Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_39C-446-2015.pdf
PDF · 126.65 KB
Case nature
Area
Subarea
39C/446/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Janou Raganovou, v právnej veci žalobkyne : Z.. G. Ž., O.., Q..: XX.XX.XXXX, U. N. XX, XXX XX U., právne zastúpená AK Herceg, s.r.o., so sídlom Košická 56, 821 08 Bratislava, IČO: 35 890 240 proti žalovanému : Z.. J. J., Q..: XX.XX.XXXX, U. Ž. XX, XXX XX X., právne zastúpený advokátom JUDr. Jurajom Birošom, AK Košice, Rázusova 1 v konaní o zaplatenie 78.000,- Eur s prísl. takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni 78.000,- EUR s 8,75 % úrokmi z omeškania ročne od 01.12.2014 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. II. Žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy konania vo výške 8.559,19 EUR pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku za podaný návrh vo výške 4.680,- EUR a z trov právneho zastúpenia vo výške 3.699,19 EUR, tieto právnemu zástupcovi žalobcu a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 08.04.2015, ktorá bola Okresnému súdu Trebišov doručená toho istého dňa domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 78.000,- EUR s 8,75 % úrokom z omeškania ročne od 01.12.2014 do zaplatenia a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň požadovala náhradu trov konania.
Svoj návrh odôvodnila tým, že dňa 19.10.2012 na základe ústnej zmluvy o pôžičke požičala žalovanému sumu 78.000,- EUR, ktorý ich prevzatie žalovaný potvrdil. So žalovaným sa dohodli, že požičanú sumu jej odporca v krátkej dobe vráti. Od uvedenej doby sa viackrát so žalovaným stretla a žiadala ho o vrátenie požičanej sumy, čomu sa žalovaný spočiatku nebránil avšak od určitej doby prestal s ňou komunikovať a nereaguje na výzvy. Napriek viacerým písomným výzvam doposiaľ dlžnú sumu nevrátil, preto sa svojho nároku domáha žalobkyňa súdnou cestou.
Okresný súd Trebišov v konaní vydal platobný rozkaz číslo konania 10C/251/2015 - 12 a to 27.04.2015, proti ktorému podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odpor.
V odpore namietal miestnu príslušnosť súdu. Uviedol, že miestne príslušný na konanie v tejto veci v zmysle ustanovenia § 84 O.s.p. a 85 odsek 1 O.s.p. je Okresný súd Košice I. Pokiaľ ide o vec samú, uviedol, že popiera že by uzavrel so žalobkyňou ústnu zmluvu o pôžičke, pretože žalobkyňa poskytla pôžičku nie žalovanému ale spoločnosti Zama Invest s.r.o. so sídlom Žriedlová 18, 040 01 Košice, IČO: 45 990 476. Spoločníkom tejto obchodnej spoločnosti je aj žalovaný a Ing. Miroslav Zajac, pričom spoločnosť dňa 16.12.2014 vstúpila do likvidácie a z tohto dôvodu žalovaný popiera pasívnu legitimáciu v spore. Preto navrhuje, aby súd žalobu zamietol.
Žalobkyňa vo svojom vyjadrení zo dňa 16.06.2015 k tomuto odporu uviedla, že medzi ňou a žalobcom bolo ústne dohodnuté, že sumu 78.000,- požičiava žalobkyňa výhradne Ing. J. J., N. Č. XXXXXX/XXXX ako fyzickej osobe a nie obchodnej spoločnosti Zama Invest s.r.o., na základe čoho v potvrdení o prevzatí sumy 78.000,- EUR je k menu Ing. J. J. pripísané rodné číslo pána J. J., potvrdenie o prevzatí uvedenej sumy písal pán Z.. J. J. vlastnoručne. Pri stretnutí so žalobkyňou žalovaný sľuboval vrátenie celej sumy, keď ho však žiadala žalobkyňa o uznanie svojho dlhu voči nej to odmietol podpísať a preto pristúpila žalobkyňa k vymáhaniu tejto sumy prostredníctvom súdu. Pokiaľ ide o námietku k príslušnosti súdu, ponecháva toto rozhodnutie na súd.
Dňa 14.09.2015 bola predmetná vec postúpená Okresný súd Košice I ako súdu príslušnému na konanie v zmysle ustanovenia § 84 a 85 odsek 1 O.s.p. na základe námietky účastníka konania.
Súd na prejedanie veci samej nariadil pojednávania, na ktorých vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, žalovaného, oboznámením s listinnými dôkazmi predloženými účastníkmi konania, prednesmi právnych zástupcov účastníkov konania, spisom Obchodného registra Okresného súdu Košice I sp. zn.: Sro26934 a zistil tento skutkový stav:
Z pokladničného dokladu z OTP Banka Slovensko a.s. zo dňa 19.10.2012 bolo zistené, že v tento deň bola z účtu na meno : Z.. Ž. G.Í. Q..: XX.XX.XXXX vybratá suma 78.000, - EUR. Na pokladničnom doklade je pečiatka OTP Banka Slovensko a.s., dátum 19.10.2012, rukou písané *Zama Invest s.r.o., ktorý zápis je preškrtnutý, prevzal Z.. J. J., celú sumu, rodné číslo XXXXXX/XXXX, zmluva o pôžičke, k hviezdičke je poznámka, opravila 19.10.2012 podpis žalobkyne.
