Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Co/333/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Snopčokovej a sudcov JUDr. Márie Podhorovej a JUDr. Petra Priehodu, v právnej veci navrhovateľov 1/ S. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. R. W., J. XXX/XX, 2/ K. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. W., N. X, D., H. XXX/XX, 3/ S. W., nar XX.XX.XXXX, bytom J. R. W., S. XX/XX, 4/ S. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. R. W., J. XXX/XX a 5/ K. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. R. W., A. XXX, všetci právne zastúpení Mgr. Viktóriou Hellenbart, advokátkou so sídlom AK Lučenec, M. Rázusa 32, proti odporkyni X. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. R. W., S. XXX, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o odvolaní navrhovateľov 1/ až 5/ proti rozsudku Okresného súdu Brezno sp. zn. -231 zo dňa 29.10.2014, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Prvostupňový súd odvolaním napadnutým rozsudkom návrh navrhovateľov v celom rozsahu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania. Navrhovateľom uložil povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť štátu trovy vo výške 16,48 Eur, do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Prvostupňový súd konal o návrhu navrhovateľov 1/ až 5/, ktorým sa domáhali, aby súd určil, že EKN parcela č. XXXX o výmere XXXX m2, lesné pozemky v katastrálnom území a obci Q. R. W. je v podielovom spoluvlastníctve navrhovateľa 1/ v podiele 4106/6264-ín a odporkyne v podiele 2158/6264-ín. Alternatívne sa domáhali toho, aby súd určil, že predmetný pozemok patrí do dedičstva po nebohom C. K., nar. XX.XX.XXXX, ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX a nebohej C. K., rod. K., nar. XX.XX.XXXX, ktorá zomrela dňa XX.XX.XXXX v podiele 4106/6264-ín a do podielového spoluvlastníctva odporkyne v podiele 2158/6264-ín. Vo vzťahu k alternatívnemu petitu navrhovatelia svoju aktívnu legitimáciu zdôvodňovali tým, že navrhovateľ 1/ je synom S. K. a C. K., navrhovatelia 2/ až 5/ sú právnymi nástupcami po zomrelej dcére S. K. a C. K., a to O. J., rod. K.. Prvostupňový súd mal za to, že v súdenej veci existuje naliehavý právny záujem na podaní určovacej žaloby z dôvodu, že navrhovatelia tvrdia, že sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, resp. že spoluvlastnícky podiel patrí do dedičstva po ich právnych predchodcoch, pričom ku nehnuteľnosti, ktorá je predmetom sporu, ako vlastníčka je na liste vlastníctva zapísaná odporkyňa. Prvostupňový súd poukázal, že na to, aby navrhovateľ 1/ v konaní bol úspešný, musel by nesporne preukázať právny titul, na základe ktorého mu vzniklo vlastnícke právo k nehnuteľnostiam; vo vzťahu k alternatívnemu petitu, by navrhovatelia museli preukázať, že spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnosti patril v čase smrti ich právnym predchodcom. Súd vo veci vykonal rozsiahle dokazovanie, pričom na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že navrhovateľ 1/, ako aj odporkyňa pred notárom vyhlásili, že sa cítia byť vlastníkmi nehnuteľností zapísaných v pozemnoknižnej vložke XXX pre k. ú. Q. R. W., a to titulom vydržania, pričom vo vzťahu k parcele E-KN XXXX obaja vyhlásili, že sa cítia byť výlučnými vlastníkmi. Osvedčenie o vydržaní bolo

