Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_3Sp-6-2016.pdf
PDF · 93.27 KB
Case nature
Area
Subarea
3Sp/6/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove samosudkyňou Mgr. Magdalénou Želinskou, v právnej veci navrhovateľa POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, proti odporcovi Okresnému úradu Prešov, katastrálny odbor, Konštantínova 6, Prešov, za účasti O. Z., bytom A., O. XXXX/X, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia odporcu zo dňa 26. mája 2015 č.: V 2997/2015-Bu takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu zo dňa 26. mája 2015 č.: V 2997/2015-Bu.
N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 26.05.2016 rozhodol odporca ako správny orgán príslušný podľa zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej len Katastrálny zákon) o návrhu na vklad záložného práva podanom dňa 04.05.2015, ktorého prílohou bola Zmluva o zriadení záložného práva č. 099/2015-ŠTE zo dňa 14.03.2015, uzavretá medzi navrhovateľom, spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o. ako záložným veriteľom a záložcom, O. Z., zastúpeným splnomocnencom DSS Nestor o.z., Stred č. 449, Zázrivá (predtým ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci) tak, že návrh na vklad záložného práva k pozemku, parc. Reg. E-KN č. XXXX/X, zapísanej na LV č. XXX, k.ú. Z., v podielovom spoluvlastníctve záložcu, podľa § 31 ods. 1, 3 Katastrálneho zákona zamietol.
Správny orgán pri rozhodovaní, za účelom riadneho zistenia skutkových okolností a právneho posúdenia stavu veci preskúmal navrhovateľom predložené listiny, pričom tieto v súlade s § 3 ods. 2, 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok v znení neskorších predpisov) uznal za postačujúce pre právne a skutkové posúdenie podmienok pre rozhodnutie vo veci samej. Preskúmaním podaného návrhu na vklad záložného práva, predloženej zmluvy o zriadení záložného práva, Dohody o splnomocnení, ktoré tvorili prílohu podaného návrhu na vklad, s odkazom na § 22 ods. 1, 2, § 31 ods. 1, § 34, § 39, § 40 ods. 3, § 52 ods. 1 - 4, § 53 ods. 1, 5 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), § 31 ods. 1, 3 Katastrálneho zákona, s odkazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžr/150/2012, prihliadnuc sa svoju doterajšiu rozhodovaciu činnosť a rozhodovanie súdov v obdobných veciach, dospel správny orgán k záveru, že Dohoda o splnomocnení spísaná ako formulárová zmluva bola vzhľadom na okolnosti jej uzavretia posúdená ako neplatný právny úkon, uzavretá v rozpore s § 22 ods. 2 OZ. Z obsahu predložených dokladov bolo zrejmé, že záložca, O. Z., nemal danú možnosť výberu zástupcu, keďže podpísal vopred pripravenú formulárovú typovú zmluvu, ktorej samotný obsah nemal možnosť ovplyvniť. Slobodný výber splnomocnenej osoby, ktorá má za zastúpeného obstarávať jeho právne záležitosti, je základným prejavom slobodnej vôle, čo v tomto prípade absentovalo. To, že záložný veriteľ sám vybral konkrétne občianske združenie, je prejavom jasného konania veriteľa a splnomocnenca v zhode, čo bezpochyby potvrdzuje porušenie
§ 22 ods. 2 OZ. Vo veci tak o.i. došlo k značnej nerovnováhe v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Aj keď je Dohoda o splnomocnení zaradená na samostatnej listine, ide o štandardnú zmluvnú podmienku, ktorej znenie nemohol spotrebiteľ ovplyvniť. Táto dohoda je preto absolútne neplatným právnym úkonom. Neplatnosť samotnej zmluvy o zriadení záložného práva je o.i. odôvodnená tiež rozporom s § 5a ods. 4 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.
Odporca uzavrel, že uvedené skutočnosti majú za následok nesplnenie zákonných podmienok na povolenie vkladu záložného práva zo strany správneho orgánu, pričom tieto nedostatky návrhu nebolo možné odstrániť ani predvolaním účastníkov za účelom doplnenia návrhu, či predložením dodatočných dokladov.
Proti rozhodnutiu, ktorým odporca zamietol návrh na vklad záložnej zmluvy, podal navrhovateľ včas opravný prostriedok, v ktorom žiadal, aby odporca autoremedúrou napadnuté rozhodnutie zrušil a vklad záložného práva k nehnuteľnostiam povolil tak, ako sú tieto v zmluve špecifikované v prospech spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Bratislava, Pribinova 25, ako záložného veriteľa podľa Zmluvy o zriadení záložného práva č. 099/2015-ŠTE zo dňa 14.03.2015. V prípade, že správny orgán nerozhodne o zrušení napadnutého rozhodnutia a vklad záložného práva nepovolí, navrhovateľ žiadal, aby príslušný súd na základe podaného odvolania napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil na nové konanie o povolení vkladu záložného práva.
