Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

37Cbi/73/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Marcelou Kačmárovou v právnej veci žalobcu: JUDr. V. P. R E A L I T A, s miestom podnikania M. J. XXXX/XX, XXX XX I., D.: XX XXX XXX, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Eckmann, s. r. o., so sídlom Mierové námestie 14, 911 01 Trenčín, D.: XX XXX XXX, proti žalovanému: JUDr. Danica Birošová, so sídlom Piaristická 46, 911 01 Trenčín, správca úpadcu F., s.r.o. v konkurze, so sídlom X. XX, XXX XX K., D.: XX XXX XXX, právne zastúpený: A3 advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Partizánska 25, 911 01 Trenčín, IČO: XX XXX XXX o určenie popretej pohľadávky, takto

rozhodol:

I. Súd určuje, že žalobca je veriteľom inej, vymáhateľnej pohľadávky proti úpadcovi vo výške 2.391,01 eur z dohody o prevzatí plnenia uzatvorenej s úpadcom dňa 26.11.2013, prihlásenej do konkurzného konania vedenom na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. súhrnnou prihláškou nezabezpečených pohľadávok č. X dňa 02.05.2014 na majetok úpadcu F., Q..r.o. v A., so sídlom X. XX, XXX XX K., D.: XX XXX XXX, zapísanej v zozname pohľadávok pod číslom 8/J-20.

II. Súd žalobu vo zvyšnej časti zamieta.

III. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 167,74 eur, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia.

odôvodnenie:

Okresnému súdu Trenčín bola dňa 08.07.2014 doručená žaloba žalobcu, ktorou sa domáha, aby súd určil, že žalobca je veriteľom voči úpadcovi F., s.r.o. v konkurze, titulom úhrady záväzkov dlžníka voči jeho veriteľom vo výške X.XXX,XX eur, s poradím prednostná pohľadávka z reštrukturalizačného konania, ktorá v konkurze vedenom u Okresného súdu Trenčín pod sp. zn. je zapísaná v zozname pohľadávok pod poradovým číslom 8/J-20. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov konania. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že u Okresného súdu Trenčín je pod sp. zn. vedený konkurz na majetok úpadcu F., s.r.o. v A. a za správcu bola ustanovená žalovaná. Žalobca ako veriteľ úpadcu si riadne a včas prihlásil do konkurzu svoju pohľadávku v celkovej výške 2.391,01 eur, pozostávajúcu z istiny vo výške 2.391,01 eur s právnym dôvodom jej vzniku - úhrada záväzkov dlžníka voči jeho veriteľom Sociálna poisťovňa a VšZP podľa Dohody o pristúpení dlhu zo dňa 26.11.2013. Právny dôvod (pravosť), vymáhateľnosť, poradie prihlásenej pohľadávky a výšku pohľadávky voči úpadcovi osvedčil pripojenými listinami. Prihlásenú pohľadávku žalovaná zapísala v konečnom zozname pohľadávok pod poradovým číslom 8/J-20. Popretie pohľadávky žalovaná oznámila žalobcovi listom zn. s 106 zo dňa 05.06.2014, doručeným dňa 10.06.2014. Cez analýzu textu doručeného listu v konfrontácii s dikciou § 32 ods. 5, prvá veta a § 32 ods. 6 treba urobiť záver, že zo strany správkyne ide o také popretie pohľadávky, ktoré treba kvalifikovať ako popretie neúčinné. Z dikcie § 32 ods. 6 ZoKR nesporne vyplýva záver, že rozsah textu popretia zapísaného u popieranej pohľadávky v zozname pohľadávok by mal byť

svojim obsahom i rozsahom prinajmenšom zhodný s textom popretia oznamovaného veriteľovi. Z toho vyplýva záver, že aké a ako popretie správca zapíše (písomný text) podľa § 32 ods. 5, prvá veta ZoKR v zozname pohľadávok, tak také má povinnosť oznámiť veriteľovi. Z listu oznámenia evidentne vyplýva, že tomu tak nie je. Žalovaná v zozname pohľadávok prihlásenú pohľadávku poprela čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, čo do výšky i poradia pohľadávky. Popretie v zozname pohľadávok vo všetkých častiach popretia odôvodňuje tak, že z priložených príjmových účtovných dokladov nevyplýva zaplatenie prihlásenej sumy veriteľom za dlžníka. Nepreukázaný vznik regresného nároku. Z rovnakého dôvodu je popretá aj vymáhateľnosť. Už zbežnou analýzou správkyňou vykonaného zápisu popretia možno urobiť záver, že ide o účelové popretie prihlásenej pohľadávky. Formulácia dôvodu popretia žalovanou, je iba účelovým tvrdením a podľa presvedčenia žalobcu tiež a možno iba účelovým postupom, ktorým úmyselne odníma výkon práv a povinností žalobcu ako konkurzného veriteľa. Žalobca zastáva názor, že k prihláške pohľadávky z priložených príloh a dokladov je dostatočne zrejmé a preukázané, že veriteľ zaplatiť resp. uhradil za dlžníka - úpadcu jeho finančný záväzok vo výške 2.391,01 eur, ktoré mal titulom nezaplateného poistného voči Sociálnej poisťovni a Všeobecnej zdravotnej poisťovni. Uzavretou dohodou o pristúpení k dlhu zo dňa 26.11.2013, bolo medzi úpadcom a žalobcom dojednané pristúpenie k dlhu úpadcu i regresný nárok v prípade uhradenia tohto dlhu pristupujúcim za dlžníka. Naplnenie podmienok vzniku regresného nároku je dostatočne preukázaný tiež ďalšími k prihláške priloženými listinami. Predovšetkým je však preukázaný faktom zániku z regresu vyplývajúcich záväzkov voči veriteľom SP a VšZ ich zaplatením bez vynaloženia finančných prostriedkov z majetku úpadcu, čo nesporne preukazuje účtovníctvo úpadcu. Žalobca si myslí, že žalovaná na účtovníctvo zrejme vôbec neprihliadala, aj keď sa vo svojom opise popretia na účtovníctvo a príjmové doklady preukazujúce účtovné prípady zaplatenia dlhu odvoláva. Pretože žalovaná vo svojom popretí pohľadávky neuvádza určité dôvody a skutočnosti, na základe ktorých dospela k rozhodnutiu poprieť prihlásenú pohľadávku, žalobca za daných okolností nemá možnosť právne konformnejšie svoj návrh na zistenie pohľadávky odôvodniť. Žalobca opakuje, že zo strany žalovanej išlo o čisto účelové popieranie pohľadávky. Podľa jeho zistenia poprela všetky pohľadávky každého veriteľa, ktorým by zistením jeho pohľadávky nadobudol hlasovacie práva na schôdzi veriteľov - a tým také postavenie, v ktorom by mohol ohroziť postavenie žalovanej ako správkyne v tomto konkurze.

