Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_23Cb-9-2011.pdf
PDF · 103.25 KB
No categories available
23Cb/9/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta v konaní vedenom pred samosudkyňou JUDr. Naďou Pethőovou , v právnej veci navrhovateľa O.K. Servis SK, s.r.o., IČO: 34138838, Šintava 566, zastúpený advokátom Mgr. Michalom Tokárom, Jarmočná 2264/3, Šaľa, proti odporcovi LRL PROFITECH, s.r.o., IČO: 36254592, Slnečná 1408, Sereď, zastúpený advokátom Mgr. Matej Krajči, Májkova 1, Bratislava, o zaplatenie 6158,48 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd návrh zamieta.
Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi náhradu trov konania vo výške 1341,- eur a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 2822,35 eur do 3 dní k rukám právneho zástupcu odporcu. Navrhovateľ je povinný zaplatiť štátu vo výške 702,11 eur do 3 dní na účet tunajšieho súdu.
odôvodnenie:
Návrhom podaným tunajšiemu súdu dňa 27.5.2011 navrhovateľ žiadal, aby súd odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 6158,48 eur s príslušenstvom z titulu uznaného dlhu. Odporca s návrhom nesúhlasil. Súd vykonal dokazovanie faktúrou č. D., uznaním záväzkov, výzvami na zaplatenie, zmluvou o prevode obchodných podielov, výsluchom konateľov navrhovateľa a odporcu, vyjadreniami ich právnych zástupcov, znaleckým posudkom č. XX/XXXX, č. X/XXXX, č. XX/XXXX, výsluchom svedkyne C.. C. V., odborným vyjadrením č. X/XXXX, vyjadrením znalca, výsluchom znalca L.. L. M., výsluchom znalkyne U.. U. K., ostatnými listinnými dôkaznými prostriedkami obsiahnutými v spise a dospel k nasledovným zisteniam skutkového a právneho stavu veci: Z návrhu na začatie konania a vyjadrenia právneho zástupcu navrhovateľa vyplynulo, že navrhovateľ a odporca uzatvorili ústnou formou zmluvu o dielo podľa ust. § 536 a nasl. Obch. zákonníka, predmetom ktorej bola technická pomoc, zhotovenie elektroinštalácie a úprava elektroinštalácie v objekte na I. H. v F., ktoré dielo navrhovateľ riadne vykonal a odovzdal odporcovi. Následne odporcovi vyststavil faktúru č. D. zo dňa 28.4.2006 splatnú dňa 28.5.2006 na sumu 185530,50 Sk (6658,48 eur). Odporca uznal svoj dlh z titulu fa č. D. na doklade zo dňa 18.12.2008, čo konštituuje vyvrátiteľnú právnu domnienku o existencii dlhu bez dôkazného bremena na strane navrhovateľa. Písomne vyzval odporcu na zaplatenie dlhu v sume 5684,46 eur, avšak odporca dlh nezaplatil. Zároveň si uplatnil úrok z omeškania. Mal za to, že z výsluchu konateľa odporcu jednoznačne vyplynulo, že práce predstavujúce predmet zmluvy o dielo boli reálne vykonané, pričom námietka odporcu o neodplatnosti navrhovateľom vykonaných prác je účelová, najmä v rozpore s uznaním záväzku zo dňa 18.12.2008, ktorá listina obsahuje všetky náležitosti podľa ust. § 323 Obch. zákonníka, konateľ odporcu E. Š. bol spôsobilý k vykonaniu tohto právneho úkonu, nebolo preukázané, že by jeho vôľa nebola slobodná a vážna, ani túto skutočnosť nenamietal, prejav vôle bol určitý a zrozumiteľný, nakoľko z listiny vyplýva, aký záväzok sa uznáva, hodnota záväzku, dátum vzniku záväzku, v konaní nebola preukázaná ani namietaná nezhoda vôle a jej prejavu a predmet právneho úkonu je možný a dovolený. V súvislosti s náležitosťou pomeru vôle a prejavu poukázal na
