Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

CA-9Er/249/2015

Uznesenie

Okresný súd Č. v exekučnej veci oprávneného: X. V. L., L..C..I.., so sídlom T.M. X, XXX XX F. U., IČO: XXXXXXXX, právne zastúpený M. V., L..C..I.., so sídlom T. X, XXX XX F. U., IČO: XX XXX XXX, proti povinnému: Y. L., nar. XX. X. XXXX, bytom: Y. XXXX, XXX XX Č., v konaní o vymoženie istiny 1490,94 € s príslušenstvom, o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, takto

rozhodol:

Súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z a m i e t a.

odôvodnenie:

Dňa XX. X. XXXX bola Okresnému súdu Č. zo strany súdneho exekútora R.. C. V., T.., sídlo Exekútorského úradu A. XX, XXX XX F., predložená žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a to na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie spísaného pred súdnym exekútorom dňa XX. X. XXXX a exekučného titulu, rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn.: L. XXXXX/XX zo dňa XX. X. XXXX, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa XX. XX. XXXX a vykonateľnosť dňa XX. XX. XXXX.

Rozhodcovským rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. L. XXXXX/XX zo dňa XX. X. XXXX, bol žalovaný (povinný) zaviazaný zaplatiť žalobcovi sumu 1490,94 €, úrok z omeškania vo výške 82,88 €, úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 961,21 € od XX. XX. XXXX do zaplatenia a poplatok za rozhodcovské konanie vo výške 104,56 €, to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalovaný bol predmetným rozsudkom ďalej zaviazaný zaplatiť žalobcovi náklady inkasného konania vo výške 150,- € do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a tiež trovy právneho zastúpenia vo výške 142,78 € k rukám právneho zástupcu žalobcu do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodcovského rozsudku.

Svojich nárokov sa oprávnený domáhal na základe Zmluvy č. XXXXXXXX zo dňa XX. X. XXXX, na základe ktorej boli žalovanému poskytnuté finančné prostriedky zo strany spoločnosti Z. S. Q., E..L.., so sídlom Q. W. XX, V., IČO: XXXXXXXX. Žalobca uzatvoril so spoločnosťou Z. S. Q., E..L.. dňa X. XX. XXXX Zmluvu o postúpení pohľadávok, v zmysle ktorej došlo k postúpeniu pohľadávky založenej Zmluvou z postupcu na žalobcu v celkovej výške 1539,67 €, pričom výška postúpenej pohľadávky bola vyčíslená ku dňu postúpenia. Žalobca a žalovaný uzavreli Dohodou o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach, v ktorej žalovaný uznal, čo do dôvodu a výšky svoj záväzok vyplývajúci zo Zmluvy a náklady na inkasné konanie vo výške 150,- €.

Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku, úd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d) zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

Podľa § 45 ods. 1,2,3 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej ZoRK), súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúcie podľa osobitných predpisov 16) na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, 17) b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. (2) Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c). (3) Proti rozhodnutiu súdu podľa odsekov 1 a 2 je prípustný opravný prostriedok.

Súd v zmysle citovaných ustanovení z úradnej povinnosti preskúmal žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia, návrh oprávneného na vykonanie exekúcie a exekučný titul, rozhodcovský rozsudok, či nezaväzuje účastníka (povinného) na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporujúce dobrým mravom. Exekučný titul sa preskúmava z materiálnej stránky (hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu, t. j. dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi) ako aj z formálnej stránky (všetky formálne náležitosti exekučného titulu v zmysle ustanovenia § 34 zákona o rozhodcovskom konaní). Exekučný súd pristupuje k preskúmaniu rozhodcovského rozsudku tak, akoby materiálne právoplatný nebol, nie je ním teda viazaný v zmysle § 159 O.s.p. a môže ho preskúmavať z hľadísk podľa § 45 ZoRK aj čo do jeho materiálnej správnosti, teda či rozhodcovský rozsudok nemá nedostatky uvedené v § 40 písm. a) a b) alebo či nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo v rozpore s dobrými mravmi. Súlad rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu s ustanovením § 45 ZoRK je hmotnoprávnym predpokladom vykonania exekúcie. Bez toho, aby súd nepreskúmal exekučný titul, teda rozhodcovský rozsudok aj po materiálnej stránke, v zmysle ustanovenia § 45 ZoRK, nemôže posúdiť alebo vyvodiť záver, či rozsudok je alebo nie je v súlade s predmetným ustanovením. Ak rozhodcovský rozsudok odporuje týmto zákonným ustanoveniam, nestráca síce svoju vlastnosť exekučného titulu, tieto nedostatky však predstavujú hmotnoprávnu prekážku vykonania exekúcie na jeho základe. Exekučný súd je teda oprávnený a zároveň aj povinný posudzovať, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo v rozpore s dobrými mravmi. Toto posudzovanie je potom neoddeliteľne späté aj s preskúmavaním zmlúv, prípadne iných právnych úkonov, ktoré sú hmotnoprávnym základom nároku priznaného rozhodcovským rozsudkom.