Na podporu vznesených námietok navrhovateľ citoval § 22 ods. 1, 2, § 23, § 31 ods. 1, § 32 ods. 2, § 37 ods. 1 OZ, § 32 ods. 1, 2, § 46 Správneho poriadku, § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona. Namietal, že Dohoda o splnomocnení je uzavretá riadne, v súlade s príslušnými ustanoveniami OZ o zastúpení a spĺňa náležitosti platného právneho úkonu, ktorými sú slobodná vôľa, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť. Záložca sa v zmysle riadne uzavretej Dohody o splnomocnení sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok vyplývajúci pre neho z predmetnej zmluvy o úvere a preto udelil plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam, ktoré mali byť v čase uzatvorenia záložnej zmluvy vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve záložcu, ako aj na všetky právne úkony súvisiace s uzatvorením predmetnej záložnej zmluvy.
Z predložených dokladov je podľa tvrdenia navrhovateľa nepochybné, že predložené plnomocenstvo je samostatným právnym úkonom medzi dlžníkom a jeho zástupcom, úplne nezávislým od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie, pričom správny orgán v konaní nepreukázal, že záložný veriteľ do tohto zmluvného vzťahu zasahoval, či ovplyvňoval jeho obsah. Správny orgán nezdôvodnil, akým konkrétnym spôsobom malo dôjsť k porušeniu § 22 ods. 2 OZ. Rozpor záujmov namietaný odporcom musí reálne existovať, nepostačuje len konštatovať potenciálnu možnosť rozporu s odkazom na zákonné ustanovenia bez primeraného výkladu a aplikácie právnej normy.
Navrhovateľ poukázal na to, že správny orgán nezistil spoľahlivo stav veci (§ 3 ods. 5, 46 Správneho poriadku a § 31 Katastrálneho zákona), neoboznámil sa dostatočne s predkladaným návrhom a jednotlivými pripojenými prílohami, pričom následne nesprávne zistil skutkový stav, čím udelené plnomocenstvo nesprávne právne posúdil a následne vydal nezákonné rozhodnutie, ktoré nedostatočným odôvodnením porušuje § 47 ods. 3 Správneho poriadku a je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.
Odporca pri predložení veci konajúcemu súdu zotrval na svojom právnom názore a napadnuté rozhodnutie navrhol ako vecne správne potvrdiť.
Krajský súd podľa § 250l a nasl. zákona č. 99/1963 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo s tým, že podľa § 250g ods. 2 v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. konal a rozhodol v neprítomnosti účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa nie je dôvodný.
Z obsahu administratívneho spisu odporcu vyplýva, že navrhovateľom predložená Zmluva o zriadení záložného práva č. 099/2015-ŠTE bola uzavretá medzi záložným veriteľom, spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. a záložcom O. Z., pričom v mene záložcu bola zmluva uzavretá na základe
Dohody o splnomocnení Petrom Mamojkom, zástupcom DSS Nestor, o.z. (predtým ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci).
Súčasťou administratívneho spisu je Dohoda o splnomocnení, podpísaná záložcom, splnomocniteľom dňa 04.03.2014 v Prešove. Zo strany ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci ako splnomocnenca je dohoda podpísaná ten istý deň v Bratislave. V dohode je o.i. uvedené, že tá sa uzatvára za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa a na jeho žiadosť o bezplatné zastupovanie pri uskutočňovaní právnych úkonov uvedených v dohode, vykonávaných v súvislosti so Zmluvou o úvere uzavretou so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. č. 806301508, po osobnom prerokovaní a poučení o právnych úkonoch uvedených v dohode. Osoba splnomocnenca je uvedená priamo v predtlači vopred pripravenej a vyplnenej dohody. Osobné údaje splnomocniteľa, dlžníka a identifikácia nehnuteľností sú dopísané do tlačiva rukou.
Podľa § 4 ods. 1, 2, 3 Katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra, záznamom práv k nehnuteľnostiam a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam. Zápisom práv k nehnuteľnostiam sa rozumie vklad, záznam a poznámka. Zápisy práv k nehnuteľnostiam majú právotvorné, evidenčné a predbežné účinky podľa tohto zákona.
Podľa § 5 ods. 1 tohto zákona vklad je úkon okresného úradu; vkladom vzniká, mení sa alebo zaniká právo k nehnuteľnostiam.
Podľa § 28 ods. 1 zákona práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedených v § 1 ods. 1 sa zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ods. 2 práva k nehnuteľnostiam uvedených v § 1 ods. 1 vznikajú, menia sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ods. 3 právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia okresného úradu o jeho povolení.