ust. § 35 ods. 2 OZ a osobitnú úpravu podľa ust. § 266 Obch. zák.. Označenie listiny o uznaní záväzku len ako vzájomné účtovné vysporiadanie účastníkov konania vyhodnotil ako irelevantné, nakoľko listina nemôže byť záväzná na účely účtovníctva, pričom predmetný právny vzťah vlastne nevznikol alebo naopak. Vznik a skutočnú existenciu záväzku je potrebné skúmať vždy s ohľadom na aplikovateľnú právnu úpravu obch. zák., pričom účtovníctvo má len evidenčný charakter a (ak má byť vedené v súlade so zákonom), je len odrazom reálnej existencie záväzku z pohľadu súkromnoprávnej úpravy. Námietku odporcu o nepravosti podpisu konateľa odporcu na listine označenej ako uznanie záväzku považuje za vyvrátenú s poukazom na výsledky znaleckého dokazovania vykonaného v priebehu konania a v súbežne prebiehajúcom obdobnom konaní, kde znalci zhodne uviedli, že skúmaný podpis E. Š. (konateľa odporcu) vykazuje dostatok identifikačných znakov na konštatovanie, že konateľ odporcu predmetnú listinu skutočne podpísal, sporným zostáva len to, kedy a kto k skúmanému podpisu pridal nadbytočné ťahy, čo je však pre vec samu irelevantné. Odporcom vznesenú námietku premlčania s poukazom na platnosť listiny označenej ako uznanie záväzku považoval za nedôvodnú. Právny zástupca odporcu žiadal návrh ako nedôvodný zamietnuť, nakoľko spochybnil existenciu ústne uzatvorenej zmluvy o dielo medzi účastníkmi konania vzhľadom na to, že elektroinštalačné práce vykonal odporca a iní subdodávatelia, pričom za podstatné považoval to, že v tom čase jediný spoločník a štatutár navrhovateľa bol v tom čase spoločníkom a štatutárom odporcu a teda si mohol predmetnú faktúru aj zaúčtovať aj vyplatiť. Mal za preukázané, že predmetná faktúra sa v účtovníctve odporcu nenachádza, nikdy nebola doručená odporcovi, v ktorej časti navrhovateľ dôkazné bremeno neuniesol (existencia zmluvného vzťahu). Odporca listinu označenú ako uznanie záväzku zo dňa 18.12.2008 nikdy neobdržal a konateľ odporcu E. Š. predmetnú listinu nepodpísal. Z vykonaného dokazovania znalcami z odboru písmoznalectva vyplynulo, že nie je možné s úplnou istotou potvrdiť, že sporný podpis na listine je podpisom E. Š., znalci sa v tomto rozchádzali. Trval na tom, že uznanie záväzku z 18.12.2008 nemá náležitosti podľa ust. § 323 Obch. zák., vyplýva to z ustálenej judikatúry, ktorá hovorí, že takého uznanie musí obsahovať označenie zmluvného záväzku, označenie zmluvných strán a jednoznačné vyhlásenie o tom, že sa tento záväzok uznáva, čo do dôvodu, aj do výšky, aj čo do premlčania, čo jednoznačne tento dokument neobsahuje. V neposlednom rade