Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_39Er-2749-2006.pdf
PDF · 73.39 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-39Er/2749/2006
Uznesenie
Okresný súd Košice II v exekučnej veci oprávneného: SR - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, zastúpené: Krajské riaditeľstvo PZ v Košiciach, so sídlom Kuzmányho 8, 041 02 Košice, proti povinnému: Y. Š., G.. XX.XX.XXXX, B. XX, XXX XX C., vedenej na Exekútorskom úrade Vranov nad Topľou u súdneho exekútora JUDr. Stanislava Moskviča, pre vymoženie sumy 33,19 eur s prísl. a trov exekúcie takto
rozhodol:
I. exekúciu z a s t a v u j e .
II. náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Oprávnený dňa 22.09.2006 podal na Exekútorský úrad vyššie uvedeného exekútora návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému pre vymoženie svojej pohľadávky voči povinnému, na základe exekučného titulu, ktorým je blok na pokutu č. Q. XXXXXXX zo dňa 01.08.2004 vydané OR PZ Košice II., ktorý sa stal právoplatným dňa 01.08.2004 a vykonateľným dňa 18.08.2004.
Dňa 10.10.2006 bola Okresnému súdu Košice II. doručená žiadosť o vydanie poverenia na výkon exekúcie.
Dňa 12.10.2006 tunajší súd vydal vyššie uvedenému súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie pod č. XXXX *..
Dňa 31.05.2016 doručil poverený exekútor tunajšiemu súdu návrh, ktorým žiadal zastaviť predmetnú exekúciu v celom rozsahu a to z dôvodu uvedeného v §57 ods. 1 písm. b) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Ďalej len „Exekučný poriadok“), nakoľko má za to, že v predmetnom exekučnom konaní uplynula prekluzívna lehota na vymoženie predmetnej pohľadávky.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa ustanovenia § 58 ods. 1 písm. b) súd exekúciu zastaví ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.
Na odôvodnenie prečo súd zastavuje exekúciu podľa daného ustanovenia súd konštatuje, že rozdiel medzi zrušeným a neúčinným rozhodnutím je ten, že zrušené rozhodnutie prestáva normatívne existovať, hoci nemožno poprieť, že kauzálne jestvuje naďalej. Naproti tomu neúčinné rozhodnutie existuje kauzálne aj normatívne. Po svojom vydaní pre danú oblasť práva však stratilo účinnosť, a preto ho možno pripodobniť k relatívne neplatnému hmotnoprávnemu úkonu. K zrušeniu exekučného titulu v každom prípade musí dôjsť po vydaní exekučného príkazu, no neúčinnosť exekučného titulu vyvolávajú skutočnosti hmotného alebo procesného práva, ktoré spôsobujú, že exekučný titul formálne existuje, ale
stráca spôsobilosť byť podkladom pre exekúciu. Takouto skutočnosťou je aj uplynutie tzv. prekluzívnej lehoty, ktorú zákon stanovuje na vykonanie exekučného titulu. Zánik prekludovanej povinnosti nastupuje priamo zo zákona a na jej zánik sa prihliadne, aj keď sa nenamieta.
Podľa ust. § 57 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
Podľa ustanovenia § 88 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení zmien a doplnkov (ďalej len „zákon o priestupkoch“) účinného ku dňu začatia exekučného konania, možno rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie. To znamená, že v tejto trojročnej lehote musí výkon rozhodnutia aj skončiť a po jej uplynutí nemožno vo výkone pokračovať, pretože ide o prekluzívnu lehotu, na ktorú súd prihliada priamo zo zákona, teda aj bez návrhu.
S účinnosťou od 1.9.2008 došlo k novelizácii zákona o priestupkoch, pričom zák. č. 298/2008 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon o priestupkoch vo svojom čl. II zmenil a doplnil zákon o priestupkoch v znení neskorších predpisov tak, že z neho vypustil ustanovenie § 88 ods. 1, pričom doterajšie odseky 2 a 3 tohto ustanovenia sa prečíslovali na odseky 1 a 2. V čase podania návrhu na zastavenie exekúcie súdnym exekútorom síce zákon o priestupkoch neobsahoval ustanovenie o prekluzívnej lehote, no prekluzívna lehota uplynula ešte pred nadobudnutím účinnosti zákona o priestupkoch v súčasnom znení, teda pred 1.9.2008, a preto súd dospel k záveru, že v tomto prípade sú splnené podmienky pre zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. b/ Exekučného poriadku.
Pohľadávku súd teda považuje za prekludovanú z dôvodu, že pokiaľ ide o vymáhanie pohľadávok v súvislosti s rozhodnutím o uložení pokuty za priestupok a nároku na náhradu škody či trov konania s tým súvisiacich, ich vykonateľnosť je viazaná na už uvedenú trojročnú prekluzívnu lehotu plynúcej od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie. Nakoľko exekučný titul- blok na pokutu nezaplatenú na mieste- sa stal vykonateľným dňa 18.08.2004, prekluzívna lehota na vykonanie exekúcie uplynula dňa 18.08.2007. Keďže nie je možné, aby došlo k obnoveniu zaniknutého práva, viesť exekúciu v danom prípade je neprípustné.
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 1 EP ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
V zmysle ustanovenia § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa Exekučného poriadku patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
Dňa 31.05.2016 bolo súdu doručené oznámenie súdneho exekútora o tom, že trovy predmetného exekučného konania si neuplatňuje. Preto súd vo výroku rozhodol tak, že trovy súdnemu exekútorovi nepriznáva.
Na záver súd ešte považuje za potrebné uviesť, prečo v záhlaví tohto uznesenia označil ako oprávneného SR - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky namiesto SR - Krajského riaditeľstva PZ v Košiciach.
Rozhodnutím Ministerstva vnútra Slovenskej republiky číslo A.-O.-XXXX/XXXX zo dňa 12.12.2012 totiž došlo dňom 31.12.2012 k zrušeniu niektorých rozpočtových organizácií v zriaďovateľskej pôsobnosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky vrátane Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach. Tým všetky práva a povinnosti zanikajúcich rozpočtových organizácií, teda aj krajského riaditeľstva prechádzajú dňom zrušenia na zriaďovateľa, ktorým je Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.
Podľa ust. § 21 ods. 13 zák. č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ak k zániku rozpočtovej organizácie alebo príspevkovej organizácie dochádza rozdelením, zlúčením alebo splynutím, zriaďovateľ určí v rozhodnutí termín, vecné a finančné vymedzenie majetku vrátane súvisiacich práv a záväzkov, ktoré prechádzajú
na právneho nástupcu, ktorým môže byť len rozpočtová organizácia alebo príspevková organizácia. Ak rozpočtová organizácia alebo príspevková organizácia zaniká zrušením bez právneho nástupcu, práva a povinnosti prechádzajú dňom zrušenia na zriaďovateľa, ak osobitný zákon neustanoví inak.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II.
Podľa ust. § 374 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „O. s. p.“) proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202 O. s. p.), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
Podľa ust. § 205 ods. 1 O. s .p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ust. § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 42 ods. 3 O. s. p., pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.