Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10C/131/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica, rozhodujúc sudcom JUDr. Pavlom Rohárikom, vo veci navrhovateľa V. Z., I.. X. W. XXXX, XXX XX Z. Z., L. XX, zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., 040 01 Košice, Kuzmányho 29, IČO: 47 234 466, proti odporcovi POHOTOVOSŤ, s.r.o., 811 09 Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, o zaplatenie sumy 410 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Odporca j e p o v i n n ý v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia zaplatiť navrhovateľovi sumu 410 Eur s 8,05 % úrokom z omeškania ročne od 27. marca 2015 do zaplatenia.

Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a .

Odporca j e p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy konania (trovy právneho zastúpenia) v sume 390 Eur na účet jeho právneho zástupcu v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

odôvodnenie:

Navrhovateľ žiada uložiť odporcovi povinnosť zaplatiť mu sumu 410 Eur (s úrokom z omeškania) titulom bezdôvodného obohatenia spočívajúceho úhrade neplatne dohodnutého poplatku v zmluve o úvere.

Odporca tvrdí, že sa bezdôvodne neobohatil a žiada návrh zamietnuť. Argumentuje, že navrhovateľ nemá status spotrebiteľa a vzťah účastníkov nie je založený zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010 Z. z., lebo úver navrhovateľovi poskytol na účely zamestnania. Preto nemusí zmluva obsahovať náležitosti podľa tohto zákona. Uviedol, tiež, že ak navrhovateľ namieta poplatok za poskytnutie úveru ako taký, je tento poplatok v zmysle rozhodnutia Spolkového súdneho dvora SRN sp. zn. XI ZR 3/10 zo dňa 7. decembra 2012 prípustný; ak namieta jeho výšku, v prípade nebankových subjektov nemožno obvyklú výšku úroku odvodzovať od výšky požadovanej bankami (rozhodnutie Vrchného súdu v Prahe, sp. zn. ).

Súd konal v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti odporcu a vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa a oboznámením sa s podaniami účastníkov, zmluvou o úvere, prehľadom splátok, výzvou na vrátenie bezdôvodného obohatenia, pracovnou zmluvou, priemernými úrokovými mierami z úverov, pričom zistil nasledovné:

Účastníci uzavreli dňa 26. júla 2011 zmluvu o úvere, na základe ktorej poskytol odporca navrhovateľovi sumu 500 Eur, ktorú sa navrhovateľ zaviazal vrátiť s poplatkom 484 Eur v 12 mesačných splátkach po 82 Eur. V zmluve je uvedené, že finančné prostriedky sú navrhovateľovi poskytnuté na výkon zamestnania. Podľa prehľadu splátok uhradil navrhovateľ odporcovi v dňoch 4. augusta 2011 - 22. mája 2015 9 x 82 Eur a 246 Eur. Podľa navrhovateľom na pojednávaní predloženej pracovnej zmluvy bol v čase uzatvárania

zmluvy navrhovateľ zamestnaný. E-mailom zo dňa 26. marca 2015 vyzval navrhovateľ odporcu na vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 484 Eur.

Súd prisvedčil obrane odporcu, že zmluva o úvere nie je v režime zákona č. 129/2010 Z. z., o spotrebiteľských úveroch (účinného v čase uzatvárania zmluvy), lebo v zmysle § 2 písm. a) tohto zákona je spotrebiteľom len fyzická osoba, ktorej je poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Pretože je účel „na výkon zamestnania“ vyznačený priamo v zmluve o úvere a tento záver podporuje i pracovná zmluva, účastníkmi uzavretú zmluvu o úvere nemožno považovať za spotrebiteľský úver. Na túto zmluvu sa preto nevzťahuje zákon č. 129/2010 Z. z., zmluva nemusí obsahovať v ňom uvedené náležitosti (§ 9 ods. 1 a 2) a argumentácia navrhovateľa v tomto smere neobstojí. Súd sa však nestotožnil s názorom odporcu, že navrhovateľ nie je vôbec spotrebiteľom, lebo uzavretá zmluva je spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, lebo nakoľko odporca vystupuje v zmluvnom vzťahu v pozícii dodávateľa podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka (predmetom jeho podnikateľskej činnosti je aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov) a navrhovateľ v postavení spotrebiteľa podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka (zmluvu neuzatváral v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, ale práve na účely zamestnania). Definícia spotrebiteľa v zákone č. 129/2010 Z. z. je odlišná od definície v Občianskom zákonníku, ktorý za spotrebiteľa nepovažuje výlučne fyzické osoby, ktoré zmluvu uzatvárajú za účelom podnikateľskej alebo inej obchodnej činnosti, teda v prípade výkonu zamestnania o spotrebiteľa pôjde.