vyjadril presvedčenie o tom, že predložená listina je kompletne sfalšovaným dokumentom, nakoľko časť textu bola následne doplnená a podpis odporcu bol mechanicky prenesený z inej listiny, čím sa znalci v tomto konaní vôbec nezaoberali, ktorý dôkaz však predniesol až po skončení dokazovania. V čase podpisu uznania záväzkov odporca už 4 a pol roka nemal sídlo podľa výpisu z obchodného registra na Trnavskej 920, Sereď, čo navrhovateľ musel vedieť, keďže sídlo odporcu bolo v jeho obchodných priestoroch. Údajný podpis konateľa odporcu bol podľa znaleckého dokazovania stotožnený s podpisom osoby, ktorá za odporcu podpisovala daňové priznania, nakoľko obe pečiatky, ktoré sú na listine, ako aj slovo "súhlasí" bolo vyhotovené účtovníčkou Ivetou Berčíkovou, preto aj podpis odporcu bol vyhotovený ňou. Konateľ navrhovateľa Ľ. L. uviedol, že niekedy v roku 2005 odporca dostal zákazku na prerábku bytov na I. ulici v F., podstata bola tá, že mali odizolovať strechu na bytovke, ale s majiteľmi sa dohodli, že odkúpia plochu strechy a vybudujú tam 6 bytových jednotiek, pričom do 22.1.2008 bol konateľom odporcu. Potom sa s druhým konateľom odporcu E. Š. dohodol (Ľ. L. vystupujúc ako konateľ navrhovateľa), že pre odporcu navrhovateľ dodá elektroinštalačný materiál a prácu v sadzbe 250,- Sk na hodinu, bola k tomu vyhotovená aj kalkulácia, aj projektová dokumentácia, celkový rozpočet stanovený nebol, o cene diela sa dohodli odhadom na sumu 200.000,- Sk, splatná bola do 30 dní od ukončenia diela, pričom ukončenie diela bolo viazané na revíznu správu. Nevedel presne uviesť, kedy došlo k odovzdaniu diela, zrejme pred vystavením samotnej faktúry, nevedel uviesť, kto dielo za odporcu prevzal, uznanie dlhu bolo odporcovi zaslané, on ho podpísal a zaslal naspäť. Konateľ odporcu E. Š. uviedol, že zmluva o dielo medzi účastníkmi nikdy uzavretá nebola, je pravda, že v roku 2005 ho ako konateľa odporcu oslovili vlastníci bytov na I. ulici v F., dohodol sa s nimi na vybudovaní 6 bytových jednotiek, práce sa na základe samostatnej zmluvy o dielo aj vykonali. Všetky práce zabezpečoval odporca, pričom on ako jeden z konateľov odporcu zabezpečoval stavebné práce a Ľ. L. ako ďalší konateľ odporcu v tom čase zabezpečoval elektroinštalačné práce. Nikdy s ním nerokoval o uzavretí prípadnej zmluvy ako s konateľom navrhovateľa. Všetky vykonané práce boli vykonané pod hlavičkou odporcu. Nevedel uviesť, či mu bolo doručené uznanie dlhu z 18.12.2008, avšak podpis na ňom určite nie je jeho podpisom, v ktorej súvislosti navrhol vykonať znalecké dokazovanie, poukázal na to, že odporca v tom čase podľa výpisu z obchodného registra mal v rámci predmetu podnikania zapísané aj elektroinštalačné práce od 16.4.2004 do 27.9.2006. Na stavbe vykonávali elektroinštalačné práce aj niektorí zamestnanci navrhovateľa, ktorých výkon zabezpečil konateľ navrhovateľa, avšak konateľ odporcu to bral tak, že to robí v mene a na účet odporcu.
