Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19C/190/2013

Rozhodnutie

Okresný súd Bratislava I v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Kučerovou, vo veci navrhovateľa: mal. B. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. X, XXX XX C., zastúpená zákonným zástupcom P.. S. B., S. X, XXX XX C. a odporcov: 1/ DCK, s.r.o., Blumentálska 16, 811 07 Bratislava, IČO 35884827, právne zastúpený SODOMA VULGAN, spol. s r.o., Kominárska 2,4, 831 04 Bratislava, 2/ Z. D., C. X, XXX XX C., 3/ E. Z., Z. XXXX/XX, XXX XX R., o náhradu škody na zdraví takto

rozhodol:

I. Súd návrh na zmenu žalobného petitu zo dňa 06.06.2016 zamieta.

II. Súd žalobu voči odporcovi v 1. rade zamieta.

III. Súd žalobu voči odporcovi v 2. a 3 rade zamieta.

IV. trovách konania súd rozhodne do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

odôvodnenie:

Mal. navrhovateľka sa v zastúpení svojho otca ako zákonného zástupcu domáhala žalobným návrhom doručeným súdu telefaxom dňa 04.10.2013, doplneným písomne dňa 07.10.2013, následne upraveným podaním doručeným súdu dňa 18.12.2013 (čl.10), vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal odporcov spoločne a nerozdielne na zaplatenie sumy 267,49 eur s 8% ročným úrokom z omeškania od 04.10.2011 do zaplatenia ako náhradu škody na zdraví - bolestné na tom skutkovom základe, že vo veku troch rokov bola zverená na základe prihlášky zo dňa 06.09.2006 počnúc septembrom 2006 do dennej starostlivosti odporcu v 1. rade prevádzkujúceho predškolské zariadenie Kvietok, a to na dobu neurčitú, za mesačnú odplatu 10.000,- Sk. Dňa 04.03.2008 cca. o 11, 00 hod. mal. navrhovateľka vo veku 4 rokov a 2 mesiacov počas pobytu v tomto predškolskom zariadení odporcu v 1. rade vypadol z poškodenej drevenej preliezačky a po páde utrpela úraz na čele, a to tržnú ranu až na lebečnú kosť v dĺžke 3 cm s trvalými následkami. Odporca v 1. rade nezabezpečil údržbu detskej preliezky v stave spôsobilom na jej riadne užívanie, pretože následne po páde bolo pri obhliadke preliezačky rodičmi mal. zistené odtrhnutie súčasne štyroch retiazok tvoriacich zábradlie proti pádu z výšky na zem. Poškodenie preliezky konštatovala aj privolaná policajná hliadka. Mal. navrhovateľka si pádom z detskej preliezačky odporcu v 1. rade dňa 04.03.2008 spôsobila bolesť na hlave, ktoré dňa 04.10.2011 ošetrujúci lekár ohodnotil pričom 10 bodov za bolesť pri úrazoch. Výška náhrady za bolesť je stanovená na rok 2008 opatrením MZ SR zo dňa 14.05.2008 č. 12384-1/2008-OL, kde za jeden bod prináleží 402,92 Sk, t.j. 13,3745 Eur. 10 bodov predstavuje sumu 133,745 Eur, avšak vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľom je maloleté dieťa a úraz sa stal výlučne zvineným odporcu v 1. rade, mal. navrhovateľka žiada dvojnásobnú náhradu za bolesť vo výške 267,49 Eur.

Odporcov v 2. a 3. rade navrhovateľka označila z dôvodu, že sú konateľkami odporcu v 1. rade.

Odporcovia sa k žalobe vyjadrili osobitne písomnými podaniami doručenými súdu dňa 02.04.2014. Všetci vzniesli námietku premlčania uplatneného práva na náhradu škody s poukazom na znenie § 106 OZ, nakoľko toto právo nebolo uplatnené v dvojročnej subjektívnej premlčacej lehote a žiadali žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

