Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (10)Rozsudok_13P-185-2015.pdf
PDF · 102.92 KB
Case nature
Area
Subarea
13P/185/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou Mgr. Annou Móroczovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: J. T. Á., Z.. XX.XX.XXXX, zast. kolíznym opatrovníkom : Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, dieťa rodičov: matka - T. Á., Z.. XX.XX.XXXX, B. Č. X, Š. a otec - D.. J. Á., Z.. XX.XX.XXXX, B. X. F. X X. , o návrhu na zvýšenie výživného takto
rozhodol:
I. Súd výživné stanovené na maloletú J. T. Á. rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 06.07.2010 č.k. 6P/62/2009- 104 sumou 166 eur mesačne zvyšuje na sumu 240 eur mesačne počnúc od 01.09.2015.
II. Za obdobie od 01.09.2015 do 31.05.2016 otec má dlh na zročnom výživnom v sume 666 eur, ktorý dlh súd mu povoľuje uhradiť v mesačných splátkach po 20 eurách spolu s bežným výživným s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
III. Týmto sa mení rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 06.07.2010 č.k. 6P/62/2009- 104 čo do výšky výživného.
IV. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka maloletej dňa 25.05.2015 podala na tunajší súd návrh na zvýšenie výživného. Svoj návrh odôvodnila s tým, že výživné naposledy bolo určené rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 6P/62/2009 kedy bola schválená dohoda rodičov maloletej o zníženie výživného zo sumy 331,90 eur ( 10.000 Sk) na sumu 166 eur mesačne. Od tej doby u maloletej došlo k zmene pomerov nakoľko bola prijatá na 4 ročné štúdium na gymnázium čím sa zvýšili náklady na jej výchovu a výživu. Navrhla zvýšiť výživné na sumu 300 eur od 01.09.2015.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom oboch rodičov, oboznámil sa s pripojenými a zadováženými listinnými dôkazmi, predchádzajúcou úpravou o výživnom a zistil nasledovný skutkový stav vo veci:
Manželstvo účastníkov konania bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 07.05.2007 č.k. 9C/119/2007- 24, ktorým maloleté dieťa bolo zverené do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný na platenie výživného v sume 10.000 Sk ( 331,93 eur). Rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 06.07.2010 č.k. 6P/62/2009- 104 bola schválená dohoda rodičov o znížení výživného zo sumy 10.000 Sk na sumu 166 eur. V tom čase maloletá mala 10 rokov a navštevovala Základnú školu v Šamoríne. Matka maloletej bola zamestnaná ako učiteľka na Základnej škole Mateja Belu v Šamoríne a jej priemerný čistý mesačný príjem bol 574 eur. Ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemala. Otec maloletej bol zamestnaný v a.s. Generali poisťovňa a jeho čistý priemerný mesačný príjem za
obdobie od marca 2009 do apríla 2010 bol 928,13 eur. Pribudla mu vyživovacia povinnosť voči maloletej I., Z.. XX.XX.XXXX s jej matkou žil v spoločnej domácnosti.
Matka maloletej na pojednávaní dňa 07.12.2015 uviedla, že výživné na maloletú naposledy bolo určené v roku 2009 kedy na základe dohody rodičov výživné bolo znížené zo sumy 333 eur na sumu 166 eur. Maloletá teraz už má skoro 16 rokov chodí na Gymnázium do Bratislavy. Denne cestuje zo Šamorína do Bratislavy. Na maloletú má tieto náklady cestovné zo Šamorína do Bratislavy a späť denne stojí 1,62 eur, stravuje sa v škole denne je to 1,66 eur ( na jeden a pól mesiaca zvykne platiť 50 eur). Maloletá chodí na kurz PC za čo bude mať certifikát. Za kurz platila 50 eur. Chodí na doučovanie z nemčiny raz za týždeň platí 5 eur na hodinu. Na mesiac je to 20 eur. Na začiatku školského roka na pracovné zošity z angličtiny a nemčiny zaplatila po 7 eurách a tak isto aj za učebnice po 7 eurách na celý rok. Chodí na plávanie preto jej bolo potrebné kúpiť plavky, čiapku, okuliare jednorázovo to stálo 49,38 eur. Na výlet do Viedne na Vianočné trhy uhradila 30 eur. Nepravidelne zo školy chodia do divadla. Lístok a cesta spolu stojí 10 eur. Na bežnú stravu doma vynakladá 50 eur mesačne a maloletej denne dáva vreckové 2-2.50 eura. Hygienické potreby pre ňu kupuje mesačne za 20 eur. Oblečenie jej kupuje skôr sezónne. Naposledy je kúpila bundu za 73 eur a zateplené topánky za 70 eur. Podľa potreby dokupuje jej veci, ale nie je to každý mesiac. Platí jej životné poistenie mesačne 14 eur a sporenie mesačne 25 eur čo na konci roka zloží na jej účet stavebného sporenia. Maloletá je zdravá potrebuje len okuliare. Má ich prvý krát a stáli 120 eur. Za okuliare zaplatila ona, ale dodatočne to uhradila jej stará mama zo strany otca. Uviedla, že vlastní byt v ktorom býva s dcérou. Na byt mesačne platí nájom 170 eur, na elektrinu 20 eur, na plyn 4 eurá, na TV a internet 21 eur, poplatok na rozhlas a TV 13,90 eur a úver na byt 68eur. Uviedla, že pracuje ako učiteľka na Základnej škole. Jej mesačný príjem v čistom je okolo 710 eur. Iný príjem nemá a nemá ani ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Navrhla, aby výživné bolo zvýšené na sumu 300 eur od 01.09.2015 z dôvodu, že maloletý vtedy začala chodiť na strednú školu a cestuje do Bratislavy.