Je potrebné uviesť, že exekučný súd je vždy povinný skúmať, či rozhodnutie uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie je skutočne exekučným titulom v zmysle Exekučného poriadku, najmä či bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie, túto podmienku je povinný skúmať ex offo, a to už pri vydaní poverenia na vykonanie exekúcie, a prípadne neskôr počas celého exekučného konania. V prípade zistenia nedostatku materiálnej vykonateľnosti je povinný exekúciu aj bez návrhu zastaviť.

Predpokladom pre vydanie poverenia na vykonanie exekúcie a následné vydanie upovedomenia o začatí exekúcie je existencia vykonateľného rozhodnutia, pričom sa musí jednať o rozhodnutie vykonateľné po materiálnej aj formálnej stránke (uznesenie Najvyššieho súdu SR z XX.X. XXXX, sp. zn. X Z. XX/XXXX). Toto oprávnenie a zároveň aj povinnosť exekučného súdu potvrdil Najvyšší súd SR aj v ďalších rozhodnutiach, napr. X Z. XXX/XXXX a X Z. XXX/XXXX. Exekučný súd má tak právo skúmať rozhodcovskú doložku, či zmluvu a rozsudok rozhodcovského súdu tak nevytvára prekážku rozhodnutej veci. Uvedené opätovne konštatoval aj Najvyšší súd SR. Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa X.XX.XXXX, sp. zn. XCdo XXX/XXXX: „ Predpokladom právomoci rozhodcovského súdu je teda platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy medzi zmluvnými stranami, a to či už vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky. Ak teda právomoc rozhodcovského súdu je závislá od existencie platnej rozhodcovskej zmluvy a exekučný súd má povinnosť v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, okrem iného, zisťovať rozpor exekučného titulu so zákonom, t.j. aj to, či bol vydaný orgánom s právomocou na

jeho vydanie, je logické, že exekučný súd musí pri tomto zisťovaní posúdiť nielen to, či rozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnými stranami vôbec uzavretá, ale aj to, či bola uzavretá platne. Iba platná rozhodcovská zmluva môže totiž založiť právomoc rozhodcovského súdu na jej základe určitú vec prejednať a rozhodnúť; absolútna neplatnosť právneho úkonu má za následok, akoby právny úkon nebol nikdy uzavretý. Prekážku rozsúdenej veci pre exekučné konanie netvorí právoplatný rozhodcovský rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní, a to ani vtedy, ak exekučný súd skúma, či exekučný titul vydaný vo forme rozhodcovského rozsudku, je materiálne vykonateľný.“

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného do 31. 12. 2007 spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného do 31. 12. 2007 dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka účinného do 31. 12. 2007 spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného do 31. 12. 2007 spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka účinného do 31. 12. 2007 neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 2 písm. a) a b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; 3) v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. 4) (2) Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Súd v zmysle citovaného ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku preskúmal žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia, návrh oprávneného na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. L. XXXXX/XX zo dňa XX. X. XXXX. Z odôvodnenia tohto rozhodcovského rozsudku mal súd preukázané, že oprávnený (žalobca) sa svojich nárokov od povinného (žalovaného) domáha s odkazom na Zmluvu č. XXXXXXXX zo dňa XX. X. XXXX, Zmluvu o postúpení pohľadávok, v zmysle ktorej došlo k postúpeniu pohľadávky založenej Zmluvou z postupcu na žalobcu a Dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach.