Žalovaný sa k podanej žalobe vyjadril podaním zo dňa 14.07.2015 v ktorom uviedol, že námietku právneho zástupcu žalobcu o neúčinnom popretí jeho pohľadávky považuje za neopodstatnenú, nakoľko z textu § 32 ods. 5 a 6 ZoKR nevyplýva pre správcu povinnosť oznamovať veriteľovi popretej pohľadávky dôvod popretia. Pojem popretie, ktorý sa v uvedených ustanoveniach ZoKR uvádza, podľa názoru správcu automaticky nezahŕňa aj jeho odôvodnenie ale len informáciu o tom, že pohľadávka je podľa odborného názoru správcu sporná a na základe toho ju nebolo možné zistiť. Pričom pre účely úplnosti zoznamu pohľadávok má správca ďalej povinnosť uvádzať okrem samotnej skutočnosti popretia aj jeho dôvody. Povinnosť zdôvodniť popretie ako také, má preto správca výlučne pri vyznačovaní popretia do zoznamu pohľadávok, nie však pri notifikácii veriteľa popretej pohľadávky. Podľa § 32 ods. 6 ZoKR popretie pohľadávky správca bez zbytočného odkladu zapíše do zoznamu pohľadávok a písomne oznámi veriteľovi, ktorého pohľadávka bola popretá. Túto povinnosť ktorú pre oznamovanie popretia stanovuje ZoKR si správca pri popretí predmetnej pohľadávky splnil. Aj odborná literatúra uvádza, že správca oznámi veriteľovi popretej pohľadávky údaje o tom, kto pohľadávku poprel a v akom rozsahu, pričom nie je povinnosťou správcu uvádzať zároveň dôvod popretia (JUDr. B. X., zákon o konkurze a reštrukturalizácii, komentár, Iura M., XXXX). Popretie prihlásenej pohľadávky žalobcu správkyňou obsahuje všetky zákonom vyžadované náležitosti popretia a preto je žalobcom uvádzaný záver o neúčinnosti popretí jeho prihlásenej pohľadávky nesprávny a správkyňa ho odmieta. Správkyňa po preskúmaní predmetnej pohľadávky s odbornou starostlivosťou túto poprela, nakoľko z prihlášky a príloh k nej priložených nie je možné nesporne konštatovať, že prihlásená suma bola platená Sociálnej poisťovni a Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s. veriteľom a nie samotným dlžníkom, nakoľko aj na príjmových pokladničných dokladoch, ktoré veriteľ k prihláške predložil, je uvedený ako platiteľ úpadca. Z uvedených dôvodov nebol podľa názoru správkyne preukázaný vznik regresného nároku popretého veriteľa voči úpadcovi a preto nebolo možné ustáliť právny dôvod, výšku, vymáhateľnosť, ako ani poradie predmetnej pohľadávky. K tvrdeniu účelovosti popretia žalovaný uviedol, že v zmysle § 32 ods. 1 ZoKR ak pri skúmaní správca zistí, že pohľadávka je sporná, je povinný ju v spornom rozsahu poprieť. Predmetná prihlasovaná pohľadávka nie je prihlásená spôsobom, pri ktorom je možné zistiť právny dôvod či výšku v rozsahu, v akom ju žalobca prihlásil, a preto bola správkyňa v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia ZoKR a v spojení s absenciou vyjadrenia úpadcu k prihlásenej pohľadávke, povinná túto poprieť a to tak, ako je vyznačené v zozname pohľadávok v konkurznom konaní sp. zn. , ktorý bol doručený

Okresnému súdu Trenčín. Uplynutím lehoty na popieranie pohľadávok sa prihlásená pohľadávka v rozsahu, v akom nebola popretá, považuje za zistenú. Zistenie pohľadávky sporne prihlasovanej by predstavovalo porušenie povinností správcu postupovať s odbornou starostlivosťou. Správkyňa popretím pohľadávky postupovala v zmysle a v súlade s ZoKR. Na podklade predložených listín nebolo možné jednoznačne ustáliť výšku, poradie a dôvod prihlasovanej pohľadávky. Existencia právneho dôvodu prihlásenej pohľadávky v kontexte vysvetlenom v žalobe neberie do úvahy preukázanie všetkých v nej tvrdených skutočností a tiež špecifický charakter konkurzného konania, kladúceho exaktné podmienky na uplatňovanie nárokov veriteľov. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť.

Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie, ktoré uskutočnil v prítomnosti účastníkov resp. ich právnych zástupcov. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom konateľa úpadcu D.. F. C., X.. a oboznámením sa s obsahom do spisu predložených listinných dôkazov.

Žalobca na pojednávaní predniesol žalobu v súlade s jej písomným vyhotovením.

Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava vyjadrenia správkyne pri popretí pohľadávky a písomného vyjadrenia doručeného súdu. Nevznikol tu žiaden regresný nárok pri pristúpení k dlhu vo vzťahu k úpadcovi, zo strany žalobcu tu nejde o prevzatie dlhu, ale ide o vznik solidárneho spoludlžníctva, čiže žalobca sa stal iba popri úpadcovi solidárnym dlžníkom vo vzťahu k Sociálnej poisťovni, nejaký nárok na plnenie mu však týmto nevzniká. V záverečnom návrhu navrhol žalobu zamietnuť z tých istých dôvodov, z akých bola pohľadávka žalobcu popretá. Z predložených listinných dôkazov, ktoré boli v konaní vykonané, v rámci dokazovania, nie je vôbec zrejmé, že dlh úpadcu zaplatil za úpadcu žalobca, práve naopak, vyplýva z nich, že dlh bol zaplatený úpadcom. Samotná dohoda o pristúpení je zvláštna, bola uzatvorená v čase, kedy sa schyľovalo k reštrukturalizačnému konaniu a vyvoláva dojem, že bola uzatvorená len za účelom simulácie právneho úkonu, vytvorenia veriteľa, ktorý by sa následne stal veriteľom v rámci reštrukturalizácie, resp. konkurzu. Samotná dohoda medzi účastníkmi je neplatná a sama o sebe nevytvára regresný nárok žalobcu voči úpadcovi. Vzhľadom k uvedenému ani právny dôvod uvedený v prihláške nepovažuje za správny. Regresný nárok touto dohodou založený nebol, nakoľko táto dohoda upravovala plnenie žalobcu za úpadcu.

Ing. F. C., X.. konateľ a spoločník úpadcu pri svojom výsluchu uviedol, že so žalobcom uzatvorili dohodu, ktorá je v spise, túto dohodu podpísal on, ako aj druhý konateľ D.. B., je platná. V tom čase nemali na zaplatenie pohľadávok voči týmto inštitúciám a preto sa dohodli s P.. P. aby to uhradil on. Žalobca uhradil pohľadávky voči Sociálnej poisťovni a Všeobecnej zdravotnej poisťovni, ktoré boli predmetom dohody. Nepamätá si už presne prečo bola uzatvorená dohoda práve so žalobcom, ani či to bolo ešte v rámci reštrukturalizácie alebo pri normálnej činnosti spoločnosti, ale snažili sa udržať spoločnosť v chode a poplatiť všetky záväzky voči veriteľom, hlavne voči štátnym inštitúciám, aby im nezablokovali majetky. Prebiehali rôzne súdne spory o navrátenie majetkov do spoločnosti , o vypratanie domova dôchodcov v Rudine nájomcom, ktorý im neplatil za užívané nehnuteľnosti, a keďže žalobca vedel o všetkých týchto veciach, vedel, že mu budú mať z čoho zaplatiť, keď úspešne ukončí ich právne spory a preto sa s ním dohodli, aby zaplatil ich záväzky, ktoré mu následne preplatia, keď budú pokračovať v ich bežnej činnosti, z ktorej budú mať pravidelný príjem. Iniciátorom dohody bola spoločnosť, vyčerpali všetky možnosti, ktoré mali, do spoločnosti vkladali vlastné peniaze, peniaze svojich manželiek, známych, pozakladali čo sa dalo. Nemali už nikoho iného koho by oslovili, žalobca súhlasil s návrhom a dohodu podpísal.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom do spisu predložených listinných dôkazov a to: súhrnná prihláška nezabezpečených pohľadávok č. 2, dohoda o pristúpení k dlhu z 26.11.2013, čestné vyhlásenie z 06.12.2013, príjmový pokladničný doklad č. 160022577, príjmový pokladničný doklad č. 160022576, príjmový pokladničný doklad č. 19609, príjmový pokladničný doklad č. 19608, popretie uplatnenej pohľadávky pod č. 8/J-1- 8/J-20, výpis zo zoznamu pohľadávok č. pohľadávky 8/J-20, uznesenie Okresného súdu Trenčín č. k. -832, výpis zo zoznamu pohľadávok č. pohľadávky 8/J-20, výpis zo živnostenského registra na žalobcu z 10.05.2016, výpis z obchodného registra na úpadcu z 10.05.2016, výpis zo živnostenského registra na žalobcu z 14.06.2016, výpis z obchodného registra na žalovaného z 14.06.2016, zo spisu Okresného súdu Trenčín sp. zn. prihláška pohľadávky pod č. 25.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil tento pre rozhodnutie o žalobe podstatný skutkový stav:

Okresný súd Trenčín uznesením č. k. -832 zo dňa 12.03.2014 zastavil reštrukturalizačné konanie vedené voči dlžníkovi MIGAREAL, s.r.o., začal voči nemu zároveň konkurzné konanie a vyhlásil na majetok dlžníka zároveň aj predmetným uznesením konkurz. Do funkcie správcu bol ustanovený P.. P. Q.. V uznesení súd vyzval veriteľov, aby v lehote 45 dní odo dňa vyhlásenia konkurzu prihlásili svoje pohľadávky na predpísanom tlačive v jednom rovnopise na Okresný súd Trenčín k sp. zn. -832 a v jednom rovnopise správcovi na adresu jeho kancelárie. Zároveň vo výroku tohto uznesenia vykonal poučenie veriteľov. Uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku dňa 18.03.2014 a účinky vyhlásenia konkurzu nastali deň po zverejnení uznesenia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku a to dňa 19.03.2014. Dňa 20.03.2014 začala plynúť veriteľom 45 dňová lehota na prihlasovanie pohľadávok, pričom posledným dňom tejto lehoty bol deň 05.05.2014. Od nasledujúceho dňa t. zn. od 06.05.2014 začala správcovi plynúť tridsaťdňová lehota na popieranie prihlásených pohľadávok, ktorá uplynula dňa 04.06.2014. Od nasledujúceho dňa po doručení oznámenia o popretí prihlásenej pohľadávky správcom t. zn. od 11.06.2014 začala plynúť veriteľovi, ktorého pohľadávka bola popretá, tridsaťdňová lehota na podanie žaloby o určenie popretej pohľadávky. Posledným dňom tejto lehoty bol 10.07.2014. Súhrnná prihláška nezabezpečených pohľadávok č. 2 na uplatnenie pohľadávok v konkurze žalobcu došla súdu a žalovanému ako správcovi dňa 02.05.2014 (posledný deň na prihlasovanie pohľadávok bol 05.05.2014) t. zn. k prihláseniu pohľadávky došlo v zákonnej prihlasovacej lehote. Správca poprel všetky pohľadávky žalobcu, prihlásené súhrnnou prihláškou pohľadávok, dňa 30.05.2014, a to čo do právneho dôvodu vzniku, výšky, vymáhateľnosti a poradia. Popretie prihlásenej pohľadávky uplatnenej v tomto konaní zdôvodnil tým, že z priložených príjmových účtovných dokladov nevyplýva zaplatenie prihlásenej sumy veriteľom za dlžníka, nepreukázaný vznik regresného nároku a z rovnakého dôvodu bola popretá aj vymáhateľnosť. Oznámenie o popretí pohľadávky bolo doručené žalobcovi dňa 10.06.2014. Od nasledujúceho dňa od doručenia oznámenia o popretí prihlásenej pohľadávky t. zn. od 11.06.2014 začala žalobcovi plynúť tridsaťdňová lehota na podanie určovacej žaloby. Žaloba žalobcu na určenie popretej pohľadávky došla súdu dňa 08.07.2014. Dňa 08.07.2014 sa začalo súdne konanie vyvolané konkurzom. Žalobca s úpadcom uzatvoril dňa 26.11.2013 dohodu označenú ako „Dohoda o pristúpení k dlhu“, na základe ktorej sa žalobca zaviazal že uhradí za úpadcu jeho záväzky, ktoré má voči Sociálnej poisťovni v celkovej výške 1.702,21 eur a Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s. vo výške 688,80 eur najneskôr do 08.12.2013. Úpadca sa zaviazal následne žalobcovi nahradiť v plnej výške poskytnuté plnenia. Žalobca úhradou dňa 27.11.2013 vo výške 1.702,21 eur v prospech Sociálnej poisťovne a dňa 06.12.2013 vo výške 688,80 eur v prospech Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s., svoju zmluvnú povinnosť splnil. Právnu vec súd posúdil podľa príslušných ustanovení zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoKR“).

Podľa § 1 ZoKR tento zákon upravuje riešenie úpadku dlžníka speňažením majetku dlžníka a kolektívnym uspokojením jeho veriteľov alebo postupným uspokojením veriteľov dlžníka spôsobom dohodnutým v reštrukturalizačnom pláne; zákon upravuje aj riešenie hroziaceho úpadku dlžníka a oddĺženie fyzickej osoby.

Podľa § 23 odsek 1 ZoKR vyhlásením konkurzu sa začína konkurz. Konkurz sa považuje za vyhlásený zverejnením uznesenia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku. Vyhlásením konkurzu sa dlžník stáva úpadcom.

Podľa § 24 odsek 1 ZoKR účastníkmi konkurzného konania sa dlžník, navrhovateľ a veritelia, ktorí spôsobom ustanoveným týmto zákonom prihlásili svoje pohľadávky.

Podľa § 28 odsek 1 ZoKR pohľadávka, ktorá nie je pohľadávkou proti podstate, sa v konkurze uplatňuje prihláškou.

Podľa § 28 odsek 2 ZoKR prihláška sa podáva v jednom rovnopise u správcu, pričom správcovi musí byť doručená v základnej prihlasovacej lehote do 45 dní od vyhlásenia konkurzu, v jednom rovnopise veriteľ doručí prihlášku aj na súd.

Podľa § 28 odsek 3 ZoKR ak veriteľ doručí správcovi prihlášku neskôr, na prihlášku sa prihliada, veriteľ však nemôže vykonávať hlasovacie právo a ďalšie práva spojené s prihlásenou pohľadávkou. Právo na pomerné uspokojenie veriteľa tým nie je dotknuté; môže byť však uspokojený len z výťažku zaradeného do rozvrhu zo všeobecnej podstaty, ktorého zámer zostaviť bol oznámený v Obchodnom vestníku po doručení prihlášky správcovi. Zapísanie takejto pohľadávky do zoznamu pohľadávok správca zverejní v Obchodnom vestníku s uvedením veriteľa a prihlásenej sumy.

