Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16Cob-312-2015.pdf
PDF · 79.72 KB
Case nature
Area
Subarea
16Cob/312/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Prikrylovej a členov senátu JUDr. Ivety Záleskej a JUDr. Ivice Čelkovej v právnej veci žalobcu: Pivnica Tibava s.r.o., so sídlom 073 01 Tibava 210, IČO: 35 767 821, právne zastúpený: S.. K. I., advokátka so sídlom R. XX, XXX XX D., proti žalovanému: AM-REAL, s.r.o., so sídlom Braneckého 14, 911 01 Trenčín, IČO: 44 072 775, o zaplatenie 1.442,95 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č. k. 37Cb/40/2014-89 zo dňa 3. februára 2015 takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania - trovy právneho zastúpenia vo výške 79,18 Eur, a to k rukám právnemu zástupcovi žalobcu S.. K. I., so sídlom R. XX, D., do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa rozhodol tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.442,95 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne z tejto sumy od 20.09.2011 do zaplatenia. Taktiež rozhodol, že žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 231,90 Eur, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia v sume 145,40 Eur a zo zaplateného súdneho poplatku v sume 86,50 Eur.
Súd prvého stupňa v rozhodnutí uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal súd rozhodol o zaplatení sumy 1.442,95 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne z tejto sumy od 20.09.2011 do zaplatenia. Zároveň si uplatnil právo na náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca dodal žalovanému tovar - víno, ktorý tovar vyfakturoval faktúrou č. 1110371 na sumu 1.442,95 Eur so splatnosťou 19.09.2011. Žalovaný tovar a faktúru prevzal dňa 13.09.2011, avšak splatnosť faktúry č. 1110371 nedodržal. Neurobil tak ani po výzve žalobcu zo dňa 24.05.2012 a 06.05.2013.
Súd prvého stupňa vydal vo veci dňa 07.03.2014 platobný rozkaz č. k. 37Rob/23/2013-23. Voči tomuto platobnému rozkazu podal žalovaný odpor, ktorý odôvodnil tým, že so žalobcom nemal uzatvorenú žiadnu zmluvu, nikdy nebola vystavená žiadna objednávka. Od žalobcu neprevzal žiadny tovar podľa ich dokladov a vedomostí.
Žalobca sa k podanému odporu vyjadril podaním zo dňa 09.06.2014, v ktorom uviedol, že dôvody žalovaného sú formálne a ničím nepodložené. Žalobca prevzatie tovaru žalovaným preukázal faktúrou, ku ktorej bol priložený dodací list potvrdený žalovaným o prevzatí dodaného tovaru. Žalovaný faktúru nevrátil, ani iným spôsobom nereagoval
a neurobil tak ani na výzvu žalobcu zo dňa 24.05.2012. Žalovaný s prevzatým tovarom ďalej nakladal a to tak, že časť dodaného tovar predal za odplatu ďalšej osobe.
Súd prvého stupňa nariadil pojednávanie, ktoré uskutočnil v neprítomnosti účastníkov konania, ktorým bol termín pojednávanie riadne oznámení, ktorí sa na pojednávanie nedostavili a nepožiadali o odročenie pojednávania z dôležitých dôvodov.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom svedka Q. S. a oboznámením sa s obsahom do spisu predložených listinných dôkazov a zistil tento pre rozhodnutie o žalobe podstatný skutkový stav:
Žalobca a žalovaný uzatvorili ústnu kúpnu zmluvu, na základe ktorej sa žalobca zaviazal dodať žalovanému tovar a previesť na neho vlastnícke právo k tovaru a žalovaný sa zaviazal prevziať tovar a zaplatiť kúpnu cenu. Žalobca dodal žalovanému tovar, ktorý žalovaný riadne prevzal. Po daní tovaru žalobca vystavil žalovanému faktúru č. 1110371 vo výške 1.442,95 Eur. Žalovaný vystavenú faktúru riadne prevzal a to dňa 13.09.2011, žalobcovi nevrátil.