V čase uzavretia zmluvy na základe žiadosti o aktiváciu pôžičkovej karty B. č. XXXXXXXX zo dňa XX. X. XXXX Občiansky zákonník nemal medzi neprijateľnými zmluvnými podmienkami zahrnuté ako neprijateľné také ustanovenie, ktoré sa týka rozhodcovskej doložky. To bolo doplnené až novelou vykonanou zákonom č. 568/2007 Z. z. účinným od X. X. XXXX. To však neznamená, že v čase uzavretia zmluvy nebolo možné podrobiť súdnej kontrole aj rozhodcovskú doložku. Umožňuje to ustanovenie § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného do XX. XX. XXXX, podľa ktorého spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných

strán v neprospech spotrebiteľa (tzv. generálna klauzula) a smernica Rady XX/XX/EHS zo dňa X. X. XXXX o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len smernica). Ustanovenie § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka účinného do XX. XX. XXXX obsahuje len exemplifikatívny výpočet neprijateľných zmluvných podmienok, ktoré sú zákonodarcom neustále dopĺňané. Rovnako aj príloha smernice obsahuje indikatívny zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé. Medzi nimi sa bod 1 písm. q) tejto prílohy týka podmienok, ktorých cieľom alebo účinkom je „neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane.“

V zmysle uvedenej smernice rozhodol Súdny dvor EÚ napr. vo veci Z.-XX/XX - E.Z. M.Z.K. L.. Z. C. W., a konštatoval, „že Smernica Rady 93/13/EHS zo dňa 5. apríla 1993 o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách musí byt vykladaná v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského nálezu, vydaného bez účasti spotrebiteľa, musí, pokiaľ má za týmto účelom k dispozícii nevyhnutné informácie o právnom a skutkovom stave, aj bez návrhu posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluve uzatvorenej predávajúcim alebo poskytovateľom so spotrebiteľom, ak je podľa vnútroštátnych procesných pravidiel možné vykonať také posúdenie v rámci obdobných konaní na základe vnútroštátneho práva. Pokiaľ ide o neprimeranú doložku, prislúcha tomuto súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že tento spotrebiteľ nebude uvedenou doložkou viazaný.“

Bez ohľadu na to, či národné právo zakotvuje rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú podmienku, ako aj bez ohľadu na to, či predmetné ustanovenia na ochranu spotrebiteľa sú skoršieho alebo neskoršieho dátumu ako smernica, treba ich interpretovať vo svetle presného znenia a účelu smernice. Ak teda určitá podmienka nie je konkretizovaná, výslovne uvedená v národnom práve, ako interpretačné pravidlo treba použiť smernicu, ktorá má prednosť pred národným právom.

Podľa článku 1 ods. 1 smernice, účelom smernice je aproximovať zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia členských štátov, ktoré sa týkajú nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom.

Podľa článku 2 písm. a) smernice, nekalé podmienky znamenajú zmluvné podmienky definované v článku 3.

Článok 3 smernice stanovuje: 1. Zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá, sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. 2. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.

Podľa článku 6 ods. 1 smernice: Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Súd pri preskúmaní žiadosti o udelenie poverenia, návrhu oprávneného, exekučného titulu a priloženej zmluvy č. XXXXXXXX zistil, že povinný uzavrel so spoločnosťou Z. S. Q., E..L.. (právny predchodca oprávneného) dňa XX. X. XXXX zmluvu č. XXXXXXXX a dňa X. X. XXXX s oprávneným Dohodu o uznaní záväzku a v rovnaký deň aj Rozhodcovskú zmluvu. Súdu je z jeho rozhodovacej činnosti, z výpisu z obchodného registra, známe, že spoločnosť Z. S. Q., E..L.. ako bankový subjekt podniká v oblasti požičiavania peňažných prostriedkov širokému okruhu osôb. Oprávnený mal preto pri uzatváraní zmluvy postavenie dodávateľa. Čo sa týka povinného je nutné uviesť, že povinný pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, nemal postavenie podnikateľa, ale konal ako fyzická osoba, v postavení spotrebiteľa.

Na základe uvedeného, exekučný súd vyhodnotil zmluvu č. XXXXXXXX medzi Z. S. Q., E..L.. ako dodávateľom a povinným ako spotrebiteľom ako spotrebiteľskú zmluvu a na právny vzťah medzi účastníkmi je nutné aplikovať aj príslušné ustanovenia spotrebiteľského práva, ktoré majú kogentnú povahu a sú súčasťou obsahu záväzku bez ohľadu na dohodu strán.

