Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-10C/4/2015

Rozhodnutie

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Michaelou Kotusovou Hucovou v právnej veci navrhovateľky E. N. J.. XX.X.XXXX, G. N. XXX právne zastúpenej advokátom JUDr. Michalom Treščákom, so sídlom Slovenskej jednoty č. 8, Košice proti odporcovi K. P., N..V..Q.., N. N. Z.Á. X, H., F. XX XXX XXX právne zastúpenému advokátom JUDr. Ondrejom Lučivjanským, so sídlom Murgašova 3, Košice v konaní o zaplatenie 450,- eur takto

rozhodol:

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke 450,- eur s 5,05% ročným úrokom z omeškania od 29.10.2015 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcej časti návrh zamieta.

Odporca je povinný nahradiť navrhovateľke 100% účelne vynaložených trov konania, o ktorých výške a splatnosti bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu 2.10.2015 domáhala, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie 450,- eur s úrokom z omeškania 5,05% ročne z dlžnej sumy od 3.8.2015 do zaplatenia a náhrady trov konania všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Návrh odôvodnila skutočnosťou, že odporca vykonáva podnikateľskú činnosť aj v predmete podnikania sprostredkovanie predaja, prenájmu a kúpy nehnuteľnosti (realitná činnosť) prostredníctvom svojej realitnej kancelárie pod označením H. V. J. S. XX I. H.. Dňa 23.2.2015 uzatvorila navrhovateľka ako nájomca s odporcom ako sprostredkovateľom rezervačnú zmluvu na nehnuteľnosť, predmetom ktorej bol zariadený 4-izbový byt na X. K. J. G. X, H. - N. Ť.. V zmysle zmluvy sa mala stať nehnuteľnosť predmetom nájmu na základe následne uzatvorenej nájomnej zmluvy. Podľa článku II. bod 1. zmluvy na nehnuteľnosť bola dohodnutá nájomná cena 450,- eur vrátane médií. Ďalej v zmluve čl. II. bod 2. sa navrhovateľka a odporca dohodli, že navrhovateľka pri podpise zmluvy zloží sumu 450,- eur ako depozit. Nájomná zmluva na nehnuteľnosť mala byť následne uzatvorená minimálne na jeden rok. V zmysle zmluvy navrhovateľka pri podpise vyplatila odporcovi v hotovosti 450,- eur ako depozit, o čom jej bolo vystavené potvrdenie. K uzatvoreniu dohodnutej nájomnej zmluvy nedošlo. Na základe uvedeného preto navrhovateľka žiadala od odporcu vrátenie zaplateného depozitu 450,- eur. Listom z 23.4.2015 jej konateľ odporcu oznámil, že depozit jej nebude vrátený, nakoľko neuzatvorila nájomnú zmluvu. V zmysle tohto listu malo ísť o tzv. rezervačný depozit, na ktorého vrátenie nárok zanikol z dôvodu nesplnenia podmienok zmluvy, teda neuzatvorenia nájomnej zmluvy na byt. Podľa jej názoru depozit má plniť funkciu akéhosi rezervačného poplatku. Navrhovateľka o tejto skutočnosti pri uzatváraní zmluvy s odporcom nebola informovaná, preto očakávala, že depozit 450,- eur je zálohou na nájomné nehnuteľnosti ako je to obvyklé a ako by si to vykladala každá osoba v jej postavení. Ani v ďalšom texte zmluvy nie sú žiadne ustanovenia o akejkoľvek sankcii spojenej s neuzatvorením nájomnej zmluvy na nehnuteľnosť. Vzhľadom na neurčitosť a stručnosť zmluvy, ako