Podľa § 29 odsek 1 ZoKR prihláška musí byť podaná na predpísanom tlačive a musí obsahovať základné náležitosti, inak sa na prihlášku neprihliada. Základnými náležitosťami prihlášky sú: a) meno, priezvisko a bydlisko alebo názov a sídlo veriteľa, b) meno, priezvisko a bydlisko alebo názov a sídlo úpadcu, c) právny dôvod vzniku pohľadávky, d) poradie uspokojovania pohľadávky zo všeobecnej podstaty, e) celková suma pohľadávky, f) podpis.

Podľa § 29 odsek 6 ZoKR k prihláške sa pripoja listiny preukazujúce v nej uvedené skutočnosti. Veriteľ, ktorý je účtovnou jednotkou, v prihláške uvedie vyhlásenie, či o pohľadávke účtuje v účtovníctve, v akom rozsahu, prípadne dôvody, prečo o pohľadávke v účtovníctve neúčtuje.

Podľa § 32 odsek 1 ZoKR každú prihlásenú pohľadávku správca porovná s účtovnou a inou dokumentáciou úpadcu, zoznamom záväzkov, prihliadne na vyjadrenie úpadcu a iných osôb a vykoná aj vlastné šetrenie. Ak pri skúmaní zistí, že pohľadávka je sporná, je povinný ju v spornom rozsahu poprieť.

Podľa § 32 odsek 2 ZoKR prihlásenú pohľadávku je oprávnený poprieť správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky písomným podaním u správcu na predpísanom tlačive, čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, poradia, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva. Ak ide o pohľadávku orgánu, inštitúcie alebo agentúry Európskej únie, nie je možné popierať právny základ a výšku určenú orgánom, inštitúciou alebo agentúrou Európskej únie.

Podľa § 32 odsek 6 ZoKR popretie pohľadávky správca bez zbytočného odkladu zapíše do zoznamu pohľadávok a písomne oznámi veriteľovi, ktorého pohľadávka bola popretá.

Podľa § 32 odsek 9 ZoKR veriteľ má právo domáhať sa na súde určenia popretej pohľadávky žalobou, pričom žaloba musí byť podaná voči všetkým, ktorí popreli pohľadávku. Toto právo musí byť uplatnené na súde voči všetkým týmto osobám do 30 dní od doručenia písomného oznámenia správcu o popretí pohľadávky veriteľovi, inak zanikne. Právo na určenie popretej pohľadávky je uplatnené včas aj vtedy, ak bola podaná žaloba v lehote na nepríslušnom súde.

Podľa § 32 odsek 15 ZoKR v žalobe sa veriteľ môže domáhať určenia právneho dôvodu, vymáhateľnosti, poradia a výšky pohľadávky, ďalej zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva. V žalobe sa môže domáhať najviac toho, čo uviedol v prihláške.

Podľa § 32 odsek 19 ZoKR pohľadávka určená právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu verejnej moci sa v určenom rozsahu považuje za zistenú.

Podľa § 120 ods. 2 ZoKR pohľadávky, ktoré vznikli voči dlžníkovi počas reštrukturalizačného konania, pracovnoprávne nároky, na ktoré nárok vznikol za obdobie kalendárneho mesiaca, v ktorom došlo k začatiu reštrukturalizačného konania, odmena správcu a nepeňažné pohľadávky sa v reštrukturalizácii neuplatňujú prihláškou (ďalej len "prednostné pohľadávky"). Na prednostné pohľadávky nepôsobia účinky začatia reštrukturalizačného konania ani sa nezahŕňajú do reštrukturalizačného plánu, ibaže s tým ich veritelia súhlasia.

Podľa § 120 ods. 4 ZoKR ak súd počas reštrukturalizácie vyhlási na majetok dlžníka konkurz, prednostné pohľadávky, ak vznikli v súvislosti s prevádzkovaním podniku dlžníka počas reštrukturalizačného konania, sa v konkurze v nezabezpečenom rozsahu uspokojujú zo všeobecnej podstaty pred inými nezabezpečenými pohľadávkami.

Podľa § 534 Občianskeho zákonníka kto sa s dlžníkom dohodne, že splní jeho záväzok voči jeho veriteľovi, má voči dlžníkovi povinnosť poskytovať plnenie jeho veriteľovi. Veriteľovi z toho však priame právo nevznikne.

Podľa § 853 odsek 1 Občianskeho zákonníka občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto ani iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom im najbližšie.

