Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3T-2-2016.pdf
PDF · 109.76 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BN-3T/2/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bánovce nad Bebravou samosudcom JUDr. Jurajom Valáškom na hlavnom pojednávaní dňa 14.06.2016 v trestnej veci proti obžalovanému E. F., nar. XX.XX.N. v T. T., trvale bytom T. nad T., ul. J. E. XXX/XX, pre zločin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1,ods. 3 písm. a) Tr. zákona a iné, takto
rozhodol:
Obžalovaný E. F., nar. XX.XX.XXXX v T. nad T., trvale bytom T. nad T., ul. J. E. XXX/XX
j e v i n n ý , ž e
dňa 13.10.2015 v čase asi o 15.00 hod. pod vplyvom alkoholu prišiel v T. nad T. na ulici B. č. XXXX/ X k vchodovým dverám bytu č. XX na X. poschodí, v ktorom býva jeho sestra D. U., nar. XX.X.XXXX, zazvonil na zvonček, na čo mu sestra D. U. otvorila vchodové dvere, vošiel bez oprávnenia dovnútra, zavrel za sebou vchodové dvere a napriek jej nesúhlasu zotrval vo vnútri v byte a na chodbe a v kuchyni jej začal nadávať, biť ju päsťami do tváre a do tela, škrtil ju pod krkom, na čo poškodená spadla na zem, kde ju ešte bil a hovoril jej, že ju zabije, aj keď si to odsedí, len aby mal od nej pokoj, čím poškodenej spôsobil pomliaždenie hrudníkovej steny obojstranne s podliatinami, pomliaždenie nadlaktia vpravo s podliatinami, pomliaždenie tváre a krku s odreninami a podliatinami, pre ktoré zranenia bola citeľne obmedzená na bežnom spôsobe života po dobu 7-10 dní, najmä na pohybe, pre bolesti pravého ramena, tváre, krku a hrudníka, ako aj pri sťaženom dýchaní a pri osobnej hygiene,
t e d a
- neoprávnene vnikol do obydlia iného a neoprávnene tam zotrval a čin spáchal na chránenej osobe - blízkej osobe, osobe vyššieho veku
- inému úmyselne ublížil na zdraví
- inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo spôsobiť dôvodnú obavu
č í m s p á c h a l
- zločin porušovania domovej slobody podľa §194 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) a e) Tr. zákona
- prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona
- prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Tr. zákona
Za to sa
o d s u d z u j e
Podľa § 194 ods. 3 Tr. zákona použitím § 41 ods. 1 Tr. zákona, s prihliadnutím na § 38 ods. 2 Tr. zákona, § 36 písm. j) § 37 písm. h) Tr. zákona na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 3 / tri / roky.
Podľa § 51 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona sa obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá za súčasného uloženia probačného dohľadu nad jeho správaním v skúšobnej dobe.
Podľa § 51 ods. 2 Tr. zákona sa obžalovanému určuje skúšobná doba probačného dohľadu na 4 (štyri) roky.
Podľa § 51 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 51 ods. 4 písm. a) Tr. zákona sa obžalovanému ukladá povinnosť spočívajúca v príkaze nepriblížiť sa k poškodenej D. U., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom B. XXXX/X, T. nad T. na vzdialenosť menšiu ako päť metrov a nezdržiavať sa v blízkosti obydlia poškodenej.
