podstatnému zníženiu výšky hotových výdavkov. Súdny exekútor si však tieto náklady na poštovné mal účtovať v ich reálnej výške a pomerne pre to - ktoré exekučné konanie, resp. tú - ktorú písomnosť, a nie účtovať v každom konaní, resp. pri každej písomnosti, poštovné v plnej výške, ako keby sa doručovala každá z nich samostatne.
Súdny exekútor si v rámci vyúčtovania trov exekučného konania uplatnil aj administratívne náklady za spotrebu kancelárskeho materiálu (spisový obal) spolu vo výške 1,50 eur vrátane 20 % DPH. Súd pri posudzovaní otázky náhrady trov exekučného konania v sume 1,50 eur + 20 % DPH a po preskúmaní podaného odvolania súdneho exekútora dospel k záveru, že súdny exekútor uplatnené náklady na spotrebu kancelárskeho materiálu nijak nezdôvodnil ani nepreukázal a ani v exekučnom spise sa nenachádza žiaden doklad preukazujúci vznik týchto nákladov, a teda sú súdom nepreskúmateľné. Uvedené náklady nemožno subsumovať pod ustanovenie § 22 cit. vyhl., hoci toto stanovuje demonštratívny výpočet hotových výdavkov, a to vzhľadom na skutočnosť, že ich nemožno považovať za náklady účelne vynaložené v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti. Vynaloženie výdavkov na kancelársky materiál je zákonnou administratívnou povinnosťou exekútorského úradu (rovnako ako vedenie účtovníctva, personálnej agendy a pod.). Náklady na túto činnosť nie je možné prenášať na účastníkov exekučného konania. Ide o prevádzkovú réžiu exekútorského úradu a sama o sebe nesmeruje k vymoženiu pohľadávky a ani s takýmito úkonmi priamo nesúvisí, preto súd túto náhradu nákladov súdnemu exekútorovi osobitne nepriznal.
Podľa § 203 ods. 1 EP v znení účinnom do 31. 12. 2014, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Na úhradu trov exekučného konania zaviazal súd oprávneného, pretože oprávnený, ktorý svojím návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 15. 3. 2015 začal exekučné konanie voči povinnému, žiadal o vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý od počiatku vykazoval nedostatok v podobe jeho vydania zo strany rozhodcovského súdu bez potrebnej právomoci, t. j. bez splnenia podmienky vykonateľnosti, pre ktorú bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietnutá a následne exekučné konanie v zmysle vyššie uvedeného zastavené.
Poučenie:
Proti výroku I. a III. tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné. Proti výroku II. tohto uznesenia je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajšom súde v lehote 15 dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia tohto uznesenia. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.