aj neposkytnutie potrebných informácií odporcom bola navrhovateľka pri uzatváraní zmluvy uvedená do omylu. Poukázala na zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v zmysle ktorého predávajúci nesmie používať nekalé obchodné praktiky (§ 4 ods. 2 písm. c/ zákona). Pod zakázanými a nekalými obchodnými praktikami sa rozumie najmä klamlivé konanie a klamlivé opomenutie konania. Ďalej poukázala na § 8 ods. 4 Zákona o ochrane spotrebiteľa, v zmysle ktorého sa za klamlivé opomenutie tiež považuje, ak predávajúci skrýva alebo poskytuje nejasným, nezrozumiteľným, viacvýznamovým alebo nevhodným spôsobom podstatné informácie uvedené v ods. 3 alebo neoznámi obchodný účel obchodnej praktiky, ibaže je zrejmý z kontextu, pričom v dôsledku klamlivého opomenutia priemerný spotrebiteľ prijme rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neprijal. Podľa jej názoru je teda jednoznačné, že zo strany odporcu došlo ku klamlivému opomenutiu, teda k nekalej obchodnej praktike, keďže navrhovateľku úmyselne uviedol do omylu ohľadne poskytnutej úhrady 450,- eur ako depozitu. Ak odporca chcel dohodnúť poplatok 450,- eur ako rezervačný poplatok, ktorý v prípade neuzatvorenia nájomnej zmluvy prepadá, bolo to potrebné v zmysle výslovne dohodnúť, resp. minimálne o tejto závažnej skutočnosti navrhovateľku informovať. V takom prípade by navrhovateľka zmluvu s odporcom neuzatvorila.

Odporca v odpore proti platobnému rozkazu z 21.10.2015 č.k. -14, ktorý súd vydal v súlade s návrhom navrhovateľky uviedol, že z predložených listín navrhovateľky (rezervačnej zmluvy a príjmového pokladničného dokladu) nevyplýva, žeby sa jednalo o účasť spoločnosti K. P. N..V..Q.., so sídlom na Z.H. W. I. H., F. XX XXX XXX. Na základe uvedeného preto považuje podanú žalobu a rozhodnutie súdu za zmätočné a adresované nesprávnemu subjektu.

Navrhovateľka vo vyjadrení doručenom súdu 8.12.2015 uviedla, že pasívna legitimácia odporcu je vychádzajúc z údajov na rezervačnej zmluve nespochybniteľná. Ako sprostredkovateľ je na zmluve uvedená F. V., H. V., S. XX, H., teda podpísaná F. V., pri uzatváraní zmluvy konala za realitnú kanceláriu H. V.. Na webovom sídle kancelárie H. V. pri zobrazení kontaktu je uvedený odporca, ktorý je právnickou osobou, ktorá v rámci svojej podnikateľskej činnosti má zapísané v obchodnom registri sprostredkovanie predaja, prenájmu a kúpy nehnuteľnosti (realitná činnosť) vystupuje pod menom H. V.. Navyše je ako adresa kancelárie označená S. XX, H.F., ktorá bola zhodne uvedená aj na zmluve. F. V., ktorá zmluvu podpisovala, bola v čase jej uzatvorenia konateľkou odporcu, z čoho vyplýva, že jej konanie bolo riadnym konaním odporcu a na uzatvorenie zmluvy v jeho mene bola oprávnená. Funkcia konateľky K. V. skončila až dňom 22.9.2015. Pri identifikácii sprostredkovateľa na zmluve, ako bolo vyššie uvedené, je okrem mena pani V. uvedené aj označenie realitnej kancelárie odporcu s uvedením adresy kancelárie. Preto je nespochybniteľné, že konanie pani V. nebolo konaním fyzickej osoby, ale konaním odporcu.

Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a výsluchom účastníkov a zistil nasledovný skutkový stav:

Odporca ja právnickou osobou zapísanou v obchodnom registri s predmetom činnosti (okrem iného) sprostredkovanie predaja, prenájmu a kúpy nehnuteľnosti (realitná činnosť). V období od 8.1.2015 do 22.9.2015 bola konateľkou spoločnosti (spolu s S. P.) F. V.Á.. Z internetovej stránky T..H..N. vyplývajú kontaktné údaje na spoločnosť K. P. N..V..Q.. so sídlom na Z.Á. X I. H. a s adresou kancelárie na S. W. XX I. H..

Z rezervačnej zmluvy na nehnuteľnosť uzavretej dňa 23.2.2015 vyplýva, že bola uzavretá medzi nájomcom E. N. a sprostredkovateľom F. V., H. V., S. XX, H., pričom túto rezervačnú zmluvu uzavreli na nehnuteľnosť uvedenú v článku I. tejto zmluvy, ktorá sa stane predmetom prenájmu X-F. G. J. G. Č.. X, I. H.. Zároveň bola dohodnutá doba a cena nájmu vo výške 450,- eur vrátane médií, pričom bolo v zmluve uvedené, že pri podpise tejto zmluvy bude zložená suma 450,- eur ako depozit. V deň prevzatia a odovzdania bytu nájomca zloží nájomné vo výške 450,- eur dňa 13.3.2015. Zmluva bude uzavretá minimálne na jeden rok a bude sa účtovať od prvého kalendárneho dňa nájmu.