Výzvou zo dňa 20.11.2014 adresovanou žalovanému žalobkyňa vyzvala žalovaného na vrátenie predmetnej sumy do 30.11.2014. Súdu bola predložená ešte ďalšia výzva vo fotokópii, ktorá je však prekrytá fotokópiou obálky, v ktorej sa táto výzva nachádzala. Ide o výzvu zo dňa 30.10.2014.
Z tejto výzvy zo dňa 30.10.2014 je zrejmé, že žalobkyňa vyzvala žalovaného na vrátenie požičanej sumy 78.000,- EUR do 15.11.2014. Z podacieho lístku pod podacím číslom RP988966360SK je zrejmé, že výzva bola podaná na pošte dňa 30.10.2014, je to pošta Trebišov, z fotokópie obálky je zrejmé, že výzva sa vrátila späť žalobkyni z adresy žalovaného : Košice, Krosnianska 91 s označením ako neprevzatá v odbernej lehote. Pokiaľ ide o výzvu zo dňa 20.11.2014, táto bola zasielaná žalovanému prostredníctvom pošty Trebišov, kde bola na pošte podaná dňa 20.11.2014 avšak vrátila sa späť s označením neprevzatá v odbernej lehote z adresy žalovaného Žriedlová 18 Košice. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 01.02.2016, ktoré bolo súdu doručené dňa 03.02.2016 uviedol, že namieta svoju pasívnu legitimáciu v spore, pretože popiera, aby so žalobkyňou uzavrel ústnou formou zmluvu o pôžičke na sumu 78.000,- EUR. Žalobkyňa poskytla pôžičku v tejto sume spoločnosti Zama Invest s.r.o. na úhradu projektovej dokumentácie. Záväzok voči žalobkyni je zaúčtovaný v účtovníctve spoločnosti Zama Invest s.r.o. pod položkou 249 ostatné krátkodobé finančné výpomoci, celkovo v sume 90.000,- EUR, pričom v tejto sume je zaúčtovaná aj pôžička žalobkyne vo výške 78.000,- EUR. Nie je pravdou, že žalobkyňa poskytla pôžičku žalovanému dňa 19.10.2012 a pokiaľ sa týka pokladničnej potvrdenky, žalovaný vlastnou rukou dopísal na túto potvrdenku poznámku „Zmluva o pôžičke Zama Invest, s.r.o. prevzal Z.. J. J. celú sumu“. Na uvedenej pokladničnej potvrdenke je preškrtnuté Zama Invest s.r.o. s poznámkou prevzal dňa 19.10.2012. Preškrtnutie vykonala bez vedomia žalovaného sama žalobkyňa, pretože dňa 19.10.2012 pred žalovaným na tejto potvrdenke Zama Invest nebolo preškrtnuté čo dokazuje skutočnosť, že túto opravu vykonala žalobkyňa až následne bez vedomia a súhlasu žalovaného. Žalovaný je na uvedenej potvrdenke zapísaný ako konateľ spoločnosti Zama Invest s.r.o. a nie ako fyzická osoba, ktorej mala byť predmetná pôžička poskytnutá. Žalovaný navrhol, aby súd vypočul ako svedka Ing. Miroslava Zajaca, druhého spoločníka a konateľa spoločnosti Zama Invest s.r.o. Podľa žalovaného je žaloba nedôvodná a neopodstatnená a žiada, aby ju súd v celom rozsahu zamietol. Z daňového priznania predloženého žalobcom za obdobie od 01.01.2013 do 31.12.2013 spoločnosti Zama Invest s.r.o. IČO: 45 990 476 - zo súvahy k 31.1.2013, ktorá je prílohou tohto daňového priznania bod bodom B.IV krátkodobé finančné výpomoci je uvedené výška za bežné účtovné obdobie v sume 90.000,- EUR a za bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie takisto suma 90.000,-EUR., k tomu je osobitne uvedená suma krátkodobých záväzkov vo výške 200,- EUR pod bodom B.III tejto súvahy. Zo súvahy k 30.09.2014 z časti B.IV krátkodobé finančné výpomoci číslo riadku 117 je zrejmá ich výška za bežné účtovné obdobie 90.000,- EUR a za bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie takisto
90.000,- EUR. a suma krátkodobých záväzkov pod bodom B.III tejto súvahy je uvedená vo výške 200,- EUR a za bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie takisto 200,- EUR.