vydané v prospech oboch účastníkov konania, pričom vo vzťahu k navrhovateľovi 1/ bolo následne korigované, a to práve vo vzťahu k spornej parcele, dodatkom k osvedčeniu z dôvodu, že ako výlučný vlastník predmetnej nehnuteľnosti bola na LV zapísaná už odporkyňa. Poukázal na to, že vec sa javí právne sporná a zložitá z dôvodu veľkého množstva zápisov v pozemkovej knihe vo vzťahu k vlastníkom nehnuteľností v nej uvedených, pričom v zmysle vykonaného dokazovania nie je možné konštatovať, aký spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam patrí jednotlivým vlastníkom uvedeným v pozemnoknižnej vložke. Niektoré zápisy svedčia o vlastníctve (podielovom spoluvlastníctve právnych predchodcov navrhovateľa, iné svedčia o vlastníctve (podielovom spoluvlastníctve) právnych predchodcov odporkyne. Zložitosť veci je zvýraznená aj tým, že ako vlastníci (podieloví spoluvlastníci) sú v pozemkovej knihe uvedené aj osoby odlišné od účastníkov konania, a to bez uvedenia výšky spoluvlastníckych podielov, na ktoré osoby účastníci konania vôbec neprihliadali, a to ani v súdnom konaní, ani vo vyhlásení, v rámci ktorého sa domáhali osvedčenia o vydržaní. Podľa vyjadrenia správy katastra a predložených identifikácií, pozemnoknižným parcelám č. XXXX-XXXX zodpovedá veľké množstvo parciel KN-E, a teda nielen parcely KN-E tak, ako ich vydržanie osvedčila odporkyňa. Ňou osvedčené parcely sú len súčasťou pozemnoknižných parciel. Pozemnoknižné parcely sú zakreslené v jednom bloku, bez rozlíšenia vzájomných hraníc. K zložitosti veci prispieva skutočnosť, ktorú účastníci konania potvrdili, že medzi jednotlivými vlastníkmi podľa pozemkovej knihy dochádzalo k rôznym neformálnym kúpnym a zámenným zmluvám; postupom času tak dochádzalo k reálnemu rozdeleniu nehnuteľností. Uvedené kúpne a zámenné zmluvy v konaní predložené neboli, sú len tvrdené a nie preukázané, nie sú zapísané v evidencii nehnuteľností. Súd poukázal na to, že navrhovateľ 1/ nepreukázal žiaden z titulov, na základe ktorého by jemu vzniklo vlastnícke právo k nehnuteľnosti. Uvedená parcela nie je v rozhodnutiach, na základe ktorých dedil po svojich právnych predchodcoch, predmetom dedenia boli pozemky uvedené v zápisnici č. XXX poľnohospodárska pôda, a to polovica z podielov BXXX/b, XXX/b, XXX, XXX, vrátane polovice neknihovaného domu č. XXX, resp. lúka a pastva s domom č. XXX na reálne vydelenej časti ev. č. nem. XXXX, dľa B XXX/b v neurčitom pomere, k domu v jednej polovici. Aj keď zápis v pozemkovej knihe pod B XXX/b svedčí právnym predchodcom navrhovateľa 1/, nie je z neho zrejmé, ktorých parciel KN-E sa uvedený zápis týka a v akom spoluvlastníckom podiele právni predchodcovia navrhovateľa 1/ (jeho rodičia S. K. a C. K.) uvedenú nehnuteľnosť v roku 1951 nadobudli. Rodičia navrhovateľa 1/ zomreli v roku XXXX a XXXX, v rámci dedičského konania vlastnícke právo na navrhovateľa 1/ neprešlo. Pokiaľ navrhovateľ 1/ v konaní tvrdí, že spornú parcelu vydržal, pričom do oprávnenej držby zarátal aj držbu svojich právnych predchodcov, zápisy v pozemkovej knihe svedčiace právnym predchodcom navrhovateľa 1/ nič nehovoria o tom, ktorých parciel KN-E sa zápisy týkajú, ako aj rozsahu spoluvlastníckeho podielu právnych predchodcov, v ktorom podiely by títo nehnuteľnosti mali nadobudnúť. Tvrdenia navrhovateľa 1/, že on nehnuteľnosti užíval, sú v rozpore s jeho výpoveďou pri výsluchu v konaní pred súdom, keď vypovedal, že parcelu č. XXXX užívali V. C., V. J. a jeho rodičia. V rozpore s tvrdením o vydržaní je aj tvrdenie navrhovateľky 3/, keď táto uvádzala, že pozemky jej otcovi V. J. predala O. K., pričom ich dostala aj jej matka ako veno od svojich rodičov a pozemok jej otcovi nebol predaný vcelku, 1/3 pozemku dala O. K. C.. Tvrdenia navrhovateľa 1/ nepodporujú ani svedkovia, ktorí vypovedali, že