odôvodnenie:
Z dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní súd zistil skutkový stav veci tak, ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Obžalovaný vyhlásil, že sa cíti byť nevinný zo skutku, ktorý mu je kladený za vinu. Dňa 13.10.2015 v kuchyni na písacom stroji písal vyjadrenie k rozvodu, resp. k vysporiadaniu BSM, keďže nesúhlasil so skutočnosťami, kt. v návrhu uvádzala bývalá manželka, je zdravotne ťažko postihnutý, viac krát bol operovaný na nohách, bol mu amputovaný štvrtý prst na pravej nohe, je ťažký diabetik, má preukaz ZŤP, má francúzsku barlu, kt. však v súčasnosti nosiť nemôže, nakoľko má artrózu oboch ramenných kĺbov. Absolútne nepije, nefajčí, nedroguje. V ten deň zakúpil 5 litrov slivovice pre kamaráta zo Šumperka, ako mu to kupuje každý rok a liter pre seba, resp. pre niekoho, keď mu niekto príde pomôcť. To vyjadrenie písal dlhšiu dobu, nakoľko bol rozhorčený, popri tom vypil tri pol deci slivovice, dal si prestávku, bol približne čas obeda, išiel pozrieť poštu, v schránke našiel list od sestry, kde napísala, resp. vytýkala mu, že neuhradil hrobové miesto za rodičov. Toto nebolo uhradené od 1. júna, pričom už bol október, on tam nebol, ona si to však tiež všimla až v októbri. Ona takéto listy píše nielen jemu, ale aj do Anglicka dcére a zaťovi a aj synovi, na to bol upozornený inými osobami. Sestre robil údržbára, porobil jej veľa vecí v byte, nosil jej zemiaky, z Biskupíc kapustu do suda, ona má zlé vzťahy aj napríklad s jej dcérou. Takéto listy mu chodili 20 rokov. Rozhodol sa, že pôjde za sestrou do bytu, bol kvôli tomu listu rozhorčený, zazvonil na dvere, ona sa spýtala, kto je, on jej doniesol vetrovku, kt. mala u neho opratú, ona ju používala u neho keď sadila. Keď prišiel a ona sa spýtala kto je, tak povedal E. F.. Ona otvorila dvere naplno, zostala za dverami a pýtala sa, čo chce. Obž. jej povedal, že ako to, že čo chce, že či mu stále bude hádzať takéto listy do schránky, pri tom zľahka držal ľavé dvere rukou. Ona sa vtedy celou váhou chrbtom zavážila do dverí, keďže on tieto držal iba slabo, tieto sa zavreli a pricvikli mu prst, mal celú kožu na článku prsta odseknutú. Vtedy ju schytil za hlavu a to dvoma rukami a skríkol na ňu: " pre ktorého krista mi zo života robíš peklo." Keď ju chytil, ako z toho prsta tiekla krv, zakrvavil jej aj tvár. Potom minimálne tri krát povedal: "uvar kávu, sadneme si a porozprávame sa o tom", kvôli tomu aj prišiel do bytu. Keď ale odbočil do kuchyne v jednom mieste je úzky priestor, tam sa stretli na jednej úrovni, jemu sa to zdalo, že sa okolo nej pretlačil, ona sa vtedy hodila na zem, ležala na ľavom boku a vykrikovala: "ľudia pomôžte mi, on ma prišiel zabiť." Ja som jej chcel pomôcť, chytil ju a kričal neblázni, poď, vstaň. Ona na to nereagovala, sadol si na váľandu pod oknom v kuchyni a čakal, čo sa bude diať. Po chvíli sestra vstala, vtedy ani neplakala, potom sa zrazu rozbehla do detskej izby, kde otvorila okno, nahla sa až po pás nad parapetu tak, že prečnievala mimo okna a kričala: "ľudia, príďte mi pomôcť, on ma prišiel zabiť." Obžalovaný dobehol k nej, chytil silno, dal ju odtiaľ na váľandu a zavrel okno. V tom niekto zaklopal. Myslel si, že prídu susedia, keďže z bytu bol krik, kričal aj on. Keď otvoril dvere, za týmito boli policajti. On kľúče nemal, iba kľučkou otváral dvere, určite neboli zamknuté, keby boli zamknuté, policajti by to boli