Hoci je zmluva účastníkov označená ako zmluva o úvere, neobsahuje podstatnú náležitosť zmluvy o úvere - dlžníka zaplatiť veriteľovi za poskytnuté peňažné prostriedky úroky (§ 497 v spojení s § 263 ods. 2 Obchodného zákonníka). Podľa obsahu však zmluva spĺňa všetky náležitosti zmluvy o pôžičke podľa § 657 a nasl. Občianskeho zákonníka, lebo ide o prenechanie peňažných prostriedkov na určitú dobu, pričom pre tento zmluvný typ je dohoda o úrokoch len fakultatívnou náležitosťou. Preto súd podľa obsahu považuje zmluvu účastníkov za zmluvu o pôžičke podľa Občianskeho zákonníka.

Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka možno pri peňažnej pôžičke dohodnúť úroky, ale iný druh odplaty za poskytnutie pôžičky zákon nepozná (na rozdiel o zmluvy o úvere v § 499 Obchodného zákonníka, ktorý upravuje poplatok za poskytnutie úveru). Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa, a preto má súd za to, že ak Občiansky zákonník pri zmluve o pôžičke s obdobnou odplatou neráta, jej dojednanie predstavuje odchýlenie sa od zákona v neprospech spotrebiteľa, ktorého platením tohto poplatku zaťažuje. Dojednanie tohto zmluvného ustanovenia odporuje zákonu a je neplatné v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Tu nie je použiteľná judikatúra Spolkového súdneho dvora SRN, lebo náležitosti zmluvy o úvere a zmluvy o pôžičke i definíciu spotrebiteľa upravuje vnútroštátne slovenské právo, a preto nemožno aplikovať rozhodnutie zahraničného súdu, ktorý zrejme nevychádzal zo slovenskej právnej úpravy. Súd poukazuje i na výšku dohodnutého poplatku, ktorý predstavuje 96,80 % z poskytnutej sumy. Tento poplatok zjavne prevyšuje náklady, ktoré mohli odporcovi s poskytnutím pôžičky vzniknúť (najmä administratívne výdavky), a preto predstavuje rozpor s dobrými mravmi, čo tiež spôsobuje neplatnosť dojednania o tomto poplatku v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka.

Skutočnosť, že suma 484 Eur predstavuje poplatok za poskytnutie peňažných prostriedkov a nie úrok, nevyplýva len z doslovného gramatického výkladu použitého pojmu, ale i z vyjadrenia odporcu, ktorý (na č. l. 19 spisu) uviedol, že ide o náklady za vypracovanie a uzatvorenie zmluvy i administratívu s tým spojenú. Súd pre úplnosť dodáva, že dojednanie takejto odplaty by bolo neplatné aj keby išlo o úrok. Odplata 484 Eur za poskytnutie sumy 500 Eur na 12 mesiacov predstavuje 96,80 % ročne. V súlade s právnym názorom vysloveným v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 26. apríla 2012 v konaní sp. zn. je v rozpore s dobrými mravmi úroková sadzba, ktorá podstatne prevyšuje obvyklú úrokovú mieru v dobe dojednania úveru s prihliadnutím k úrokovým sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytovaní obdobných úverov alebo pôžičiek. Tento právny názor sa vzťahuje na všetky zmluvy o pôžičke (prípadne o úvere) bez ohľadu na povahu subjektov, teda aj na pôžičky a úvery poskytnuté nebankovými subjektmi, a tým viac na spotrebiteľské zmluvy. Priemerné úrokové miery z úverov predstavovali v júli 2011 (v čase poskytnutia pôžičky) pri nových spotrebiteľských úveroch splatných do 1 roka (ako úvery a pôžičky s obdobou lehotou splatnosti, keďže v danom prípade bola splatnosť úveru 12 mesiacov) výšku 10,98 %. V tejto veci bola odplata dojednaná až vo výške viac ako 9-násobku tejto odplaty. Odplata 96,80 % ročne niekoľkonásobne prevyšuje aj všetky ostatné úrokové

