Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (8)Rozhodnutie_8C-18-2016.pdf
PDF · 89.99 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/18/2016
Rozhodnutie
Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudcom Mgr. Dušanom Chamulom, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom Pajštúnska č. 5, Bratislava, zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Pajštúnska č. 5, 851 02 Bratislava, proti žalovanému: Ján Cunev, nar. 23.11.1959, bytom: 023 35 Ochodnica 690, v konaní o zaplatenie 169,89 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 15.12.2015 domáhal voči žalovanému zaplatenia 169,89 Eur s vyčísleným úrokom z omeškania vo výške 35,58 Eur a s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % zo sumy 4,99 Eur od 21.10.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 164,90 Eur od 6.5.2015 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu Slovak Telekom, a.s., podľa § 43 zák. č. 601/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách uzatvoril so žalovaným Zmluvu o pripojení č. 1202343700 zo dňa 8.10.2010. Plnenie je uplatnené titulom faktúr vystavených na úhradu poplatku a zmluvnej pokuty, konkrétne č. 4955496367 vo výške 4,99 Eur, resp. č. 2753581599 „vo výške 244,90 Eur“, s tým, že žalovaný zaplatil 2 x po 40,- Eur dňa 22.4.2015 a 2.5.2015. Žalobca odôvodňuje vyčíslený úrok z omeškania za obdobia v minulosti výpočtom zo základov 244,90 Eur a nadväzne 204,90 Eur (a nadväzne zo základu 8,5% ročne do zaplatenia, resp. nezávisle zo základu 4,99% do zaplatenia - pozn. súdu). Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi spoločnosťou Slovak Telekom, a.s., ako postupcom a žalobcom ako postupníkom dňa 20.11.2014 bola predmetná pohľadávka voči žalovanému postúpená na žalobcu.
2. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, aj keď bol na vyjadrenie vyzvaný.
3. Súd vo veci dňa 13.3.2016 vyhlásil rozsudok podľa § 115a ods. 2 zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení nesk. predpisov účinného do 30.6.2016 (ďalej OSP) bez nariadenia pojednávania, lebo primerane podľa § 200ea OSP ide o drobný spor, keďže v danom štádiu konania predmet konania nedosahuje 1.000,- Eur a za týchto okolností pre možnosť vyhlásenia rozsudku bez nariadenia pojednávania nie je potrebné splnenie ďalších procesných podmienok.
4. Z listinných dôkazov mal súd zistené :
5. Na základe Zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo dňa 8.10.2010 (č.l. 3 - 4 spisu) Slovak Telekom, a.s., IČO 35 763 469, ako telefónny operátor, resp. Poskytovateľ, poskytoval žalovanému ako Užívateľovi služby technologického (telefónneho) operátora. Osobitne podľa textu na druhej strane podpisovanej listiny zmluvy pre prípad vypovedania zmluvy užívateľom, resp. keď užívateľ svojím konaním alebo
nekonaním zmarí zriadenie zmluvne dohodnutej služby, zaväzuje sa zaplatiť poskytovateľovi náklady so zriadením služby vo výške 100,- Eur.
6. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy medzi účastníkmi boli aj Všeobecné podmienky na poskytovanie verejnej telefónnej služby (č.l. 3 - 4 spisu), ako aj Cenník Podniku (č.l. 11 - 12 spisu), ktorých oboznámenie potvrdil Účastník podpisom zmluvy.
7. Faktúrou č. 4955496367 splatnou dňa 20.10.2013 (č.l. 13 spisu) Poskytovateľ fakturoval Užívateľovi zmluvnú pokutu za nedodržanie doby splatnosti vo výške 4,99 Eur, faktúrou č. 2753581599 splatnou dňa 17.8.2013 (č.l. 14 spisu) Poskytovateľ fakturoval Užívateľovi „Magio Sat Pokuta“ vo výške 199,- Eur, ako aj „Ostatné jednorazové poplatky“ spolu vo výške 195,90 Eur rozpísané ako pokuty za 4 technologické zariadenia.
8. Podľa súdu známych skutočností vyplývajúcich aj zo zápisu v obchodnom registri Slovak Telekom, a.s., zanikol zlúčením so spoločnosťou T-Mobile Slovensko, a.s., Vajnorská 100/A, 831 03 Bratislava, IČO: 35 705 019.
