Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12C-541-2015.pdf
PDF · 93.79 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/541/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I v konaní pred samosudcom Mgr. Milošom Gregušom v právnej veci žalobcu: Friendly Finance Slovakia s.r.o., Hlavná 104, 040 01 Košice, IČO: 47 243 368, právne zastúpeného advokátom Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátska kancelária so sídlom ul. Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica proti žalovanému: G. C., nar. XX.X.XXXX, bytom Š. X, XXX XX T., v konaní o zaplatenie 75,-EUR s príslušenstvom takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný do 3 dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobcovi 8,59 EUR s 5,05 %- ným ročným úrokom z omeškania od 20.11.2014 až do zaplatenia.
V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.
Žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 22.12.2015 domáhal rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 75,-EUR s príslušenstvom. Zároveň požadoval náhradu trov konania pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 16,50 EUR a trov právneho zastúpenia vo výške 59,98 EUR.
Svoj návrh odôvodnil tým, že žalobca ako veriteľ a žalovaný ako spotrebiteľ uzavreli dňa 30.10.2014 Rámcovú zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb a zároveň Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, a to tým, že žalovaný ako spotrebiteľ prijal návrh Rámcovej zmluvy, ako aj Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo strany žalobcu, na základe čoho mu žalobca ako veriteľ poskytol krátkodobý bezúčelový, bezúročný úver vo výške 100,-EUR. Žalobca ďalej uviedol, že predpokladom pre uzatvorenie týchto zmlúv bola registrácia žalovaného ako spotrebiteľa na adrese internetového sídla žalobcu ako veriteľa, a to za účelom zriadenia užívateľského účtu a zároveň žiadosť o uzatvorenie Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, o ktorú bol oprávnený požiadať výlučne spotrebiteľ s vytvoreným užívateľským účtom. Žalobca ďalej uviedol, že Rámcová zmluva, ako aj Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru nadobudli splatnosť a účinnosť dňom vyjadrenia súhlasu oboma zmluvnými stranami s ich textom, pričom zo strany žalobcu sa tak stalo zaslaním predzmluvného formulára, ktorý obsahuje informáciu o podmienkach spotrebiteľského úveru a návrhu samotnej Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru žalovanému ako spotrebiteľovi formou elektronickej pošty a zaregistrovaný žalovaný ako spotrebiteľ vyjadril svoj súhlas kliknutím na odkaz, ktorý mu bol zaslaný žalobcom ako veriteľom prostredníctvom tejto elektronickej pošty.
Žalobca na základe zmluvy poskytol žalovanému dňa 30.10.2014 sumu 100,-EUR. Žalovaný sa zaviazal vrátiť žalobcovi do 19.11.2014 sumu 101,41 EUR, ktorá pozostáva zo sumy 100,-EUR, ktorá bola
poskytnutá žalovanému ako spotrebiteľovi a z celkových nákladov za poskytnutie úveru vyjadrených pevnou sumou vo výške 1,41 EUR, ktoré predstavujú RPMN, ktorej výška je uvedená v zmluve a zároveň si uplatňuje voči žalovanému ako spotrebiteľovi aj náhradu skutočne vynaložených nákladov v celkovej výške 65,-EUR. Úver s príslušenstvom sa stal splatným dňa 19.11.2014 a žalovaný bol pred uzatvorením Rámcovej zmluvy, ako aj Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru riadne oboznámený s poplatkami súvisiacimi s porušením povinnosti žalovaného ako spotrebiteľa splniť riadne a včas svoj záväzok. Žalovaný z poskytnutého úveru zaplatil len 91,41 EUR. Vzhľadom k tomu, že je žalovaný v omeškaní, uplatnil si žalobca voči nemu aj náhradu úroku z omeškania vo výške 5,05 % ročne, a to zo sumy 75,-EUR (suma 101,41 EUR + náhrada nákladov za poskytnutie úveru vo výške 65,-EUR - zaplatených 91,41 EUR).
Žalovaný sa k návrhu na začatie konania nevyjadril.
V zmysle § 115a odsek 2 zákona číslo 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v platnom znení (ďalej len O.s.p.), v drobných sporoch nie je potrebné nariaďovať pojednávanie.
