Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8C/2/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Silviou Šviderskou v právnej veci navrhovateľa: U. K., K.. XX. XX. XXXX, O. XXX XX V. XX, zastúpeného: JUDr. Vladimír Babin, advokát, Hlavná č. 29, 080 01 Prešov proti odporcovi: Y. J. Ž. V., U..W.., F. X, XXX XX S., H.R.: XX XXX XXX, o zrušenie rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice sp.zn. s prísl. takto

rozhodol:

Návrh navrhovateľa z a m i e t a .

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu navrhovateľa vo výške 244,37 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zrušil rozsudok Arbitrážneho súdu v Košiciach so sídlom na Alžbetinej 471 v Košiciach, sp. zn. z 19. 01. 2012 a zaviazal odporcu k náhrade trov konania. V návrhu uviedol, že rozsudkom z 19. 01. 2012 Arbitrážny súd v Košiciach uložil žalovanej, aby do 5 dní od doručenia rozhodcovského rozsudku zaplatila žalobcovi peňažnú sumu vo výške 61,74 eur a trovy rozhodcovského konania vo výške 276 eur. Odporca - ako žalobca v podanej žalobe uviedol, že právomoc rozhodcovského súdu zakladá rozhodcovská doložka uvedená v časti XV: predložených poistných podmienok v zmysle ktorých poisťovňa určila na prejednanie všetkých sporov Arbitrážny súd. Rozhodcovský súd v odôvodnení rozhodcovského rozsudku konštatoval: „Z osobitných dojednaní vyplýva, že rozhodcovská doložka bola krytá samostatným podpisom žalovaného s tým, že tento ju nebol povinný v rámci poistnej zmluvy ako celku podpísať. Žalovaný mal možnosť zmluvnú podmienku neprijať, mal faktickú možnosť úpravu časti XV: poistných podmienok úplne vylúčiť.“ Z poistnej zmluvy č. 4349890101 zo 07. 08. 2007 vyplýva, že ide o spotrebiteľskú zmluvu uzatvorenú medzi navrhovateľkou a odporcom. Navrhovateľka dňa 09. 07. 2008 doručila odporcovi žiadosť o zrušenie poistnej zmluvy č. 4349890101. Odporca preto listom z 14. 07. 2008 oznámil, že na základe žiadosti dňa 31. 08. 2008 došlo k zániku poistenia. Súčasťou oznámenia bolo aj riadne vyúčtovanie zo strany odporcu z ktorého jasne vyplýva, že odporca ku dňu zániku poistného evidoval voči navrhovateľke preplatok 50 Sk (1,66 eur). Toto nespotrebované poistné bude vyplatené do 14 dní po ukončení poistenia. Odporca si návrhom na začatie konania pred rozhodcovským súdom uplatnil údajný nárok na sumu 61,74 eur titulom osobitnej pohľadávky voči odporkyni (teraz navrhovateľke), ktorá zodpovedá nákladom poisťovne vynaloženým na uzavretie poistenia. Odporca si mal možnosť uplatniť nárok na údajnú pohľadávku už v čase uzavretia zmluvy o poistení dňa 07. 08. 2007. Rovnako si mal možnosť údajnú dlžnú sumu uplatniť 14. 07. 2008 pri riadnom vyúčtovaní. Okrem toho odporca pri uzatváraní poistných zmlúv bol povinný postupovať s odbornou starostlivosťou a v jeho záujme bolo, aby v čase uzatvárania poistných zmlúv zohľadnil všetky svoje náklady. Nie je možné spravodlivo po navrhovateľke požadovať sumu, ktorá údajne zodpovedá nákladom odporcu na uzavretie poistenia.

Okrem toho odporca v návrhu na začatie konania adresovanom rozhodcovskému súdu ani presne nešpecifikoval, aké náklady dodatočne vyčíslil. Administratívne náklady odporcu, ako dodávateľa služby nemôžu byť na ťarchu navrhovateľky - ako spotrebiteľa. V prípade, ak by túto sumu vyčíslil už pri uzatváraní poistnej zmluvy nie je zrejmé, či by ju navrhovateľka podpísala. Navrhovateľka sa nemala možnosť riadne vyjadriť v konaní pred rozhodcovským súdom. Na základe rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu mala len 5 dňovú lehotu odo dňa doručenia rozsudku. Je nemožné očakávať od žalobkyne, aby sa sama dokázala kvalifikovane brániť a je málo pravdepodobné, že si v tak krátkej lehote dokáže zabezpečiť advokáta. Ako vyplýva z rozhodcovského rozsudku rozhodca rozhodoval výlučne na základe listinných dôkazov a ničím nepodložených tvrdení odporcu o údajný nákladoch vzniknutých v súvislosti s uzavretím poistnej zmluvy, ktoré nijako nešpecifikoval. Navrhovateľke bolo odňaté právo konať pred súdom. Arbitrážny súd v Košiciach nevykonal žiadne dokazovanie, nepredvolal navrhovateľku ako účastníka konania ani jej neoznámil termín rozhodovania a neumožnil jej tak riadne si obhájiť svoje práva. Ak ide o rozhodcovské konanie v rámci spotrebiteľských sporov, musí toto konanie vo všeobecnosti zaručovať procesné práva porovnateľné so súdnym konaním, ktoré by prichádzalo do úvahy v prípade, ak by spotrebiteľ nebol viazaný rozhodcovskou doložkou. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neplatnosti rozhodcovskej doložky má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku.