Na základe zisteného skutkového stavu s použitím § 409 ods. 1, § 411, § 447, § 369 ods. 1 Obch. zák., § 517 ods. 2 Obč. zák. a § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z. súd vec právne posúdil takto:
Žalobca a žalovaný uzatvorili platne ústnu kúpnu zmluvu. Vzhľadom k tomu, že žalobca aj žalovaný uzatvorili kúpnu zmluvu ako podnikatelia, aplikoval na tento právny vzťah súd Obchodný zákonník. Žalobca ako predávajúci, v súlade s uzatvorenou kúpnou zmluvou, dodal žalovanému ako kupujúcemu tovar a umožnil mu nadobudnúť vlastnícke právo k tovaru, teda si splnil svoju povinnosť vyplývajúcu mu z kúpnej zmluvy. Žalovaný ako kupujúci prevzal dodaný tovar, ale nezaplatil dohodnutú kúpnu cenu v plnom rozsahu teda nesplnil si svoju povinnosť vyplývajúcu z uzatvorenej kúpnej zmluvy. Vzhľadom k tomu, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k platnému uzavretiu kúpnej zmluvy, poskytnutiu riadneho plnenia zo strany žalobcu, prevzatiu plnenia žalovaným a následného neuhradeniu celej kúpnej ceny zo strany žalovaného, súd dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne, pretože žalobcovi splnením povinnosti vyplývajúcej z uzavretej zmluvy, vzniklo právo na zaplatenie kúpnej ceny v dohodnutej výške.
Dôvodnosť podanej žaloby a tým aj preukázanie tvrdení žalobcu o uzatvorení kúpnej zmluvy so žalovaným mal súd prvého stupňa preukázanú aj z výsluchu svedka, ktorý sprostredkoval uzatvorenie zmluvy medzi žalobcom a žalovaným. Následne rovnako od žalovaného odkúpil časť dodaného tovaru. Rovnako z vystavenej faktúry vyplýva jej prevzatie žalovaným, pričom žalovaný nijak nezdôvodnil prečo na faktúru na ktorej bol uvedený sortiment žalobcu výslovne uviedol prevzal, ak v konaní tvrdí, že predmetný tovar od žalobcu neprevzal. Vzhľadom k uvedenému súd prvého stupňa považoval za preukázané tvrdenia žalobcu, a naopak tvrdenia žalovaného, za účelové, preto súd žalobe v plnom rozsahu vyhovel.
Súd prvého stupňa ustálil, že žalovaný je v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku, je povinný zaplatiť žalobcovi aj úroky z omeškania. Úrok z omeškania nebol dohodnutý v zmluve, preto súd pri stanovení jeho výšky vychádzal v súlade so žalobou zo zákonných úrokov z omeškania platných v čase, kedy došlo k omeškaniu a to za použitia § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka z úrokov z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Žalovaný sa neuhradením peňažného záväzku v lehote splatnosti t. zn. dňa 19.09.2011, dňa 20.09.2011 dostal do omeškania, preto je povinný uhradiť úroky z omeškania a to vo výške 9,50 %. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu bola vo výške 1,50 % t. zn. zákonné úroky za použitia § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka a § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. predstavujú 9,00 % (základná úroková sadzba ECB bola v období od 13.07.2011 do 08.11.2011 vo výške 1,50 % zvýšená o 8 percentuálnych bodov) od momentu omeškania a to až do zaplatenia.
O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., a to tak že, žalobcovi priznal plnú náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie práva, vzhľadom k tomu, že žalobca mal v konaní plný úspech.
Proti rozsudku podal zákonom stanovenej lehote žalovaný odvolanie v ktorom uviedol, že žalobca nepredložil žiadny doklad ktorým by preukázal, že tovar žalovanému dodal. Pri rozhodovaní súd prvého stupňa vychádzal z dodacieho listu na ktorom má byť podpis preberajúceho. Uviedol, že nie je si vedomí že by niekto z jeho spoločnosti takýto dodací list podpísal. Ide teda iba o tvrdenie žalobcu. Pokiaľ súd svoje rozhodnutie oprel o výpoveď svedka Q. S., ktorý mal sprostredkovať uzatvorenie kúpnej zmluvy tak podľa žalovaného ku žiadnemu sprostredkovaniu nedošlo a nevie prečo bol tento svedok v konaní vypočutý. Podľa žalovaného je irelevantné či spoločnosť žalovaného mala uzatvorenú zmluvu s p. S. a ak nie tak mala byť vypočutá ona ako svedok. Z vyššie uvedených dôvodov považuje rozhodnutie za nesprávne a to tým, že súd nedostatočne vyhodnotil dôkazy.