Súd preskúmaním Dohody o uznaní záväzku uzatvorenej dňa X. X. XXXX a v rovnaký deň uzatvorenej Rozhodcovskej zmluvy, zistil, že v rozhodcovskej zmluve sa zmluvné strany dohodli, že vše, od ktorej rozhodca, ktorý exekučný titul - v článku 8 ods. 2 sa nachádza rozhodcovská doložka, v zmysle ktorej sa zmluvné strany dohodli, že: „Všetky spory , ktoré vzniknú z Dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach uzatvorenej pod zhodným číslom spisu (ACC) ako je uvedené v záhlaví tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom súde, rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, pričom účastník rozhodcovského konania môže do 15 kalendárnych dní od doručenia rozhodcovského rozsudku podať Stálemu rozhodcovskému súdu žiadosť o preskúmanie rozhodcovského rozsudku; rozhodcovský rozsudok preskúma iný rozhodca ustanovený podľa vnútorných pravidiel Stáleho rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok). Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahoch uvedených v bode 3.1. tohto článku zmluvy na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky. Ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými prepismi Stáleho rozhodcovského súdu založená právomoc Stáleho rozhodcovského súdu.“ Spolu s Dohodou o uznaní záväzku a Rozhodcovskou zmluvou bol dňa X. X. XXXX uzatvorený dotazník k dohode o uznaní záväzku a rozhodcovskej zmluve. Dotazník je na predtlačenom formulári zo dňa X. X. XXXX. V jednotlivých kolónkach, všetky boli označené krížikom, v ktorým povinný na všetky uvedené body súhlasil a berie na vedomie, že uznanie premlčaného záväzku má za následok plynutie novej premlčacej doby a posilnenie jeho vymáhateľnosti na súde. Vyhlásenie povinného, že Dohodu o uznaní záväzku chce uzavrieť a taktiež Rozhodcovskú zmluvu a že uvedený dotazník vyplnil dobrovoľne a pravdivo.

Takáto rozhodcovská doložka je podľa názoru súdu neprijateľnou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a teda je neplatná (§ 53 ods. 4 . Nekalý charakter takejto rozhodcovskej doložky tkvie podľa súdu v nasledujúcom:

- predovšetkým nebola dojednaná individuálne, ale bola vopred predformulovaná a teda spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť také dojednanie, len ho prijať alebo odmietnuť ako celok (§ 53 ods. 2 ,

- spotrebiteľ nie je konkrétne informovaný o dôsledkoch danej rozhodcovskej doložky,

- konanie sa uskutočňuje podľa interných pravidiel rozhodcovských pravidiel, ktoré neboli spotrebiteľovi sprístupnené,

- v tomto prípade značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán spôsobuje aj geografická vzdialenosť od miesta bydliska spotrebiteľa (Č.) do miesta konania rozhodcovského konania (F.),

- aj keď je daná možnosť riešiť spory aj v riadnom súdnom konaní, ustanovená rozväzovacia podmienka zároveň túto možnosť vylučuje, nakoľko je to zvyčajne veriteľ, kto podá žalobu proti spotrebiteľovi ako prvý, takže ustanovenie o možnosti podať žalobu aj na súde je pre spotrebiteľa irelevantné, keďže po podaní žaloby veriteľom na rozhodcovskom súde, spotrebiteľ stráca možnosť žalovať protistranu na riadnom súde.

Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky), na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa XX. Y. XXXX sp. zn. X Z. X/XXXX). Cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu rozhodcom,

na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. Veriteľ môže na základe takejto rozhodcovskej zmluvy/doložky vec predložiť na prejednanie rozhodcovskému súdu, ktorý si sám zvolil a vylúčiť tak súd, ktorý by inak bol príslušný.