Z príjmového pokladničného dokladu z 23.2.2015 vyplýva, že F. V., H. V., S. XX, H. prevzala od E. N.j 450,- eur s uvedením účelu depozit za byt na G. Č.. X.

Výzvou zo dňa 23.6.2015 navrhovateľka prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyzvala odporcu K. P. N..V..Q.. na úhradu 450,- eur do 7 dní od doručenia tejto výzvy s tým, že nedošlo k uzavretiu

nájomnej zmluvy a k vzniku nájomného vzťahu, a preto navrhovateľka žiada zaplatenie depozitu späť. Zároveň v uvedenej zmluve nebolo uvedené, že táto suma nie je depozitom na nájom, ale rezervačným poplatkom. Keďže zmluva obsahuje neurčité vymedzenie nájmu a podmienky vrátenia depozitu v prípade neuzatvorenia nájomnej zmluvy, je podľa jej názoru zmluva neurčitá a nezrozumiteľná, a preto neplatná a odporca je povinný vrátiť bezdôvodné obohatenie.

Navrhovateľka vo svojej účastníckej výpovedi uviedla, že s F. V. mali dohodnuté stretnutie v kancelárii na S. W. XX, kde bola prítomná aj majiteľka bytu. Nájomná zmluva ešte nebola pripravená, a preto mal byť zaplatený jednomesačný depozit za byt. Uviedla, že nechcela zaplatiť rezervačný poplatok, ale malo ísť o depozit za byt, ktorý bude prenajatý a pri skončení nájmu, pokiaľ nebudú na byte žiadne škody, jej bude vrátený. Aj na príjmovom doklade bolo uvedené, že ide o depozit za byt, ktorý má byť predmetom nájomnej zmluvy. K uzavretiu nájomnej zmluvy nedošlo, nakoľko dostala ponuku na byt z práce, ktorý jej zabezpečil zamestnávateľ, a preto kontaktovala F. V. a žiadala vrátiť depozit, pričom bola ubezpečená, že jej bude vrátený. Uviedla, že odmenu za sprostredkovanie si nedohodli.

Konateľ odporcu S. P. vo výsluchu uviedol, že spoločnosť K. P. N..V..Q.. nemá nič spoločné s prevzatím sumy, ani nepodpisuje žiadne kontrakty pod označením H. V., ale všetky dokumenty a všetky listiny vrátane zmluvných kontraktov sú uvádzané spolu s pečiatkou a podpisom spoločnosti K. P. N..V..Q... Je pravdou, že pani F. V. bola v spornom čase konateľkou spoločnosti K. P. N..V..Q.., ale v súvislosti s podaným návrhom nie je relevantné, či a kde prevzala uvedené finančné prostriedky, resp. či tak urobila v mieste realitnej kancelárie. Pani V. kontaktovala navrhovateľku na vysporiadanie tejto spornej záležitosti, čo potvrdzuje, že si je vedomá toho, že sa na úkor navrhovateľky bezdôvodne obohatila. Odporca potvrdil, že realitnú činnosť vykonáva v priestoroch kancelárie na S. XX I. H..

Z listu adresovaného navrhovateľke a podpísaného F. V. dňa 23.4.2015 vyplýva, že jej bol zložený depozit vo výške 450,- eur za X-F. G. na G. W.. Č.. X, ktorý slúžil ako rezervácia za účelom prenájmu, ktorý si rezervovala pani E. N. po dvoch obhliadkach bytu a potvrdila svoju vôľu a svojim podpisom na rezervačnej zmluve za prítomnosti majiteľky bytu. Na základe tejto rezervácie stiahla z ponuky byt a vyhotovila nájomnú zmluvu, čím naplnila podmienky sprostredkovateľskej zmluvy medzi ňou a majiteľkou bytu. Taktiež majiteľka tento byt už ďalej neponúkala, keďže mala s ňou podpísanú zmluvu o sprostredkovaní a bola viazaná taktiež dodržať podmienky rezervačnej zmluvy. Byt bol pripravený na riadne odovzdanie na základe vyhotovenej zmluvy, ktorá bola dohodnutá na jeden kalendárny rok. Vzhľadom na to, že sa naplnili podmienky sprostredkovania na základe zmluvy, že sprostredkovateľ nájde a prenajme a vyhotoví zmluvy o sprostredkovaní a záväznej rezervácie, nie je dôvod na vrátenie rezervačného depozitu.