počuli. Keď fotili sestru, ona bola ešte celá od krvi, fotili ju ešte v jej byte, jeho policajti usadili na váľandu pod oknom, tam bola po chvíli kaluž od krvi, kt. mu tiekla z prsta. Napriek príkazu policajtov, aby zostal sedieť, túto kaluž aj svoj prst poumýval, prst si potom držal rukou. Keď prišla záchranka, sestra vravela, že sa potrebuje ísť umyť, že je celá od krvi, chytala sa za hlavu, že má otras mozgu, to sa však nepotvrdilo. Nechápe, prečo keď mu tak tiekla krv z prsta, záchranka aj toto jeho zranenie neošetrila. Nemal problém s tým, ako postupovali policajti, oni sa správali slušne. Na druhý deň bol vypovedať pred vyšetrovateľom, vypovedala aj sestra, pričom sestra prstom vyšetrovateľovi ukázala, kde má zranenia, ukázala na líce a na krk, on sa postavil blízko k nej, a nič tam nevidel. Vtedy bolo spravených viac fotiek aj spredu aj zboku, tie sú v spise. Čo sa týka spôsobených zranení, nesúhlasí, že mala byť desať dní PN, na druhý deň ju bolo vidieť, ako sa prechádza po námestí, usmievala sa. MUDr. Gyuttment robí pre
MV SR a napísal, že sestra mala mať roztrieštenú hruď, to však nemôže byť pravda. On okrem toho, čo ju na začiatku chytil oboma rukami za hlavu, jej nič nespravil. Celý život žil bezúhonne, pracoval. Sestry je mu ľúto, má 70 rokov, celý život jej iba pomáhal. Už predal dom, odsťahuje sa z T. lebo sa bojí sestry, čo ona mu je ešte schopná spraviť. Ľutuje toho, že tam v ten deň išiel, nemusel by chodiť po súdoch. Vypil iba tri poldeci, nafúkal z toho 0,7 promile a sestra hovorila, že je ožratý ako prasa, že má ísť preč. Na otázky uviedol, že do bytovky sa dostal tak, že vo vchode býva H. P., s kt. sa pozná, on bol vystrčený v okne, jeho poprosil, aby mu otvoril lebo sestra by mu asi neotvorila. On sestre zdola nezvonil. Do bytu vošiel s jej dovolením, až keď začal robiť krik tak vtedy mu povedala, "choď preč, si ožratý ako prasa". On nemienil odísť, chcel si to vydiskutovať, v byte zostal a povedal jej, nech spraví kávu. Pri odstraňovaní rozporov z prípravného konania, keď uviedol, že počul ako kľúčom zvnútra odomkla, dvere poodchýlila asi na 30 cm, do medzery vopchala hlavu a opýtala sa ho, či chce násilím dvere otvoril, normálne ich potlačil, aby sa dostal dnu a vošiel na chodbu. Sestra po ňom kričala: Neželám si to, choď preč." Uviedol, že možno tomu neprisudzoval dôležitosť, ale jednoznačne mu sestra otvorila dvere. Tak ako vypovedal dnes, tak to bolo. Ona ho výslovne nepozvala, iba tie dvere naplno otvorila. K zraneniam poškodenej z fotodokumentácie uviedol, že ju iba držal za hlavu, keď jej hovoril, že prečo mu spravila zo života peklo, takéto zranenia spôsobiť nemohol, ona bola iba od jeho krvi. Zranenia si nevie vysvetliť. K spôsobu vzniku zranení podľa znaleckého dokazovania uviedol, že poškodená toto tvrdila pred vyšetrovateľom, že ju bil hlava, nehlava päsťami do hlavy, že ju škrtil a keď padla na zem, ešte ju kopal. Keby ju takto bil ako ona vravela, musí mať podliatiny. Nevie, prečo to konštatuje znalec, toto sa nestalo. Je to to isté, ako keď MUDr. Staš napísal, že má roztrieštenú hlavu, pričom nič také nemala, alebo že má 10 dní maródiť. Keby ju bil hlava nehlava päsťami ako ona uvádza, tak má po celom tele modriny a nie iba škrabance. Takisto ju nekopal. Obžalovaný poprel, že sestre povedal, že ju zabije, že sa jej vyhrážal smrťou iným spôsobom, alebo povedal vetu, že ju zabije, aj keď si to odsedí.