Otec malol. na pojednávaní dňa 07.12.2015 uviedol, že súhlasí zo zvýšením výživného zo sumy 166 eur na sumu 180 eur mesačne a to z dôvodu, že maloletá začala chodiť na strednú školu. Uviedol, že od 16.10.2015 je nezamestnaný a je evidovaný na Úrade práce sociálnych vecí a rodiny Pezinok ako uchádzač o zamestnanie. Jeho pracovný pomer bol ukončený s dohodou bez uvedenia dôvodu. Podľa jeho názoru pracovný pomer bol s ním skončený z dôvodu poklesu jeho výkonnosti a straty dôvery zo strany zamestnávateľa. V pracovnej zmluve podľa neho mal ustálený základný plat vo výške 1.500 eur a k tomu boli určené nenárokovateľné výkonnostné odmeny. Ku skončeniu pracovného pomeru došlo tak, že si ho zavolal zamestnávateľ, ktorý povedal, že ukončíme pracovný pomer. Dôvod skončenia mu nebol jasný pamätá si len to, že stratil jeho dôveru. Trval na tom, aby som odišiel ihneď bez výpovednej lehoty a bez vyplatenia odstupného s tým, že mu vyplatia výkonnostnú odmenu za prvý pól rok 2015 v sume 1.802,61 eur. Otec malol. uviedol, že podľa neho to bolo finančne výhodnejšie než vyčkať výpovednú lehotu a nárokovať si odstupné. Uviedol, že bude dostávať dávku v nezamestnanosti vo výške 50 % denného vymeriavacieho základu a to zo sumy 56,4165 eur od 16.10.2015 po dobu 6 mesiacov. Aktívne si hľadá zamestnanie. Uviedol, že od posledného určenia výživného pribudla mu ďalšia vyživovacia povinnosť voči maloletej I., Z.. XX.XX.XXXX. Má teda okrem maloletej Radoslavy Alexandry ďalšie dve vyživovacie povinnosti zo spolužitia so svojou priateľkou. Ich matkou nie sú zosobášení, ale žijú v spoločnej domácnosti. Na deti výživné súdne určené nebolo. Matka maloletých detí pracuje ako administratívna pracovníčka v Darexu Sk. Jej mesačný príjem v hrubom je 500 eur. Uviedol, že spoločný byt predali za 115.990 eur preto bývajú u rodičov priateľky. Byt predali z dôvodu, že bol nákladný spolu na réžiu a hypotéku platili 500 eur. Rodičom priateľky na bývanie zatiaľ neprispievali nakoľko bývajú tam iba týždeň. Z kúpnej ceny im zostala po uhradení zvyšku úveru a odmeny pre realitnú kanceláriu suma 90.000 eur. Z uvedenej sumy chcú kúpiť byt alebo starší rodinný dom v Pezinku s nižšou hypotékou. Uviedol, že jeho maloleté deti I. T. I. chodia do škôlky kde na dve deti platia poplatok do škôlky 50 eur mesačne, stravu 50 eur mesačne, na krúžky 30 eur mesačne. Na každé dieťa platia poistenie mesačne 25 eur, stravu pre celú rodinu na mesiac vyčíslil sumou 500 eur. Ošatenie a hygienu pre celú rodinu mesačne vyčíslil 200 eur. Poistenie na auto mesačne 10 eur. Mobilné telefóny pre dve osoby 45 eur mesačne, cestovné priateľky z Pezinka do Bratislavy a späť 120 eur mesačne a poukázal na to, že ak zostanú naďalej bývať u rodičov priateľky tak sa dohodli na nájomnom vo výške 350 eur.