nehnuteľnosť užíval V. J. v 2/3-nách a V. C. v 1/3-ine. V rozpore s konštatovaním o vydržaní navrhovateľom 1/ sú všetky v konaní vykonané dôkazy, vrátane listinných dôkazov (identifikácia o tom, že V. C. užíval len určitý podiel na nehnuteľnosti, rozhodnutia o prikázaní lesnej pôdy do užívania štátnych lesov, a to z užívania V. J. a V. C.). Poukázal na svedectvo svedka S. K. (odlišného od navrhovateľa 1/), ktorý vypovedal, že jeho matka O. K. predala alebo vymenila sporný pozemok V. J., a to 2/3-iny, ako aj V. C. 1/3-inu, čo odporuje tvrdeniu navrhovateľa 1/, že spornú nehnuteľnosť (jej podiel) vydržal. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že navrhovateľ 1/ neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že mu vzniklo vlastnícke právo k nehnuteľnosti, či už kúpou, zámenou, darovaním, dedením a ani vydržaním, prípadne rozhodnutím. Nepreukázal žiadne atribúty oprávnenej držby, on sám nehnuteľnosť nikdy neužíval, pričom uvádzal, že bola v užívaní jeho rodiny. Súd akcentoval skutočnosť, že sám navrhovateľ 1/ vypovedal, že užívateľom spoluvlastníckeho podielu bol V. J., ktorému bola pôda odňatá a z ktorej listiny (o odňatí lesnej pôdy) vyvodzuje aj výšku spoluvlastníckeho podielu.

Vo vzťahu k alternatívnemu petitu, ktorým sa navrhovatelia domáhali, aby súd určil, že sporná nehnuteľnosť patrí do dedičstva po nebohom S. K. a nebohej C. K. v podiele 4106/6264-ín, prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na to, že zápis v pozemkovej knihe pod B XXX/b svedčí o vlastníctve právnych predchodcov navrhovateľov S. K. a C. K. z dôvodu reálnej deľby bez toho, aby bolo zrejmé, ktorých parciel KN-E sa zápis týka a bez toho, aby bolo zrejmé, v akom spoluvlastníckom podiele právni predchodcovia nehnuteľnosti vlastnili. Súd mal za nesporné, že časť nehnuteľností zapísaných

v pozemnoknižnej vložke XXX navrhovateľ 1/ nadobudol dedením po svojich rodičoch a tiež mal za nesporné, že vo vzťahu k nadobudnutiu vlastníctva k ich ďalšej časti bol úspešný v rámci konania pred notárom - v konaní o osvedčenie vydržaním. Navrhovateľ 1/ vydržal nehnuteľnosti, ktorých vydržania sa pred notárom odporkyňa nedomáhala a voči vydržaniu ktorých námietky zo strany obce vznesené neboli. Tak navrhovateľ 1/, ako aj odporkyňa ani v súdnom konaní nemali námietky proti tomu, že osvedčili vydržanie reálne vydelených pozemkov tak, ako boli zapísané v pozemnoknižnej vložke XXX. Námietky boli vznesené len voči vydržaniu parcely KN-E XXXX odporkyňou v celosti, pričom podľa tvrdení navrhovateľov, odporkyni, resp. jej právnym predchodcom patril len spoluvlastnícky podiel vo výške 2158/6264-ín. Argumentovali tým, že podľa identifikácie a evidenčného listu V. C., ako právny predchodca odporkyne, užíval len časť parcely vo výmere XXXX m2 zodpovedajúcej podielu 2158/6264- ín a zároveň poukázali na to, že podľa rozhodnutia ONV v Banskej Bystrici č. PLVH-XXX-XX/XX zo dňa 28.04.1975 lesná pôda užívateľa V. J. nachádzajúca sa v k. ú. Q. R. W., okrem iného parc. č. XXXX o výmere X,XXXX ha bola prikázaná do bezplatného užívania Štátnych lesov na dobu 30 rokov. Prvostupňový súd dospel k záveru, že uvedené dôkazy sami o sebe nepreukazujú, že nehnuteľnosť, ktorá je predmetom sporu, patrila v čase smrti poručiteľom S. a C. K.. Naopak, tieto dôkazy evokujú záver o tom, že nehnuteľnosť patrila aspoň v časti práve V. J., čo podporujú aj ďalšie dôkazy, a to výpovede účastníkov konania (navrhovateľa 1/, navrhovateľky 3/ a tiež sčasti odporkyne). Navrhovateľ 1/ na pojednávaní vypovedal, že svoje dedičstvo odvodzuje od