Odporca v 1. rade ďalej vo svojom vyjadrení poprel skutkové odôvodnenie žalobného návrhu, podľa jeho verzie k úrazu maloletej navrhovateľky došlo z dôvodu, že táto si po tom ako prechádzala po preliezke na ňu sadla a chcel a sa oprieť o bok preliezky, nakoľko však bola útla, prepadla a pri páde sa stočila a podal na múrik, kde si rozbila hlavu na čele. Uvedené sa stalo v zlomku sekundy napriek tomu, že priamo pri preliezke sa nachádzali v tom čas dve učiteľky a detí bolo pomenej. K pádu nedošlo z dôvodu, že by preliezka bola poškodená, ani vinou nikoho tretieho, ale obyčajnou detskou neopatrnosťou, teda náhodou. Odporca v 1. rade tiež namietal aj bodové ohodnotenie bolestného v počte 10 bodov s odkazom na klasifikáciu poškodenia zdravia upravenej v zákone č. 437/2004 Z.z., Príloha č. 1, I. a III. časť, položka 2. Rana - Tržná, tržne zmliaždená vrátane operačnej revízie a sutúry je rozsah bodov v rozmedzí 5 až 10 bodov, pričom odporca je presvedčený, že horná hranica je určená závažnejším lekárskym zásahom, pričom dvojnásobné zvýšenie náhrady za bolesť je plne nedôvodné, nakoľko nedošlo k súbehu dôvodov podľa odseku 5 zákona č. 437/2004 Z.z., pričom tieto dôvody úplne absentujú.

Z pohľadu plnenia dôkaznej povinnosti navrhovateľkou odporca v 1. rade ďalej namietal nepredloženie relevantného lekárskeho posudku, tak ako si to vyžaduje zákon č. 437/2004 Z.z. vr. všetkých jeho náležitostí v zmysle §8 zákona, pričom navrhovateľkou predloženú lekársku správu považuje za nedostatočnú a nezakladajúcu nárok na priznanie náhrady škody.

Odporcovia v 2. a 3. rade vo svojom vyjadrení k žalobe vyjadrili poľutovanie nad udalosťou zo dňa 04.03.2008, pričom odporkyňa v 2. rade ihneď po nehode kontaktovala rodičov maloletej, maloletú ošetrili, pričom otec maloletej odmietol prevoz maloletej do zdravotníckeho zariadenia sanitkou. Po príchode rodičov do zariadenia títo viac ako 30 minút čakali pred dvorom zariadenia na príchod polície a až po prešetrovaní veci odišli s maloletou na ošetrenie. Odporcovia v 2. a 3 rade nevidia žiadny súvis medzi nehodou a zavinením. Zhodne ako odporca v 1. rade namietli listinné dôkazy predložené navrhovateľkou, konkrétne lekársku správu Z.. Z. Š., ktorá nemá charakter znaleckého posudku vyžadovaného zákonom č. 437/2004 Z.z.

Dňa 24.03.2015 podaním vykonaným do zápisnice navrhovateľka rozšírila žalobný návrh aj o sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku trvalých následkov úrazu na 300 bodov s odkazom na lekársku správu Z.. Z. Š., Detská fakultná nemocnica s poliklinikou Bratislava, zo dňa d 04.11.2011. Podľa písomného vyjadrenia zákonného zástupcu mal. navrhovateľky zo dňa 24.03.2015 (čl.59) a zo dňa 16.04.2015 (čl.65) rozhodná doba, kedy sa objavilo u maloletej navrhovateľky sťaženie spoločenského uplatnenia bola doba na konci zimných prázdnin školského roka 2014/2015 v dňoch tesne pred nástupom do školy po sviatku Troch kráľov, kedy slávi svoje meniny a v prvých dňoch nástupu do školu v dobe medzi 06.01.2015 a 12.01.2015. Dosiahnutím 11 rokov veku začalo maloletú navrhovateľku psychicky trýzniť zhyzdenie čela vystupujúcu jazvou po zošití mimických svalov. Za rozhodný rok pre stanovenie výšky hodnoty jedného bodu podľa Opatrenia MZ SR navrhovateľka určila hodnotu bodu stanovenú na rok 2015, s tým že relevantný lekársky posudok podľa vzoru uvedeného v Prílohe č. 2 k zákonu č. 437/2004 Z.z. mal. do spisu doloží. Zároveň v tomto písomnom podaní zákonný zástupca mal. navrhovateľky navrhol doplniť dokazovanie vyžiadaním listinných dôkazov od odporcu, a to poistnej zmluvy odporcu v 1. rade o poistení zodpovednosti za škodu prevádzkovateľa detského zariadenia, Ohlásenia úrazu maloletej príslušného Inšpektorátu práce a Ministerstvu vnútra SR. Podaním urobeným do zápisnice dňa 28.04.2015 zákonný zástupca maloletej navrhovateľky vyčíslil výšku sťaženia spoločenského uplatnenia na sumu 4.800,- eur /300 bodov 16,- eur/.

