Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_26CoP-36-2022.pdf
PDF · 125.95 KB
Case nature
Area
Subarea
26CoP/36/2022
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu: Mgr. Jozef Mačej a sudkýň: JUDr. Katarína Slováčeková a JUDr. Ľuboslava Vanková v právnej veci starostlivosti o maloleté deti: Y. Q., narodený XX.X.XXXX, bytom u matky, N. Q., narodený X.XX.XXXX, bytom u matky, obe zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, so sídlom Jána Bottu 4, Trnava, deti rodičov: otec Ing. E. Q., narodený X.X.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, F., zastúpený: JUDr. Lucia Cepka Zvolenská, advokátka, so sídlom Kollárova 17, Trnava, matka Ing. E. Q., rod. J., narodená XX.X.XXXX, trvale bytom J. H. XXXX/XX, M., zastúpená: JUDr. Barbora Petrovič, advokátka, so sídlom Hlavná 44, Trnava, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 38P/2/2021-93 zo dňa 9.11.2021 vo výroku III. o výživnom, vo výroku IV. v časti povinnosti matky poskytnúť otcovi náhradný termín styku, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku III. o výživnom, vo výroku IV. v napadnutej časti povinnosti matky poskytnúť otcovi náhradný termín styku a v závislom výroku V. o náhrade trov konania ruší a vec mu v zrušenom rozsahu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Rozsudkom označeným v záhlaví súd prvej inštancie výrokom I. manželstvo manželov Ing. E. Q., rodený Q., narodený dňa X.X.XXXX a Ing. E. Q., rodená J., narodená dňa XX.X.XXXX uzavreté dňa 20.5.2017 v Trnave, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Trnava, zväzok 86, ročník 2017, strana 142, poradové číslo 91, rozviedol, výrokom II. maloletého Y. a maloletého N. na čas po rozvode manželov zveril do osobnej starostlivosti matky, pričom obaja rodičia budú maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach, výrokom III. otcovi uložil povinnosť platiť na maloletého Y. výživné v sume 160,- Eur mesačne a na maloletého N. výživné v sume 130,- Eur mesačne, vždy do 15. dňa každého mesiaca vopred k rukám matky, s účinnosťou odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku, výrokom IV. rozhodol, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi každý nepárny kalendárny týždeň od piatka od 15.00 hodiny do pondelka nasledujúceho párneho kalendárneho týždňa do 8.00 hodiny, každý párny kalendárny týždeň od štvrtka od 15.00 hodiny do piatka do 8.00 hodiny, počas letných školských prázdnin každý kalendárny rok od 15.7. od 9.00 hodiny do 31.7. do 19.00 hodiny a od 15.8. od 9.00 hodiny do 31.8. do 19.00 hodiny, počas vianočných sviatkov a zimných školských prázdnin každý párny kalendárny rok od 25.12. od 10.00 hodiny do 2.1. do 11.00 hodiny nasledujúceho nepárneho kalendárneho roku, každý nepárny kalendárny rok od 23.12. od 10.00 hodiny do 25.12. do 11.00 hodiny a každý párny kalendárny rok od 2.1. od 10.00 hodiny do 6.1. do 18.00 hodiny, počas jarných školských prázdnin každý nepárny kalendárny rok od soboty predchádzajúcej prázdninovému týždňu od 10.00 hodiny do nasledujúcej soboty do 19.00 hodiny, počas veľkonočných sviatkov a školských prázdnin každý kalendárny rok od Bielej soboty od 10.00 hodiny do Veľkonočného pondelka do 12.00 hodiny. Počas týždňa, do ktorého zasahuje úprava styku počas školských prázdnin a sviatkov, sa úprava bežného styku otca s maloletými deťmi neuplatní. Matke uložil povinnosť maloleté deti na styk s otcom riadne a včas pripraviť a odovzdať otcovi v čase začiatku styku v mieste svojho bydliska, s výnimkou dní, kedy sa maloleté deti zúčastnia predškolského a školského vyučovania,
kedy si otec maloleté deti vyzdvihne v predškolskom a školskom zariadení. Otcovi uložil povinnosť dodržiavať stanovené hodiny styku a v čase skončenia styku odovzdať maloleté deti matke v mieste jej bydliska. V prípade, že sa styk nebude môcť zo závažných dôvodov uskutočniť, rodičom uložil povinnosť túto skutočnosť oznámiť bezodkladne, najneskôr 24 hodín pred začiatkom styku. V prípade ak sa styk neuskutoční z dôvodov na strane maloletých detí, matke uložil povinnosť poskytnúť otcovi náhradný termín styku v rovnakom časovom rozsahu ako bol neuskutočnený styk, výrokom V. žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.
2. Rozsudok označený v záhlaví súd prvej inštancie odôvodnil v napadnutom výroku o výživnom a vo výroku o úprave styku v napadnutej časti povinnosti matky poskytnúť otcovi náhradný termín styku právne aplikáciou ustanovení čl. 30 vyhlášky ministra zahraničných vecí č. 95/1983 Zb. o Zmluve medzi Československou socialistickou republikou a Zväzom sovietskych socialistických republík o právnej pomoci a právnych vzťahoch v občianskych, rodinných a trestných veciach, § 25 ods. 1, ods. 2, § 28 ods. 2, § 62 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, ods. 5, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1 Zákona o rodine, § 100, § 2, § 58, § 52 Civilného mimosporového poriadku.