Na základe zisteného skutkového stavu s použitím vyššie uvedených právnych predpisov súd vec právne posúdil takto:

Súd v zmysle vyššie uvedených ustanovení zákona posudzoval aktívnu a pasívnu legitimáciu žalobcu a žalovaného. Aktívna vecná legitimácia žalobcu je daná, vzhľadom k tomu, že žalobca je veriteľom pohľadávky v konkurze podľa § 24 odsek 1 ZoKR. Pasívna vecná legitimácia žalovaného je daná, vzhľadom k tomu, že žalovaný má postavenie správcu majetku úpadcu podľa § 40 ods. 1 ZoKR. Následne, po zistení, že aktívna vecná legitimácia žalobcu a pasívna vecná legitimácia žalovaného je daná, súd zisťoval dodržanie všetkých prekluzívnych lehôt. Žalobca si v konkurznom konaní prihlásil svoje pohľadávky súhrnnou prihláškou č. 2 dňa 02.05.2014, t. zn. v základnej lehote na prihlasovanie pohľadávok (táto lehota uplynula dňa 05.05.2014), správca prihlásenú pohľadávku poprel dňa 30.05.2014, pričom lehota na popieranie pohľadávok uplynula správcovi dňa 04.06.2014, žalobcovi bolo doručené oznámenie o popretí prihlásených pohľadávok dňa 10.06.2014 a žalobca podal určovaciu žalobu na súde dňa 08.07.2014 (posledný deň tejto lehoty uplynul dňa 10.07.2014). Pri prihlasovaní pohľadávky žalobcom, pri popretí pohľadávky správcom, ako aj pri podaní žaloby o určenie popretej pohľadávky boli dodržané zákonom stanovené prekluzívne doby. Na uvedené je súd povinný prihliadať z úradnej povinnosti. Medzi žalobcom a žalovanými vznikol spor, ktorý sa musí riešiť tak, aby sa odstránil stav právnej neistoty. Vo veciach, ktoré sú vyvolané konkurzom, je naliehavý právny záujem žalobcu podľa § 80 písm. c/ O.s.p. daný tým, že ZoKR neposkytuje žalobcovi v tomto prípade žiadnu inú ochranu a na uplatnenie jeho práva v konkurze nie je daná iná možnosť poskytnutia právnej ochrany. Žalobca v rámci podanej žaloby namietal účinnosť popretia pohľadávky s poukazom na § 32 odsek 6 ZoKR, nakoľko žalovaný ako správca žalobcovi ako veriteľovi neoznámil dôvody popretia, tak ako boli uvedené v zozname pohľadávok. Súd v tomto smere poukazuje na znenie predmetného zákonného ustanovenia, ktoré výslovne uvádza, že správca popretie pohľadávok bez zbytočného odkladu zapíše do zoznamu pohľadávok a oznámi veriteľovi, pričom obsah oznámenia, t. zn. aj uvedenie dôvodov popretia zákon ďalej neobsahuje. V zmysle uvedeného potom postup správcu, kedy len oznámil žalobcovi ako veriteľovi popretie pohľadávok bol správny. Rovnako súd poukazuje na § 32 ods. 1 ZoKR, v zmysle ktorého je preskúmanie prihlásených pohľadávok v kompetencii správcu, pričom zákon správcu osobitne nelimituje (okrem § 32 ods. 2 ZoKR posledná veta), pri rozsahu prieskumu ako ani pri dôvodoch popretia. Ak teda správca, pri svojom konaní s odbornou starostlivosťou, má akékoľvek pochybnosti o prihlásenej pohľadávke, najmä za stavu, ak je prihláška pohľadávky pomerne stručná čo do obsahu či čo do pripojených listinných dôkazov, zákon mu umožňuje prihlásenú pohľadávku bez ďalšieho poprieť resp. mu priam ukladá povinnosť ju poprieť, pričom rozsah ďalšieho konania, určí rozsahom popretia. Preto aj postup správcu, kedy mal pochybnosti o prihlásenej pohľadávke, ktorý viedol k jej popretiu bol uskutočnený účinne a v súlade so zákonom. Následne je na veriteľovi, aby podal určovaciu žalobu a v konaní, podľa obsahu popretia, vyvrátil dôvody popretia. Žalovaný poprel prihlásenú pohľadávku v časti právneho dôvodu, výšku, poradia a vymáhateľnosti zhodne z dôvodu, že z priložených príjmových účtovných dokladov nevyplýva zaplatenie prihlásenej sumy veriteľom za dlžníka a nebol preukázaný vznik regresného nároku. V rámci svojho vyjadrenia dôvody popretia ďalej špecifikoval tak, že žalobcovi nevznikol žiaden regresný nárok pristúpením k dlhu, nakoľko zo strany žalobcu nedošlo k žiadnemu prevzatiu dlhu, ale k vzniku solidárneho spoludĺžníctva, stal sa solidárnym dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi, avšak nejaký nárok na plnenie mu týmto nevzniká. K dôvodom popretia, ktorými je súd v rámci rozhodovania o popretej pohľadávke limitovaný, súd uvádza, že dôvod v časti, v ktorej žalovaný poprel prihlásenú pohľadávku z toho dôvodu, že nemal preukázané zaplatenie prihlásenej pohľadávky za dlžníka žalobcom, súd vykonaným dokazovaním považuje za nedôvodný. Konateľ a spoločník úpadcu, Ing. Milan Cibulka, PhD., pri svojom výsluchu výslovne uviedol, že žalobca za dlžníka uhradil záväzok dlžníka voči Sociálnej poisťovni a Všeobecnej zdravotnej