Odporcovia písomným podaním zo dňa 28.04.2015 namietali svoju pasívnu vecnú legitimáciu s odkazom na §11 ods. 1 veta prvá vyhlášky č. 353/1994 Z.z. o predškolských zariadeniach, podľa ktorého za bezpečnosť a ochranu zdravia dieťaťa zodpovedajú pedagogickí zamestnanci predškolského zariadenia v čase od prevzatia dieťaťa od jeho rodiča až do odovzdania rodičovi dieťaťa alebo ním splnomocnenej osobe. Z uvedeného vyplýva, že odporcovia v 2. a 3. nie sú pasívne vecne legitimovaní, pretože boli žalovaní z dôvodu výkonu funkcie konateľa u odporcu v 1. rade, nie ako pedagogickí

zamestnanci. Zároveň vzniesli námietku premlčania aj vo vzťahu k uplatnenému nároku na náhradu sťaženia spoločenského uplatnenia s odkazom na §106 ods. 1 OZ.

K samotnému nároku odporcovia namietali, že navrhovateľka si nedala vypracovať znalecký posudok do dvoch rokov od škodovej udalosti a v tejto lehote neuplatnila svoj nárok na náhradu sťaženia spoločenského uplatnenia na súde, pričom na uplatnenie postupu podľa zákona č. 437/2004 Z.z., §4 ods. 4 je potrebné, aby si navrhovateľka už riadne a včas uplatnila nárok na sťaženie spoločenského uplatnenia, za ktoré už bola poskytnutá náhrada, a zároveň došlo k takému zhoršeniu následkov, ktorých vývoj sa pri pôvodnom hodnotení následkov nepredpokladal, a teda za neho nebola poskytnutá náhrada. Z uvedeného vyplýva, že následné odškodnenia sťaženia spoločenského uplatnenia aj po uplynutí premlčacej doby možno priznať len v takom prípade, ak sa v zákonnej lehote uplatnil nárok na SSU, za ktorý došlo k plneniu a došlo k takému zhoršeniu následkov zranenia, ktoré v pôvodnom lekárskom posudku neboli započítané. Lekárska správa o zdravotnom stave N bola vypracovaná vyše tri roky od škodovej udalosti a lekárskom ošetrení. V čase vypracovania lekárskej správy už bola, podľa názoru odporcov, jazva riadne zhojená a zdravotný stav ustálený aj s ohľadom na jazvu. Lekár pri vypracovávaní lekárskej správy teda videl jazvu a aj jej zhojenie. Je málo pravdepodobné, že pri tomto type zranenia došlo k zhoršeniu zdravotného stavu natoľko, že by to lekár pri prvom ohodnotení nepredpokladal, Odporcovia majú za to, že nedošlo k takému zhoršeniu následkov poškodenia zdravia, ktoré by odôvodňovali takúto náhradu sťaženia spoločenského uplatnenia a preto žiadali aj tento nárok zamietnuť.

Navrhovateľka v zastúpení zákonným zástupcom následne v podaní označenom ako Odvolanie proti uzneseniu zo dňa 31.07.2015 označila ako deň, kedy sa poškodená maloletá navrhovateľka dozvedela, kto za škodu zodpovedá deň 24.03.2015 a to s odkazom na vyjadrenie odporcov na pojednávaní dňa 24.03.2015.

Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Podľa § 122 ods. 1 O.s.p. súd vykonáva dokazovanie na pojednávaní, ak neboli splnené podmienky na vydanie rozhodnutia bez ústneho pojednávania.

Podľa § 125 O.s.p. za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenie orgánov, fyzických osôb a právnických osôb, listiny, obhliadka a výsluch účastníkov. Pokiaľ nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.