Svedkyňa poškodená D. U., po zákonnom poučení vypovedala, že v pondelok bolo 12.10.2015, išla na hrob mamy, nakoľko mala mať vo štvrtok meniny. Zistila, že nebolo zaplatené za hrobové miesto, nakoľko na hrobe bol o tomto nalepený oznam. Napísala lístok pre brata, kt. mu hodila do schránky, že to nemajú zaplatené, on má od tohto hrobu dokumentáciu, na druhý deň jej poobede zvonil na byt. Vôbec nemyslela, že to je on. On kukátko zakryl rukou, myslela, že je to niektorá z kamarátok alebo kolegýň. Otvorila dvere, on vbehol dovnútra, skoro padol, bol pod vplyvom alkoholu, začal ju častovať vulgarizmami, bil ju päsťami do tváre, okolo uší a krku, podľa toho, kde ju zasiahol, nadával jej, že aj keď bude sedieť, že ju zabije, čo v kuse opakoval, potom ju začal škrtiť. Jej prišla tma pred očami, padla na dlážku, začal ju kopať spredu, zozadu, kričal na ňu aby sa nepretvarovala a išla variť kávu. Ona sa potom postavila a kričala na ľudí, aby jej pomohli. Obžalovaný ju hodil do detskej izby, poškodená otvorila okno, chcela kričať von aby jej ľudia prišli pomôcť, ale obžalovaný na polícii vravel, že sa vykláňala, že ju iba chcel zachrániť, aby nevypadla. Ona má však na oknách sieťku, v kuchyni, detskej aj chodbe bola všade krv, to jej tiekla krv z nosa. Polícia to prišla fotiť ešte pred desiatou večer, políciu volali susedia keď začuli jej krik. Keby nebolo susedov, tak tu asi nesedí. Z výrazu obžalovaného išla hrôza. Zo strany polície jej bola zavolaná sanitka, lebo mala opuchnutú tvár. Chodila na vyšetrenia možno do dvoch týždňov, potom už nechodila, lebo sa hanbila. Ľudia ju poznali, lebo v nemocnici pracovala 40 rokov, bolela ju pravá lopatka ešte aj potom, odvtedy má problémy so spánkom. Na otázku uviedla, že obžalovaný zamkol dvere, vybral kľúče zo zámky, odomkol, až keď prišla polícia.
Súd na hlavnom pojednávaní podľa § 263 ods. 2 Tr. poriadku prečítal výpoveď svedkyne R. E., nakoľko čítanie tejto bolo navrhnuté v obžalobe a obžalovaný nenavrhol osobný výsluch svedkyne po poučení podľa § 240 ods. 3 Tr. poriadku. Svedkyňa R. E. v prípravnom konaní dňa 14.10.2015 vypovedala, že býva na adrese trvalého bydliska na 7. poschodí, oproti bytu p. D. U.. Dňa 13.10.2015 okolo 15.00 hod. bola doma a započula veľkú ranu. Nevedela, čo sa stalo. Išla sa pozrieť na chodbu na schodisku pred vchodovými dverami, ale nič nevidela, tak sa vrátila späť do bytu. Po krátkej chvíli počula veľký krik, nadávky, buchot a nárek, ktorý vychádzal z bytu p. D.y U.. Potom počula ako suseda U. kričí a volá "susedia pomôžte mi". Na toto volala na políciu. Nič nevidela, všetko sa to odohrávalo za zatvorenými dverami. Ale bolo to veľmi nepríjemné, bol to veľký krik a mala o susedu strach, pretože nevedela, kto je s ňou vo vnútri a čo sa tam vlastne deje. Vyhrážky z bytu nepočula ale ona vlastne hneď po krátkej chvíli zašla späť do svojho bytu. Potom už bola len vo svojom byte a čakala na políciu.
Súd na hlavnom pojednávaní taktiež oboznámil listinné dôkazy a to konkrétne: znalecký posudok z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia č. 28/2015, znalecký posudok z odboru zdravotníctvom a farmácia, odvetvie psychiatria č. 209/2015 a výpis z ústrednej evidencia priestupkov,
register trestov k osobe obžalovaného, fotodokumentáciu, lekársku správu z chirurgickej ambulancie k zdravotnému stavu poškodenej, lekársku správu od ošetrujúceho lekára a ostatný spisový materiál.