Svedkyňa S.V. M. uviedla, že bola prítomná pri podpise zmluvy, ktorú uzatvárala jej dcéra s pani, ktorá vybavovala uzavretie zmluvy ohľadne nájmu bytu. Dcéra bola telefonicky kontaktovaná na podpis zmluvy a mala sa dostaviť do realitnej kancelárie. Zmluva nebola hotová a bola žiadaná suma 450,- eur ako depozit. Následne dcére ponúkli podnikový byt, a preto k uzavretiu zmluvy nedošlo, pričom zo strany uvedenej pani bola uistená, že o peniaze nepríde. Tá sa následne odmlčala, a preto bola dcéra nútená urobiť určité kroky k vymoženiu sumy. Dcéra pri podpise zmluvy zložila uvedenú sumu 450,- eur a bolo dohodnuté, že zloží aj prvú splátku nájmu bytu. Podľa jej názoru je bežné, že takýto depozit sa v súvislosti s nájomnou zmluvou bežne skladá, pričom prvá splátka nájmu sa neuskutočnila. Zo strany pani V. bol úmysel uzavrieť rezervačnú zmluvu, avšak dcéra takúto skutočnosť odmietla, že ona chce zložiť len depozit na uvedený nájom bytu. Pokiaľ k uzavretiu nájomnej zmluvy nedôjde, bola ubezpečená, že o peniaze nepríde.

Zistený skutkový stav posúdil súd podľa nasledujúcich ustanovení zákona:

Podľa § 13 ods. 1 vety druhej Obchodného zákonníka právnická osoba koná štatutárnym orgánom alebo za ňu koná zástupca.

Podľa § 13 ods. 3 Obchodného zákonníka podnikateľa zaväzuje konanie osôb vykonávajúcich pôsobnosť štatutárneho orgánu, aj keď prekročili svojím konaním rozsah predmetu jeho podnikania, okrem prípadu, v ktorom sa prekročila pôsobnosť štatutárneho orgánu, ktorú tomuto orgánu zákon zveruje alebo zákon umožňuje zveriť.

Podľa § 16 Obchodného zákonníka podnikateľa zaväzuje aj konanie inej osoby v jeho prevádzkarni, ak nemohla tretia osoba vedieť, že konajúca osoba na to nie je oprávnená.

Podľa § 52 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 54 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vzdať svojich práv, ktoré mu zákon priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

V zmysle § 2 písm. r/ zákona č. 250/2007 Z. z. sa podstatným narušením ekonomického správania spotrebiteľa rozumie využitie obchodnej praktiky na značné obmedzenie schopnosti spotrebiteľa urobiť rozhodnutie, ktoré by pri dostatku informácia inak neurobil.

Podľa § 2 písm. u/ zákona č. 250/2007 Z. z. odbornou starostlivosťou sa rozumie úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno rozumne očakávať od predávajúceho pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúca čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v oblasti činnosti.

V zmysle § 4 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, pritom predávajúci nesmie ukladať spotrebiteľovi povinnosti bez právneho dôvodu, používať nekalé obchodné praktiky a neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách, nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi, za ktoré sa považuje najmä konanie v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné známky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky, uznávanej pri predaji výrobkov a poskytovaní služby alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.

Podľa § 7 zákona č. 250/2007 Z. z. nekalé obchodné praktiky sú zakázané. Obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov. Obchodná praktika, ktorá môže podstatne narušiť ekonomické správanie skupiny spotrebiteľov, ktorí sú osobitne zraniteľní z dôvodu ich duševnej poruchy alebo telesnej vady, veku alebo dôverčivosti, spôsobom, ktorý môže predávajúci rozumne predpokladať, sa posudzuje z pohľadu priemerného člena tejto skupiny. Tým nie je dotknutá bežná a oprávnená reklamná praktika, akou je zveličujúce vyhlásenie alebo vyhlásenie, ktoré nie je mienené doslovne. Za nekalú obchodnú praktiku sa považuje najmä klamlivé konanie a klamlivé opomenutie konania podľa § 8 a agresívna obchodná praktika podľa § 9.