Podľa § 200ea odsek 1 O.s.p., ak v priebehu konania dosiahne predmet konania 1.000 eur, od tohto okamihu ide o drobný spor.
Keďže predmet tohto konania nepresahuje sumu 1.000,-EUR a vo veci bolo možné rozhodnúť na základe listinných dôkazov predložených žalobcom a nenariadenie pojednávania vo veci nebolo v rozpore s požiadavkou verejného záujmu, súd v súlade s ustanovením § 115a odsek 2 O.s.p. a § 200ea odsek 1 O.s.p. vec prejednal a rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania a rozsudok verejne vyhlásil dňa 14.6.2016. Miesto a čas vyhlásenia rozsudku boli oznámené na úradnej tabuli súdu od 7.6.2016, t.j. v súlade s ustanovením § 156 odsek 3 O.s.p..
Súd vykonal dokazovanie listinami, a to: Rámcovou zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb; Zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 30.10.2014; výpisom z bankového účtu žalobcu; upomienkou o nezaplatení pohľadávky zo dňa 26.11.2014; urgenciou nezaplatenej pohľadávky zo dňa 3.12.2014; upozornením na hrozbu exekúcie pohľadávky zo dňa 10.12.2014; poslednou výzvou zo dňa 17.12.2014; žalobcovým výpisom z Obchodného registra Okresného súdu Košice I a zistil tento skutkový stav:
Výpisom z Obchodného registra Okresného súdu Košice I, Oddiel: Sro, Vložka číslo: 30985/V bolo zistené, že žalobca je zapísaný v tomto Obchodnom registri pod IČOm: 47 243 368 a jeho predmetom činnosti je poskytovanie spotrebiteľských úverov a poskytovanie iných úverov a pôžičiek pre spotrebiteľov.
Z Rámcovej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb súd zistil, že táto je podpísaná len zo strany žalobcu a z obsahu tejto zmluvy vyplýva, že žalobca ako veriteľ poskytuje žalovanému ako spotrebiteľovi spotrebiteľský úver alebo iný úver a pôžičku prostriedkami diaľkovej komunikácie podľa zákona číslo 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku, a to na základe Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru ako krátkodobý bezúčelový úver. Z článku V. tejto zmluvy označeného ako: Podmienky splácania úveru z bodu 1. bolo zistené, že úver poskytnutý žalobcom ako veriteľom žalovanému ako spotrebiteľovi je krátkodobým bezúčelovým úverom s lehotou splatnosti najviac 31 dní a je poskytnutý jednorazovo v celej výške.
Zo Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 30.10.2014 súd zistil, že táto je podpísaná len zo strany žalobcu ako veriteľa a na základe tejto zmluvy poskytol žalobca žalovanému krátkodobý bezúročný úver vo výške 100,-EUR, s jednorazovým čerpaním, a to bezhotovostným prevodom z účtu v banke veriteľa na bankový účet spotrebiteľa, ktorý je uvedený v tejto zmluve, pričom žalovaný ako spotrebiteľ sa zaviazal vrátiť žalobcovi ako veriteľovi úver s príslušenstvom v celkovej výške 101,41 EUR bezhotovostne na bankový účet veriteľa. Zmluva bola uzavretá na dobu určitú so splatnosťou úveru dňa 19.11.2014. RPMN je stanovená na 29,1 %, pričom celkové náklady spotrebiteľa sú tvorené poplatkom za poskytnutie úveru vyjadreným pevnou sumou vo výške 1,41 EUR, a teda celková čiastka, ktorú sa zaviazal žalovaný ako spotrebiteľ vrátiť žalobcovi je suma 101,41 EUR.
Z výpisu z bankového účtu žalobcu zo dňa 30.10.2014 mal súd preukázané, že žalobca poskytol na protiúčet žalovaného s variabilným symbolom 0001631892 sumu 100,-EUR.