K odvolaniu sa vyjadril žalobca ktorý navrhol odvolaciemu súdu aby napadnutý rozsudok v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil a na odvolanie neprihliadol, pretože je nedôvodné. Zároveň žalobca uplatnil aj náhradu trov odvolacieho konania. Vo vyjadrení k odvolaniu poukázal na to, že žalovaný v odvolaní neuviedol také skutočnosti, ktoré by pre neho mali priniesť priaznivejší rozsudok. Na pojednávanie pred súdom prvého stupňa sa nedostavil z neúčasti na pojednávaní sa neospravedlnil a nevyužil tak svoje právo na riadnu obhajobu svojich tvrdení. Odvolanie žalovaného je podľa žalobcu zámerné a obštrukčné s úmyslom oddialiť právoplatnosť a vykonateľnosť rozsudku.
Odvolací súd prejednal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné a že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné potvrdiť ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p.
Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd preskúmaním veci zistil, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, dôkazy riadne vyhodnotil jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti v súlade so zásadami uvedenými v § 132 O.s.p. a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver, keď konštatoval, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k platnému uzavretiu kúpnej zmluvy, riadnemu plneniu zo strany žalobcu, prevzatiu plnenia žalovaným, ale k neuhradeniu celej kúpnej ceny zo strany žalovaného. Napriek tomu, že žalovaný v konaní tvrdil, že tovar neprevzal súd prvého stupňa ustálil, že žalovaný tovar prevzal. Súd prvého stupňa poukázal na to, že žalovaný tvrdenie o tom, že tovar neprevzal žiadnym spôsobom nepreukázal. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, ktorý ustálil, že nárok žalobcu na zaplatenie istiny ako aj úroku z omeškania za použitia § 369 ods. 1 Obch. zák. v spojení s § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. a je v súlade s ustanoveniami Obchodného zákonníka upravujúci kúpnu zmluvu ako aj s ustanoveniami týkajúcimi sa úroku z omeškania - pretože úrok z omeškania nebol v zmluve dohodnutý.
Súd prvého stupňa sa náležite vysporiadal s obsahom listinných dôkazov a svedeckej výpovede Q. S. a správne ustálil, že nárok žalobcu je dôvodný.
K námietke žalovaného, že žalobca nepredložil žiadny doklad, ktorým by preukázal dodanie tovaru žalovanému odvolací súd uvádza, že toto tvrdenie sa nezakladá na pravde. Z listinného dôkazu nachádzajúceho sa v spise na č.l. 3, 4, ktorý je zároveň aj dodacím listom vyplýva, že žalobca žalovanému tovar, ktorý je predmetom sporu dodal (žalovaný opak žiadnym spôsobom nepreukázal) pričom táto skutočnosť bola potvrdená aj svedkom. Žalovaný pred súdom prvého stupňa, ale ani v odvolacom konaní nepreukázal tvrdenie, že žalobca tovar nedodal a v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, ktorými by sa súd prvého stupňa nezaoberal.
Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa sa tvrdeniami a námietkami účastníkov dôsledne vysporiadal a svoje rozhodnutie náležite podľa §157 O.s.p. aj odôvodnil. Napadnutému rozsudku niet čo vytknúť, preto ho odvolací súd p o t v r d i l podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. s tým, že na jeho odôvodnenie v podrobnostiach odkazuje.
Úspešnému žalobcovi bola priznaná náhrada trov konania - trovy právneho zastúpenia v sume 79,18 Eur (vyjadrenie k odvolaniu v sume 71,37 Eur a režijný paušál 7,81 Eur a to podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z., ktorú sumu je žalovaný povinný zaplatiť právnemu zástupcovi žalobcu.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.