Podľa § 8 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. obchodná praktika sa tiež považuje za klamlivú, ak opomenie podstatnú informáciu, ktorú priemerný spotrebiteľ potrebuje v závislosti od kontextu na to, aby urobil rozhodnutie o obchodnej transakcii, a tým zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že priemerný spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil.

Podľa § 8 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z.z., za klamlivé opomenutie sa tiež považuje, ak predávajúci skrýva alebo poskytuje nejasným, nezrozumiteľným, viacvýznamovým alebo nevhodným spôsobom podstatné informácie uvedené v odseku 1, alebo neoznámi obchodný účel obchodnej praktiky, ibaže je

zrejmý z kontextu, pričom v dôsledku klamlivého opomenutia priemerný spotrebiteľ prijme rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neprijal.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 41 Občianskeho zákonníka ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

Podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Vzhľadom na námietku nedostatku pasívnej legitimácie zo strany odporcu súd skúmal, či je nárok zo strany navrhovateľky uplatnený proti vecne legitimovanému subjektu.

Odporca ja právnickou osobou zapísanou v obchodnom registri s predmetom činnosti sprostredkovanie predaja, prenájmu a kúpy nehnuteľnosti (realitná činnosť). V období od 8.1.2015 do 22.9.2015 bola konateľkou spoločnosti (spolu s S. P.) F. V.. Z internetovej stránky T..H..N. vyplývajú kontaktné údaje na spoločnosť K. P. N..V..Q.. J. Z. X I. H. a s adresou kancelárie na S. W. XX I. H.. Z údajov na rezervačnej zmluve o a pokladničnom doklade vyplýva, že tieto uzatvorila, resp. vystavila kancelária H. V. so sídlom na S. W. XX v H., pričom obe sú podpísané F. V..

Súd dospel k záveru, že odporca je účastníkom tohto záväzkového vzťahu a teda je daná jeho vecná pasívna legitimácia. Odporca vykonáva realitnú činnosť pod označením kancelárie H. V. v priestoroch na S. XX I. H.. V čase uzatvorenia spornej zmluvy bola konateľkou odporcu F. V., a teda ho konanie v zmysle citovaného § 13 ods. 1 Obchodného zákonníka zaväzuje. Pokiaľ odporca namietal, že F. V. nekonala ako konateľka spoločnosti, ale vo vlastnom mene ako fyzická osoba, súd v tejto súvislosti poukazuje na § 16 Obchodného zákonníka, keď k uzavretiu zmluvy došlo v jeho prevádzkárni v priestoroch realitnej kancelárie a aj v prípade, že by F. V. nekonala ako konateľka odporcu, v súlade s týmto ustanovením odporcu jej konanie zaväzuje, nakoľko navrhovateľka nemohla vedieť a ani nevedela, že konajúca osoba nie je oprávnená na takéto konanie. Toto ustanovenie chráni dobromyseľnosť tretích osôb a vychádza z predpokladu, že podnikateľ musí mať kontrolu nad tým, čo sa robí v jeho prevádzkarni. V prípade pochybností o tom, či tretia osoba mohla, alebo nemohla vedieť, či konajúci v prevádzkarni podnikateľa je na konanie oprávnený alebo nie, dôkazné bremeno je na strane podnikateľa - odporcu. V tejto súvislosti odporca nežiadal výsluch svedkyne F. V. a nemal žiadne návrhy na doplnenie dokazovania. Výsluch tejto svedkyne bol navrhnutý navrhovateľkou, súd vykonanie tohto dôkazu akceptoval a nariadil predvolanie svedkyne. Vzhľadom na nemožnosť jej zabezpečenia priamo navrhovateľkou, resp. súdu sa nepodarilo v zmysle jej návrhu zistiť adresu pobytu, z ktorej ju bolo možné na pojednávanie predvolať a ohľadne tejto skutočnosti súd vyzval odporcu na oznámenie jej adresy. Súd (v zmysle návrhu navrhovateľky) vo vzťahu k vykonaniu tohto dôkazu vykonal potrebné šetrenia, aby ho mohol na pojednávaní vykonať výsluch svedkyne. Odporca napriek tomu, že je s ňou v kontakte (čo potvrdil na pojednávaní) nevyužil možnosť uvedenú svedkyňu zabezpečiť a vypočuť ju (naopak v podaní doručenom súdu uviedol, že inú adresu F. V. ako uvedenú v obchodnom registri nepozná), najmä pokiaľ by ním tvrdené skutočnosti, že konala sama za seba, mohla vysvetliť a potvrdiť len ona. Odporca vo vzťahu k tomuto tvrdeniu neuniesol dôkazné bremeno, najmä ak vykonanie tohto dôkazu by mohlo byť v prospech odporcu, ale on sám ostal nečinný, a preto za daného skutkového stavu mal súd za preukázanú pasívnu legitimáciu odporcu. Pokiaľ odporca namietal, že na zmluve a pokladničnom doklade nie je uvedené obchodné meno spoločnosti K. P. N..V..Q.., a preto nie je pasívne legitimovaným, súd uvádza, že oba dôkazy obsahujú označenie realitnej kancelárie, pod ktorým odporca vykonáva svoju činnosť a okolnosť, že si neplní svoju povinnosť vyplývajúcu z Obchodného zákonníka riadne označovať a podpisovať svoje dokumenty nič nemení na skutočnosti, že je z tohto záväzkového vzťahu zaviazaný. Odporca tvrdenie, že žalovanú platbu neeviduje vo svojom účtovníctve nijako nepreukázal, pričom ani táto skutočnosť vzhľadom na vyššie uvedené nemá vplyv na záver o jeho pasívnej legitimácii.