Zo znaleckého posudku č. XX/XXXX vyplynulo, že pri analýze sporného podpisu neboli zistené žiadne znaky nasvedčujúce technickému falšovaniu, sporný podpis a porovnávacie podpisy E. Š. vykazujú podobné, zhodné a rozdielne znaky. V spornom podpise sa vyskytujú písmové tvary, ťahy, ktoré sa v porovnávacích podpisoch nevyskytujú a majú charakter takých rozdielnych znakov, že nie je možné jednoznačne potvrdiť, že sporný podpis je pravým podpisom E. Š.. Na základe zistených podobných, zhodných znakov nie je možné vylúčiť, že sporný podpis je pravým podpisom E. Š., aj napriek zisteným rozdielnym znakom. Z výpovede svedkyne C.. C. V. vyplynulo, že robila a robí účtovníctvo pre odporcu, nepamätala si n spornú faktúru, neskúma obsahovú stránku listín, ani nevylúčila, že by takáto faktúra bola v účtovníctve odporcu, nepamätala si, či by v rámci výkonu svojej práce podpisovala nejaké listiny v mene odporcu, pre odporcu vykonáva práce v jeho sídle, bežným je odsúhlasenie záväzkov a pohľadávok odporcom, čo prebieha tak, že odporca jej predloží doručený podnet na odsúhlasenie záväzkov a pohľadávok, ona skontroluje správnosť údajov v podnete, ak je stav rovnaký, inventarizácia sa odsúhlasí. Jednotlivé subjekty si posielajú výsledky inventarizácie s klauzulou, že ak obchodný partner napr. v lehote 15 dní nezašle odsúhlasenie, tak sa budú považovať výsledky inventarizácie za pravdivé a niekedy len neformálne účtovníčky si medzi sebou odsúhlasia tieto stavy. Nikto ju písomne nesplnomocnil na podpisovanie odsúhlasenia v mene odporcu. Potvrdila, že slovo "súhlasí" na č.l. 5 spisu je napísané ňou. V období 18.12.2008 mala sídlo svojej kancelárie u navrhovateľa, mala u seba aj pečiatku navrhovateľa, aj pečiatku odporcu, nepamätala sa na to, kto a kedy podpisoval za odporcu uznanie záväzku ani žiadne okolnosti v súvislosti s predmetnou listinou. Z odborného vyjadrenia č. X/XXXX vyplynulo, ako aj z výpovede znalkyne U.. U. K. vyplynulo, že pri vypracovaní odborného vyjadrenia nepracovala s originálom listiny označenej ako uznanie záväzku z 18.12.2008, nebolo to podľa jej názoru nevyhnutné, pričom záver znaleckého posudku č. XX/XXXX považuje za nesprávny v tom smere, že skúmaný podpis je pravým podpisom Roberta Šipku. Z výpovede znalca L.. L. M. vyplynulo, že pôvodne síce nevyhodnotil skúmaný podpis ako pravý podpis E. Š., ale po oboznámení sa s obsahom odborného vyjadrenia č. X/XXXX sa so znalkyňou stotožnil v tej časti, že podpis je vyhotovený jednoťahovo a dva nadbytočné znaky s ním nesúvisia a práve preto, že s ním nesúvisia, možno jednoznačne označiť sporný podpis ako pravý podpis E. Š., nevedel uviesť, načo sú tam tie a ťahy. Podľa § 323 ods. 1 Obch. zák. ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná. Predmetom konania je navrhovateľom uplatnený nárok na zaplatenie sumy 6158,48 eur s príslušenstvom v podobe úroku z omeškania z titulu nezaplatenej ceny diela uznanej formou uznania záväzku. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že dňa 18.12.2008 bola spísaná a podpísaná listina označená ako uznanie záväzkov (podľa § 29 a § 30 zákona 431/2002), z obsahu ktorej vyplýva, že podľa odtlačku pečiatky ako odporca, tak aj spoločnosť E. Š., Stavebno-obchodná činnosť uznáva záväzok