Podľa § 132 O.s.p. dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.

Podľa § 153 ods. 1 O.s.p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Predmetom konania bolo posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku na náhradu škody, a to bolestného vo výške 267,49 eur a sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 4.800,- eur, a to predovšetkým v kontexte s odporcami vznesenou námietkou premlčania.

Súd v predmetnej veci vykonal dokazovanie výsluchom zákonných zástupcov maloletej navrhovateľky, výsluchom odporcov v 1. až 3. rade, oboznámením listinných dôkazov, konkrétne: Záväzná prihláška na školský rok 2006/2007 zo dňa 24.11.2006 (čl.80), lekársku správu z ošetrenia maloletej navrhovateľky vystavenú Chirurgickou klinikou DFNsP dňa 04.03.2008, Prehlásením odporcu v 1. rade o úraze zo dňa 14.03.2008, Správou DFNsP Bratislava zo dňa 04.10.2011 /bodové hodnotenie za bolesť pri úrazoch/, Listom ORPZ Bratislava I zo dňa 02.03.2015 /čl. 50/, dopytom na DFNsP Bratislava zo dňa 26.03.2015 (čl.62), oboznámením s obsahom spisového materiálu ORPZ Bratislava I, Oddelenie skráteného vyšetrovania Staré Mesto - východ, Správou DFNsP Bratislava, Traumatologická ambulancia zo dňa 04.11.2011 /bodové hodnotenie za sťaženie spoločenského uplatnenia pri úrazoch/.

Súd podľa § 120 ods. 4 O.s.p. poučil účastníkov konania o povinnosti predložiť a označiť potrebné dôkazy, ktoré v konaní žiadajú vykonať, a to písomne v predvolaní na pojednávanie. Skutkové zistenia nadobudnuté vykonaným dokazovaním potom zhodnotil v rozsahu potrebnom pre posúdenie rozhodujúcich skutočností vzťahujúcich sa k podstate veci a vzhľadom na charakter sporového konania uzavrel, že nie je opodstatnené nariaďovať ďalšie dokazovanie, keďže skutkový stav, na základe ktorého súd rozhoduje v sporovom konaní ovládanom zásadou kontradiktórnosti, má byť výsledkom dôkaznej aktivity a snahy účastníkov konania, ktorí majú hlavnú zodpovednosť za zistenie skutkového stavu a preukázanie svojich tvrdení a aktivita súdu v rámci dokazovania sa obmedzuje na rozhodovanie, ktoré z účastníkmi konania označených dôkazov vykoná, a preto súd uznesením vyhlásil dokazovanie za skončené (§120 ods. 1,4 O.s.p.), pričom zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