sadzby poskytovaných úverov v danom období, pričom najvyššia úroková miera (pre podnikateľské úvery) predstavuje 12,86 % ročne. Tieto údaje vyplývajú z prehľadu spracovaného Národnou bankou Slovenska (dostupný na stránke www.nbs.sk <http://www.nbs.sk>, vytlačený na č. l. 28 spisu). Úrok dohodnutý v takejto výške spôsobuje absolútnu neplatnosť zmluvného dojednania o úrokoch pre rozpor s dobrými mravmi (§ 39 Občianskeho zákonníka).

Plnenie z neplatného právneho úkonu je bezdôvodným obohatením podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Prehľadom splátok má súd preukázané, že navrhovateľ zaplatil odporcovi celkom sumu 984 Eur. Okrem poskytnutých 500 Eur tak zaplatil odporcovi aj sumu 484 Eur z titulu neplatného zmluvného dojednania o poplatku, čo predstavuje bezdôvodné obohatenie odporcu. Pretože navrhovateľ žiada len vydanie bezdôvodného obohatenia za posledné 3 úhrady vyplatené odporcovi v sume 2 x 82 Eur + 246 Eur v dňoch 28. marca, 20. apríla a 22. mája 2012 (spolu v sume 410 Eur), uložil súd odporcovi zaplatiť túto sumu navrhovateľovi.

Navrhovateľ si uplatnil aj úrok z omeškania od 26. marca 2015 do zaplatenia v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. Pohľadávka navrhovateľa voči odporcovi sa stala splatnou dňa 26. marca 2015, lebo v tento deň vyzval odporcu na vydanie bezdôvodného obohatenia, do omeškania sa však odporca dostal až deň nasledujúci, a preto súd priznal navrhovateľovi úrok z omeškania až od 27. marca 2015 a vo zvyšku úroku z omeškania návrh zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p. a priznal navrhovateľovi plnú náhradu trov konania (jeho neúspech spočíval len v nepatrnej časti úroku z omeškania -jeden deň). Trovy navrhovateľa pozostávajú z trov právneho zastúpenia v sume 390 Eur za 3 úkony právnej služby (prevzatie a príprava veci v roku 2015, podanie návrhu dňa 27. marca 2015 a účasť na súdnom pojednávaní dňa 14. júna 2016) v hodnote á 29,88 Eur s režijnými paušálmi ( 2 x 8,39 Eur za úkony v roku 2015 + 8,58 Eur za rok 2016). Navrhovateľovi patrí i náhrada cestovných výdavkov za cestu jeho právneho zástupcu zo sídla kancelárie v Košiciach na pojednávanie do Banskej Bystrice a späť v sume 118,51 Eur (vzdialenosť 456 km, spotreba 6,2 l/100 km, cena pohonnej látky 1,24 Eur/l, základná náhrada 0,183 Eur za 1 km podľa opatrenia MPSVaR 632/2008 Z. z.) a náhrada za stratu času stráveného cestou za 12 polhodín po 14,30 Eur, spolu 171,60 Eur. Pretože si navrhovateľ uplatnil len náhradu v sumách 70 Eur a 140 Eur, priznal mu súd len tieto sumy. Trovy právneho zastúpenia sú zvýšené o 20 % DPH - teda o sumu 65 Eur.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, písomne vo vyhotovení dvojmo (inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa) prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.

V odvolaní musí byť uvedené kto ho robí, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu ho napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum a podpis.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla spôsobiť nesprávne rozhodnutie, c) súd neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, d) súd dospel dokazovaním k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.