svojich rodičov, ako aj od V. J., pričom však nepreukázal, prečo odvodzuje dedičstvo od V. J., keďže medzi zákonných dedičov po V. J. navrhovateľ 1/ nepatrí. Navrhovateľ 1/ tvrdil, že nehnuteľnosti spoločne užívali V. C. a V. J., čo podporujú aj svedecké výpovede, podľa ktorých svoj podiel na lesoch O. K. predala v 1/3-ine V. C. a v 2/3-nách V. J.. Tento pomer zhodne tvrdia svedkovia, navrhovateľka 3/ a pripúšťa ho aj odporkyňa, pričom rovnaký pomer je možné konštatovať z identifikácie; uvedený pomer vyplýva aj z rozhodnutí o prikázaní pôdy do bezplatného užívania Štátnym lesom. Tvrdenie právnej zástupkyne navrhovateľov po vykonanom dokazovaní, že O. K. svoj podiel predala S. a C. K., nemá oporu v žiadnom z vykonaných dôkazov a nevyplýva ani z pozemkovej knihy. V konaní nebolo preukázané, že právni predchodcovia navrhovateľov S. a C. K. svoje vlastníctvo odvodzujú od kúpy pozemkov alebo od ich reálneho vydelenia od O. K.. V tomto smere súd znova poukázal na svedeckú výpoveď S. K., ktorý vypovedal, že jeho matka pozemok predala alebo vymenila, a to 2/3-iny V. J. a 1/3-inu V. C., tieto prevody boli v 60-tych rokoch; skutočnosti svedok sám vnímal, bol pri tom, ako aj jeho matka mu tieto prevody potvrdila. O. K., rovnako ako S. a C. K. sú uvedení medzi pozemnoknižnými vlastníkmi. Rozhodnutia o prikázaní pôdy do bezplatného užívania podporujú skôr konštatovanie o vlastníctve V. J. s tým, že potvrdzujú odňatie lesnej pôdy okrem iného parcely č. XXXX o výmere X,XXXX ha a jej prikázanie do bezplatného užívania Štátnych lesov. Z rozhodnutia je zrejmé, že v čase odňatia lesnej pôdy v rozhodnutí uvedenom rozsahu bol aspoň v časti jej užívateľom V. J.. Z rozhodnutia Stredoslovenského krajského národného výboru v Banskej Bystrici č. PLVH-XXX/ XXXX.X/XX zo dňa 01.12.1975 bolo preukázané, že V. C., právnemu predchodcovi odporkyni, bola tiež odňatá pôda, okrem iného aj parcelné č. XXXX, pričom súd prepočtom výmery po odpočítaní výmery, ktorá bola odňatá na túto parcelu V. J., zistil, že V. C. bol z parcely č. XXXX odňatý len podiel vo výmere XXXX m2, z čoho súd mal za nesporné, že v čase odňatia lesných pozemkov V. C. a V. J. obaja užívali pozemok KN-E XXXX, a to V. J. vo výmere XXXX m2 a V. C. vo výmere XXXX m2, čo nasvedčuje tomu, že v čase odňatia lesných pozemkov boli obaja podielovými spoluvlastníkmi parcely KN-E XXXX v podiele uvedenom v návrhu vo veci samej. Navrhovatelia neuniesli dôkazné bremeno a nepreukázali, že S. a C. K. boli v čase smrti podielovými spoluvlastníkmi uvedenej nehnuteľnosti, naopak, vykonané dokazovanie preukázalo možné vlastníctvo tretej osoby k uvedenej nehnuteľnosti, ktorá mala spoluvlastnícky podiel nadobudnúť od O. K. vo výške 2/3-iny (výška svedkami a dokazovaním potvrdeného spoluvlastníckeho podielu). Uvedenej osobe lesná pôda bola odňatá v čase, keď C. K. žila a vzhľadom k právnemu stavu tieto nehnuteľnosti nemala ako nadobudnúť, nie je k tomu preukázaný žiadny právny titul. Súd v závere konštatoval, že sa mu javí za preukázané, že vo vzťahu k parcele KN-E XXXX odporkyňa vydržala viac, ako jej patrilo, resp. jej právnym predchodcom. Pokiaľ však navrhovatelia žiadali určiť, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva po S. a C. K., súd viazaný návrhom navrhovateľov musel takýto návrh zamietnuť, nakoľko ich vlastníctvo navrhovatelia v konaní nepreukázali.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., odporkyňa v konaní bola v celom rozsahu úspešná, nárok na náhradu trov konania si však neuplatnila, navrhovatelia neboli úspešnými účastníkmi konania.