Mal. navrhovateľka nar. 29.12.2003 bola na základe zmluvy zo dňa 24.11.2006 /čl.80/ uzatvorenej jej zákonnými zástupcami s odporcom v 1. rade vo veku troch rokov zverená počnúc dňom 03.01.2007 do starostlivosti predškolského zariadenia „Detské Centrum Kvietok“ na Blumentálskej ulici v Bratislave prevádzkovaného odporcom v 1. rade. Dňa 04.03.2008 došlo v Detskom centre Kvietok k pádu maloletej navrhovateľky z detskej preliezky, následkom ktorého utrpela poranenie hlavy, s odkazom na Lekársku správu Chirurgickej kliniky DFNsP zo dňa 04.03.2008 bola ošetrujúcim lekárom Z.. Z. Š. stanovená diagnóza „ Otvorená rana iných častí hlavy“, išlo o tržnú ranu na čele cca. 3 cm. Podľa lekárskej správy rana bola dňa 04.03.2008 suturovaná /zošitá/ v lokálnej anestéze. Doba liečby úrazu bola 7 dní. Žiadne iné diagnózy, ani následné ošetrenia v súvislosti s úrazom z lekárskej správy nevyplývajú. V čase úrazu mala mal. navrhovateľka 5 rokov. Bezprostredne po úraze odporkyňa v 2. rade telefonicky kontaktovala rodičov maloletej a vznik úrazu im oznámila. Otec mal. navrhovateľky predmetný úraz ohlásil polícii, konkrétne na ORPZ Bratislava I, ktorá vykonala šetrenie na mieste vzniku úrazu. Dňa 04.04.2008 doručil otec maloletej na Oddelenie skráteného vyšetrovania PZ Bratislava I trestné oznámenie. ORPZ Bratislava I vykonal dňa 09.04.2008 šetrenie v Bratislave na Blumentálskej ulici č. 16, kde boli vyťažené vychovávateľky R. E. a T. L., ako aj konateľka zariadenia Z. D.. Orgány činné v trestnom konaní vyhodnotením všetkých zistených dôkazov ustálili, že skutok opísaný oznamovateľom P.. S. B. nenapĺňa skutkovú podstatu žiadneho trestného činu v zmysle č. 300/2005 Z.z. /vr. Trestného činu ublíženia na zdraví podľa §158 ods. 1 TZ/, v dôsledku čoho bola vec podozrenia z prečinu ublíženia na zdraví podľa §158 TZ, ktorého sa mal dopustiť neznámy páchateľ tým, že dňa 04.03.2008 v Bratislave na Blumentálskej ulici č. 16 v DC Kvietok z nedbanlivosti porušil dôležitú povinnosť vyplývajúcu z jeho zamestnania, čo malo za následok pád B.H. B. z preliezky umiestnenej na dvore Detského centra Kvietok dňa 04.03.2008 v čase okolo 11,00 hod., ktorá týmto pádom utrpela poranenie hlavy a to otvorenú ranu na čele v dĺžke cca. 3 cm a odreninu na nose, ktoré si vyžiadali lekárske ošetrenie, odmietnutá, nakoľko nebol dôvod na začatie trestného stíhania alebo postupu podľa §197 ods. 1 písm. a,b,c, TP. Následná sťažnosť oznamovateľa P.. S. B. /otca mal./ bola Okresnou prokuratúrou Bratislava I Uznesením zo dňa 13.05.2008 zamietnutá pre jej nedôvodnosť.

Ošetrujúci lekár Z.. Š., DFNsP Bratislava s časovým odstupom, ktorý zákonný zástupca navrhovateľky nevedel súdu náležite objasniť, dňa 04.10.2011 Bodovo ohodnotil bolesť pri úrazu ml. navrhovateľ zo dňa 04.03.2008 „2/ Rana hlavy 10 bodov“ (čl.16). Obdobne tak dňa 04.11.2011 ohodnotil aj sťaženie spoločenského uplatnenia pri úraze „S018 Otvorená rana iných častí hlavy, 433/f keloidné jazvy po poraneniach, popáleninách, ... podľa lokalizácie v rozsahu od ...% do ...% povrchu tela na 300 bodov (čl.60).

Zákonní zástupcova mal. navrhovateľky mimosúdne prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu listom zo dňa 14.02.2012 oslovili odporcu v 1. rade so žiadosťou o náhradu škody na zdraví vo výške 4.145,- Eur, avšak bezúspešne.

Odporcovia vznik úrazu v zariadení odporcu v 1. rade nejako nespochybňovali, popierali však svoju zodpovednosť za úraz, nedostatok pasívnej vecnej legitimácie, ako aj premlčanie práva na náhradu škody na zdraví.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa § 420 ods. 2 škoda je spôsobená právnickou osobu alebo fyzickou osobu, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú, ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.

Podľa §420 ods. 3 zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

Podľa § 444 pri škode na zdraví sa jednorazovo odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.

Podľa § 5 Zákona č. 279/1993 Z.z. o školských zariadeniach ods. (1) Predškolské zariadenia zabezpečujú výchovu a vzdelávanie detí v predškolskom veku. Dopĺňajú rodinnú výchovu o výchovno- vzdelávaciu činnosť zameranú na všestranný rozvoj osobnosti dieťaťa. Súčasťou predškolskej výchovy je aj príprava dieťaťa na povinnú školskú dochádzku. Do predškolských zariadení sa prednostne prijímajú deti, ktoré dovŕšili päť rokov veku, a deti, ktoré majú odloženú povinnú školskú dochádzku.