Vo vzťahu k uplatnenému nároku je nutné predovšetkým uviesť skutočnosť, že vzťah medzi navrhovateľkou a odporcom je podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka vzťahom spotrebiteľským, keď navrhovateľka bola v postavení spotrebiteľa a odporca vystupoval ako dodávateľ, ktorý konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

Účastníci konania uzavreli rezervačnú zmluvu a právny vzťah medzi nimi bol založený nepomenovanou zmluvou, predmetom ktorej bolo, že navrhovateľka uzavrie nájomnú zmluvu na nehnuteľnosť v nej špecifikovanú 13.3.2015, pričom zároveň zložila depozit zodpovedajúci výške mesačného nájomného. Nebolo pri tom určené, v prospech koho sa depozit skladá, na čo bude použitý a čo s ním v prípade neuzavretia nájomnej zmluvy. K uzavretiu nájomnej zmluvy z dôvodov na strane navrhovateľky nedošlo.

V tejto súvislosti súd uvádza, že uvedenú zmluvu nie je možné považovať za zmluvu sprostredkovateľskú podľa § 774 až § 776 Občianskeho zákonníka, nakoľko uvedená zmluva neobsahuje záväzok sprostredkovateľa obstarať záujemcovi za odmenu uzavretie zmluvy a dohoda o odmene, na ktorú vznikne vtedy ako bol výsledok dosiahnutý pričinením sprostredkovateľa. Z uvedenej zmluvy naopak vyplýva, že konkrétny nájom bytu bol už určený a dohodnutý vrátane času uzavretia zmluvy a jej cieľom bolo výlučne zloženie depozitu na rezervovanú nehnuteľnosť. Napokon k uzavretiu nájomnej zmluvy nedošlo a teda pričinením sprostredkovateľa nebol dosiahnutý zamýšľaný výsledok. Z takto uzavretej zmluvy a jej obsahu vyplýva, že jednoznačne nejde o sprostredkovateľskú zmluvu, ale o rezervačnú zmluvu na predmet nájmu.