poisťovni, ktoré boli predmetom dohody označenej ako „Dohoda o pristúpení k dlhu“. Uvedeným dôkazom spolu s predloženými listinnými dôkazmi preukazujúcimi úhradu, súd mal jednoznačne preukázané, že k úhrade dlhu za úpadcu zo strany žalobcu v uplatnenej výške skutočne došlo. Vykonaným dokazovaním bol vyvrátený prvý dôvod popretia prihlásenej pohľadávky. Následne žalovaný poprel prihlásenú pohľadávku z dôvodu, že nebol preukázaný vznik regresného nároku, ktorý následne konkretizoval tým, že tvrdil, že žalobca sa stal solidárnym dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi, avšak nejaký nárok na plnenie mu týmto nevzniká. K týmto dôvodom popretia súd uvádza, že preukázaním poskytnutia plnenia v súlade s uzatvorenou zmluvou a podmienkami uvedenými v zmluve, za úpadcu zo strany žalobcu mal súd zároveň preukázaný aj medzi účastníkmi v zmluve dohodnutý, vznik regresného nároku (úpadca sa v zmluve výslovne zaviazal žalobcovi, že žalobcom poskytnuté plnenie, po jeho vyplatení tretím subjektom, vo vyplatenej výške vráti) a tým aj ďalšie dôvody, pre ktoré žalovaný prihlásenú pohľadávky poprel, súd považuje za nedôvodné. Súd poukazuje na to, že dohoda v zmysle § 534 Občianskeho zákonníka nemá za následok zmenu v subjektoch pôvodného záväzkového vzťahu, pretože tu nejde o prevzatie dlhu ale len o prevzatie plnenia. Rovnako na rozdiel od prevzatia dlhu podľa § 531 ods. 1 Občianskeho zákonníka nedochádza k zámene osoby dlžníka ani na rozdiel od prevzatia dlhu podľa § 531 ods. 2 a 533 Občianskeho zákonníka, nedochádza ani k zmene počtu dlžníkov. Dohodu o prevzatí plnenia podľa § 534 uzatvára dlžník a tretia osoba, ktorou sa táto tretia osoba zaväzuje dlžníkovi, že s veriteľom dlžníka bude konať tak, že veriteľ nebude od dlžníka požadovať ani vymáhať žiadne plnenie. Pri tejto dohode sa nevyžaduje dokonca ani súčinnosť veriteľa, pretože veriteľ z tejto dohody nezískava žiadne práva, t. zn. že veriteľ môže naďalej vyžadovať splnenie dlhu od dlžníka, vzhľadom k tomu, že k preberateľovi plnenia nie je v žiadnom právnom vzťahu. Dohoda strán určuje, aký bude právny vzťah medzi dlžníkom a preberateľom plnenia, keď preberateľ plnenia za dlžníka plnenie poskytne. V prípade nedostatku takéhoto dojednania, rozhoduje o obsahu tohto právneho vzťahu kauza zmluvy, ktorá je potom rozhodujúca či má preberateľ plnenia právo na postih proti dlžníkovi. Vykonaným dokazovaním v predmetnej veci mal súd za preukázané, že veritelia úpadcu súhlasili s plnením namiesto úpadcu žalobcom, toto plnenie ako plnenie na dlhy úpadcu riadne prevzali, pričom medzi žalobcom a úpadcom bolo dohodnuté vrátenie poskytnutého plnenia, ktoré potvrdil pri svojom výsluchu aj konateľ úpadcu Ing. Cibulka, ktorý výslovne uviedol, že so žalobcom sa dohodli na tom, že žalobca zaplatí za úpadcu jeho záväzky, ktoré mu následne úpadca uhradí a takáto dohoda medzi úpadcom a žalobcom aj súčasťou dohody o prevzatí plnenia a to v článku III. V zmysle uvedeného článku jednoznačne vyplýva dohoda medzi žalobcom a úpadcom, že splnením dlhu žalobcom vzniká úpadcovi záväzok voči žalobcovi v sume zodpovedajúcej sume zaplatenej veriteľom. K argumentácii žalovaného, súd ďalej uvádza, že skutočne zo strany žalobcu nedošlo k prevzatiu dlhu, ale k prevzatiu plnenia v zmysle § 534, avšak táto slovná nepresnosť označenia dohody, pričom jej obsah a teda aj vôľa jej účastníkov je jednoznačná, nemôže mať na vzájomné práva a povinnosti jej účastníkov žiaden vplyv. K argumentu o vzniku solidarity, súd uvádza, že v uvedom prípade nedošlo k vzniku solidárneho spoludĺžníctva, ako to uvádza žalovaný, nakoľko v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia nedochádza k zmene v osobách dlžníka ani v zmene v obsahu záväzku. K simulácii právneho úkonu, súd uvádza, že tento dôvod žalovaný prvý krát uviedol v záverečnej reči, nebol ako dôvod popretia v rámci lehoty na popieranie pohľadávok uvedený, preto naň nie je možné prihliadať, pričom na úplnosť súd uvádza, že tento dôvod v konaní, keby súd aj naň prihliadal, nebol v konaní nijak preukázaný. K popretému poradiu súd uvádza, že poradie pohľadávok bolo popreté z rovnakých dôvodov a teda, že z priložených príjmových účtovných dokladov nevyplýva zaplatenie prihlásenej sumy veriteľom za dlžníka v poradí prednostných pohľadávok. K tejto časti popretia poradia súd poukazuje na to, že z vykonaného dokazovania mal preukázané, že žalobca uhradil za úpadcu na základe dohody o pristúpení k plneniu, pohľadávky z reštrukturalizačného plánu pod číslom 60, 61, 62, 65 a 66. Súd v tejto časti zhodne so žalovaným uvádza, že z vykonaného dokazovania poradie prihlásenej pohľadávky nevyplýva, súdu nie je zrejmé, aký súvis mal predmetný úkon s prevádzkovaním podniku úpadcu počas reštrukturalizácie t. zn. uskutočnenie úkonu v súlade s § 120 ods. 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, preto o poradí popretej pohľadávky ako celku rozhodol tak, že určil, že prihlásená pohľadávka má charakter tzv. inej pohľadávky a vo zvyšnej časti súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Súd rozhodol o horšom poradí uspokojenia ako bolo uvedené v prihláške, čo je v súlade s § 32 ods. 15 ZoKR v zmysle ktorého sa žalobca môže domáhať najviac toho čo uviedol v prihláške. Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na záver rozhodnutia Krajského súdu v Trenčín sp. zn. z 18.12.3013, z ktorého vyplýva, že pod prevádzkovaním podniku dlžníka počas reštrukturalizácie je treba rozumieť aktívne a priame uskutočňovanie jeho podnikateľskej činnosti, ktorá vyplýva z predmetu