Zo znaleckého posudku z odboru zdravotníctva č. 28/2015, ako aj z lekárskych správ z č.l. 48,49 ako MUDr. Petra Staša ako aj lekárskych správ MUDr. Ľudmily Tvarožkovej a MUDr. Michala Juráka (č.l.72-104) vyplýva, že poškodená utrpela dňa 13.10.2015 ľahké zranenia a to pomliaždenie hrudníkovej steny obojstranne II. stupňa s podliatinami vpredu vľavo v oblasti prsnej kosti a vzadu v mieste pravej lopatky, ďalej pomliaždenie nadlaktia vpravo s podliatinami a pomliaždenie tváre a krku s odreninami a podliatinami bez otrasu mozgu. Pri vzniku zranení nedošlo k poraneniu dôležitého orgánu, nedošlo k vzniku trvalých následkov. Doba obmedzenia na bežnom spôsobe života mohla byť v rozsahu 7-10 dní vo forme obmedzení pri pohybe - hlavne dvíhanie predmetov, sťažené dýchanie pre bolesť hrudníka. Znalec konštatoval, že zranenia poškodenej mohli byť spôsobené tak ako to uvádza poškodená, zodpovedajú aj objektívnemu nálezu a sú v priamej príčinnej a časovej súvislosti s jej fyzickým napadnutím. Znalec v podstate vylúčil vznik zranenia spôsobom uvádzaným obžalovaným, keď pri zistených zraneniach hrudníka malo ísť o aktívne konanie páchateľa, vo forme opakovaných útokov ( najskôr kopov alebo úderov päsťou), pričom spôsobenie zranenia jednoduchým pádom na zem, alebo "ťahaním od okna", pokiaľ nedošlo k nárazu na nábytok je vylúčené. Ako možný pripúšťa spôsob vzniku zranení - odrenín v oblasti tváre pred ušnicami, ku ktorým mohlo dôjsť obojručným chytením jej hlavy a opakovaným trasením. Čo sa týka poškodenou uvádzaného škrtenia, toto bolo neurologičkou spomínané až dva dni po úraze, pričom boli spomínané aj podkožné podliatiny, toto zranenie znalcom nemôže byť vylúčené ani potvrdené, ak však k takémuto konaniu došlo, muselo byť nízkej intenzity. Zranenia v oblasti tváre a krku boli spôsobené údermi nízkej intenzity, zranenia v oblasti hrudníka boli spôsobené údermi strednej intenzity.
Zo znaleckého posudku z odboru zdravotníctvom a farmácia, odvetvie psychiatria č. 209/2015 vyplýva, že obžalovaný je emočne nestabilnou osobou s nízkou frustračnou toleranciou, ktorý na menej štandardné situácie reaguje neuroticky, anxiózne depresívne a somatizujúco. V čase skutku u neho mohol byť prudký afekt zlosti potencovaný vplyvom alkoholu na báze instabilnej poruchy osobnosti, ktorá je neuroticky štruktúrovaná. Obžalovaný bol schopný svoje konanie ovládať a rozpoznať jeho nebezpečnosť. Taktiež je schopný chápať zmysel trestného konania. Závislosť na alkohole, alebo iných omamných látkach zistená u obžalovaného nebola. Ochranné liečenie znalcami nie je doporučené, sám sa dobrovoľne podriaďuje ambulantnej psychiatrickej liečbe. Pobyt obž. na slobode pre spoločnosť nebezpečný nie je.
Fotodokumentácia zranení poškodenej č.l. 45-47 zachytáva zranenia tváre u poškodenej zaznamenané fotograficky pri jej výsluchu dňa 13.10.2015. Fotodokumentácia z miesta činu ( 109-119) zachytáva stopy po krvi na rôznych miestach bytu poškodenej.
Z výpisu ústrednej evidencie priestupkov ( č.l. 144) vyplýva, že obžalovaný sa za obdobie od 1.1.2013 nedopustil žiadneho priestupku. Z odpisu registra trestov na meno obžalovaného vyplýva, že doposiaľ nebol súdne trestaný.
Súd nepovažoval za potrebné realizovať dôkazy a to vo forme výsluchu bývalého probačného a mediačného úradníka tunajšieho súdu, keďže skutočnosti, ktoré sa mali zistiť týmto dôkazom boli preukázané inými, už skôr navrhnutými dôkazmi. Súd taktiež poukazuje na skutočnosť, že jednak zdravotný stav poškodenej, ku ktorému sa mal navrhnutý svedok H. vyjadriť, je preukazovaný jednak odbornými lekárskymi správami, fotodokumentáciou ako aj znaleckým posúdením ako aj na skutočnosť, že probačný a mediačný úradník nie je odbornou osobou schopnou vyhodnotiť na kvalitatívne dostatočnej úrovni rozsah zranení poškodenej.