9. Podľa obsahu listu - oznámenia pôvodného veriteľa Slovak Telekom, a.s., zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2014 Slovak Telekom, a. s., postúpil pohľadávky vrátane pohľadávky voči tunajšiemu žalovanému, na tunajšieho žalobcu.
10. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách (účinnosť nadobudol dňa 1.11.2011): Zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
11. Podľa § 78 ods. 9 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách: Zmluvy o pripojení podľa doterajších predpisov sú zmluvami o poskytovaní verejných služieb podľa tohto zákona.
12. Podľa § 42 ods. 1 písm. a) zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov: podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.
13. Podľa § 43 ods. 1 zák. č. 610/2003 Z.z.: Zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
14. Podľa § 43 ods. 5 písm. b) zák. č. 610/2003 Z.z.: Podnik môže odstúpiť od zmluvy o pripojení, ak účastník nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti.
15. Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len“ OZ“): Ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
16. Podľa § 52 ods. 1 OZ: Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
17. Podľa § 53 ods. 1 OZ: Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
18. Podľa § 53 ods. 2 OZ: Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
19. Podľa § 53 ods. 5 OZ: Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
20. Podľa § 53a ods. 1 OZ: Ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.
21. Podľa § 524 OZ (1) Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. (2) S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
22. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
23. Podľa § 10c Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka: Ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
24. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. (1) Výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. (2) Ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto polroka.
25. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi účastníkmi konania vznikol záväzkový vzťah z titulu uzatvorenej zmluvy o poskytovaní služieb, na základe ktorej dodávateľ poskytoval žalovanému verejné technologické služby. Žalovaný bol v zmysle tejto zmluvy okrem iného povinný platiť cenu za poskytnuté služby podľa Zmluvy, ako aj cenu za iné služby na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní. Súdu príznačne nevyplynulo uplatnenie si plnení v tomto konaní zodpovedajúcich cene poskytovaného plnenia zo základných zmluvných ustanovení, resp. podľa základného účelu tejto zmluvy.
26. Predmetná zmluva vykazuje znaky hromadného predloženia spotrebiteľovi zo strany dodávateľa, preto súd zároveň právne podriadil hodnotenie tejto zmluvy aj ustanoveniam § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Právnu úpravu spotrebiteľských zmlúv súd interpretuje ako systematicky špecifický okruh ustanovení o prejave vôle, vedúci k materiálnej ochranu spotrebiteľov pred podmienkami, ktoré zákon označuje ako neprijateľné, teda podľa interpretácie súdu ako bežne nepredvídateľné u obstarania tovaru alebo služby, ak neboli individuálne dojednané, teda s ohľadom na pozornosť, čas a energiu, akú môže spotrebiteľ tomuto bežnému obstaraniu venovať. V tomto fakticky zákon uprednostňuje úpravu vzájomných zmluvných práv a povinností v hlavných ustanoveniach zmluvy, teda v predmete a cene plnenia, a to určito, jasne, zrozumiteľne (viď cit. ust. § 53 ods. 1 OZ). Podľa zákonného demonštratívneho výpočtu neprijateľných zmluvných podmienok ide o podmienky nezriedka prakticky spojené so samotným prístupom spotrebiteľa k súdu a preto musia byť súdom preskúmavané automaticky, čo navyše znamená, že ich platnosť je súčasťou samotného „sporu o právo“ aj bez ohľadu na vzdelanostné alebo sociálne postavenie spotrebiteľa. Právnym následkom tohto právneho preskúmania by mohlo byť nepriznanie časti plnenia ako neprijateľnej zmluvnej podmienky, ktorá by bola z toho dôvodu bola absolútne neplatná. Jedným z takýchto vedľajších dojednaní je aj zmluvná pokuta.