Žalobkyňa vo svojom vyjadrení zo dňa 18.03.2016 prostredníctvom právneho zástupcu uviedla, že tvrdenie žalovaného, že pôžička bola poskytnutá spoločnosti Zama Invest s.r.o. sa nezakladá na pravde, je to len účelové tvrdenie z dôvodu, že žalovaný bol jedným zo spoločníkov, jedným z konateľov a jediný likvidátor spoločnosti Zama Invest s.r.o., ktorá k 16.12.2014 vstúpila do likvidácie a k 20.11.2015 spoločnosť zanikla dobrovoľným výmazom. Toto tvrdenie žalovaného neobstojí, pretože pôžička bola poskytnutá na základe ústnej dohody dňa 19.10.2012, žalobkyňa zaslala na adresu žalovaného Žriedlová 18, Košice dňa 20.11.2014 výzvu na vrátenie peňazí v termíne do 30.11.2014 a predtým výzvu na vrátenie peňazí do 15.11.2014 na adresu X. XX, X. a ak žalovaný ako likvidátor mal vedomosť o existencii záväzku voči žalobkyni mal v rámci likvidácie tento vysporiadať a až po vyporiadaní všetkých záväzkov mal byť podaný návrh na zánik spoločnosti, pretože ak by všetky záväzky spoločnosti neboli v rámci likvidácie uspokojené, mal likvidátor podať návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok spoločnosti, čo zjavne neurobil.
Žalobkyňa vo svojom vyjadrení zo dňa 29.03.2016 uviedla, že predložené listiny - daňové priznanie za rok 2013, súvaha, výkaz ziskov a strát za rok 2013, súvaha za rok 2014 nepreukazuje tvrdenia žalovaného, najmä skutočnosť, že pôžička bola poskytnutá vo výške 78.000,- EUR spoločnosti Zama Invest s.r.o. pričom v súvahe je uvedená suma 90.200,- EUR čo je o 12.200,- EUR viac, pričom pôžička bola dohodnutá ústne a bola až do uplynutia lehoty určenej vo výzve zaslanej dňa 20.11.2014 bezúročná, nebol teda žiaden dôvod, aby spoločnosť, ak by aj bola dlžníkom navyšovala dlh o 12.200,- EUR.
Z informatívneho výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Košice I, oddiel : Sro, Vložka číslo : 26934/V bolo zistené, že spoločnosť Zama Invest s.r.o. bola dobrovoľne vymazaná ku dňu 20.11.2015 na základe rozhodnutia zapísanej spoločnosti a jej zrušení a vstupe do likvidácie, o vymenovaní likvidátora a o spôsobe jeho konania v mene spoločnosti v likvidácii prijaté na mimoriadnom valnom zhromaždení spoločnosti dňa 16.12.2014. Spoločníkmi ako aj konateľmi tejto spoločnosti boli Z.. J. J. a Ing. Miroslav Zajac a likvidátorom spoločnosti bol Z.. J. J..
Na pojednávaní konanom dňa 04.04.2016 právni zástupcovia účastníkov konania zotrvali na svojich doterajších písomných vyjadreniach. Právna zástupkyňa žalobkyne súdu predložila originál pokladničného dokladu, z ktorého je zrejmé, že je tam uvedené rodné číslo žalovaného a nie je tam uvedené žiadne IČO ani funkcia žalovaného v spoločnosti. Uviedla, že je pravda, že žalobkyňa neprihlásila svoju pohľadávku v rámci likvidácie spoločnosti Zama Invest s.r.o. a to z toho dôvodu, že nemá ani nikdy nemala pohľadávku voči tejto spoločnosti. Doklady, ktoré boli predložené žalovaným sú pre účely daňového úradu a vôbec z nich nevyplýva a teda nie je tam ani zdokladované čo sa nachádza v tej sume 90.200,- EUR, či je tam skutočne zaúčtovaná aj suma 78.000,- EUR.
Na pojednávaní dňa 04.04.2016 žalobkyňa pri svojom výsluchu uviedla, že so žalovaným sa pozná už dlhšiu dobu, tento ju oslovil, či by mu nepožičala sumu 500.000,- EUR, ktorú mu však nepožičala, nakoniec sa ustálili na sume 78.000,- EUR. Dňa 19.10.2012 išli obaja do Bratislavy do OTB Banky na ulici Štúrovej, kde žalobkyňa vybrala finančné prostriedky a na pokladničný doklad keď začal písať žalovaný Zama Invest s.r.o. tak s tým nesúhlasila a mu dôrazne povedala, že mu požičia túto sumu ako súkromnej fyzickej osobe, čo žalovaný nemôže poprieť. Ona finančné prostriedky vybrala a dala žalovanému a on išiel potom za pánom Kováčom. Ten zápis na pokladničnom doklade preškrtla potom, bolo to následne asi na druhý deň, lebo dôrazne povedala pánovi žalovanému, že s tým nesúhlasí, aby tam bol takýto zápis, pretože peňažné prostriedky požičiava fyzickej súkromnej osobe. Ona mu dôverovala ako človeku, o požičaní peňazí vedel šofér a takisto aj jej zamestnanci a pán Kováč, ktorý ich prevzal a vedel že žalovaný má peniaze od nej. Peňažné prostriedky boli požičané zhruba na obdobie pol roka, a žalovaný ich mal vrátiť, vie o tom, že následne nedošlo k realizácii projektu na ktorom mal žalovaný spolupracovať. Žalovaný vedel, že mu požičiava peňažné prostriedky ako fyzickej osobe. Taká bola ich dohoda a určite nepožičiavala peniaze právnickej osobe Zama Invest s.r.o. uviedla, že keď pán žalovaný začal písať Zama Invest s.r.o. povedala, že tieto peňažné prostriedky požičiava jemu ako fyzickej osobe a preto ho donútila, aby tam dopísal meno a rodné číslo.