O trovách štátu súd rozhodol podľa § 148 ods. 1 O.s.p. Navrhovateľov, v konaní ako neúspešných účastníkov, zaviazal k zaplateniu trov štátu vo výške 16,48 Eur vzniknutých pri použití služobného motorového vozidla Okresného súdu Brezno pri ohliadke na mieste samom dňa 21.09.2011.

V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku prvostupňového súdu podali odvolanie navrhovatelia 1/ až 5/. V odvolaní navrhovatelia uviedli, že súd prvého stupňa z vykonaného dokazovania dospel síce k správnym skutkovým zisteniam, tieto však nesprávne, príliš formalisticky vyhodnotil, a teda dospel aj k nesprávnym právnym záverom a nesprávnemu rozsudku. Majú za to, že vykonané dokazovanie, ako aj hodnotenie dôkazov zo strany súdu mohli a mali viesť k záveru, že navrhovatelia dôkazné bremeno uniesli a súd žalobe mal vyhovieť. Súd príliš formalisticky poňal a posúdil sporný prípad, hoci sa stotožnil s tvrdením navrhovateľov, že parcela v celosti nepatrí odporkyni. Pokiaľ súd dospel k záveru, že parcela by patrila V. J., poukázali na to, že jeho právnymi nástupcami sú navrhovatelia 2/ až 5/, v prospech koho by aj podľa záverov súdu spoluvlastnícke právo svedčilo, nebol dôvod na jeho zamietnutie. Podľa ich názoru už v priebehu dokazovania, podľa vyjadrení strán v spore a najmä odporkyne, akoby konanie prestalo byť konaním sporovým, nakoľko aj pod ťarchou svedeckej výpovede svedka S. K. odporkyňa uznala existenciu podielového spoluvlastníctva s navrhovateľmi. Nesporná zložitosť veci v tom, ktorá parcela v súčasnosti zodpovedá reálne odčlenenému podielu z parcely uvedenej v pozemnoknižnej vložke č. XXX ako parcely XXXX-XXXX bola jednoznačne vyriešená zhodným tvrdením oboch strán v spore, že sa jedná o spornú parcelu č. XXXX, pričom aj odporkyňa mala informácie o tom, že táto parcela bola spoločná (hoci si ju notárskym osvedčením dala osvedčiť do svojho výlučného vlastníctva). Rovnako sa strany zhodli na existencii reálnej deľby pôvodnej pozemnoknižnej parcely č. XXXX-XXXX, o čom svedčí skutočnosť, že obom stranám v spore bolo osvedčené vlastnícke právo k reálne odčleneným parcelám z tejto spoločnej parcely, pričom voči vydaným osvedčeniam žiaden zo spoluvlastníkov (ostatných v pozemnoknižnej vložke č. XXX) námietky nevzniesol a nebola podaná ani žaloba. Medzi stranami zostala spornou deľba parcely č. XXXX, ku ktorej obe strany najprv tvrdili svoje výlučné vlastnícke práva, neskôr v priebehu pojednávania aj odporkyňa uznala, že sa jednalo o vlastníctvo spoločné, čo uznal aj navrhovateľ v podanom návrhu. Poukázali na výsluch vypočutého svedka S. K., ktorý potvrdil, že sporná parcela bola odpredaná do podielového spoluvlastníctva právnych predchodcov navrhovateľov a odporkyne - V. J. a V. C.. Veľkosť spoluvlastníckych podielov navrhovatelia preukázali listinnými dôkazmi, a to identifikáciou parciel. Odporkyňa bola ochotná uznať, že parcela bola v spoluvlastníctve V. J. a jeho predkov. V. J. bol