Podľa § 11 ods. (1) Vyhlášky č. 353/1994 Z.z. Za vytvorenie bezpečných a hygienických podmienok na výchovu a zdravý vývoj detí a za počet detí prijatých do predškolského zariadenia zodpovedá riaditeľ. Za bezpečnosť a ochranu zdravia dieťaťa zodpovedajú pedagogickí zamestnanci predškolského zariadenia v čase od prevzatia dieťaťa od jeho rodiča až do odovzdania rodičovi dieťaťa alebo ním splnomocnenej osobe.

Podľa §2 Zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia ods. (1) Bolesť je ujma spôsobená poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov.

Podľa ods. (2) zákona č. 437/2004 Z.z. Sťaženie spoločenského uplatnenia je stav v súvislosti s poškodením na zdraví, ktoré má preukázateľne nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného, na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh (ďalej len "následok").

Podľa § 3 ods. (1) Náhrada za bolesť sa poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná zistenému poškodeniu na zdraví, priebehu liečenia alebo odstraňovaniu jeho následkov.

Podľa ods. (2) Náhrada za bolesť sa poskytuje na základe lekárskeho posudku (§ 7 a 8). Sadzby bodového hodnotenia za bolesť sú ustanovené v prílohe č. 1 v I. a III. časti.

Podľa § 4 ods. (1) Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti.

Ods. (2) Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje na základe lekárskeho posudku (§ 7 a 8). Sadzby bodového hodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia sú ustanovené v prílohe č. 1 v II. a IV. časti.

Podľa § 5 ods. (1) Pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku (§ 7 a 8).

Podľa §7 ods. 1 zákona Lekársky posudok spracúva posudzujúci lekár a vydáva zdravotnícke zariadenie, ktorého posudzujúci lekár vypracoval lekársky posudok. Ak je posudzujúcim lekárom lekár zriadenia stavu zdravotnej starostlivosti, lekársky posudok posudzuje primár príslušného oddelenia alebo prednosti príslušnej kliniky zdravotníckeho zariadenia alebo jeho zástupcu, ak rozsah následkov presahuje 200 bodov.

Podľa §7 ods. 3 zákona o Vydanie lekárskeho posudku môže požiadať poškodený.

Podľa §8 ods. 1 zákona Lekársky posudok obsahuje a) meno, priezvisko, dátum narodenia, adresu trvalého alebo prechodného pobytu a povolanie poškodeného,

Dátum vzniku poškodenia na zdraví, miesto kde vzniklo poškodenie na zdraví, číslo položiek, podľa ktorých sa hodnotila bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, určenie diagnózy, hodnotenie v bodoch a zdôvodnenie, celkový počet bodov. Z lekárskeho posudku musí byť zrejmé, na základe akých skutočností posudzujúci lekár dospel k celkovému počtu bodov.

Podľa §8 ods. 4 zákona lekársky posudok sa vydáva, len čo zdravotný stav poškodeného možno považovať za ustálený.

Podľa §9 ods. 1 zákona Posudzujúci lekár hodnotí bolesť podľa sadzieb ustanovených v prílohe č. 1 v I a III. časti. Pri určovaní bodového hodnotenia bolesti sa hodnotí akútna fáza bolesti.

Podľa § 10 ods. 1 zákona posudzujúci lekár hodnotí sťaženie spoločenského uplatnenia podľa sadzieb ustanovených v prílohe č. 1 v II. a IV. časti. Pri určovaní bodového hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia sa hodnotí závažnosť poškodenia na zdraví a predpokladaný vývoj následkov.

Podľa ods. 3 ak následky možno napraviť alebo zmierniť jednoduchým a bežným lekárskym výkonom, posudzujúci lekár odporučí poškodenému takýto výkon.

Podľa § 106 ods. 1 Právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

Podľa § 106 ods. 2 Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla, to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

Pojem „dozvedel sa o škode“ ako začiatok plynutia subjektívnej premlčacej lehoty je v zmysle ustálenej judikatúry vykladať tak, že poškodený vedel o tom, kto za škodu zodpovedá, o druhu spôsobenej škody, ako aj o rozsahu škody, a to do takej miery, že to poškodenému umožňovalo uplatniť právo na súde. Znalosť poškodeného o osobe škodcu sa viaže k okamihu, keď dostal informáciu, na základe ktorej sa môže urobiť úsudok, ktorá konkrétna osoba je za škodu zodpovedná.