Podľa § 31 ods. 1 zákona okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.
Podľa § 31 ods. 3 zákona ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad povolí, inak návrh zamietne.
Z uvedených ustanovení je zrejmé, že príslušný správny orgán je pri posudzovaní návrhu na vklad oprávnený a povinný skúmať aj náležitosti právneho úkonu, ktorým dlžník, O. Z., splnomocnil ProHelp
- združenie občianskoprávnej pomoci na uzavretie Zmluvy o zriadení záložného práva, ktorá bola podkladom pre konanie o vklade záložného práva. Odporca tak v konaní skúmal podmienky na povolenie vkladu na základe predložených listín, tieto skúmal jednotlivo a v ich vzájomných súvislostiach, pričom z týchto vychádzal pri rozhodovaní veci.
Podľa § 151a OZ záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva (záloh), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.
Podľa § 151b ods. 1 OZ, prvá veta, záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu alebo zákonom.
Podľa § 151d ods. 2 OZ, prvá veta, záloh môže byť vec, právo, iná majetková hodnota, byt a nebytový priestor, ktoré sú prevoditeľné, ak zákon neustanovuje inak.
Podľa § 151d ods. 3 OZ záložné právo možno zriadiť na vec, byt a na nebytový priestor vo vlastníctve záložcu alebo na právo a inú majetkovú hodnotu, ktoré patria záložcovi.
Podľa § 151e ods. 2 OZ záložné právo k nehnuteľnostiam, bytom a nebytovým priestorom vzniká zápisom v katastri nehnuteľností, ak osobitný zákon neustanovuje inak.
Podľa § 31 ods. 1 OZ pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.
Podľa § 22 ods. 1 OZ zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.
Podľa § 22 ods. 2 OZ zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.
Podľa § 34 OZ je právny úkon prejavom vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný (§ 37 ods. 1 OZ).
Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Z obsahu spisu, z formy uzavretej Dohody o splnomocnení je zrejmé a nesporné, že dlžník udelil predmetné plnomocenstvo v priamom súvise s uzavretím zmluvy o úvere č. 806301508 a poskytnutím finančných prostriedkov zo strany veriteľa, spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. Podpísanie dohody zo strany Združenia ako splnomocnenca v ten istý deň v Bratislave o.i. bezpochyby svedčí domnienke, že tento zástupca nerokoval s dlžníkom priamo pri uzatváraní dohody. Tieto okolnosti sú súdu známe z jeho rozhodovacej činnosti a početných obdobných prejednávaných vecí. Navrhovateľ v súdnom konaní nepredložil žiadne dôkazy na podporu svojich tvrdení a údajov uvedených v Dohode o splnomocnení, ktoré by preukazovali, že Dohoda o splnomocnení bola uzavretá na základe slobodnej vôle dlžníka vo vzťahu k výberu osoby zástupcu.
Predloženie čiastočne vyplneného návrhu dohody dlžníkovi svedčí nepochybne o tom, že splnomocnenca na zastupovanie nevyberal sám dlžník, ale poskytovateľ úveru. Týmto postupom bol znemožnený slobodný výber spôsobu konania pri uzatváraní záložnej zmluvy zo strany O. Z. a bol takto porušený prejav slobodnej vôle dlžníka ako splnomocniteľa pri realizácii právneho úkonu. Súd má za to, že splnomocniteľovi nebola daná reálna možnosť odmietnuť udelenie plnomocenstva, ak mal záujem o poskytnutie peňažného úveru. Nepravdepodobné je aj to tvrdenie, aby si splnomocniteľ sám, slobodne na základe vlastného uváženia vybral veriteľom určeného splnomocnenca so sídlom v Bratislave na to, aby ten bránil záujmy splnomocniteľa a poskytoval dlžníkovi právne poradenstvo či zastupoval ho na rokovaniach so spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o.
Uvedenie splnomocnenca priamo v predtlači veriteľom predloženej formulárovej Dohody o splnomocnení spochybňuje skutočnosť, že išlo o slobodnú vôľu splnomocniteľa vo výbere osoby splnomocnenca, resp. vôbec o vôľu uzavrieť slobodne a vážne samotnú dohodu s uvedomením si dôsledkov tohto právneho úkonu.