- faktúra č. D. na sumu 185.530.50 eur - zhotovenie elektroinštalácie, splatná 28.5.2006, vystavená 28.4.2006, voči veriteľovi O.K. Servis SK, s.r.o.. Vo vzťahu k výpovednej hodnote predmetného dôkazného prostriedku sa súd stotožnil s názorom navrhovateľa v tom, že právny úkon je nutné skúmať podľa jeho obsahu (nie podľa označenia), na základe čoho napriek tomu, že označenie právneho úkonu je výslovne podľa ust. §§29 a 30 z.č. 431/2002 Z.z., teda na účely účtovníctva, ide o právny úkon uznania dlhu podľa ust. § 323 ods. 1 Obch. zákonníka, nakoľko predmetný úkon obsahuje všetky zákonné náležitosti podľa uvedeného zákonného ustanovenia - písomná forma, špecifikácia záväzku (z čísla faktúry, jej splatnosti, dátumu vystavenia, výšky istiny a údaju "elektroinštalačné práce" možno podľa názoru súdu jednoznačne uznávaný dlh konkretizovať tak, aby bol nezameniteľný s prípadným iným dlhom odporcu voči navrhovateľovi), ďalej zrozumiteľný prejav vôle dlžníka pretavený do výrazu "uznáva svoje vyššie uvedené záväzky v plnej výške voči veriteľovi...", v spojitosti nezakladajú dôvodnú pochybnosť o tom, čo malo byť predmetným právnym úkonom vykonané. Poukaz na absenciu vyjadrenia o premlčaní resp. nepremlčaní uznávaného dlhu v spojitosti s ustálenou judikatúrou je v danom prípade irelevantný, nakoľko ku dňu podpisu uznania záväzkov (18.12.2008) uznávaný záväzok vzhľadom na obsiahnutý údaj o splatnosti faktúry (28.5.2006) evidentne premlčaný v štvorročnej premlčacej dobe nebol. Ustálená judikatúra vyžaduje výslovné vyjadrenie o vedomosti dlžníka, že dlh je v čase podpisu uznania dlhu premlčaný, logicky len v tom prípade, ak takýto dlh ku dňu realizácie uznania dlhu premlčaný je. Súd ďalej v zhode s právnym názorom navrhovateľa za to, že vzhľadom na existenciu uznania dlhu podľa ust. § 323 Obch. zákonníka, zakladajúceho vyvrátiteľnú právnu domnienku o existencii uznaného
záväzku (nakoľko účelom právneho inštitútu uznania dlhu je nepochybne zabezpečenie právnej istoty na strane veriteľa vo vzťahu k existencii jeho pohľadávky, v ďalšom samozrejme predĺžená nová premlčacia doba), čo prakticky znamená, že navrhovateľ ako veriteľ nie je povinný v zmysle základných zásad a princípov občianskeho súdneho konania preukázať existenciu samotného záväzkovoprávneho vzťahu uznaného uznaním dlhu, procesné bremeno v prípade spochybnenia uznania dlhu sa prenáša na odporcu. Odporca nesúc dôkazné bremeno vo vzťahu vyvráteniu vyššie uvedenej právnej domnienky navrhol a súd vykonal dokazovanie znalcom z odboru písmoznalectva, nakoľko vyhlásil, že podpis na uznaní záväzkov nie j jeho pravým podpisom (podpisom konateľka odporcu E. Š.), ide pravdepodobne o podpis vykonaný C.. C. V., účtovníčky odporcu, ktorá príležitostne v mene odporcu podpisovala listiny (ako uviedol konateľ odporcu, svedkyňa si nevedela spomenúť, či by podpisovala listiny v mene odporcu, vedela však, že na takúto činnosť nikdy splnomocnená nebola). Bol vyhotovený znalecký posudok č. XX/XXXX, a to so záverom, že pri analýze sporného podpisu neboli zistené žiadne znaky nasvedčujúce technickému falšovaniu, sporný podpis a porovnávacie podpisy E. Š. vykazujú podobné, zhodné a rozdielne znaky. V spornom podpise sa vyskytujú písmové tvary, ťahy, ktoré sa v porovnávacích podpisoch nevyskytujú a majú charakter takých rozdielnych znakov, že nie je možné jednoznačne potvrdiť, že sporný podpis je pravým podpisom E. Š.. Na základe zistených podobných, zhodných znakov nie je možné vylúčiť, že sporný podpis je pravým podpisom E. Š., aj napriek zisteným rozdielnym znakom. Predmetný znalecký posudok formálne a materiálne zodpovedal štandardom a zákonným predpokladom pre znalecký