Z predložených upomienok a výziev, a to z upomienky zo dňa 26.11.2014, z urgencie zo dňa 3.12.2014, upozornenia zo dňa 10.12.2014, ako aj z poslednej výzvy zo dňa 17.12.2014 bolo zistené, že týmito opakovane vyzýval žalovaného na úhradu poskytnutej sumy, spolu s poplatkom za poskytnutie úveru, pričom v nich uviedol aj administratívne náklady vymáhania, a to v upomienke zo dňa 26.11.2014 sumu vo výške 35,-EUR, v urgencii zo dňa 3.12.2014 sumu vo výške 10,-EUR, v upozornení zo dňa 10.12.2014 vo výške 10,-EUR a v poslednej výzve zo dňa 17.12.2014 sumu vo výške 25,-EUR.
Podľa § 52 odsek 1 zákona číslo 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení platnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len Občiansky zákonník), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa ustanovenia § 52 odsek 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 261 odsek 3 písmeno d) Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o úvere.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžníka sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 1 odsek písmeno l) zákona číslo 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon o spotrebiteľských úveroch) platného v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej 3 mesiace.
Podľa § 2 písmeno c) zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie iným veriteľom právnická osoba, ktorá v rámci svojho podnikania ponúka alebo poskytuje úvery alebo pôžičky, ktoré spĺňajú aspoň jednu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. c), f) a l), pričom tieto úvery alebo pôžičky nespĺňajú žiadnu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. a), b), d), e), g) až k) a m) až r); za iného veriteľa sa nepovažuje banka, pobočka zahraničnej banky a finančná inštitúcia podľa osobitného predpisu, ktorá má povolenie na činnosť udelené Národnou bankou Slovenska.
Podľa § 2 písmeno d) zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 9 odsek 1 prvá veta zákona o spotrebiteľskom úvere, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
Podľa § 11 odsek 1 písmeno a) zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 odsek 1.
Podľa § 24 odsek 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, na iných veriteľov a na zmluvy o úvere alebo pôžičke, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom, a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, sa vzťahujú ustanovenia § 1 ods. 2 druhej vety, § 2, 3, 4, 6, § 7 ods. 1, 2, 15 až 17, § 8, 8a, § 9 ods. 1, ods. 2 písm. a) až z), ods. 9 až 11, § 11, 12, 14, 16, 17, 19, § 20 ods. 2 až 8, § 23 a 25.
Podľa § 40 odsek 3 Občianskeho zákonníka písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny
predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé.
Podľa § 40 odsek 4 Občianskeho zákonníka písomná forma je zachovaná, ak je právny úkon urobený telegraficky, ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila. Písomná forma je zachovaná vždy, ak právny úkon urobený elektronickými prostriedkami je podpísaný zaručeným elektronickým podpisom.
Podľa § 2 písmeno a) zákona číslo 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou na diaľku zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom o poskytnutí finančnej služby výlučne prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie.
Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako spotrebiteľom bola uzavretá v zmysle ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka zmluva o úvere, ktorú súd vzhľadom na povahu zmluvných strán posúdil v zmysle ustanovenia § 52 a nasledujúce Občianskeho zákonníka ako spotrebiteľskú zmluvu. Predmetnú zmluvu nebolo možné posúdiť ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona číslo 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, pretože v predmetnej zmluve bola stanovená splatnosť na dobu kratšiu ako 3 mesiace, a to na dobu od 30.10.2014 do 19.11.2014, a preto v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 1 ods. 3 písm. l) zákona číslo 129/2010 Z.z. takýto úver nie je spotrebiteľským úverom. V súlade s ustanovením § 2 písmeno c) zákona číslo 129/2010 Z.z. mal žalobca pri tomto zmluvnom vzťahu postavenie tzv. iného veriteľa, nakoľko v rámci svojho podnikania poskytuje úvery a pôžičky, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom. S poukazom na ustanovenie § 24 odsek 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, sa však aj na takéto zmluvy vzťahujú taxatívne ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch vrátane § 9 odsek 1, odsek 2 a § 11 tohto zákona. Vychádzajúc z ustanovenia § 9 odsek 1 zákona o spotrebiteľskom úvere mal súd za to, že v tomto prípade nebola dodržaná písomná forma, aj keď žalobca tvrdil, že uzavrel Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru a Rámcovú zmluvu so žalovaným elektronickými prostriedkami, ale toto svoje tvrdenie žiadnym spôsobom nepreukázal. Súdu nebolo preukázané, že by táto zmluva bola účastníkmi podpísaná spôsobom, ktorý je upravený v § 40 odsek 4 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom k tomu je potrebné skonštatovať, že tento úver sa považuje sa bezúročný a bez poplatkov. Nakoľko bolo v konaní preukázané (výpisom z účtu žalobcu), že žalobca poskytol žalovanému sumu vo výške 100,-EUR, z ktorej žalovaný uhradil len sumu 91,41 EUR, vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností súd zaviazal žalovaného len na úhradu sumy 8,59 EUR (100 - 91,41).