Súd v tejto súvislosti odkazuje na obsah odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odporcu a na konštatovanie rozporu predmetnej Dohody o splnomocnení s § 22 ods. 2 OZ, t.j. vyslovuje neplatnosť tohto právneho úkonu pre zrejmý rozpor záujmov splnomocniteľa a zástupcu. Ak je v predtlači textu uvedená osoba splnomocnenca a je uvedený tiež veriteľ, spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., pričom takto formulovaná Dohoda o splnomocnení je v priamej súvislosti so zmluvou o úvere predložená ako formulár dlžníkovi, splnomocniteľovi, ktorého identifikačné údaje sú až následne vpísané rukou do tlačiva, súd má jednoznačne za preukázané, že ide o zrejmý konflikt záujmov splnomocniteľa a splnomocnenca a že ide o vopred určeného splnomocnenca priamo navrhovateľom, poskytovateľom úveru. Rovnako je možné konštatovať rozpor uzavretej dohody s § 39 OZ, v zmysle ktorého je predloženie čiastočne vyplnenej Dohody o splnomocnení dlžníkovi posúdené ako konanie veriteľa v rozpore s dobrými mravmi. Za uvedených okolností je bezpochyby možné tento právny úkon rovnako posúdiť ako neplatný pre spochybnenie slobodného prejavu vôle, vážnosti a určitosti udelenia plnomocenstva zo strany dlžníka (§ 37 ods. 1 OZ).
Udelené plnomocenstvo je preto absolútne neplatným právnym úkonom, na základe ktorého nemohlo dôjsť k platnému uzavretiu Zmluvy o zriadení záložného práva. Súd tak na tomto základe vyslovuje absolútnu neplatnosť predloženej Zmluvy o zriadení záložného práva.
Krajský súd sa rovnako stotožňuje s konštatovaním rozporu Zmluvy o zriadení záložného práva s ustanoveniami Zákona o ochrane spotrebiteľa.
Podľa § 5a ods. 2 Zákona o ochrane spotrebiteľa predávajúci nesmie spotrebiteľovi vybrať ani inak určiť osobu, ktorá má v súvislosti s uzavretím spotrebiteľskej zmluvy, plnením spotrebiteľskej zmluvy alebo zabezpečením záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy konať v mene alebo v záujme spotrebiteľa. Ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ktorými spotrebiteľ splnomocňuje tretiu osobu na vykonanie právnych úkonov súvisiacich plnením spotrebiteľskej zmluvy alebo s uzavretím inej spotrebiteľskej zmluvy, sú neplatné.
Podľa § 5a ods. 4 Zákona o ochrane spotrebiteľa právny úkon, ktorým spotrebiteľ splnomocňuje tretiu osobu na uzavretie dohody o zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy v mene spotrebiteľa, je neplatný.
Z týchto ustanovení jednoznačne vyplýva, že záložná zmluva na nehnuteľnosti (čo je bezpochyby zmluva o zabezpečení splnenia záväzku v zmysle § 5a ods. 4 citovaného zákona) nesmie byť v mene vlastníka podpísaná treťou osobou, t.j. vlastník nehnuteľnosti nemôže platne splnomocniť inú osobu na uzavretie takejto zmluvy v rámci spotrebiteľského vzťahu. Takýmto vzťahom aj vzťah záložného dlžníka a záložného veriteľa v tejto veci ako vzťah poskytovateľa spotrebného úveru a dlžníka.
Je preto bezpochyby možné konštatovať neplatnosť predloženej Zmluvy o zriadení záložného práva tiež z dôvodu, že tá bola podpísaná treťou osobou na základe plnomocenstva a nie vlastníkom nehnuteľnosti, fyzickou osobou.
Z uvedeného vyplýva, že rozhodnutie odporcu bolo vydané na základe dostatočne zisteného skutkového stavu a bolo dostatočne a presvedčivo odôvodnené. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že podľa § 34 ods. 6 Správneho poriadku skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z úradnej činnosti netreba dokazovať. Postup navrhovateľa je súdu známy z početných obdobných prejednávaných vecí a je nepochybné, že Dohoda o splnomocnení je dlžníkovi vždy predkladaná priamo zamestnancom spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. v súvislosti s uzavretím zmluvy o úvere. Navrhovateľ žiadnymi dôkazmi nespochybnil tieto závery správneho orgánu a nepreukázal, že sú nesprávne. Rovnako nenavrhol vykonať žiadne dôkazy v katastrálnom konaní tak, ako to ukladá § 34 ods. 3 Správneho poriadku v spojení s § 22 ods. 5 Katastrálneho zákona, podľa ktorého účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe.
Podľa § 250q ods. 2 O.s.p., prvá veta, o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti Krajský súd v Prešove postupom podľa § 250q ods. 2 O.s.p. rozhodnutie odporcu ako vecne správne potvrdil.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. tak, že účastníkom konania náhradu trov konania nepriznal. Navrhovateľ nebol v konaní úspešný, záložca a odporca aj pri úspechu v konaní zo zákona nemajú nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove, a to písomne v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.