posudok, jeho správnosť resp. úplnosť stranami napadnutá nebola. Následne navrhovateľ predložil súdu odborná vyjadrenie č. X/XXXX vypracované za účelom kontroly správnosti nielen znaleckého posudku č. XX/XXXX, ale aj dvoch ďalších znaleckých posudkov vypracovaných v rovnakej veci za účelom dokazovania v inom súdnom konaní (v tomto konaní nepredložených), a to so záverom, že vyhodnotiac dva nadbytočné znaky v spornom podpise ako s ním nesúvisiace, možno jednoznačne potvrdiť, že sporný podpis je pravým podpisom konateľa odporcu E. Š.. Súd zadal dopracovanie znaleckého posudku č. XX/XXXX s poukazom na obsah a závery odborného vyjadrenia č. X/XXXX (ktoré už vzhľadom na jeho názov má užšiu formálnu štruktúru než znalecký posudok, nevysvetľuje podrobne techniku skúmania a podobne, v konečnom dôsledku má v porovnaní so znaleckým posudkom nižšiu dôkaznú hodnotu), ktoré bolo vyhotovené v pomerne stručnej forme bez náležitostí doplňujúceho znaleckého posudku a doplnené výpoveďou znalca L.. L. M., z ktorých vyplynulo, že vzhľadom na čiastočné stotožnenie sa L.. M. s odborným vyjdrením U.. K., zmenil záver posudku č. XX/XXXX v tom, že sporný skúmaný podpis v prípade, ak odhliadne od dvoch nadbytočných ťahov tam obsiahnutých, možno jednoznačne považovať za pravý podpis E. Š.. Súd prezentované závery jednak znaleckého skúmania ako aj odborného vyjadrenia (ktoré nadôvažok bolo vyhotovené za absencie originálu skúmanej listiny), vyhodnotil ako nepresvedčivé, čiastočne si odporujúce, až zmätočné, keď znalec, ktorý vypracoval v znalecký posudok č. XX/XXXX v predpísanej forme predpísaným postupom so záverom nejednoznačným s poukazom na jednoduchosť podpisu, po vzhliadnutí odborného vyjadrenia (obsahovo a technicky jednoduchšieho v porovnaní so znaleckým posudkom), ktoré bolo vykonané za absencie predloženia originálu skúmanej listiny, zmení svoj názor a vysloví, že podpis je jednoznačne pravým podpisom E. Š. - za predpokladu, že dva nadbytočné ťahy v ňom bude považovať za ťahy nesúvisiace. Ťahy nachádzajúce sa na skúmanom spochybnenom podpise podľa názoru súd nemožno bez ďalšieho vynechať a považovať za neexistujúce a za takejto situácie potvrdiť pravosť skúmaného podpisu, tobôž nie za situácie, kedy rozhodnutie o uplatnenom nároku navrhovateľa závisí najmä od platnosti (a teda aj pravosti) predloženej listiny o uznaní záväzkov. V takomto prípade by súd navrhovateľovi uplatnený nárok priznal len vtedy, ak by bolo odborným skúmaním (vzhľadom na potrebu odborných vedomostí pri vyhodnocovaní pravosti podpisu) jednoznačne (nad akúkoľvek dôvodnú pochybnosť) preukázané, že podpis na listine je pravým podpisom konateľa odporcu. Súd vychádzajúc zo zásady voľného hodnotenia dôkazov v spojitosti so zásadou kontradiktórnosti občianskeho súdneho konania vyhodnotil nielen vyššie uvedený (i keď vzhľadom na predmet konania rozhodujúci) dôkaz, ale všetky účastníkmi navrhnuté a vykonané dôkazy, pričom dospel k záveru, že ani okolnosti predchádzajúce údajnému vzniku právneho úkonu uznania dlhu nepreukazujú dôvodnosť uplatneného nároku a najmä nie hodnovernosť skutkového (aj právneho) stavu veci, keď súčasný konateľ navrhovateľa Ľ. L. figuroval a reálne pôsobil ako konateľ odporcu (paralelne so súčasným konateľom odporcu) ako v čase realizácie diela, tak i v čase vystavenia spornej faktúry č. D. XXXXX, a to až do 22.1.2008, a teda vzhľadom na dátum splatnosti spornej faktúry (28.5.2006) mal bezprostrednú možnosť predmetný nárok uspokojiť, čo však nespravil, až následne, takmer rok po tom, čo ako konateľ a spoločník odporcu skončil, zaslal odporcovi na podpis uznanie dlhu. Konateľ navrhovateľa sa v priebehu konania vôbec nevyjadril k tomu, prečo nedošlo k realizácii vyplatenia faktúry č. D. XXXXX v čase