Súd po preskúmaní obsahu zmluvy konštatuje, že v rezervačných zmluvách je bežne vyjadrený záväzok spotrebiteľa do určitej doby uzavrieť ďalšiu tzv. realizačnú zmluvu, a tak ako to bolo v tomto prípade, záväzok jednej strany uzavrieť inú zmluvu (s treťou osobou), a preto sčasti vykazuje znaky zmluvy o budúcej zmluve. Zloženie depozitu, resp. jeho formulácia, bližšie nešpecifikovanie ďalších podmienok jeho použitia a vrátenia, prípadne prepadnutia je vo vzťahu k spotrebiteľovi (navrhovateľke) nutné v tejto zmluve považovať za nezrozumiteľné a neurčité, ktoré je v konečnom dôsledku nekalou obchodnou praktikou. Podľa § 7 v spojení s § 8 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. nekalé obchodné praktiky sú zakázané, pričom obchodná praktika sa považuje za klamlivú, ak opomenie podstatnú informáciu, ktorú priemerný spotrebiteľ potrebuje v závislosti od kontextu na to, aby urobil rozhodnutie o obchodnej transakcii, a tým zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že priemerný spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil. Navrhovateľka preukázala, že nevedela, že zložený depozit má plniť funkciu rezervačného poplatku v súvislosti z uzatvorením zmluvy o nájme, resp. z označenia depozit mala za to, že ide o tzv. kauciu v súvislosti s nájmom bytu, ktorý sa požije na úhradu prípadnej škody počas trvania nájmu a patrí prenajímateľovi. Rezervačná zmluva je preto v tejto časti podľa § 39 v spojení s § 41 Občianskeho zákonníka pre rozpor so zákonom neplatná. Ponechanie si plnenia prijatého na základe takéhoto konania, ktoré je nekalou praktikou, je bezdôvodným obohatením.

Na druhej strane aj v prípade, že by si zmluvné strany výslovne dohodli, že ide o rezervačný poplatok, čo podľa výzvy navrhovateľky adresovanej odporcovi a jeho odpovede, odporca depozit za rezervačný poplatok považoval (a v čase tejto komunikácie ani nespochybňoval svoju pasívnu legitimáciu), tento by sa mal podľa názoru súdu správne pri uzavretí realizačnej zmluvy pripočítať k cene v rámci zmluvy, v tomto prípade na nájomné. V opačnom prípade musí byť vrátený zložiteľovi. Jeho nevydanie alebo nezapočítanie je tiež nekalou praktikou, a preto iné dojednanie ohľadne rezervačného poplatku je neplatné a jeho ponechanie je bezdôvodným obohatením podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

Podľa § 563 Občianskeho zákonníka ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

Podľa § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Pri posúdení dôvodnosti uplatnených úrokov z omeškania súd vychádzal z toho, že v prípade nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia čas plnenia nie je dohodnutý subjektmi tohto zodpovednostného vzťahu a nie je daný ani zákonom. Dlžník je preto povinný splniť veriteľovi záväzok spočívajúci vo vydaní bezdôvodného obohatenia, prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal v zmysle § 563 Občianskeho zákonníka.

Navrhovateľka síce odporcovi doručila výzvu na vydanie bezdôvodného obohatenia, ale nepreukázala kedy tak urobila a jeho omeškanie určila odo dňa spísania návrhu, a preto súd za kvalifikovanú výzvu na vydanie bezdôvodného obohatenia považoval doručenie návrhu (spolu s platobným rozkazom) 27.10.2015. Nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia sa stal splatným 28.10.2015 a odporca sa do omeškania s jeho plnením dostal 29.10.2015.

Pretože je v omeškaní s plnením peňažného dlhu, navrhovateľka má podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka právo na zaplatenie úrokov z omeškania. Percentuálna výška úrokov z omeškania vyplýva z § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. platného od 01.02.2013 je o 5 percentuálnych bodov viac ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. K 29.10.2015 predstavovala základná úroková sadzba ECB 0,05 %, preto navrhovateľke patria úroky z omeškania vo výške 5,05%.

Na základe uvedeného preto návrh v časti príslušenstva od 3.8.2015 do 28.10.2015 zamietol.

Podľa § 142 ods. 3 O.s.p. aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti.

Podľa § 151 ods. 7 O.s.p. súd môže o náhrade trov konania rozhodnúť aj tak, že namiesto určenia výšky trov prizná účastníkovi náhradu trov konania vyjadrenú zlomkom alebo percentom. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia rozhodne o výške náhrady trov konania súd samostatným uznesením.

O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s § 142 ods. 3 v spojení s § 151 ods. 7 O.s.p. tak, že namiesto určenia výšky trov priznal navrhovateľke náhradu trov konania vyjadrenú percentom v rozsahu 100%, nakoľko bola navrhovateľka v konaní neúspešná v len pomerne nepatrnej časti, a to v nepriznaných úrokoch z omeškania z dlžnej sumy za obdobie od 3.8.2015 do 28.10.2015 (§ 142 ods. 3 O.s.p.). O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku súd samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II v troch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods.1 O.s.p.). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že po: a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.1,2 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove mal. detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods.1 O.s.p.).