činnosti dlžníka. Aj v zmysle uvedeného vymedzenia prevádzkovania podniku, pričom len pohľadávky, ktoré mali súvis s prevádzkovaním podniku počas reštrukturalizácie úpadcu, predstavujú tzv. prednostné pohľadávky, ktoré sa uspokojujú pred inými nezabezpečenými pohľadávkami, súd žalobu v tejto časti zamietol a v tejto časti považoval popretie zo strany správcu za dôvodné.

Žalovaný poprel z rovnakých dôvodov aj vykonateľnosť, pričom konkrétny dôvod, pre ktoré by pohľadávky žalobcu neboli nevykonateľné neuviedol, iba zopakoval dôvody skôr uvedené, tieto v konaní preukázané neboli, čím súd nemal preukázanú ani dôvodnosť tejto časti popretia.

Čo sa týka dôkazu, ktorý v konaní súd nevykonal a to oboznámenie a pripojenie účtovníctva úpadcu, súd tento dôkaz nevykonal, nakoľko mal za to, že z dôkazov už vykonaných je skutkový stav pre rozhodnutie vo veci dostatočne zistený, vykonanie predmetného dôkazu by preto bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti konania a akýkoľvek jeho výsledok by nijak podstatne neprispel k zmene skutkového stavu. Pre rozhodnutie o predmetnej veci nie je podstatné či a ako úpadca účtoval o predmetných pohľadávkach. Žalobca sa v konaní domáhal určenia popretej pohľadávky zapísanej v zozname pohľadávok pod číslom 8/J-20. Súd v rámci určovacieho výroku určil, že žalobca je veriteľom predmetnej pohľadávky, avšak určil jej uspokojenie v inom poradí. Avšak právny dôvod, pre ktorý bola pohľadávka popretá bol popretý nedôvodne, rovnako aj nedôvodne bola popretá jej výška aj vymáhateľnosť. Vzhľadom k uvedenému súd mal za to, že žalobca mal neúspech iba v nepatrenej časti, a preto rozhodol o náhrade trov konania s poukazom na § 142 ods. 3 O.s.p. tak, že žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania.

Podľa § 142 odsek 3 O. s. p. aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.

Trovy konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia vo výške 167,74 eur. Trovy právneho zastúpenia pozostávajú z odmeny za dva úkony právnej služby a to príprava a prevzatie zastúpenia a písomné podanie na súd týkajúce sa veci samej - žaloba zo dňa 08.07.2014. Za každý z týchto úkonov patrí právnemu zástupcovi žalobcu podľa § 11 ods. 1 písm. a/, § 13a ods. 1 písm. a/, písm. c/ vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, (ďalej len „vyhláška“), odmena vo výške jednej trinástiny výpočtového základu, čo je za rok 2014 suma vo výške 61,85 eur, preto súd priznal právnemu zástupcovi žalobcu odmenu v tejto výške. Pri určovaní výšky základnej odmeny za jeden úkon právnej služby poskytnutej právnym zástupcom žalobcu súd vychádzal z § 11 ods. 1 vyhlášky, stotožniac sa aj s právnym názorom Ústavného súdu SR vysloveným v uznesení z 13. 12. 2011, č. k. -8, z ktorého vyplýva, že žaloba o určenie pravosti, výšky alebo poradia pohľadávky z dôvodu jej popretia je určovacou žalobou podľa § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku. Pri posudzovaní náhrady trov konania úspešnému účastníkovi preto platí, že výška tarifnej odmeny jeho advokáta sa určuje podľa § 11 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. ako v spore s neoceniteľnou hodnotou veci. Rovnaký záver vyplýva aj z rozhodnutí NS SR sp. zn. a . Ku každému z vyššie uvedených úkonov právnej služby patrí právnemu zástupcovi podľa § 16 ods. 3 vyhlášky aj režijný paušál - náhrada výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške 1/100 výpočtového základu pre príslušný rok, v ktorom bol úkon právnej služby poskytnutý. Výpočtový základ v roku 2014 bol vo výške 804,- eur a 1/100 na účely režijného paušálu, ktorá bola právnemu zástupcovi žalobcu priznaná predstavuje za rok 2014 sumu 8,04 eur. Vzhľadom k tomu, že právny zástupca žalobcu je platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvýšil súd odmenu a náhradu hotových výdavkov v súlade s § 18 ods. 3 vyhlášky o daň z pridanej hodnoty.

V zmysle § 149 ods. 1 O.s.p. je žalovaný povinný zaplatiť náhradu trov konania zo zákona na účet právneho zástupcu žalobcu.

Poučenie:

: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť , proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.(§ 205 ods.1 O.s.p.) Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že : a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p., b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozdujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/, f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.