Ak ide o škodu na zdraví, zákon objektívnu premlčaciu dobu v záujme ochrany poškodeného vôbec neurčuje. Dôsledky poškodenia zdravia poškodeného sa totiž môžu prejaviť aj po dobe dlhšej ako desať rokov. To však neznamená, že právo na náhradu škody na zdraví sa nemôže premlčať. Pri zodpovednosti za škodu na zdraví platí subjektívna premlčacia doba. Pojem „udalosť, z ktorej škoda vznikla“ v zmysle ustanovenia §106 ods. 2 zahŕňa nielen protiprávny úkon, či právne kvalifikovanú udalosť, ktoré viedli k vzniku škody, ale aj vznik škody samotnej.

Sumarizujúc vyššie popísaný skutkový stav veci súd dospel k právnemu záveru, že uplatnený nárok na náhradu škody na zdraví je v oboch jednotlivých nárokov /tak bolestné, ako aj sťaženie spoločenského uplatnenia/ premlčaný s odkazom na § 106 ods. 1 OZ.

Z vykonaného dokazovania možno prijať záver, že poškodená navrhovateľka sa o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá dozvedela dňom jej vzniku, teda dňa 04.03.2008, kedy utrpela bolesti následkom pádu z preliezky a bola v sprievode svojich rodičov ako zákonných zástupcov ošetrená v DFNsP, Bratislava, a kedy bolo možné tieto bolesti vyčísliť v zmysle Zákona o náhrade za bolesť č. 437/2004 Z.z. V tento deň bolo rovnako zrejmé že, za splnenia zákonných predpokladov uvedených v § 420 OZ, za škodu zodpovedá odporca v 1. rade, v ktorého starostlivosti sa v dobe úrazu poškodená mal. navrhovateľka preukázateľne nachádzala a ktorý o vzniku úrazu ihneď zákonných zástupcov maloletej navrhovateľky telefonicky informoval. Posledný deň na uplatnenie nároku na náhradu škody titulom bolestného teda pripadol na 04.03.2010. Navrhovateľka si tento nárok uplatnila až dňa 04.10.2013, teda po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej lehoty.

Nárok na sťaženie spoločenského uplatnenia bol poškodenou navrhovateľkou uplatnený dňa 24.03.2015. Vzhľadom na charakter úrazu, jednorazové ošetrenie v deň vzniku úrazu, a jeho diagnózu možno jednoznačne konštatovať, že k ustáleniu zdravotného stavu navrhovateľky došlo najneskôr rok po úraze, teda 04.03.2009, kedy mohlo zdravotnícke zariadenie DFNsP Bratislava, kde bola navrhovateľka ošetrená, vyčísliť hodnotu SSU v zmysle zákona č. 437/2003 Z.z. V súvislosti s týmto nárokom je

potrebné zdôrazniť, že ohraničenie ustálenia zdravotného stavu poškodeného nemôže byť závislé od subjektívneho pocitu, názoru poškodeného, resp. pocitu alebo názoru jeho zákonného zástupcu, ale tento moment musí byť ustálený na základe objektívnych medicínskych kritérií. V danom prípade navrhovateľka neprodukovala žiaden dôkaz, preukazujúci dôvodnosť jej subjektívneho tvrdenia, že k ustáleniu zdravotného stavu došlo v čase, keď mala 11 rokov a začala si následky jazvy na čele uvedomovať. Naviac, ošetrujúci lekár vystavil potvrdenie /ktoré však nemá náležitosti lekárskeho posudku predpokladaného zákonom č. 437/2003 Z.z./ ešte dňa 04.11.2011 (čl.60), teda aj v prípade ak by súd hypoteticky pracoval s uvedeným dátumom, dvojročná subjektívna premlčacia doba uplynula dňa 04.11.2013. O účelovosti tvrdenia zákonného zástupcu mal. navrhovateľky vo vzťahu k momentu ustálenia zdravotného stavu navrhovateľky svedčí aj listinný dôkaz a to výzva Advokátskej kancelárie Kucek, Havlík & Partners, s.r.o. zo dňa 14.02.2012 adresovaná odporcovi v 1.rade, ktorá odkazuje na „lekárske posudky“ zo dňa 04.10.2011 vo vzťahu k bolestnému a zo dňa 04.11.2011 vo vzťahu k SSU. Aj toto právo na náhradu škody na zdraví je preto podľa § 106 ods. 1 premlčané.