Odporca považoval návrh za nedôvodný a žiadal ho zamietnuť.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, oboznámením sa s listinnými dokladmi: poistná zmluva č. 4349890101zo 07. 08. 2007, oznámenie o zániku poistenia, spisový materiál Arbitrážneho súdu Košice, sp. zn. , písomné vyjadrenia odporcu a zistil tento skutkový stav veci:

Dňa 07. 08. 2007 uzatvorila navrhovateľka, ako poistník a zároveň poistený, s odporcom poistnú zmluvu č. 4349890101 so začiatkom poistenia 31. 08. 2007 a dobou platenia poistného 13 rokov. Súčasťou poistnej zmluvy boli Všeobecné poistné podmienky a Osobitné zmluvné dojednania č. 01/2007.

Listom zo dňa 14. 07. 2008 odporca oznámil navrhovateľke, že dňa 09. 07. 2008 mu bola doručená žiadosť navrhovateľky o zrušenie poistnej zmluvy. Dňa 31. 08. 2008 dôjde k zániku poistenia v zmysle § 800 Občianskeho zákonníka. Konečný stav finančného plnenia poistnej zmluvy ku dňu zániku poistenia je 50 Sk a táto suma bude vyplatená do 14 dní po ukončení poistenia.

Arbitrážny súd Košice vydal dňa 19. 01. 2012 bez nariadenia pojednávania rozhodcovský rozsudok, sp. zn. , ktorým zaviazal U. K., navrhovateľku v tomto súdnom konaní, na zaplatenie sumy 61,74 eur a trov rozhodcovského konania vo výške 276 eur v prospech RAPID life životná poisťovňa, a.s., Košice. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 23. 04. 2013.

Odporca v písomnom vyjadrení uviedol, že novelizáciou zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok v rámci zák. č. 335/2014 Z. z. sa za § 234c vložil nový § 243d, v ktorom je uvedené, že exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať len do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať. Uvedené ustanovenie je platné a účinné od 01. 01. 2015. Rozhodcovský rozsudok, sp. zn. , o ktorého zrušenie sa v tomto konaní usiluje navrhovateľka, spĺňa kumulatívne predpoklady obsiahnuté v uvedenej právnej norme. Ide o rozhodcovské rozhodnutie vydané v rozhodcovskom konaní, ktorého predmet sporu je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, vydaného pred 1. januárom 2015 a exekučné konanie na jeho základe ani do 3 mesiacov od platnosti a účinnosti uvedenej novely Exekučného poriadku nebolo zo strany odporcu iniciované. V dôsledku aplikácie dispozície tejto právnej normy sa právne postavenie účastníkov tohto súdneho konania obnovilo do stavu pred vydaním rozhodcovského rozsudku- navrhovateľka nie je viazaná povinnosťou jej uloženou rozhodcovským rozsudkom a odporca nemôže uplatňovať nárok priznaný mu rozhodcovským rozsudkom. Právoplatnosť rozhodnutia znamená, že rozhodnutie konečným a záväzným spôsobom upravuje pomery účastníkov konania. Skutočnosť, že v dôsledku aplikácie § 243d Exekučného poriadku na uvedený rozhodcovský rozsudok prestáva tento rozsudok účastníkov

zaväzovať znamená, že novela Exekučného poriadku anuluje právoplatnosť rozhodcovského rozsudku. Dôsledkom uvedeného je, že obe strany konania bez vlastného zavinenia, resp. pričinenia sú objektívne bez právneho záujmu na výsledku konania.

Podľa § 243d ods. 1 Exekučného poriadku exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, 4ead) vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať len do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať.

V zmysle § 40 ods. 1-4, § 41 zákona č. 244/2002 o rozhodcovskom konaní tuzemský rozhodcovský rozsudok môže byť zrušený príslušným súdom len na základe žaloby účastníka rozhodcovského konania podanej proti druhému účastníkovi rozhodcovského konania, ak a) účastník rozhodcovského konania preukáže, že 1. nemal spôsobilosť uzavrieť rozhodcovskú zmluvu, rozhodcovská zmluva nebola uzavretá v súlade s právnym poriadkom, podľa ktorého sa na základe dohody zmluvných strán mala rozhodcovská zmluva uzavrieť, alebo že takáto dohoda nebola uzavretá, podľa právneho poriadku Slovenskej republiky, 2. nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu, o rozhodcovskom konaní alebo že mu nebolo umožnené sa zúčastniť na rozhodcovskom konaní, 3. rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, pre ktorý nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva, alebo ktorý nie je v medziach rozhodcovskej doložky, alebo že rozsudok prekračuje dosah dohovoru o rozhodcovi alebo dosah rozhodcovskej doložky; ak ale môžu byť časti rozhodcovského rozsudku vo veciach podrobených rozhodcovskému konaniu oddelené od častí rozsudku pojednávajúcich o veciach, ktoré nie sú mu podrobené, súd zruší rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti, 4. rozhodcovský súd nebol ustanovený, rozhodcovské konanie neprebiehalo spôsobom dohodnutým účastníkmi rozhodcovského konania alebo že sa táto dohoda neuzavrela, ak ustanovenie rozhodcovského súdu alebo priebeh rozhodcovského konania bol v rozpore s ustanoveniami tohto zákona, ak tieto skutočnosti mohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej alebo b) súd zistí, že sú dôvody, pre ktoré by boli odopreté uznanie a výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku aj bez návrhu účastníka podľa § 50 ods. 2 tohto zákona.