Súd vo veci doplnil dokazovanie a zistil, že otec maloletej je od 16.10.2015 evidovaný ako uchádzač o zamestnanie na Úrade práce sociálnych vecí a rodiny Pezinok. Dávky v hmotnej núdzi nepoberá. Jeho priateľka pracuje v s.r.o. Darex Sk a podľa jej mzdového listu jej čistý priemerný príjem za obdobie január až november 2015 činí 412,12 eur. Z potvrdenia bývalého zamestnávateľa otca
maloletej zo dňa 12.01.2016 vyplýva, že jeho pracovný pomer bol skončený dohodou na základe žiadosti zamestnanca. Základnú mesačnú mzdu mal určenú vo výške 1.500 eur a k tomu variabilné zložky mzdy vo forme výkonnostných odmien a to za celý kalendárny rok v sumáre až do výšky 5 násobku priznanej základnej mesačnej mzdy. Na opakovanú žiadosť súdu bývalý zamestnávateľ zotrval na tom, že pracovný pomer otca maloletej bol skončený na základe ústnej požiadavky zo strany zamestnanca. Súd z potvrdenia sociálnej poisťovne zistil, že v období od 01.11.2015 do 31.03.2016 otec poberal dávku v nezamestnanosti v priemere vo výške 857,58 eur. Podľa potvrdenia Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Pezinok k 25.04.2016 bol naďalej evidovaný ako uchádzač o zamestnanie. Matka maloletej podľa potvrdenia o zárobku k 31.03.2016 mala čistý priemerný mesačný príjem 704,66 eur.
Matka maloletej na pojednávaní dňa 14.06.2016 doplnila svoju výpoveď a uviedla, že pre maloletú už skôr zaplatila za kurz na PC 50 eur a ešte bude musieť zaplatiť za každú skúšku 15 eur. Maloletá od februára chodí na tanečný kurz za čo zaplatila 90 eur. Uviedla, že jej zvyšujú nájom zo sumy 170 eur na sumu 175 eur od 01.07.2016. Trvala na svojom návrhu na zvýšenie výživného zo sumy 166 eur na sumu 300 eur od 01.09.2015.
Otec maloletej na pojednávaní dňa 14.06.2016 uviedol, že nesúhlasí s vyjadrením jeho bývalého zamestnávateľa, že jeho pracovný pomer bol skončený na jeho podnet. Nie je to pravda, ale nevie ako sa to dá dokázať. Uviedol, že podporu už nepoberá nakoľko uplynulo už zákonných 6 mesiacov. Poslednú podporu v nezamestnanosti dostal 15.05.2016. Je stále nezamestnaný a je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie. Zatiaľ mu prácu neponúkli. Plánuje, že začne podnikať v poisťovníctve. Už má certifikát z NBS. Môže vykonávať poisťovacie služby. Uviedol, že zo svojou priateľkou spolu kúpili rodinný dom v Pezinku do podielového spoluvlastníctva za 157.000 eur. V hotovosti zaplatili 94.000 eur a na sumu 63.000 eur brali hypotekárny úver. Do kúpnej ceny bola vložená aj suma 90.000 eur , ktoré prostriedky získal z predaja bytu, ktorý mal vo výlučnom vlastníctve hoci polovicu bytu pôvodne daroval svojej priateľke, ale v katastri nehnuteľnosti to vyznačené nebolo. Už v predmetnom dome býva s priateľkou a s dvomi maloletými deťmi. Náklady na dom sú plyn 89 eur, elektrina 40 eur, voda 26,75 eur, TV 16 eur, internet a mobilný telefón 60 eur, poplatok za odvoz smetia ešte neplatil asi to bude 10 eur na jednu osobu ročne. Poistenie domu ročne 92 eur a hypotekárny úver 248 eur mesačne. Uviedol, že od predchádzajúceho pojednávania iným zmenám nedošlo. Navrhol, aby výživné bolo zvýšené zo sumy 166 eur na sumu 180 eur mesačne.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Odôvodnené potreby dieťaťa sú závislé a sú podmieňované schopnosťami a možnosťami oboch rodičov maloletého dieťaťa. Preto, ak možnosti rodičov sú obmedzené, sú odôvodnenými potrebami dieťaťa iba jeho základné a pre výživu nevyhnutné potreby, nepresahujúce obvyklú mieru. Ak sú možnosti a schopnosti rodičov lepšie, je možné odôvodnené potreby dieťaťa rozšíriť aj nad rámec základných potrieb dieťaťa a zohľadniť aj zvýšené náklady na šport, kultúru a iné aktivity tak, aby bola zachovaná úmernosť životnej úrovne dieťaťa a jeho rodičov. Potreby dieťaťa sú pritom závislé aj od jeho veku, vyspelosti fyzickej i duševnej, jeho zdravotného stavu, jeho schopností, záujmov a spôsobu prípravy na budúce povolanie.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 78 ods. 2 Zákona o rodine ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia.
Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Zmenou pomerov sa rozumie v zmysle vyššie cit. ust. § 78 ods. 3 Zákona o rodine závažná, výrazná a relatívne trvalá zmena pomerov ako z hľadiska potrieb dieťaťa, tak aj z pohľadu možností a schopností rodičov prispievať na výživu dieťaťa a tiež uplynutie určitej doby od poslednej úpravy. Musí ísť o zmenu pomerov a okolností, ktoré tu boli pri predchádzajúcej úprave a z ktorých sa pri tej úprave výživného vtedy vychádzalo. Dôležité je porovnať pomery a okolnosti v tom čase existujúce a pomery existujúce v čase nového rozhodovania. Musí ísť o takú zmenu súčasne na strane všetkých zúčastnených strán, ktorá odôvodňuje zmenu rozhodnutia či už zvýšením, alebo znížením výživného. Povinnosťou oboch rodičov je venovať všetky svoje sily dôslednému zabezpečeniu výživy svojich detí a to bez ohľadu na to, či s deťmi žijú alebo nežijú v spoločnej domácnosti. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, svoj príspevok na uspokojovanie potrieb maloletého vyvažuje touto starostlivosťou o dieťa. Na strane maloletého je zmena pomerov preukázaná už len tým, že od minulej úpravy výživného uplynul dlhší čas, dieťa je fyzicky vyspelejšie, začalo študovať na vyššom stupni, resp. na strednej škole. Pri rozhodovaní o zmene výživného je potrebné porovnať okolnosti dôležité pre určovanie výživného tak v dobe skoršieho ako aj nového rozhodovania.
Vyhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že od posledného určenia výživného najvýraznejšia zmena nastala na strane maloletého dieťaťa. V roku 2009 mala skoro 10 rokov a chodila na základnú školu. V tomto roku bude mať 17 rokov a od 01.09.2015 začala chodiť do 1. ročníka strednej školy. Denne dochádza zo Šamorína do Bratislavy. Je teda nesporné, že doterajšie výživné už v žiadnom prípade nezohľadňuje jej nároky a potreby. Taktiež v dôsledku všeobecného nárastu cien tovarov a služieb matka z doterajšieho výživného nemôže dieťaťu zabezpečiť toľko potrieb ako pred skoro 7 rokmi. Matke maloletej pribudli výdavky spojené zo štúdiom na vyššom stupni školy zahrňujúce školské potreby, školské akcie hradené rodičmi, aktivity spojené s výukou. Súd pri učení výšky výživného zohľadnil nie len základné potreby maloletej( strava, ošatenie, školské potreby, hygiena, pomerná časť na bývanie), ale aj potreby vo všeobecnosti prispievajúce k rozvoju osobnosti dieťaťa(kultúra, šport, výlety).
Matka maloletej v čase predchádzajúceho určenia výživného pracovala ako učiteľka na základnej škole jej čistý priemerný mesačný príjem za obdobie od marca 2009 do februára 2010 bol 574 eur. Stále pracuje ako učiteľka a jej čistý mesačný príjem za obdobie od januára 2015 do marca 2016 činí 704,66 eur. Teda došlo k miernemu zvýšeniu jej príjmu. Ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá.
Otec maloletej v čase predchádzajúceho určenia výživného kedy výživné bolo znížené zo sumy 10.000 Sk na 166 eur pracoval v a.s. Generali poisťovňa, kde mal čistý priemerný mesačný príjem 928,11 eur. Pribudla mu ďalšia vyživovacia povinnosť voči maloletej I.. Matka maloletej J. T. vtedy zo znížením výživného súhlasila. Otec v čase začatia tohto konania bol stále zamestnaný v a.s. Generali poisťovňa a jeho čistý priemerný mesačný príjem za obdobie od októbra 2014 do septembra 2015 bol 1.614,22 eur. Pribudla mu ďalšia vyživovacia povinnosť voči maloletej I. teda okrem maloletej má ďalšie dve vyživovacie povinnosť. Jeho pracovný pomer bol dňom 15.10.2015 ukončení dohodou. Otec
maloletej tvrdil, že jeho pracovný pomer bol skončený tak, že nadriadený si ho zavolal a oznámil mu ukončenie pracovného pomeru. Otec si myslím, že je to kvôli tomu, že stratil jeho dôveru. Súd túto skutočnosť zisťoval dotazom na zamestnávateľa, ktorý oznámil súdu, že pracovný pomer otca maloletej bol skončený na základe ústnej požiadavky zo strany zamestnanca. Otec maloletej od 16.10.2015 je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie a do 6 mesiacov poberal dávky v nezamestnanosti. Poslednú dávku obdržal 15.05.2016. Dávka v nezamestnanosti bola určená o výške 50 % denného vymeriavacieho základu teda zo sumy 56,4165 eur čo v priemere na celé mesiace činí 846,24 eur. Priateľka otca maloletej je zamestnaná jej priemerný čistý príjem je 412 eur mesačne. Otec maloletej dňa 11.11.2015 predal svoj byt v Pezinku za 115.990 eur z ktorej sumy uhradil zostatok úveru a zostala mu hotovosť v sume 90.000 eur. Následne spolu zo svojou priateľkou kúpili do podielového spoluvlastníctva rodinný dom za 157.000 eur. Z uvedenej sumy časť 94.000 eur zaplatili v hotovosti a zvyšok v sume 63.000 eur z úveru čo budú uhrádzať mesačne sumou 248 eur. Otec maloletej do kúpy rodinného domu investoval aj výťažok z predaja svojho bytu, ktorý mal vo výlučnom vlastníctve.
Vzhľadom na uvedené súd konštatuje, že otec maloletej v čase rozhodovania stále bol nezamestnaný, evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, dávky v nezamestnanosti už nepoberal. Napriek tomu kupoval spolu s priateľkou nehnuteľnosť čiastočne za úver čo bude splácať mesačne splátkou 248 eur. Súd má za to, že otec maloletej musí mať aj t.č. príjmy inak by na seba nebral také riziko, že bude splácať úver mesačne vo výške 248 eur. Súd poukazuje aj na to, že otec maloletej nevedel vyvrátiť tvrdenie jeho bývalého zamestnávateľa, že jeho pracovný pomer bol skončený na jeho ústnu žiadosť. Súd má za to, že otec maloletej sa vzdal výhodnejšieho zamestnania. Treba konštatovať, že na strane otca maloletej zmena nastala v tom, že mu pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť teda okrem maloletej má dve ďalšie vyživovacie povinnosti.
Na základe hore uvedených súd dospel k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného je odôvodnený. Pri určení výživného súd zohľadnil pomery otca maloletej a vychádza z toho, že v čase začatia konania jeho čistý priemerný mesačný príjem z pracovného pomeru bol 1.614 eur. Súd túto sumu považuje za jeho preukázateľný príjem. Podľa zaužívanej súdnej praxe z uvedenej sumy súd určil 25 % čo je 403,50 eur. Podľa názoru súdu minimálne do výšky tejto sumy by sa mali jeho všetky deti podieľať na jeho životnej úrovni. Keďže má tri deti súd z uvedenej sumy vzhľadom na vek maloletej Radoslavy Alexandry určil približne 60 % čo je 240 eur. Otec maloletej zo zvyšku môže plniť svoju vyživovaciu povinnosť voči svojim ďalším dvom deťom s ktorými žije v spoločnej domácnosti a voči ktorým vyživovaciu povinnosť má aj ich matka.
Matka maloletej výživné navrhla určiť od 01.09.2015 kedy maloletá začala chodiť na strednú školu. Súd preto výživné určil spätne za obdobie od 01.09.2015 do 31.05.2016 čím otcovi vznikol dlh na zročnom výživnom v sume 666 eur( 240-166=74 eur x 9 mesiacov=666 eur). Súd otcovi tento dlh povolil uhradiť v mesačných splátkach po 20 eurách spolu s bežným výživným s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky bude mať za následok zročnosť celého plnenia.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.
Poučenie:
: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave (§ 204 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; 31) ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, trovy výkonu rozhodnutia o výchove maloletých detí, sumy uložené ochrannými opatreniami v trestnom konaní, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (§ 251 ods. 2 O.s.p.).