Vzhľadom na uvedený právny záver súdu bol z dôvodu premlčania uplatneného nároku na náhradu škody na zdraví žalobný návrh vo veci samej voči odporcovi v 1. rade zamietnutý.

K zamietnutiu žaloby voči odporcom v 2. a 3. rade došlo nielen z dôvodu premlčania nároku, s odkazom na vyššie uvedené odôvodnenie, ale aj z dôvodu nedostatku ich pasívnej vecnej legitimácie. Odporkyne v 2. a 3. rade ako konateľky, resp. spoločníčky odporcu v 1. rade nenesú žiadnu právnu zodpovednosť za vzniknutú škodu na zdraví. Prípadnú zodpovednosť za škodu by, za splnenia všetkých zákonných podmienok, niesol odporca v 1. rade ako predškolské zariadenie zriadené podľa zákona č. 279/1993 Z.z. a to s odkazom na § 420 ods. 1 OZ.

S poukazom na znenie § 420 ods. 2 sa súd nestotožňuje s právnym názorom odporcu o prípadnej právnej zodpovednosti pedagogických pracovníkov za vzniknutý úraz, v ktorom odkazuje na vykonávací právny predpis - vyhlášku č. 353/1994 Z.z., §11 ods. 1. Samozrejme, prípadná pracovnoprávna zodpovednosť týchto pracovníkov alebo ich trestnoprávna zodpovednosť tým nie je dotknutá.

Pre úplnosť súd k prejednávanej veci dodáva, že navrhovateľom predložené listinné dôkazy vystavené Z.. Z. Š., lekárom DFNsP Bratislava nemajú náležitosti lekárskeho posudku v zmysle §8 zákona č. 437/2004 Z.z., naviac v listinách absentuje podpis primára príslušného oddelenia alebo prednostu príslušnej kliniky zdravotníckeho zariadenia, nakoľko rozsah následkov určených pre SSU /300 bodov/ presahuje 200 bodov. Preto s pohľadu posúdenia dôvodnosti uplatnenej výšky škody sú tieto listinné dôkazy spochybniteľné.

Vzhľadom na závery vykonaného dokazovania súd zamietol v prvom výroku rozsudku návrh zákonného zástupca mal. navrhovateľky na zmenu žalobného petitu zo dňa 06.06.2016, ktorým navýšil žalovanú čiastku požadovanej náhrady škody na zdraví na sumu 10.000.000,- eur s poukazom na § 95 ods. 2 O.s.p., nakoľko výsledky doposiaľ vykonaného dokazovania nemohli byť podkladom pre konanie o zmenenom návrhu.

Vzhľadom na prijatie záveru o premlčaní uplatneného nároku na náhradu škody, a nedostatku pasívnej vecnej legitimácie odporcov, súd upustil od výsluchu maloletej navrhovateľky, a to aj s ohľadom na skutočnosť, že k udalosti došlo v čase, keď mala navrhovateľka 5 rokov.

Súd tiež nevykonal navrhovateľom navrhované dokazovanie vyžiadaním poistnej zmluvy uzatvorenej medzi odporcom v 1. rade a príslušnou poisťovňou, predmetom ktorej má byť poistenie zodpovednosti predškolského zariadenia, nakoľko tento vzťah, pokiaľ vznikol, je výsostne vzťahom medzi jeho zmluvnými stranami, pričom odporca v 1. rade mal procesné právo /nie povinnosť/ prizvať poisťovňu ako vedľajšieho účastníka do konania v zmysle § 93 O.s.p. bez právnej relevancie k meritu veci bolo aj ostatné navrhovateľkou navrhované dokazovanie zadovážením prípadných Oznámení o vzniku úrazu Inšpektorátu práce, a to z dôvodu, že nešlo o pracovný úraz, ktorý by tento Inšpektorát riešil, obdobne tak vo vzťahu k MV SR.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 151 ods. 3 O.s.p. a vzhľadom na väčší počet účastníkov o trovách konania rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že : a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené, f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z. v znení nesk. predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.