3. Súd prvej inštancie vo vzťahu k rozhodovaniu o výživnom vychádzal zo skutkových zistení, že práva a povinnosti rodičov k maloletým deťom na čas do rozvodu boli upravené rozsudkom Okresného súdu Trnava č. k. 11P/7/2020-92 zo dňa 28.5.2020, právoplatným dňa 31.5.2020, ktorým súd prvej inštancie schválil dohodu rodičov, v zmysle ktorej boli obaja maloletí zverení do osobnej starostlivosti matky, pričom obom rodičom uložil povinnosť maloletých zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach, otec sa zaviazal platiť výživné na maloletého Y. vo výške 180 eur mesačne a na maloletého N. vo výške 150 eur mesačne s účinnosťou od 27.1.2020. Otec je aktuálne zamestnaný ako poradca zákazníka pre obchodnú spoločnosť H., spol. s r.o., pričom jeho priemerný mesačný príjem v čistom je vo výške 1.105 eur mesačne. Pracuje na smeny (2 dni 11-hodinová smena a 2 dni voľno), závisle od neprítomnosti niektorého z kolegov. U otca došlo k poklesu príjmu z dôvodu zatvorenia maloobchodných prevádzok do apríla 2021, kedy mu bola vyplácaná náhrada mzdy do výšky 60%, od mája 2021 má príjem v štandardnej výške (1.113,32 eur za apríl 2021 a 1.094,38 eur za máj 2021), má príplatky za prácu v sobotu a nedeľu. Otec býva sám v rodinnom dome, v nadstavbe, ktorá je v jeho výlučnom vlastníctve. Iné nehnuteľnosti, ani hnuteľnú vec vyššej hodnoty nevlastní. Pravidelné mesačné výdavky má otec vo výške 1.108,21 eur a mimoriadne výdavky vo výške 448,96 eur v priemere mesačne za obdobie roka. Výživné na maloletých uhrádza vo výške stanovenej rozhodnutím súdu na čas do rozvodu, iné vyživovacie povinnosti nemá. Matka pracuje pre obchodnú spoločnosť Y..sk, s.r.o. a jej mesačný príjem v čistom je vo výške 565 eur. Matke je vyplácaný daňový bonus a poberá rodinné prídavky na oboch maloletých. Býva v družstevnom byte s deťmi, náklady na byt má vo výške 150 eur mesačne. Vlastní 3-izbový byt v centre M., ktorý prenajíma, nemá z bytu žiaden príjem a vlastní aj osobný automobil zn. Škoda Fabia, r. výroby 2012. Pravidelné mesačné výdavky matky sú vo výške 325 eur až 345 eur. Matka inú vyživovaciu povinnosť nemá. Maloletý Y. navštevuje 3. ročník na základnej školy a jeho pravidelné výdavky sú vo výške 314 eur až 379 eur. Maloletý N. navštevuje predškolské zariadenie a jeho pravidelné výdavky sú vo výške 316 eur až 381 eur. Zdravotný stav oboch maloletých je dobrý, sú sledovaní u ortopéda a navštevujú logopéda. Maloletí platené krúžky neabsolvujú.
4. Vecne argumentoval súd prvej inštancie tak, že v čase uzatvorenia rodičovskej dohody rozsudkom súdu prvej inštancie č. k. 11P/7/2020-92 zo dňa 28.5.2020 bol priemerný mesačný príjem otca v čistom 1.495 eur a matky vo výške 488,35 eur. Maloletý Y. mal 7 rokov a navštevoval 1. ročník základnej školy a maloletý N. mal 4 roky a navštevoval materskú školu. Obidvaja maloletí mali bežné výdavky, primerané ich veku. Maloletý Y. navštevoval krúžok plávania a logopéda, maloletý N. navštevoval tiež logopéda. Zdravotný stav oboch detí bol dobrý, zvýšené výdavky mali len s nákupom ortopedickej obuvi. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že v čase rozhodovania súdu prvej inštancie je priemerný mesačný príjem otca 1.105 eur v čistom. Súd prvej inštancie zistil, že príjem otca je nižší ako v čase úpravy rodičovských práv a povinností k maloletým, nemohol teda určiť vyživovaciu povinnosť v tej výške, ako sa otec zaviazal v rodičovskej dohode. Za odôvodnené výdavky na maloletého Y. považoval súd prvej inštancie výdavky vo výške 254 eur a na maloletého N. výdavky vo výške 256,20 eur. Súd prvej inštancie vychádzal z ustáleného priemerného mesačného príjmu otca 1.105 eur v čistom a príjmu matky vo výške 488,35 eur. Súd prvej inštancie určil výživné na maloletého Y. vo výške 160 eur a na maloletého N. výživné vo výške 130 eur mesačne. Súd prvej inštancie upravil styk otca s maloletými, pričom určil, že v prípade jeho neuskutočnenia z dôvodu na strane detí, uložil matke povinnosť poskytnúť otcovi náhradný termín stretnutia.