Súd v konaní o žalobe na zrušenie rozhodcovského rozsudku vždy preskúma, či sú dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm. b).

Ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.

Na dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm. a) súd neprihliadne, ak ich účastník nenamietal v konaní pred rozhodcovským súdom v lehote na to ustanovenej, inak bez zbytočného odkladu.

Žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 60 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že navrhovateľka a odporca uzatvorili dňa 07. 08. 2007 poistnú zmluvu, ktorú je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu. Súčasťou tejto zmluvy bola aj rozhodcovská doložka uvedená v časti XV. poistných podmienok. Podľa tohto dojednania sa poisťovňa a poistník dohodli, že všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom.

Na základe tohto ustanovenia poistných podmienok podala poisťovňa na Arbitrážny súd v Košiciach návrh na začatie konania o zaplatenie 61,74 eur. Dňa 19. 01. 2012 vydal Arbitrážny súd Košice rozhodcovský rozsudok sp. zn. , ktorým bola U. K. zaviazaná na zaplatenie sumy 61,74 eur a trov rozhodcovského konania vo výške 276 eur. Rozhodnutie bolo U. K. doručené dňa 15. 04. 2013.

Dňa 26. 04. 2013 podala navrhovateľka na tunajší súd žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice, sp. zn. , preto možno konštatovať, že bola splnená 60 dňová lehota určená zákonom o rozhodcovskom konaní na podanie takejto žaloby.

Jedným z dôvodov, ktorým navrhovateľka odôvodňovala žalobu, bolo nedostatok právomocí rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neplatnosti rozhodcovskej doložky. Súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie NS SR, sp. zn. z 21. 03. 2012, v ktorom v obdobnej právnej veci Najvyšší súd SR vyslovil názor, že takto dojednaná rozhodcovská doložka nie je individuálne dojednanou a jedná sa o neprijateľnú zmluvnú podmienku.

Po oboznámení sa s listinnými dôkazmi súd dospel k záveru, že v danom prípade boli splnené zákonné podmienky pre zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle ust. § 40 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, pretože rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť právomoc rozhodcovského súdu je neplatná aj pre jej neurčitosť a navyše pri rozhodovaní rozhodcovským súdom boli porušené všeobecne záväzne právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.

Vzhľadom na novelu Exekučného poriadku platnú a účinnú od 01. 01. 2015 však súd konštatuje, že v danom prípade už neprichádza do úvahy zrušenie predmetného rozhodcovského rozsudku. Podľa § 243d Exekučného poriadku na základe rozhodcovského rozsudku vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa zákona 355/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, možno začať exekúciu len do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona, t. j. od 01. 01. 2015. V prejednávanom prípade sa na podklade rozhodcovského rozsudku nezačalo exekučné konanie do 3 mesiacov od 01. 01. 2015. Ak by odporca podal návrh na vykonanie exekúcie po tejto trojmesačnej lehote, nebolo by možné udeliť súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie.

Rozhodcovský rozsudok vydaný Arbitrážnym súdom Košice pod sp. zn. podľa § 243d Exekučného poriadku prestal účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať. Rozhodnutie stratilo svoje účinky, nezaväzuje účastníkov a preto nie je zákonný dôvod na jeho zrušenie.

Podľa § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 137 O. s. p. trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Podľa § 151 ods. 1, 2 O. s. p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Ak by nedošlo ku zmene právnej úpravy návrh navrhovateľky by bol dôvodný a navrhovateľka by bola v súdnom konaní úspešná. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a priznal navrhovateľke náhradu trov právneho zastúpenia za úkony právnej pomoci poskytnuté do účinnosti novely Exekučného poriadku, t. j. do 01. 01. 2015. Po tomto dátume už úkony právneho zastúpenia neboli úkonmi účelne vynaloženými na ochranu práv klientky - navrhovateľky.

Trovy konania navrhovateľa pozostávajú z trov právneho zastúpenia, ktoré súd priznal podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Odmena za

jeden úkon právnej služby činí 60,07 eur (§ 10 ods. 5). Súd priznal právnemu zástupcovi navrhovateľa odmenu za 3 úkony právnej služby a to prevzatie a príprava zastúpenia, podanie návrhu vo veci samej a účasť na pojednávaní + 3 režijný paušál po 7,81 eur + 20 % DPH. Spolu trovy právneho zastúpenia činia sumu 244,37 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia Krajský súd do Prešova prostredníctvom tunajšieho súdu. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.