Z výpovede obžalovaného ako aj poškodenej ako aj z úradného záznamu príslušníkov OO PZ Bánovce nad Bebravou zo dňa 13.10.2015 vyplýva, že v čase skutku, t.j. po 15:00 hod do bytu poškodenej vošiel obžalovaný. Obžalovaný bol podľa vlastnej výpovede jednak pod vplyvom alkoholu (z merania cca 1 hod. po skutku vyplýva ešte úroveň alkoholu v krvi 0,75 promile) a taktiež ako sám uviedol "rozhorčenom" stave, keď jednak negatívne vnímal jeho prebiehajúce konanie o vysporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželkou ako aj list od poškodenej, ktorý našiel toho dňa v poštovej schránke. Obžalovaný sám pripustil, že nežiadal poškodenú o otvorenie vchodových dverí do bytového domu, nakoľko nepredpokladal, že by mu ich otvorila. Súd výpoveď obžalovaného v časti, kde uviedol, že do
bytu poškodenej sa dostal bez toho aby on s týmto vyslovil nesúhlas a ona sama mu ich celé otvorila po tom, čo je povedal, kto je, považoval za nedôveryhodnú. Sám obžalovaný jednak pripustil, že poškodená by mu vchodové dvere do bytového domu neotvorila, taktiež v prípravnom konaní vypovedal ohľadom tejto okolnosti podstatne odlišne, keď uviedol, že počul ako kľúčom poškodená zvnútra odomkla, dvere poodchýlila asi na 30 cm, do medzery vopchala hlavu a opýtala sa ho, čo chce. On násilím dvere otvoril, normálne ich potlačil, aby sa dostal dnu a vošiel na chodbu, pričom poškodená mu vravela, že si to neželá a má ísť preč. Pričom pri odstraňovaní týchto rozporov uvádzal, iba že výpoveď na hlavnom pojednávaní je pravdivá a v čase výpovede z prípravného konania tomu neprikladal dôležitosť. Sám obžalovaný však vo svojej výpovedi dokonca aj potvrdil, že následne dochádzalo zo strany poškodenej k tomu, aby ho vyzývala, aby jej byt opustil čo on neurobil, pričom toto jeho konanie samo o sebe napĺňa znaky zločinu porušovania domovej slobody. V časti konania obžalovaného, kde sa mal dopustiť prečinu ublíženia na zdraví je zo záverov znaleckého dokazovania zrejmé, že zranenia sú spôsobené aktívnym konaním subjektu a ich vznik teda nebol pasívny ( jednoduchý pád na zem a pod.). Z výpovede obžalovaného aj poškodenej je zrejmé, že v čase skutku sa nachádzali v byte poškodenej iba obžalovaný a poškodená. Obžalovaný sám vo svojej výpovedi nevedel vysvetliť pôvod zranení u poškodenej, pripúšťal iba, že ju po vchode bo bytu držal oboma rukami za hlavu, následne popri nej prešiel v chodbe, na čo poškodená spadla na zem a neskôr ju oboma rukami odťahoval za hruď z okna. Obžalovaný nespochybňoval, že od jeho príchodu do bytu poškodenej do príchodu príslušníkov PZ sa poškodená nedostala do kontaktu s inou osobou. Obžalovaný vo svojej výpovedi spochybňoval samotný vznik resp. existenciu zranení, avšak táto je objektivizovaná nielen lekárskymi správami (ktorých zaujatosť obžalovaný spochybňuje iba z dôvodu, že poškodená v minulosti v predmetnej nemocnici pracovala), ale aj fotodokumentáciou pri výsluchu poškodenej zo dňa 13.10.2015, ktorá aspoň čiastočne zachytáva lokalizáciu a rozsah zranení poškodenej v tvárovej časti. Súdny znalec v znaleckom posudku potvrdil, že k vzniku zranení mohlo dôjsť tým spôsobom, ako vo svojej výpovedi uvádza poškodená a práve naopak na