pritom oprávnený na užívanie parcely ako zať právnych predchodcov navrhovateľov. Navrhovatelia správne a pravdivo tvrdili a preukazovali, že to boli práve právni predchodcovia navrhovateľov C. a S. K., ktorí nadobudli spoluvlastnícky podiel k pozemnoknižnej parcele č. XXXX-XXXX, zapísanej vo vložke č. XXX, k. ú. Q. R. W.. Právne sa jednalo pri nadobúdaní o zápisy ideálneho podielového spoluvlastníctva, v prírode sa však jednalo o kúpu reálne odčlenených častí pozemkov. Následne k svojmu ideálnemu podielu prikupovali ďalšie podiely, medzi iným aj podiel od O. K., tu však absentujú riadne titulu nadobudnutia, ktoré by boli zapísané v pozemkovej knihe alebo katastri nehnuteľností. Spornú parcelu kupovala C. K. a S. K. ako veno svojej dcére, ktorá bola vydatá za V. J., preto bol tento pozemok daný do držby zaťovi V. J., ktorému do spoločného majetku manželov pribudlo aj veno. Samotné svedecké výpovede, ako aj listinné dôkazy, ktoré svedčia o nadobudnutí spoluvlastníctva skôr v prospech V. J., rovnako nie sú listinným dôkazom o nadobudnutím vlastníctva (kúpnou, darovacou, zámennou zmluvou) sú len dôkazmi, ktoré dosť presvedčivo preukazujú, že k takémuto úkonu muselo dôjsť, keďže V. J. ako voči susedom, tak voči úradom vystupoval ako oprávnený držiteľ. Táto okolnosť nevyvracia pravdivosť tvrdení o kúpení nehnuteľnosti jeho svokrovcami a daním do oprávnenej držby zaťovi a dcére. Ak by podľa názoru súdu mohlo svedčiť vlastnícke právo V. J., ale navrhovatelia - priami nástupcovia V. J. zhodne žiadajú toto určiť svojim skorším právnym predchodcom, nie je daný dôvod, aby súd ich návrhu nevyhovel. Argumentácia navrhovateľov nie je v rozpore so závermi, ktoré z vykonaného dokazovania vyvodil okresný súd, naopak, je s nimi v súlade, preto napadnutý rozsudok okresného súdu nemožno považovať za správny. Poznamenali, že „postavenie" žaloby len na základe tvrdení o oprávnenom držiteľovi V. J., ktoré sa v súdnom konaní preukázali ako pravdivé, bez poukázania na predchádzajúci, v pozemnoknižnej vložke zapísaný titul nadobudnutia spoluvlastníctva v spoločnej veci zo strany C. a S. K., s ktorými nadobúdanie ďalších ideálnych spoluvlastníckych podielov súvisí, by tiež nemuselo byť postačujúce a navyše by ani nebolo pravdivé. Navrhli, aby odvolací súd zmenil rozsudok prvostupňového súdu tak, že žalobe navrhovateľov vyhovie alebo alternatívne, aby súd zrušil a vrátil vec na nové prejednanie a rozhodnutie prvostupňového súdu.

Odporkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľov uviedla, že parcelu č. XXXX si dala osvedčiť na základe toho, že ju zdedila po svojich predchodcoch V. C. a T. C., ktorí 1/3-inu mali vo vlastníctve a 2/3-iny nadobudli odkúpením od O. K.. V. J. s manželkou O., rodenou K. odkúpili od O. K. parcelu č. XXXX, ktorá sa nachádza nad cestou (nad parcelou č. XXXX). Parcelu č. XXXX navrhovatelia nikdy nevlastnili a ani nikdy nevyužívali. Užíval ju V. C. a T. C..