Na tomto pojednávaní žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že spoločnosť Zama Invest s.r.o. vstúpila do jednaní s firmou Sibas, kde žalobkyňa je konateľkou, o možnosti prác pri realizácii projektu Hobby
Centra. Bola taká dohoda, že spoločnosť Zama Invest s.r.o. bude tieto obchodné centrá stavať a následne ich prenájme tieto centrá ďalšej spoločnosti pána Čivreho. Žalobkyňa o tom všetkom vedela. Nakoľko v tom čase Zama Invest s.r.o. nemala finančné prostriedky dohodol sa so žalobkyňou na tom, že mu požičia finančné prostriedky a tak išli do Bratislavy spoločne služobným autom. Pokiaľ ide o ten zápis na pokladničnom doklade, on sám tam uviedol to, čo je na tom pokladničnom doklade Zama Invest s.r.o. prevzal Ing. Martin Magula, celú sumu aj rodné číslo ako aj zápis zmluva o pôžičke. Bolo to však na podnet žalobkyne, bolo to v rýchlosti. Pred rokom a pol sa stretol so žalobkyňou v jej kancelárii za prítomnosti jej právnika, kde ho presviedčali aby uznal tento dlh a vtedy ešte ten na tom doklade nebol preškrtnutý zápis Zama Invest s.r.o. Kópiu tohto dokladu on nikdy nemal. Žalobkyňa vedela o všetkých obchodných aktivitách, bola veľmi dobre informovaná o všetkých obchodných vzťahoch a takisto vedela aj o nájomnej zmluve so spoločnosťou Urites. Keďže skončila táto nájomná zmluva vstúpila žalobkyňa následne do jednaní s touto spoločnosťou a finančné prostriedky vo výške 78.000,- EUR boli poskytnuté na kúpu projektovej dokumentácie, ktorá bola odovzdaná žalobkyni. Celý zápis na pokladničnom doklade bol realizovaný v rýchlosti a nebolo pochybností a rodné číslo je tam uvedené preto, aby nebolo pochybností o tom, že on tam bol ako konateľ spoločnosti Zama Invest. Žalovaný nevedel povedať, kedy vniesol finančné prostriedky do účtovníctva, nakoľko toto účtovníctvo nerobil a odovzdával všetky dokumenty Ing. Zajacovi. Podľa neho pohľadávka bola vedená v účtovníctve naďalej preto, lebo mali stavať, pokiaľ ide o to, či vie preukázať, že tá suma 78.000,- bola vedená v účtovníctve žalovaný uviedol, že k tomu nemá viac čo dodať. Pokiaľ ide o to, že v súvahe sú uvedené záväzky vo výške 90.200,- EUR, žalovaný uviedol, že nevie povedať, že aká ďalšia pohľadávka tam bola uvedená, nakoľko dával kompletne takto balík pohľadávok. Možno išlo o nejaké nájomné alebo niečo iné navyše, ale to nemá nič spoločné so žalobkyňou. Pokiaľ ide o likvidáciu všetko chystal právnik a preto nevedel uviesť, z akého dôvodu neoznámil vstup spoločnosti Zama Invest s.r.o. do likvidácie žalobkyni.
Podaním zo dňa 04.05.2016, ktoré bolo súdu doručené dňa 05.05.2016 žalovaný predložil súdu vo fotokópii príjmové pokladničné doklady, jeden zo dňa 19.10.2012 na sumu 78.000,- EUR ako organizácia je uvedená Zama Invest s.r.o., IČO: 459 904 46, účel: vklad konateľa - pôžička od Ing. Zeleňákovej, vyhotovil J., a druhý príjmový pokladničný doklad je zo dňa 20.10.2012 ako organizácia je uvedená Zama Invest, IČO 459 904 76, prijaté od Z.. J. J., suma 12.200,- EUR ide o vklad konateľa vyhotovil J..
Žalobkyňa vo svojom vyjadrení zo dňa 09.06.2016 uviedla, že pokiaľ ide o nimi navrhnutý dôkaz výsluchom svedka, Z.. X., tak na tomto netrvajú. Pokiaľ ide o žalovaným predložené pokladničné doklady tieto podľa nich nepreukazujú tvrdenie žalovaného a jeho právneho zástupcu, podľa ktorého žalobkyňa poskytla pôžičku spoločnosti Zama Invest s.r.o., nakoľko sa jedná o doklady vypísané rukou a nie je nijako preukázané, že skutočne boli zaúčtované v účtovníctve spoločnosti Zama Invest s.r.o. a teda, že tieto doklady boli reálne vyhotovené v dobe uvedenej v predložených dokladoch a naviac pri sume 78.000,- EUR je ako účel uvedený „vklad konateľa - pôžička od pani Ž., či predmetný doklad niekto iný vyhotovil a niekto iný schválil a prijal je otázne, nakoľko písmo je identické (žalobkyňa uviedla, že podľa nej sú všetky údaje na doklade písané tým istým písmom, teda tou istou osobu) a z účelu je zrejmé, že pán J. vložil ako konateľ do spoločnosti prostriedky ktoré prijal od pani Ž. a preto tvrdí, že sa nejednalo o pôžičku, ktorú by žalobkyňa poskytla spoločnosti ako tvrdí žalovaný ale naopak aj tento žalovaným predložený dôkaz potvrdzuje opodstatnenosť podaného návrhu a skutočnosť, že žalobkyňa poskytla pôžičku žalovanému ako fyzickej osobe, ktorá ich ako konateľ vložila do spoločnosti, čím spoločnosti vznikol záväzok voči konateľovi. Rovnako pri sume 12.200,- EUR, ktorú tvorí podľa vyjadrenia odporcu suma záväzkov uvedená v súvahe bola príjmovým pokladničným dokladom ako vklad konateľa vložená do spoločnosti, účel je vklad konateľa. Poukázala na to, že príjmové pokladničné doklady sú pri vedení účtovníctva číslované, ( pričom odporcom predložené doklady žiadne číslovanie nemajú uvedené ) a zapisujú sa do účtovných denníkov a ďalej sa postupuje v súlade so zákonom o účtovníctve. Žalovaným predložené doklady nie sú relevantnými dôkazmi hodnoverne preukazujúcimi tvrdenia odporcov.