Za nedôvodnú považoval súd žalobu v časti požadovanej sumy odmeny vo výške 1,41 EUR, vzhľadom aj na to, že tento úver považoval za bezúročný a bez poplatku. Takisto súd považoval za nedôvodný návrh žalobcu čo do sumy náhrady skutočne vynaložených nákladov vo výške 65,-EUR, nakoľko žalobca súdu ničím nepreukázal, že mu v súvislosti s poskytnutím úveru, respektíve s nezaplatením úveru vznikli akékoľvek náklady. Za skutočne vynaložené náklady pritom žalobca označil len sumy tak, ako sú uvedené v jednotlivých upomienkach a výzvach, t.j. suma 35,-EUR, 10,-EUR, 10,-EUR, 25,-EUR, pričom vychádzajúc z článku IV. bod 5 Rámcovej zmluvy vyplýva, že sa jedná o paušálne sumy a nie o skutočne vynaložené náklady tak, ako boli uplatnené v tomto konaní. Nakoľko ani Rámcová zmluva nebola uzavretá písomnou formou (je teda považovaná za bezúročnú a bez poplatkov) a ani neboli individuálne dojednané žiadne poplatky, súd za nedôvodný považoval aj návrh v časti, ktorou sa domáhal žalobca náhrady skutočne vynaložených nákladov v celkovej výške 65,-EUR.
Hoci žalobca žiadal nahradiť skutočne vynaložené náklady vo výške 65,-EUR, tieto boli v skutočnosti vo výške 80,-EUR, ale keďže ničím nepreukázal ich vznik, súd ich nepriznal. Upomienka, urgencia, upozornenie a výzva mali byť žalovanému zaslané mailom. Za zaslanie mailovej správy súd nemôže priznať poplatok 10, 25, resp. 35,-EUR. Čo sa týka personálnych nákladov, nákladov na prevádzku kancelárie, tieto má žalobca bez ohľadu na to, či žalovaný bol alebo nebol v omeškaní. Ani tie si nemôže prenášať do poplatkov za upomienky. Z uvedených dôvodov, súd žalobu v časti dohodnutej odplaty a skutočne vynaložených nákladov zamietol.
Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nariadenia vlády SR číslo 87/1995 Z.z. účinného od 1.2.2013 výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Pretože sa žalovaný dostal do omeškania so zaplatením dlžnej sumy, vznikol žalobcovi nárok na zaplatenie úrokov z omeškania, a to vo výške stanovenej podľa nariadenia vlády SR číslo 87/1995. Keďže žalovaný mal vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v lehote do 19.11.2014, nasledujúcim dňom t.j. 20.11.2014 sa dostal do omeškania. Výška úrokov z omeškania ku dňu 20.11.2014 bola 5,05 % ročne. Preto súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi aj zákonný 5,05 %-ný ročný úrok z omeškania zo sumy 8,59 EUR od 20.11.2014 až do zaplatenia. Keďže žalobca žiadal priznať úrok z omeškania zo sumy 101,41 EUR, súd v prevyšujúcej časti úroku z omeškania žalobu zamietol.
O trovách konania bolo rozhodnuté v zmysle ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého, ak mal účastník úspech len čiastočne, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiaden z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Žalobca žiadal priznať 75,-EUR, súd mu priznal len 8,59 EUR, čo je jeho 11,45 %-ný úspech oproti 88,55 %-nému neúspechu. Z procesného hľadiska bol žalobcov neúspech väčší, ako jeho úspech. Žalovanému žiadne trovy nevznikli. Preto súd o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Košice I, v 2 písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 O.s.p.).