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu určenom ust. § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že odvolanie navrhovateľov nie je dôvodné. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania navrhovateľov viazaný (§ 213 ods. 1 O.s.p.), pri posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami navrhovateľov uvedených v odvolaní a procesným postupom prvostupňového súdu, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozsudku z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré majú za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 3 O.s.p.). Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky navrhovateľov, ako aj predchádzajúce konanie, napadnutý rozsudok a uvádza, že sa v plnom rozsahu stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi prvostupňového súdu, osvojuje si dôvody napadnutého rozsudku prvostupňového súdu a v zmysle § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. na ne v celom rozsahu poukazuje. Odvolací súd zistil, že prvostupňový súd na základe návrhov účastníkov vykonal vo veci dostatočné dokazovanie a vyvodil z neho správne skutkové a právne závery; odvolací súd nezistil dôvody na odlišné rozhodnutie vo veci, stotožňuje sa so záverom prvostupňového súdu o tom, že navrhovatelia nepreukázali, že by navrhovateľ 1/ bol podielovým spoluvlastníkom spornej nehnuteľnosti alebo, že by sporná nehnuteľnosť patrila do dedičstva po nebohom C. K. a C. K. v podiele 4106/6264-ín, keď odvolacie námietky navrhovateľov nemohli privodiť obsahovú zmenu napadnutého rozsudku. V žiadnom prípade nemožno prisvedčiť odvolacej námietke navrhovateľov, že súd prvého stupňa príliš formalisticky vyhodnotil zistený skutkový stav a z toho dôvodu dospel k nesprávnemu právnemu záveru a vo veci vydal nesprávny rozsudok. Súd náležite po vykonanom dokazovaní vyhodnotil dôkazy v súlade s ust. § 132 O.s.p., podľa ktorého súd dôkazy hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci konania. Prvostupňový súd venoval náležitú pozornosť všetkým dôkazom, ktoré boli v priebehu súdneho konania vykonané, pričom vyhodnocoval jednotlivé dôkazy osobitne, ako aj v ich vzájomnej súvislosti. Súd na základe vykonaných dôkazov dospel k správnemu právnemu záveru, že návrh navrhovateľov nie je dôvodný, a preto ho v celom rozsahu zamietol. Odvolací súd poukazuje, že navrhovatelia v priebehu konania pred prvostupňovým súdom žiadnym spôsobom nepreukázali, že by navrhovateľ 1/ na základe akéhokoľvek právneho titulu bol podielovým spoluvlastníkom spornej nehnuteľnosti v podiele ako sa tohto domáhal. Rovnako žiadnym spôsobom v konaní pred prvostupňovým súdom navrhovatelia nepreukázali, že by právni predchodcovia navrhovateľov 2/ až 5/ boli podielovými spoluvlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti a že tieto nehnuteľnosti tak, ako sa toho domáhali navrhovatelia podaným návrhom, patrili do dedičstva po nebohom C. K. a nebohej C. K.. Tvrdenie navrhovateľov v odvolaní, že manželia C. K. a S. K. kúpili spornú parcelu č. XXXX ako veno svojej dcére, ktorá bola vydatá za V. J., a preto tento pozemok bol daný do držby zaťovi V. J.. V žiadnom prípade nepreukazuje (práve naopak), že by nehnuteľnosti v čase úmrtia C. K. a C. K. boli vo vlastníctve týchto osôb a že by teda patrili do dedičstva po C. K. a C. K.. Treba prisvedčiť názoru prvostupňového súdu, že navrhovatelia neuniesli dôkazné bremeno, a preto prvostupňový súd správne návrh navrhovateľov zamietol v celom rozsahu.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku prvostupňového súdu reagujúc na odvolacie dôvody navrhovateľov odvolací súd uvádza, že prvostupňový súd na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenie právneho predpisu a súčasne vec správne právne posúdil. Zo spisu vyplýva skutkový stav tak, ako ho uviedol prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého rozsudku, pričom súd svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 157 ods.

2 O.s.p. S prihliadnutím už na hore uvedené odvolací súd preto z hore uvedených dôvodov rozsudok prvostupňového súdu potvrdil v súlade s ust. § 219 ods. 1 a 2 O.s.p.

O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. aplikujúc aj ust. § 151 ods. 1 O.s.p. Úspešnou účastníčkou v odvolacom konaní bola odporkyňa, táto si však žiadne trovy odvolacieho konania neuplatnila a odvolací súd ani zo spisu nezistil, že by v súvislosti s odvolacím konaním odporkyni boli vznikli nejaké trovy konania, preto rozhodol tak, že odporkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.