druhú stranu síce pripúšťa vznik niektorých zranení spôsobom uvádzaným vo výpovedi obžalovaným (niektoré oderky na tvári držaním hlavy poškodenej obžalovaným), avšak vylučuje pasívny vznik zranení napr. jednoduchým pádom poškodenej, ktorý vo svojej výpovedi uvádza obžalovaný. Znalec taktiež uvádza, že najzávažnejšie zranenia a to pomliaždeniny v oblasti hrudníka museli byť spôsobené opakovanými tupými údermi do oblasti hrudníka majúcimi dokonca strednú intenzitu ( čo by aj podľa znalca zodpovedalo poškodenou uvádzaným viacerým kopom obžalovaného, prípadne úderom päsťou ). Súd preto v tejto časti taktiež považoval výpoveď poškodenej za dôveryhodnú a výpoveď obžalovaného o skutkovom priebehu za nedôveryhodnú. Súd za irelevantné považuje obžalovaným tvrdené skutočnosti, že poškodená mala na nasledujúci deň po skutku sa prechádzať po T. a tak nemohlo u nej vzniknúť poškodenie zdravia v takom rozsahu ako to vyplýva zo záverov znaleckého dokazovania, nakoľko obmedzenia v bežnom spôsobe života uvádzané znalcom neboli také, aby poškodenej neumožňovali prechádzanie sa po verejných priestranstvách ( keďže jej pohyb nebol znemožnený, iba pre bolesti na ňom bola obmedzená). V časti skutku nebezpečného vyhrážania súd poukazuje jednak na výpoveď poškodenej, ktorá jednoznačne popísala presnými výrazmi hrozby, ktoré jej obžalovaný adresoval, pričom obžalovaným opakovaná hrozba že aj keď bude sedieť, že ju zabije, jednoznačne po obsahovej stránke spĺňa vyhrážku smrťou takým spôsobom, že to mohlo u poškodenej vyvolať obavu o jej život a zdravie. Skutočnosť, že poškodená reálne aj pociťovala obavu o svoj život sa prejavila aj v jej správaní, keď si snažila privolať pomoc volaním na susedov, ale aj z časti jej výpovede na hlavnom pojednávaní, keď uviedla, otvorila okno, chcela kričať von aby jej ľudia prišli pomôcť a taktiež, že z výrazu obžalovaného v tom čase išla hrôza. Obžalovaný vyslovenie akýchkoľvek vyhrážok popiera, aj keď nepopiera existenciu slovného konfliktu, keď uviedol, že na poškodenú skríkol: " pre ktorého krista mi zo života robíš peklo," a že si myslel, že prídu susedia, keďže z bytu bol krik a kričal aj on. Podporne v tejto časti súd o dôveryhodnosti výpovede poškodenej utvrdzuje aj výpoveď svedkyne E. z prípravného konania, ktorá síce samotné vyhrážky nepočula, ale počula veľký krik, nadávky, buchot a nárek, ktorý vychádzal z bytu p. D. U., a pre ktorý svedkyňa následne privolala príslušníkov PZ, pričom potom sa už na chodbe bytového domu nenachádzala a tak ani reálne tieto vyhrážky počuť nemohla. Súd bral do úvahy aj závery znaleckého dokazovania z odvetvia psychiatria u obžalovaného, z ktorých vyplynulo, že obžalovaný je emočne nestabilnou osobou s nízkou frustračnou toleranciou, ktorý na menej štandardné situácie reaguje neuroticky, anxiózne depresívne a somatizujúco. V čase skutku u neho mohol byť prudký afekt zlosti potencovaný vplyvom alkoholu na báze instabilnej poruchy osobnosti, ktorá je neuroticky štruktúrovaná.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že obžalobný skutok sa stal tak ako bol popísaný v obžalobe, spáchal ho obžalovaný a napĺňa všetky znaky troch trestných činov v jednočinnom súbehu.