Aj v prípade, že spotrebiteľ nevyužije právnu možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a prípadne aj konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom, znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z XX. L. XXXX, sp. zn. XCdo XXX/XXXX). Exekučný súd zastáva právny názor, že v danej veci je za neprijateľnú potrebné považovať rozhodcovskú zmluvu uzatvorenú medzi oprávneným a povinným dňa X. X. XXXX, teda uzatvorenú v rovnaký deň ako oprávnený s povinným uzavrel Dohodu o uznaní záväzku. Ako zmluva č. XXXXXXXX, Dohoda o uznaní záväzku, dotazník, tak aj samotná rozhodcovská zmluva má charakter formulárovej zmluvy. Formulár umožnil pracovníkovi oprávneného dopísať len údaje identifikujúce dlžníka a prípadného ručiteľa, označenie čísla spisu (ACC), dátumu jej uzavretia, dátumu vyhotovenia a označenie osoby, konajúcej v mene a na účet veriteľa (oprávneného). Okrem toho formulár obsahuje už len miesto na podpis dlžníka. Všetky ostatné údaje, vrátane určenia rozhodcovského súdu, sú v zmluve vopred predtlačené. Výber z alternatív riešenia sporu spočíval na žalobcovi. Veriteľ (oprávnený) potom mohol na základe tejto rozhodcovskej zmluvy vec predložiť na prejednanie rozhodcovskému súdu, ktorého sám určil a vylúčiť tak súd, ktorý by bol inak príslušný. Spotrebiteľ týmto stratil právo brániť sa voči nárokom veriteľa na všeobecnom súde v mieste svojho bydliska. Je síce pravdou, že rozhodcovská zmluva dáva dlžníkovi právo obrátiť sa v spore s veriteľom aj na všeobecný súd, avšak toto právo je len formálne, pretože je obmedzené iba do doby, kým nepodá veriteľ návrh na prejednanie sporu na rozhodcovský súd. Súd zastáva v tomto smere názor, že o nekalú zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak spotrebiteľ má podľa nej možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym všeobecným súdom, ale ak by sa podľa takejto zmluvy začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa (veriteľa), spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Sám veriteľ, ktorý zostavil znenie rozhodcovskej zmluvy vo svojej vopred pripravenej formulárovej podobe, jednostranne určil, ktorému rozhodcovskému súdu bude vec predložená, a to rozhodcovskému súdu so sídlom geograficky vzdialenom od bydliska povinného. Vychádzajúc z komplexnej úpravy rozhodcovskej zmluvy je potom potrebné túto považovať v celosti za neprijateľnú, spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v príslušnom znení, a to aj v nadväznosti na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie (Z.-XXX/XX E. Z.-XXX/XX, Z.-XX/XX, Z.-XXX/ XX, Z.-XXX/XX, Z.-XXX/XX). Rozhodcovskú zmluvu, na podklade ktorej si rozhodcovský súd v danej veci založil právomoc, preto súd v zhode so súdom prvého stupňa vyhodnotil ako nekalú, postihnutú sankciou absolútnej neplatnosti v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka platnom a účinnom v rozhodnom období.

Exekučný súd k tomu ešte uvádza, že vznik rozhodcovskej zmluvy vyžaduje individuálne rozhodnutie spotrebiteľa a jeho slobodnú voľbu o tom, že si vymieňuje rozhodcovské konanie, a to preukázateľne. Dlžník, ktorému je predložená typová spotrebiteľská zmluva v predtlači, nemá vzhľadom na takúto podobu zmluvy v zásade reálnu možnosť ovplyvniť jej obsah. Predtlačené ustanovenie zmluvy, že povinný bol poučený o dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej zmluvy za situácie, keď je rozhodcovská zmluva uzatváraná v rovnaký deň spolu s Dohodou o uznaní záväzku v splátkach, exekučný súd nepovažuje za dostatočné preukázanie kvalifikovaného vysvetlenia vážnych dôsledkov rozhodcovského konania.