Na pojednávaní konanom dňa 14.06.2016 právna zástupkyňa žalobkyne uviedla, že zotrváva na všetkých doterajších vyjadreniach, netrvajú ani na výsluchu svedka Z.. X.. Doklady, ktoré boli predložené neboli predložené v súlade so zákonom o účtovníctve a boli vyhotovené bez akejkoľvek účasti navrhovateľky a teda nemá o nich žiadnu vedomosť. Doklad na sumu 78.000,- EUR podľa nich len potvrdzuje to, že finančné prostriedky dostal žalovaný ako fyzická osoba následne, čo on s tým robil a ako to zaúčtoval je už jeho vecou. Podľa nich neexistuje žiaden náležitý doklad v zmysle zákona o
účtovníctve, ktorý by mal tvrdenie žalovaného potvrdiť a napokon aj suma, ktorá sa nachádza v súvahe nezodpovedá sume poskytnutej pôžičky.
Žalobkyňa na tomto pojednávaní uviedla, že finančné prostriedky odovzdávala žalovanému ako fyzickej osobe, čo on nemôže poprieť. Opravu na doklade vykonala preto, lebo mu povedala, že tieto finančné prostriedky mu požičia ako fyzickej osobe.
Právny zástupca žalovaného na tomto pojednávaní takisto zotrval na všetkých doterajších vyjadreniach, poukázal na predložené daňové priznanie a súvahy, čo je vlastne podľa neho dôkazom o tom, že tieto peňažné prostriedky boli zaúčtované v účtovníctve spoločnosti Zama Invest s.r.o. Pokiaľ ide o správu z likvidácie má za to, že likvidácia bola vykonaná v súlade so zákonom, bola zverejnená výzva a žalobkyňa ako veriteľka si neuplatnila svoju pohľadávku v spoločnosti čo nebránilo tomu, aby bola likvidácia ukončená a a by sa pristúpilo k výmazu s.r.o. z obchodného registra. Poukázal na to, že zmluva o pôžičke je reálnym kontraktom a musí dôjsť k dohode obsahu zmluvy čo v tomto prípade nebolo súdu ani preukázané a teda má za to, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno. Pokiaľ ide o výsluch svedka Zajaca, uviedol právny zástupca žalovaného, že na jeho výsluchu naďalej netrvá.
Z likvidačnej správy, ktorá sa nachádza v spise Obchodného registra Okresného súdu Košice I pod spisovou značkou Sro 26934 bolo zistené, že pokiaľ ide o samotný proces likvidácie, pohľadávky všetkých známych veriteľov spoločnosti boli uspokojené v celom rozsahu a v lehote splatnosti a sporné pohľadávky z účtovníctva nevyplynuli.
Na základe takto zisteného súd právne uzatvára :
Podľa ust. § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Podľa ust. § 559 odsek 1 Občianskeho zákonníka s plnením dlh zanikne.
Podľa ust. § 559 odsek 2 Občianskeho zákonníka dlh musí byť splnený riadne a včas.
Podľa ust. § 563 Občianskeho zákonníka ak čas plnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí je dlžník povinný splniť dlh 1.dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
Podľa ust. § 517 odsek 1 Občianskeho zákonníka dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
Podľa ust. § 517 odsek 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa ust. § 10c Nariadenia vlády číslo 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka ak záväzkový vzťah vznikol pred 01.02.2013 výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31.01.2013 aj za dobu omeškania po 31.01.2013.
Podľa ust. § 3 ods.1 Nariadenia vlády číslo 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.03.2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba ECB platná k 1.dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Predmetom tohto konania je aj nárok žalobkyne voči žalovanému na zaplatenie sumy 78.000,- EUR titulom zmluvy o pôžičke.
Vykonaným dokazovaním a následným zhodnotením všetkých dôkazov jednotlivo ako aj vo vzájomnej súvislosti mal súd za to, že žaloba žalobkyne je dôvodná.
Zmluva o pôžičke ako samostatný zmluvný typ predstavuje dojednanie, v zmysle ktorého veriteľ necháva dlžníkovi druhovo určené veci alebo peniaze a dlžník sa po uplynutí dohodnutej doby zaväzuje veci vrátiť iné avšak rovnakého druhu. Zmluva o pôžičke je reálnym kontraktom a ako dvojstranný právny úkon vždy vzniká okamihom zhodného prejavu vôle zmluvných strán o podstatných obsahových náležitostiach. K perfektnosti reálneho typu zmluvy je však potrebné aby ku konsenzu - zhodnému prejavu vôle pristúpila ešte ďalšia právna skutočnosť a to odovzdanie predmetu zmluvy, čiže reálne plnenie. Zmluva o pôžičke teda vzniká až okamihom odovzdania predmetu pôžičky a jej právne následky sa viažu na prenechanie predmetu a nie na konsenzus zmluvných strán. Zmluva o pôžičke je zmluvou neformálnou a zákon pre jej vznik nevyžaduje písomnú formu. Veriteľ musí preukázať že s dlžníkom uzavrel zmluvu o pôžičke a že peniaze mali byť v dohodnutej dobe vrátené a takisto aj to že tieto peniaze dlžníkovi skutočnej odovzdal. Pojmovým znakom zmluvy o pôžičke je jej dočasnosť. Povinnou náležitosťou zmluvy o pôžičke však údaj o dobe splatnosti, teda o dobe do ktorej má dlžník predmet zmluvy vrátiť nie je. Avšak aj v prípade, že v zmluve tento údaj absentuje, nie je možné vyvodiť, že dlžník nemá povinnosť predmet zmluvy vrátiť. Dočasnosť je v rámci zmluvy o pôžičke vyjadrená výrazom dohodnutá doba v ustanovení § 657 Občianskeho zákonníka.
Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá ústne zmluva o pôžičke na základe ktorej žalobkyňa poskytla žalovanému ( ako fyzickej osobe ) sumu 78.000,- EUR. Táto skutočnosť vyplynula jednak z výpovede žalobkyne ako aj z predložených listinných dôkazov. Poskytnutie peňažných prostriedkov vo výške 78.000,- EUR bolo dostatočne súdu preukázané a to pokladničným dokladom z OTP Banky zo dňa 19.10.2012. V konaní nebolo preukázané tvrdenie žalovaného, že by boli finančné prostriedky poskytnuté spoločnosti Zama Invest s.r.o., v ktorej bol žalovaný konateľom a spoločníkom ako to vyplýva z informatívneho výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Košice I, oddiel : Sro, Vložka číslo : 26934/V a teda obrana žalovaného o nedostatku jeho pasívnej legitimácie nebola v konaní úspešná. O poskytnutí peňažných prostriedkov spoločnosti Zama Invest s.r.o. nesvedčia žalovaným predložené daňové priznania a ani ním predložené súvahy, v ktorých aj keď je uvedená suma krátkodobých finančných záväzkov spolu vo výške 90.200, -EUR, z tejto sumy nie je vôbec zrejmé, aké konkrétne záväzky táto suma v sebe obsahuje. Túto skutočnosť nevedel presne špecifikovať ani sám žalovaný pri svojom výsluchu, ktorý uviedol, že nevie povedať aká ďalšia pohľadávka je v tejto sume. Jeho výpovedi odporujú aj ním predložené fotokópie pokladničných príjmových dokladov zo dňa 19.10.2012 na sumu 78 000, -EUR a zo dňa 20.10.2012 na sumu 12 200,- EUR, ktoré sú ním samým vyhotovené a schválené, ktoré v konečnom dôsledku poukazujú na to, že jeho výpoveď na pojednávaní konanom dňa 04.04.2016 nebola vierohodná, keď na jednej strane súdu predložil tieto doklady, na druhej strane vo svojej výpovedi uviedol, že nevie, kedy tieto peňažné prostriedky vniesol do účtovníctva a nevie aká ďalšia pohľadávka je zahrnutá v sume v sume 90.200,- EUR. Poskytnutiu peňažných prostriedkov spoločnosti Zama Invest s.r.o. nesvedčia ani žalovaným predložené vyššie uvedené pokladničné doklady, nakoľko v zmysle zákona o účtovníctve pokladničné doklady musia byť číslované a tieto číslované nie sú a z tohto dôvodu ani nepreukazujú, že by suma 78.000,- EUR bola zaúčtovaná v účtovníctve. Zo žalovaným predložených príjmových pokladničných dokladov je zrejmé, že sú písané tým istým písmom a podľa podpisu, ktorý je na nich a podpisu, ktorý sa nachádza na pokladničnom doklade z OTP Banka Slovensko, a.s. je zrejmé, že sa jedná o doklady písané rukou samotného žalovaného. Tieto ním predložené príjmové pokladničné doklady zároveň sú podľa názoru súdu len účelové, nakoľko je rozporné, ak žalovaný na jednej strane pri svojom výsluchu uviedol, že na otázku súdu či vie preukázať, že suma 78.000,- EUR bola zaúčtovaná v účtovníctve odpovedal, že nemá k tomu viac čo dodať a na druhej strane ich súdu predloží ako doklady ním samým vyhotovené, ktoré boli zaúčtované v účtovníctve. Pokiaľ ide o príjmový pokladničný doklad zo dňa 19.10.2012 na sumu 78.000,- EUR, tento súd považoval za listinný dôkaz, z ktorého vyplýva, že žalobkyňa skutočne poskytla pôžičku žalovanému ako fyzickej osobe - čo je zrejmé zo samotného textu na ňom sa nachádzajúceho v riadku účel, kde je uvedené - vklad konateľa, pôžička od Ing. Zeleňákovej, z ktorého obsahu textu mal súd za to, že žalobkyňa poskytla túto pôžičku Ing. Martinovi Magulovi, ktorý následne ako konateľ údajne vložil tieto peňažné prostriedky do spoločnosti. O poskytnutí peňažných prostriedkov samotnému žalovanému v konečnom dôsledku svedčí aj pokladničný doklad z OTP Banka Slovensko, a.s. zo dňa 19.10.2012, na ktorom ako to potvrdil aj sám žalovaný on sám rukou napísal :Zmluva o pôžičke, prevzal Z.. J. J., jeho rodné číslo a zároveň to aj sám podpísal. Na tom nič nemení ani tá skutočnosť, že tam predtým bol uvedený zápis Zama Invest s.r.o., ktorý bol následne
žalobkyňou preškrtnutý, nakoľko pokiaľ by pri preberaní finančných prostriedkov žalovaný vystupoval ako konateľ spoločnosti Zama Invest s.r.o. mal jasne uviesť, že pri preberaní peňažných prostriedkov za spoločnosť Zama Invest s.r.o. vystupoval ako konateľ, pričom však pri samotnom uvedení mena a priezviska je uvedené len rodné číslo a súd z toho usudzoval, že finančné prostriedky boli poskytnuté žalovanému ako fyzickej osobe. Súd zároveň poukazuje aj na samotnú likvidačnú správu, ktorá sa nachádza v spise Obchodného registra Okresného súdu Košice I sp. zn.: Sro 26934, v ktorej je uvedené, že pohľadávky všetkých známych veriteľov spoločnosti boli uspokojené v celom rozsahu a v lehote splatnosti a sporné pohľadávky z účtovníctva nevyplynuli., z čoho je zrejmé, že ku dňu ukončenia likvidácie neexistovala žiadna taká pohľadávka, ktorá by bola sporná a že všetky pohľadávky boli uspokojené. Vychádzajúc z vyššie uvedeného mal súd za to, že žalobkyňa v tomto konaní uniesla dôkazné bremeno a súdu dostatočným spôsobom preukázala, že so žalovaným uzavrela zmluvu o pôžičke ústnou formou a že mu peňažné prostriedky v sume 78 000, -EUR odovzdala. Pokiaľ ide o dobu, do ktorej mal žalovaný vrátiť peňažné prostriedky, táto nebola presne dohodnutá, čo vyplýva aj zo samotnej výpovede žalobkyne, ktorá uviedla, že žalovaný mal peňažné prostriedky vrátiť v tom období a že mu boli požičané zhruba na pol roka. Žalovaný však doposiaľ peňažné prostriedky nevrátil, a to ani napriek jednaniam so žalobkyňou a opakovaným výzvam zo strany žalobkyne. vychádzajúc z týchto skutočností mal súd za to, že žaloba je dôvodná a zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 78.000,- EUR tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Nakoľko je žalovaný v omeškaní so zaplatením dlžnej sumy, vznikol žalobkyni v zmysle ustanovenia § 517 Občianskeho zákonníka nárok na úrok z omeškania a to v zákonom stanovenej výške, ktorá v období vzniku záväzkového vzťahu ( 19.10.2012 ) v zmysle Nariadenia vlády SR číslo 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka bola stanovená vo výške 8 percentuálnych bodov plus sadzba ECB, ktorá bola v tom čase 0,75 %, teda hodnota úroku v tom čase predstavovala 8,75% na zaplatenie ktorého úroku z omeškania z dlžnej sumy súd zaviazal žalovaného a to odo dňa nasledujúce po uplynutí dodatočnej žalobkyňou poskytnutej lehoty na vrátenie peňažných prostriedkov v zmysle výzvy zo dňa 20.11.2014., t.j. od 01.12.2014 ( lehota na vrátenie bola stanovená v tejto výzve do 30.11.2014 ).
O trovách úspešnej žalobkyne rozhodol súd v zmysle ustanovenia § 142 odsek 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Úspešná žalobkyňa si uplatnila náhradu trov konania pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku za podaný návrh vo výške 4.860,- EUR a z náhrady trov právneho zastúpenia vo výške 3.699,19 EUR.
