Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13P/149/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, samosudkyňou Mgr. Zuzanou Bezákovou v právnej veci navrhovateľky W.. R. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. 7, L., toho času bytom G. 2, L. proti odporcovi W.. O. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. 7, L., o návrhu navrhovateľky na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov na čas po rozvode manželstva k maloletému C. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako odporca, zastúpeného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, Štefánikova tr. 88, Nitra ako kolíznym opatrovníkom, takto

rozhodol:

Súd manželstvo navrhovateľky W.. R. P., rod. C., nar. XX.X.XXXX a odporcu W.. O. P., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa 17.5.1997 v L., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu L., vo zväzku 41, ročník 1997, strana 186, pod poradovým číslom 191, rozvádza.

Súd na čas po rozvode manželstva zveruje maloletého C. P., nar. X.X.XXXX do osobnej starostlivosti odporcu, ktorý ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok a navrhovateľku zaväzuje prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou vo výške 90 eur mesačne, ktoré je povinná platiť vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám odporcu, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.

Účastníci konania nemajú právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovateľka sa svojím návrhom osobne podaným na Okresný súd Nitra dňa 18.05.2016 domáhala rozvodu manželstva a úpravy práv a povinností k maloletému C. P., nar. XX.XX.XXXX na čas po rozvode manželstva. Navrhovateľka svoj návrh odôvodnila tým, že medzi manželmi boli časté nezhody, nakoľko sa s odporcom nevedeli zhodnúť na výchove maloletého. V súčasnej dobe nemajú spoločné záujmy, nedokážu spolu komunikovať a nehospodária spolu. Vzťahy medzi manželmi sú z vyššie uvedených dôvodov narušené a trvalo rozvrátené, tak že manželstvo nemôže plniť svoj účel a nie je možné očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Navrhovateľka vypočutá ako účastníčka konania na pojednávaní uviedla, že v ich manželstve boli dlhodobé problémy, ktoré viedli k postupnému citovému odcudzeniu. V prvom rade sa jednalo o rozdielne názory na výchovu staršieho syna, ktorý sa narodil so zdravotným handicapom. Problémy vyvrcholili vo februári 2016, kedy sa odsťahovala zo spoločnej domácnosti do podnájmu. S odporcom spoločne hospodárili do novembra 2015 a ako manželia sa nestýkajú od mája 2015. V súčasnosti nemá záujem o obnovu spolužitia. Z ich manželstva pochádzajú dve deti, plnoletý syn I., nar. 16.3.1998, ktorý je študentom Strednej odbornej školy elektrotechnickej v Nitre, s ktorým nie je dohodnutá, akým spôsobom bude prispievať na jeho výživu. C. syn C., nar. 1.6.1999 zostal po ich rozchode v starostlivosti otca, so synom je však v pravidelnom kontakte, či už telefonickom, osobnom počas víkendov. Býva sama v garsónke, ktorú má v podnájme, mesačne uhrádza sumu 224 eur spolu s energiami. Nespláca žiadne pôžičky ani úvery, 30 eur ročne platí poplatok za káblovú televíziu, je nemajetná. Jej priemerný mesačný

príjem je 671 eur netto, iný príjem nemá. Mimomanželské vzťahy intímneho charakteru nemala, vzhľadom k tomu, aká bola situácia v ich rodine. Spolu s deťmi sa začala stretávať so skupinou ľudí, ktorí majú rovnaké záujmy ako oni, venovali sa športu, cyklistike. V rámci tejto skupiny nadviazala priateľské vzťahy aj s mužmi, ktoré však boli vzťahy čisto priateľskými, nie intímnymi. Nie je pravdou, že by nevyjadrovala svoj postoj k výchove manžela, vo vzťahu k I., manžel zbadal problém asi pred 2 rokmi, keď bol I. hospitalizovaný na psychiatrickej klinike.

Odporca vypočutý ako účastník konania uviedol, že je pravdou, že s manželkou spolu nežijú, nehospodária, intímne sa nestýkajú, tak, ako uviedla. Rovnako ani on už v súčasnosti nemá záujem obnoviť spolužitie. Majú rôzne pohľady na ich spolužitie, ako aj ich manželstvo. Posledné 2 roky v ich vzťahu boli problematické, zistil, že manželka mala opakovane mimomanželské vzťahy, napriek tejto skutočnosti sa snažil dať ich manželstvo do poriadku. Inicioval sedenia u psychológa, v manželskej poradni, no neúspešne. Problémy, ktoré popísala manželka, ktoré sa týkajú ich syna I. a jeho prístupu k synovi boli pred 10-timi rokmi. Uvedomil si svoju chybu, myslel si, že syna môže zmeniť tvrdou výchovou, keď si uvedomil svoj chybný názor, bolo už neskoro. V súčasnosti má so synom dobrý vzťah. Manželka mu však nikdy nepovedala, že nesúhlasí s tým, ako dieťa vychováva, ako sa k nemu správa, vyčítala mu to. Po ich rozchode zabezpečoval starostlivosť o maloletého C. on, spoločne so starším synom I. bývajú 4-izbovom byte. Obaja synovia vedia o ich rozchode a zostali v jeho starostlivosti. C. navštevuje 8-ročné gymnázium na Párovskej ulici v Nitre, okrem bežných výdavkov, má zvýšené výdavky na záujmovú činnosť, syn jazdí na motorke, hráva futbal s čím súvisia zvýšené výdavky na športové oblečenie a obuv. Jeho priemerný mesačný príjem je 961,83 eur netto, príspevok na deti poberá vo výške 47,04 eur. Iný príjem nemá. Okrem bytu v ktorom bývajú, ktorý je v jeho osobnom vlastníctve nevlastní žiaden majetok. Náklady na bývanie predstavujú mesačne sumu cca. 170 eur (plyn elektrina, služby spojené s bývaním, poplatok do fondu opráv). Ešte 2 roky bude splácať splátku za kúpu bytu, respektíve odkúpenie bytu od zamestnávateľa v mesačnej splátke 175 eur. Obom synom platí poistku, C. 17,96 eur mesačne a I. 13,63 eur mesačne.

Obaja účastníci konania sa na pojednávaní zhodne uviedli, že výkon rodičovských práv a povinnosti na čas po rozvode žiadajú upraviť tak, aby bol maloletý C. zverený do osobnej starostlivosti odporcu a styk navrhovateľky s maloletým nežiadali upraviť. Rovnako sa dohodli, že matka bude prispievať na výživu maloletého sumou vo výške 90 eur mesačne.

Kolízny opatrovník v konečnom návrhu navrhol, aby súd upravil rodičovské práva a povinnosti tak, ako sa dohodli rodičia.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s obsahom návrhu navrhovateľky zo dňa 18.05.2016 a s obsahom nasledujúcich listinných dôkazov:

- sobášnym listom účastníkov konania

- potvrdením o poslednom spoločnom pobyte účastníkov konania

- potvrdením o príjme účastníkov konania

- zmluvou o nájme bytu navrhovateľky

- výpisom z účtu odporcu, a zistil tento skutkový a právny stav:

Účastníci konania uzatvorili manželstvo dňa 17.05.1997 v L.. Manželia mali posledné spoločné bydlisko na adrese G. 7, L.. Z manželstva pochádzajú dve deti - plnoletý I. P., nar. XX.XX.XXXX. a maloletý C. P., nar. XX.XX.XXXX. Obaja účastníci konania nemajú žiadne ďalšie vyživovacie povinnosti.

Manželia ukončili spoločné spolužitie vo februári 2016, kedy sa pre neustále nezhody a hádky navrhovateľka odsťahovala do podnájmu - garsónky. Navrhovateľka je v súčasnosti zamestnaná v spoločnosti Stapring, a.s., ako projektantka, s čistým mesačným príjmom 670,84 eura. Zo zmluvy o nájme bytu, súd zistil, že navrhovateľka toho času býva v garsónke v Nitre (na adrese G. X), kde uhrádza nájomné vo výške 224 eur. Ďalším výdavkom je poplatok za káblovú televíziu vo výške 30 eur ročne. Navrhovateľka nespláca žiadne úvery, ani pôžičky, je nemajetná.

Odporca je v súčasnej dobe zamestnaný v spoločnosti Západoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s., ako vedúci dopravy, pričom jeho čistý mesačný príjem predstavuje sumu vo výške 961,38 eura. Súd z výpovede odporcu zistil, že tento poberá príspevok na dve deti spolu vo výške 47,04 eur. Odporca

ostal po rozchode bývať na adrese posledného spoločného bydliska manželov, kde zabezpečuje osobnú starostlivosť najmä o maloletého C. V spoločnej domácnosti s odporcom býva aj jeho plnoletý syn I., ktorý sa toho času pripravuje štúdiom na strednej škole na svoje budúce povolanie. Z výpisu účtu odporcu vyplynulo, že mesačne uhrádza inkaso vo výške 106,64 eura, elektrinu vo výške 29,73 eura. Okrem toho, mesačne spláca splátku vo výške 175 eur za odkúpenie bytu od zamestnávateľa. Obom deťom hradí poistku, C. v sume 17,96 eura mesačne a I. 13,63 eura mesačne.

Podľa § 18 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. /ďalej len Zákon o rodine/, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.

Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

Na základe vykonaného dokazovania, súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľky na rozvod manželstva bol podaný dôvodne, nakoľko vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo si nemôže plniť svoj účel. Súd zistil, že manželia sa intímne nestýkajú od mája 2015, pričom spoločne nehospodária od novembra 2015 a nežijú v spoločnej domácnosti od februára 2016. Príčinou rozvratu manželstva boli odlišné predstavy o fungovaní manželstva účastníkov konania, ako i názor na výchovu ich spoločných detí. K vážnemu narušeniu manželských vzťahov prispeli aj časté nezhody medzi manželmi, ktoré vyústili do hádok. Nedostatočná komunikácia manželov, rozdielne záujmy, ako i názory na spoločný život a výchovu vo vzťahu k deťom, podľa názoru súdu v konečnom dôsledku vyústili do vzájomného citového odcudzenia, ktoré trvá až do súčasnej doby. Manželstvo účastníkov konania teda nevytvára harmonické a trvalé životné spoločenstvo tak, ako to prezumuje § 18 Zákona o rodine.

Z vykonaného dokazovania rovnako vyplynulo, že manželia k sebe nemajú citový vzťah, preto podľa názoru súdu nie je nádej na obnovenie manželského spolužitia, tým ani obnovu citových väzieb, ktoré sa vytvorili medzi manželmi počas ich manželstva. Navyše s rozvodom manželstva súhlasili obaja účastníci konania (manželia), nakoľko k sebe už nemajú žiadnu citovú väzbu, ani záujem o obnovenie spolužitia. V tejto súvislosti súd pripomína, že manželstvo je dobrovoľný zväzok muža a ženy, preto nikoho nemožno proti jeho vôli nútiť, aby v manželstve zotrval. Manželstvo účastníkov konania je v súčasnej dobe už len formálnym zväzkom, keďže ich manželstvo si neplní základnú funkciu - spoločenskú, ekonomickú a výchovnú. Súd dospel k záveru, že v danom prípade sú splnené zákonné predpoklady na rozvod manželstva a preto súd manželstvo účastníkov konania rozviedol.

Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.

Podľa § 25 ods. 4 Zákona o rodine (účinného od 01.01.2016), ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže na návrh niektorého z rodičov zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.

Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Súd súčasne realizoval aj úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému C. nar. XX.XX.XXXX na čas po rozvode manželstva tak, ako sa rodičia maloletého dohodli. Maloletého zveril do osobnej starostlivosti odporcu, ktorý ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok a navrhovateľku zaviazal prispievať na jeho výživu sumou 90 eur, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám odporcu (otca). Styk navrhovateľky s maloletým súd neupravoval, nakoľko účastníci konania žiadali styk neupraviť súdnou cestou.

Súd pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti navrhovateľky prihliadol na jej možnosti, schopnosti a majetkové pomery, ako aj na vek a odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, keď práve určenú sumu výživného považoval za primeranú týmto kritériám. Súd zohľadnil nielen základné životné potreby, ale aj ostatné potreby, ktoré slúžia k celkovému zdravého duševnému a telesnému rozvoju maloletého dieťaťa - výdavky na školské pomôcky a potreby, školské akcie, voľnočasové a záujmové aktivity dieťaťa- futbal, motorka a pod. Príjem navrhovateľky 670,84 eura mesačne netto jej umožňuje prispievať na výživu dieťaťa stanoveným výživným bez toho, aby tým bola ohrozená jej životná úroveň, pri zohľadnení jej odôvodnených mesačných nákladov a výdavkov- náklady na bývanie a náklady na zabezpečenie osobných potrieb navrhovateľky. Navrhovateľka rovnako ako odporca má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k plnoletému dieťaťu, ktoré sa pripravuje na výkon budúceho povolania a študuje na strednej škole, preto pri stanovení výživného pre maloleté dieťa súd prihliadal aj na túto skutočnosť. Aj odporca má finančnú vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu, spolu s výživným od navrhovateľky a výživným zo strany odporcu, prídavkami na dieťa, ktoré odporca poberá, budú zabezpečené potreby maloletého dieťaťa. Obaja rodičia s určenou výškou výživného na pojednávaní súhlasili.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa prvej vety § 144 O. s. p. tak, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre. Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko. Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.