Súd v tomto smere ešte uvádza, že spotrebiteľ ako slabšia zmluvná strana, neprofesionál, nie je často schopný v danom momente pochopiť a zvážiť všetky dôsledky predložených dokumentov obsahujúcich terminologicky náročný a rozsiahly neprehľadne štruktúrovaný text a povinný v časovej a finančnej tiesni, v ktorej sa nachádza, neraz pristúpi aj na také podmienky zmluvy, na ktoré by za iných okolností nikdy nepristúpil. Z predložených listín nevyplýva, že by si uzavretie rozhodcovskej zmluvy v takomto znení výslovne vymienil povinný a vzhľadom na charakter zmluvy nemožno dospieť k záveru, že by povinný mal možnosť do obsahu zmluvy akýmkoľvek spôsobom zasahovať, teda že by povinný napríklad mohol ovplyvniť osobu rozhodcu, resp. výber rozhodcovského súdu, miesto rozhodcovského konania, spôsob konania (s pojednávaním, bez pojednávania) a podobne. K ďalším indikátorom svedčiacim o neosobitnom dojednaní rozhodcovskej zmluvy bola skutočnosť, že rozhodcovská zmluva nebola uzatvorená v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu, teda

v čase, keď spotrebitelia, často pod vplyvom finančnej núdze, pri uzatváraní zmluvy opomenú zachovať náležitú obozretnosť. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka (viď aj článok 3 smernice Rady č. XX/XX/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Povinný sa v posudzovanej veci reálne vopred vzdal svojho práva na účinnú ochranu v konaní pred všeobecným súdom, a to v pozícii a situácii, v ktorej vystupoval ako spotrebiteľ, teda ako slabšia zmluvná strana a pri nemožnosti reálne vplývať na obsah zmluvy, čo je v podmienkach právneho štátu podľa názoru súdu neprijateľné.

Súd poukazuje tiež na to, že pokiaľ je zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória a prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nie sú žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre docielenie skutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu a rovnako aj bez návrhu súd exekúciu zastaví, ak ide o plnenie z takejto neprijateľnej zmluvnej podmienky (v tomto prípade zamietne žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie). Ak je takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ ju použije, v takomto prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi (k tomu viď aj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa XX. S. XXXX sp. zn. K.. Ú. XX/XXXX).

Súd vyššie uvedené konštatuje s poukazom na Rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z XX. Y. XXXX č. k. X Z. X/XXXX. Najvyšší súd SR judikoval: „rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky), na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku. Takúto interpretáciu ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyžaduje účel právnej úpravy premietajúcej sa v právnych predpisoch na ochranu práv spotrebiteľa tvoriacich samostatné odvetvie práva, a to spotrebiteľské právo. Týmto účelom je odstránenie značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou ku škode spotrebiteľa. K povinnosti spotrebiteľa namietať platnosť rozhodcovskej doložky v rozhodcovskom konaní Najvyšší súd SR doplnil, že princíp „vigilantibus iura sripta sunt“ v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. To znamená, že aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku zo zákonom znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu. Takýmto postupom exekučný súd napĺňa príkaz vyplývajúci z princípu ochrany práv spotrebiteľa.“

Na základe uvedeného, keďže rozhodcovskú doložku, od ktorej rozhodca, ktorý exekučný titul - rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriaďovateľom L. C. E..L.., sp. zn. L. XXXXX/XX zo dňa XX. X. XXXX vydal, odvodil svoju právomoc, súd vyhodnotil ako neplatnú, je tento exekučný titul - rozsudok, sp. zn. L. XXXXX/XX zo dňa XX. X. XXXX nulitným právnym aktom nevyvolávajúcim žiadne právne účinky. Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriaďovateľom L. C. E..L.., sp. zn. L. XXXXX/XX zo dňa XX. X. XXXX je materiálne nevykonateľným a ako taký nie je spôsobilým byť exekučným titulom a nie je možné na jeho podklade viesť exekúciu.

Preto, keďže základnou podmienkou každého núteného výkonu rozhodnutia je spôsobilý exekučný titul a súd v danom prípade za použitia eurokonformného výkladu ustanovení na ochranu spotrebiteľa, interpretačného pravidla podľa § 54 Občianskeho zákonníka ( v pochybnostiach v prospech spotrebiteľa), rešpektujúc ustálenú judikatúru súdov vyššieho stupňa, rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., sp. zn. L. XXXXX/XX zo dňa XX. X. XXXX v nadväznosti na vyššie uvedené vyhodnotil ako nespôsobilý exekučný titul, bol nútený v súlade s § 44 ods. 2 Exekučného poriadku žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietnuť. Po právoplatnosti tohto uznesenia, súd konanie zastaví tak, ako to predpokladá § 44 ods. 3 Exekučného poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na tomto súde.

Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca. (§ 374 ods. 4 O.s.p.)

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP - z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP).