Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Tos/48/2016

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Chovanka a sudcov JUDr. Juraja Babjaka a JUDr. Jozefa Ryanta na neverejnom zasadnutí konanom 14.06.2016 prejednal sťažnosť okresného prokurátora proti uzneseniu Okresného súdu Rimavská Sobota z 19.05.2016, sp. zn. a takto

rozhodol:

Podľa § 194 ods. 1 písm. a) Tr. por. z r u š u j e uznesenie okresného súdu a podľa § 79 ods. 3 Tr. por. žiadosti obvinených U. V., nar. XX.XX.XXXX a H. V., nar. XX.XX.XXXX o prepustenie z väzby z a m i e t a .

Podľa § 80 ods. 1 písm. a), b) Tr. por. záruku dôveryhodnej osoby - starostu obce Číž D.. X. K. a písomný sľub obvineného H. V. n e p r i j í m a.

Podľa § 80 ods. 1 písm. c) Tr. por. väzbu u oboch obvinených dohľadom probačného a mediačného úradníka n e n a h r a d z u j e.

odôvodnenie:

Vyššie označeným uznesením okresný súd po výsluchu obvinených podľa § 72 ods. 1 písm. b) Tr. por. s použitím § 79 ods. 2, 3 Tr. por. prepusti U. V. a H. V. z väzby na slobodu s tým, že podľa § 80 ods. 1 písm. a), b), c) Tr. por. nahradil ich väzbu dohľadom probačného a mediačného úradníka, písomným sľubom obvineného H. V. a prijatím záruky dôveryhodnej osoby - starostu obce Číž D.. X. K..

Podľa § 82 ods. 1 písm. a) Tr. por. obom obvineným uložil obmedzenie spočívajúce v zákaze vycestovať do zahraničia a podľa § 82 ods. 1 písm. h) Tr. por. bol obom uložený zákaz styku s poškodenými D.. J. K. a M. A. a zákaz úmyselne sa k nim priblížiť na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov a k ich obydliu. Zároveň bol obvineným uložený aj zákaz požívania alkoholických nápojov až do právoplatného skončenia ich trestnej veci.

Nakoniec okresný súd podľa § 72 ods. 1 písm. c) Tr. por. konštatoval, že dôvod väzby u oboch obvinených podľa § 72 ods. 1 písm. b) Tr. por. už pominul.

Proti tomuto uzneseniu ihneď po jeho vyhlásení do zápisnice podal okresný prokurátor sťažnosť, ktorú odôvodnil v podstate tým, že rozhodnutie okresného súdu nie je dôvodné. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že obaja obvinení sa dopustili konania, pre ktoré bola na nich podaná obžaloba, ako to vyplýva z výpovedí svedkov v prípravnom konaní. Vzhľadom na charakter trestnej činnosti oboch obvinených a okolností prípadu nemožno považovať za dostatočné nahradenie ich väzby substitučnými inštitútmi a obmedzeniami, v rozsahu ako sú uvedené v napadnutom uznesení. U oboch obvinených nie je záruka, že by sa nedopustili opäť pod vplyvom alkoholu najmä násilnej trestnej činnosti, k páchaniu ktorej má výrazné sklony predovšetkým obvinený H. V., ktorý bol doposiaľ 15-krát trestaný a obvinený U. V. bol

doposiaľ 2-krát súdne trestaný. Z výsluchov poškodených vyplynulo, že títo majú z obvinených strach a je tu teda obava, že by obvinení mohli pôsobiť na poškodených, aby títo zmenili svoje výpovede.

Keďže u oboch obvinených naďalej trvajú dôvody väzby v zmysle § 71 ods. 1 písm. c) Tr. por., sťažovateľ navrhol, aby krajský súd zrušil napadnuté uznesenie, ponechal ich vo väzbe a neprijal substitučné inštitúty.

Krajský súd na podklade sťažnosti podľa § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť všetkých výrokov napadnutých uznesení ako i konania, ktoré im predchádzali a zistil, že sťažnosť okresného prokurátora je v celom rozsahu dôvodná.

V rámci prieskumnej povinnosti dospel totiž k záveru, že ďalšie pretrvávanie väzby u oboch obvinených aj po podaní obžaloby je v súčasnosti plne opodstatnené. Obvinení boli uznesením Okresného súdu Rimavská Sobota z 26.11.2015 sp. zn. vzatí do väzby z dôvodov § 71 ods. 1 písm. b), c) Tr. por., v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici z 09.12.2015 sp. zn. s tým, že väzba začala u oboch plynúť 23.11.2015. V týchto rozhodnutiach oba súdy podrobne a jasne uviedli všetky podstatné skutočnosti, ktoré odôvodňovali obmedzenie osobnej slobody obvinených, pričom od ostatného rozhodnutia nedošlo k žiadnym zásadným zmenám týkajúcich sa väzby obvinených, keď len 06.05.2016 prokurátor podal na oboch obvinených obžalobu za závažnú násilnú trestnú činnosť.

Okrem dôvodného, až kvalifikovaného podozrenia ako jedného z predpokladov ďalšieho trvania väzby, je v posudzovanej veci splnená aj ďalšia podmienka väzobného stíhania obvinených, a to existencia konkrétnych väzobných dôvodov podľa § 71 ods. 1 písm. b), c) Tr. por., ktorých existenciu nakoniec správne konštatoval aj prvostupňový súd vo svojom prvotnom rozhodnutí. Krajský súd tiež už vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí konštatoval, že povaha a charakter trestnej činnosti obvinených a ich osoby nedávajú žiadnu záruku, že by účel väzby u nich bolo možné dosiahnuť dohľadom probačného a mediačného úradníka, resp. iným substitučným inštitútom.

Krajský súd sa tak nemohol stotožniť s názorom okresného súdu, že neexistuje reálna obava, že by obvinení mohli pôsobiť na svedkov a najmä poškodených. Práve okolnosti prípadu, spôsob jej spáchania a osoby obvinených predstavujú dôvodnú obavu, že v prípade prepustenia na slobodu by pôsobili na svedkov, predovšetkým oboch poškodených, ktorí ich zo spáchania násilnej trestnej činnosti usvedčujú. Teda naďalej existuje u oboch obvinených aj dôvod tzv. kolúznej väzby v zmysle § 71 ods. 1 písm. b) Tr. por. Podaním obžaloby okresným prokurátorom totiž automaticky tieto nezanikli, vzhľadom na postoj oboch obvinených, ktorí vehementne popierajú spáchanie všetkých žalovaných trestných činov. Výpovede poškodených, ktorí majú pochopiteľne obavu a strach z obvinených, sú pritom zhodné s ostatnými vykonanými dôkazmi - výpoveďami svedkov, lekárskymi potvrdeniami, znaleckými posudkami a tiež kamerovými záznamami, z ktorých tak v súhrne vyplynulo už spomenuté kvalifikované podozrenie, že obaja obvinení sa skutočne dopustili žalovanej trestnej činnosti - obvinený H. V. aj brutálnym spôsobom. V prípade odsúdenia hrozí obvinenému U. V. úhrnný trest odňatia slobody od 3 rokov do 8 rokov a v prípade použitia § 38 ods. 4 Tr. zák. od 4 rokov a 8 mesiacov až 8 rokov. Obvinenému H. V. hrozí uloženie úhrnného trestu odňatia slobody v základnej trestnej sadzbe od 4 rokov do 10 rokov a v prípade použitia § 38 ods. 4 Tr. zák. od 6 rokov do 10 rokov, teda obom hrozí nesporne vysoký trest.

Riziko, t.j. dôvodná obava, že by obvinení v prípade prepustenia na slobodu konali spôsobom uvedeným v § 71 ods. 1 písm. b), c) Tr. por., teda prevyšuje substitučné inštitúty. Doterajšia väzba u oboch obvinených nie je preto v súčasnom štádiu trestného konania - po podaní obžaloby, zjavne neprimeraná v porovnaní s tými inštitútmi, ktoré použil prvostupňový súd.

Z odpisu registra trestov vyplynulo, že obvinený H. V. bol od roku 1992 doposiaľ v Slovenskej republike 9-krát súdne trestaný aj pre násilnú trestnú činnosť, v Českej republike bol 3-krát súdne trestaný, v Nemecku 2-krát a v Rakúsku 1-krát súdne trestaný, a to za rôznu trestnú činnosť. Naposledy bol odsúdený Okresným súdom v Nymburku pre trestné činy ublíženia na zdraví a nebezpečného vyhrážania na trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov, výkon ktorého mu bol podmienečne odložený do 14.10.2017. Obvinený U. V. bol v roku 2003 odsúdený Okresným súdom v Karvinej pre trestný čin ublíženia na zdraví a výtržníctva na trest odňatia slobody vo výmere 2 mesiacov, výkon ktorého mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu 1 rok. V roku 2009 bol odsúdený Okresným

súdom Rimavská Sobota pre trestný čin spáchaný v doprave na trest odňatia slobody vo výmere 2 rokov so skúšobnou dobou do 08.01.2013.

Z týchto dôvodov krajský súd, akceptujúc aj odôvodnenie sťažovateľa, potom zrušil napadnuté uznesenie a vo veci rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.