Pokiaľ ide o náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 3.699,19 EUR, túto si uplatnila za:
1. Odmena za úkony právnej pomoci a to:
- prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom dňa 09.10.2015, odmena za jeden úkon v hodnote 579,25 EUR;
- 2 krát písomné podanie na súd (vyjadrenia k výzvam súdu dňa 18.03.2016 a dňa 29.03.2016 - 2 x 579,25 EUR);
- 2 krát zastupovanie na pojednávaní (dňa 04.04.2016 a 14.06.2016 - 2 krát 289,62 EUR) polovička z tarifnej odmeny spolu takto náhrada za tieto úkony právnej pomoci vo výške 1.707,75 EUR. 2. Náhrada režijného paušálu a to :
- Za úkon v roku 2015 - 1 x 8,39 EUR
- Za úkony v roku 2016 - 4 x 8,58 EUR
- Spolu takto náhrada režijného paušálu vo výške 42,71 EUR. 3. Náhrada DPH vo výške 20 % DPH z náhrady za odmenu za úkony právnej pomoci a z náhrady režijného paušálu vo výške 341,50 EUR ( z odmeny za úkony právnej pomoci ) plus 8,54 EUR ( z režijného paušálu ). 4. Cestovné náhrady spolu v sume 215,44 EUR: ide o cestu na pojednávanie z miesta sídla advokáta na Okresný súd Košice I - 396 km jedna cesta a späť spolu 792 km a to na pojednávanie dňa 04.04.2016, náhrada vo výške 0,183 EUR/km teda 792km x 0,183 = 144,94 EUR plus 20 % DPH ( 28,99 EUR ), teda suma 173,93 EUR plus náhrada za spotrebované PHM, išlo o cestu osobným motorovým vozidlom značky Volkswagen Passat 2,0 TDI, priemerná spotreba nafty 5,2 l / 100 km a priemerná cena pohonných hmôt podľa Štatistického úradu v tom čase vo výške 1,008 EUR/l
5. Náhrada za stratu času vo výške 652,08 EUR : ide o náhradu za čas strávený cestou do tohto miesta a späť vo výške 1/60 základu za každú aj začatú polhodinu, teda 1/60 výpočtového základu je 14,30 EUR plus 20 % DPH ( 2,86 EUR ) t.j. 17,16 EUR, jedna cesta Bratislava Košice a späť trvá 2 x 4 hodiny 25 minút, t.j. 8 hodín 50 minút, náhrada za stratu času tak 38 x 17,16 EUR, 652,08 EUR.
Súd preskúmal predložené vyúčtovanie náhrady trov konania v zmysle ust. § 9, §10, §13a, §15, §17, §18 ods.3 vyhlášky MS SR číslo 655/2004 Z.z. a má za to, že je možné priznať náhradu trov právneho zastúpenia takto :
1. Odmena za úkony právnej pomoci a to:
- prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom dňa 09.10.2015, odmena za jeden úkon v hodnote 579,25 EUR;
- 2 krát písomné podanie na súd (vyjadrenia k výzvam súdu dňa 18.03.2016 a dňa 29.03.2016 - 2 x 579,25 EUR);
- 2 krát zastupovanie na pojednávaní (dňa 04.04.2016 a 14.06.2016 - 2 krát 289,62 EUR) polovička z tarifnej odmeny spolu takto náhrada za tieto úkony právnej pomoci vo výške 1.707,75 EUR. 2. Náhrada režijného paušálu a to :
- Za úkon v roku 2015 - 1 x 8,39 EUR
- Za úkony v roku 2016 - 4 x 8,58 EUR
- Spolu takto náhrada režijného paušálu vo výške 42,71 EUR. 3. Náhrada DPH vo výške 20 % DPH z náhrady za odmenu za úkony právnej pomoci a z náhrady režijného paušálu vo výške 341,50 EUR ( z odmeny za úkony právnej pomoci ) plus 8,54 EUR ( z režijného paušálu ). 4. Cestovné náhrady spolu v sume 215,44 EUR: ide o cestu na pojednávanie z miesta sídla advokáta na Okresný súd Košice I - 396 km jedna cesta a späť spolu 792 km a to na pojednávanie dňa 04.04.2016, náhrada vo výške 0,183 EUR/km teda 792km x 0,183 = 144,94 EUR plus 20 % DPH ( 28,99 EUR ), teda suma 173,93 EUR plus náhrada za spotrebované PHM, išlo o cestu osobným motorovým vozidlom značky Volkswagen Passat 2,0 TDI, priemerná spotreba nafty 5,2 l / 100 km a priemerná cena pohonných hmôt podľa Štatistického úradu v tom čase vo výške 1,008 EUR/l 5. Náhrada za stratu času vo výške 652,08 EUR : ide o náhradu za čas strávený cestou do tohto miesta a späť vo výške 1/60 základu za každú aj začatú polhodinu, teda 1/60 výpočtového základu je 14,30 EUR plus 20 % DPH ( 2,86 EUR ) t.j. 17,16 EUR, jedna cesta Bratislava Košice a späť trvá 2 x 4 hodiny 25 minút, t.j. 8 hodín 50 minút, náhrada za stratu času tak 38 x 17,16 EUR, 652,08 EUR.
Spolu náhrada trov právneho zastúpenia vo výške 3 699,19 EUR.
K tomu náhrada zaplateného súdneho poplatku ( v zmysle ust. § 137 O.s.p. trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát ) vo výške 4 680,- EUR.
Spolu náhrada trov konania vo výške 8 559,19 EUR.
O povinnosti žalovaného nahradiť trovy právneho zastúpenia právnemu zástupcovi žalobcu bolo rozhodnuté v zmysle ust. § 149 ods.1 O.s.p. podľa ktorého ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I, do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, v dvoch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 2, 3 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 O.s.p.).