hneď po jej splatnosti, keďže bol v tom čase nielen konateľom, ale aj spoločníkom odporcu a túto možnosť jednoznačne mal. Následné zaslanie uznania dlhu pod hlavičkou účtovnej inventarizácie súd považuje za pofidérne a nehodnoverné najmä za absencie objasnenia zjavne nelogického postupu a časovej následnosti. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody súd návrh v celom rozsahu zamietol, pričom dokazovanie navrhnuté odporcom na ostatnom pojednávaní vo vzťahu k možnej mechanickej falzifikácii listiny označenej ako uznanie záväzkov zamietol vzhľadom predchádzajúce uznesenie o skončení dokazovania. Právny zástupca odporcu zároveň odôvodnil oneskorenosť návrhu na doplnenie dokazovania len konštatovaním, že predmetné listiny mu odporcom boli predložené neskoro. Existencia záväzkovoprávneho vzťahu medzi účastníkmi konania rovnako preukázaná nebola, nakoľko jediný listinný dôkazný prostriedok v tejto súvislosti predložený bola faktúra č. D. XXXXX sama o sebe nepreukazujúca existenciu vzťahu a podľa názoru navrhovateľa vyjadrenie konateľa odporcu o tom, že „videl na stavbe nejakých ľudí od navrhovateľa mysliac si, že ide o prácu vykonávanú v mene a na účet odporcu“, ktorá skutočnosť rovnako nepreukazuje existenciu záväzku, vo vzťahu k prípadnej zmluve o dielo rozhodne nebol preukázaný obojstranný súhlas s jej podstatnými náležitosťami (predmet, cena diela). Konateľ navrhovateľa tvrdil, že má k dispozícii listinné dôkazné prostriedky na preukázanie týchto skutočností, avšak do skončenia dokazovania tieto nepredložil ani neoznačil. Podľa §142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že odporcovi ako plne úspešnému účastníkovi konania priznal právo na náhradu jeho trov, pričom trovy konania odporcu predstavuje súdny poplatok za odpor proti platobnému rozkazu vo výške 369,- eur a trovy zložené ako preddavok na znalecké dokazovanie vo výške 600,- eur, 3,- eur za vyhotovenie rovnopisu podania a trovy právneho zastúpenia odporcu vo výške 2822,35 eur vyčíslené podľa Vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. nasledovne: prevzatie a príprava veci 210,81 eur odpor 210,81 eur pojednávanie 10.1.2012 210,81 eur odvolanie 210,81 eur vyjadrenie 210,81 eur pojednávanie 25.6.2013 210,81 eur pojednávanie 28.1.2014 210,81 eur pojednávanie 8.4.2014 210,81 eur vyjadrenie 210,81 eur pojednávanie 19.11.2015 210,81 eur pojednávanie 24.3.2016 210,81 eur pojednávanie 14.6.2016 210,81 eur režijný paušál 87,78 eur cestovné náhrady BA - GA a späť 7 x 204,85 eur ------------------------------------------------------------------------------------- spolu 2822,35 eur Podľa § 148 ods. 1 O.s.p. štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal. Súd navrhovateľovi ako procesne neúspešnému účastníkovi konania uložil povinnosť zaplatiť štátu trovy konania, ktoré musel vynaložiť v súvislosti so znalečným priznaným uznesením Okresného súdu Galanta č.k. 23Cb/9/2011-175 zo dňa 19.3.2013 vo výške 1126,12 eur a uznesením Okresného súdu Galanta č.k. 23Cb/9/2011-376 zo dňa 9.6.2016 vo výške 175,99 eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice. Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.