27. Súdu nevyplynulo riadne dojednanie zmluvnej pokuty za nedodržanie doby splatnosti vo výške 4,99 Eur, a nezávisle od toho či už ako pokuty „vo výške 244,90 Eur“ podľa faktúry č. 2753581599 podľa skutkového odôvodnenia žaloby, alebo ako „Magio Sat Pokuta“ vo výške 199,- Eur a „Ostatné jednorazové poplatky“ spolu vo výške 195,90 Eur, ktoré boli rozpísané ako pokuty za 4 technologické zariadenia, podľa faktúry č. 2753581599 priloženej k žalobe. Zmluvnú pokutu súd vníma ako dojednanú tzv. paušalizovanú náhradu škody, ktorú nie je potrebné dokazovať konkrétnymi okolnosťami vzniku. Zmluvná pokuta síce môže byť účinným spôsobom zabezpečenia pohľadávky svojím charakterom hrozby, ale iba do určitej miery, lebo u tých, ktorí zaplatiť nemôžu, hrozba zmluvnou pokutou, tobôž vo vysokej výške, už nemá zmysel. Takto formálne dojednané právo voči časti spotrebiteľov, ktorí by boli nemajetní, je dokonca kontraproduktívne.
28. Súd si je vedomý, že zmluva bola dojednaná na dobu určitú 26 mesiacov, počas ktorej práve žalovanému bola výslovne uložená povinnosť túto dodržiavať tým, že by počas daného obdobia platil dojednané služby. Takáto „hodnota zmluvy“ spočívajúca v paušálnych mesačných platbách dlžníka je ovplyvnená tým, že je právom, ale nie povinnosťou veriteľa pri porušení povinnosti dlžníka odstúpiť od zmluvy. Toto správanie podnikateľa nadväzuje na jeho vlastnú skutkovú koncepciu poskytovania služieb, keď východiskovo zaväzuje opačnú zmluvnú stranu na záväzok rozložený v čase. Rozhodovaciu prax súdov tunajší súd považuje za neurovnanú, súd si je vedomý aj takej praxe, ktorá poukazuje na to, že má význam odstupňovanie zmluvnej pokuty vzhľadom na zostatok tzv. doby viazanosti, v ktorej došlo k porušeniu povinností dlžníka. Lenže podľa názoru súdu v zmluve spotrebiteľského charakteru vôbec nemožno spájať zmluvnú pokutu s uhradzovacou funkciou za hlavný obsah zmluvy v rozsahu predmetu a ceny plnenia. Osobitne vo vzťahu k technologickým zariadeniam ak pri vstupe do zmluvného vzťahu dochádza k ich odovzdaniu dodávateľom v nie iba symbolickej hodnote spotrebiteľovi, tak mali byť súčasťou hlavnej ceny plnenia, príp. depozitu spotrebiteľa, inak je príznačné, že pri ukončení zmluvného vzťahu má dodávateľ právo na ich vrátenie a nie na ich úhradu. Podporne podľa názoru súdu podnikateľ pri tejto skutkovej koncepcii jednak vstupuje do širšieho okruhu zmluvných vzťahov voči nemajetným dlžníkom, než pri prehľadnejšej koncepcii ceny plnenia, a jednak deformuje svoju daňovú povinnosť, ak technologické zariadenia odovzdáva za symbolicky nízke ceny. Osobitne vo vzťahu k „hodnote zmluvy“, teda vzhľadom na záväzok spotrebiteľa rozložený v čase, podľa názoru súdu nemožno zmluvnú pokutu spájať ani s časťou ceny plnenia, ktoré nebolo poskytnuté kvôli odstúpeniu od zmluvy dodávateľom.
29. Zmluvnú pokutu v zmluve spotrebiteľského charakteru by súd považoval za prijateľnú, iba ak by bola primeraná bežným vecným nákladom upomínania a podielu na určitej personálnej pozornosti pri porušení zmluvy. Napokon podľa názoru súdu v tomto prípade jej fakturovaná výška túto prirodzenú hranicu presahuje. Preto súd takto skutkovo odôvodnenú žalobu v celom rozsahu zamietol.
30. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení nesk. predpisov účinného do 30.6.2016, podľa ktorého žalovaný bol v konaní úplne úspešný. Náhradu trov konania si však neuplatnil, pri jeho pasivite mu zrejme trovy konania ani nevznikli, preto ju súdu žalovanému nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
Všeobecnými náležitosťami podania účastníka podľa § 127 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (CSP) účinného od 1.7.2016, sú, uviesť: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
V odvolaní podľa § 363 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (CSP) účinného od 1.7.2016 sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (CSP) účinného od 1.7.2016 rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (CSP) účinného od 1.7.2016 1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. 3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (CSP) účinného od 1.7.2016, Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).