Konkrétne sa obžalovaný svojim konaním dopustil zločinu porušovania domovej slobody podľa §194 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) a e) Tr. zákona, keď neoprávnene vnikol a zotrval v obydlí svojej sestry, ktorá je z pohľadu zákona blízkou osobou a osobou vyššieho veku, svojim konaním sa taktiež dopustil prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona tým, že svojej sestre spôsobil zranenia, ktoré ju obmedzovali na bežnom spôsobe života po dobu minimálne 7-10 dní a svojej sestre sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to u nej mohlo spôsobiť dôvodnú obavu o jej život ( opakovaná vyhrážka slovami zabijem ťa aj keď si to odsedím) a teda dopustil sa aj prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Tr. zákona. Obžalovaný konal v priamom úmysle spôsobiť uvedené následky. Obžalovaný bez akýchkoľvek pochybností vedel, že u poškodenej sa jedná o jeho blízku osobu a taktiež mu je známy jej vek, t.j. že sa v jej prípade jedná o osobu vyššieho veku. Po subjektívnej stránke je obžalovaný v súlade so závermi znaleckého dokazovania z odvetvia psychiatria jednak spôsobilý chápať zmysel trestného konania, ako aj v čase skutku bol schopný ovládať svoje konanie a rozpoznať jeho spoločenskú nebezpečnosť. Súd preto uznal obžalovaného za vinného zo spáchania žalovaného skutku, ktorý po právnej stránke kvalifikoval ako zločin porušovania domovej slobody podľa §194 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) a e) Tr. zákona, prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona a prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Tr. zákona.
Po zvážení všetkých rozhodných skutočností dôležitých pre určenie druhu a výmery trestu súd prihliadal na spôsob spáchania trestnej činnosti, jej následok, zavinenie, okolnosti psychickej poruchy u obžalovaného, na ktorú sa dlhodobo lieči a na rovnováhu poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Súd je toho názoru, že v danom prípade existovala na strane obžalovaného jedna poľahčujúca okolnosť a to, že viedol pred spáchaním trestného činu riadny život, keďže doposiaľ nebol súdne trestaný, ani v poslednom období priestupkovo postihnutý a priťažujúce okolnosti v podobe spáchania viacerých trestných činov. Berúc do úvahy všetky rozhodujúce skutočnosti dôležité pre určenie druhu a výmeru trestu, ako i vzhľadom na dolnú hranicu trestnej sadzby súd vyhodnotil, že vzhľadom aj na okolnosti prípadu, keď u poškodenej nedošlo k trvalým následkom, obžalovaný konal pod vplyvom afektu, ku ktorého vzniku okrem požitia alkoholu prispela aj psychická porucha u obžalovaného, ďalej skutočnosť, že obžalovaný sa dobrovoľne podriaďuje psychiatrickej liečbe, neexistencia spoločenskej nebezpečnosti ponechania na slobode u obžalovaného a doterajšie riadne vedenie života obžalovaným, uloženie trestu aj na dolnej hranici trestnej sadzby (3- 8 rokov) je postačujúce na ochranu spoločnosti a nápravu a výchovu páchateľa, t.j. vo výmere troch rokov. Súd mal taktiež za preukázané, že vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život, priamy výkon trestu odňatia slobody u jeho osoby nie je nevyhnutný v prípade súčasného nariadenia dohľadu probačného a mediačného úradníka nad správaním obžalovaného a dostatočne dlhej skúšobnej doby podmienečného odkladu výkonu trestu. Súd za primerané považoval aj stanovenie povinností, ktorá spoločnosť resp. primárne poškodenú ochráni pred opakovaným vznikom obdobných konfliktných situácii s obžalovaným, keď obžalovanému uložil príkaz nepriblížiť sa k poškodenej na vzdialenosť menšiu ako päť metrov a nezdržiavať sa v blízkosti obydlia poškodenej. Vzhľadom na skutočnosť, že obžalovaný sa spolu dopustil troch trestných činov úmyselnej povahy, z ktorých jeden mal charakter zločinu, súd trvanie skúšobnej doby stanovil v rozsahu 4 rokov, ktorá dĺžka je podľa názoru súdu postačujúca na preukázanie schopnosti obžalovaného viesť riadny život, jeho prevýchovu a ponaučenie.
Poškodená si v trestnom konaní náhradu škody neuplatnila, preto súd o tejto nerozhodoval.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trenčíne. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. ( podľa §309 ods. 1 Tr. poriadku).