5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala matka vo výroku III. o výživnom a vo výroku IV. v časti povinnosti matky poskytnúť otcovi náhradný termín styku odvolanie z dôvodov podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) Civilného sporového poriadku. Matka v odvolaní nesúhlasila s výškou určeného výživného súdom prvej inštancie, nakoľko nekorešponduje s vykonaným dokazovaním, možnosťami a schopnosťami otca a ani s výdavkami maloletých. Poukázala na to, že pred vydaním napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie schválil rodičovskú dohodu, ktorou sa otec zaviazal platiť výživné na maloletého Y. vo výške 180 eur a na maloletého N. vo výške 150 eur, z čoho je zrejmé, že súd prvej inštancie mal určiť na maloletých výživné v máji 2020 celkovo vo výške 330 eur, v novembri 2021 celkovo vo výške 290 eur. Matka uviedla, že zvyšujúci vek a rast dieťaťa je dôvodom na zvýšenie výživného a preto nie je možné súhlasiť s konštatáciou súdu prvej inštancie, že neexistujú záväzné kritériá pre určenie výživného a vždy sa vychádza z individuálneho posúdenia, nakoľko z ustálenej súdnej praxe vyplývajú zásady, ktoré súdy rešpektujú a riadia sa nimi pri rozhodovaní. Súd prvej inštancie síce konštatuje príjem otca v priemere 1.105 eur (napriek tomu, že otec na pojednávaní dňa 9.11.2021 udal priemerný príjem vo výške 1.150 eur), ale ďalej príjem otca od júna do novembra 2021 neskúmal a bez takéhoto skúmania súd prvej inštancie konštatoval zníženie príjmu otca. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že nie je možné od otca požadovať zmenu zamestnania alebo vychádzať z potencionálneho príjmu, avšak súčasne útočí na matku, že táto si môže nájsť lepšie platené zamestnanie. Súd prvej inštancie sa vôbec nevenoval opakovane namietanej celkovej výške výdavkov otca v porovnaní s príjmom otca a zásadnej disproporcii, ktorá dôvodne založila podozrenie, že otcom deklarovaný príjem nie je jediným príjmom otca. Rozsudok súdu prvej inštancie č. k. 11P/7/2020-92 nadobudol vykonateľnosť dňa 29.5.2020, t. j. otec splácal zročné výživné od júna 2020 a toto teda uhradil poslednou splátkou v decembri 2021, a naďalej otec nie je povinný vynakladať splátku zročného výživného vo výške 60 eur, čím sa jeho výdavky znížili a vznikol priestor na určenie vyššieho výživného. Absurdne vyznievajú úvahy súdu prvej inštancie, že pokiaľ v konaní sp. zn. 11P/7/2020 matka mala vyčísliť výdavky na stravu jedného dieťaťa sumou vo výške 100 eur, nemalo dôjsť k podstatnému zvýšeniu tohto výdavku za jeden a pol roka. Maloletí sú chlapci, rastom sa ich nároky na stravu zvyšujú a to aj za jeden a pol roka, nehovoriac o výdavkoch na oblečenie. Ak aj súd prvej inštancie uznal napr. na maloletého N. výdavky vo výške 256,20 eur, otec by sa mal na týchto podieľať v 2/3, t. j. sumou 170,80 Eur a určeným výživným vo výške 130 eur. Otec už 18 mesiacov bol schopný (aj v čase poklesu príjmu) platiť výživné na maloletých nielen vo výške 330 eur, ale platiť aj zročné výživné, teda v možnostiach a schopnostiach otca je tak dlhodobo platenie výživného na úrovni minimálne 390 eur. Vo veci náhradných termínov styku matka uviedla, že súd prvej inštancie žiadnym spôsobom neodôvodnil uloženie povinnosti náhradných termínov, nekonštatoval, aké skutkové zistenia by mali byť podkladom pre takéto rozhodnutie. Matka navrhla odvolaciemu súdu, aby rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku III. o výživnom zmenil tak, že otec je povinný platiť výživné na maloletého Y. sumou vo výške 180 eur mesačne a na maloletého N. vo výške 150 eur a vo výroku IV. v časti povinnosti matky poskytnúť otcovi náhradný termín styku zmenil tak, že sa vypúšťa posledná veta, t. j. uloženie povinnosti matke poskytnúť otcovi náhradné termíny styku.
6. K odvolaniu matky sa vyjadril kolízny opatrovník. Kolízny opatrovník vo vyjadrení navrhol odvolaniu matky proti rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku III. o výživnom vyhovieť, vo výroku IV. v časti povinnosti matky poskytnúť otcovi náhradný termín styku navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť.
7. K odvolaniu matky sa vyjadril otec. Otec sa vo vyjadrení uviedol, že s požadovanou výškou výživného na maloletých nesúhlasí, nakoľko to nie je naďalej v jeho možnostiach, čo riadne preukázal priloženými výplatnými páskami. Otec poukázal na to, že o maloletých sa riadne stará, o čom svedčí aj úhrada financií za dentálnu starostlivosť vo výške 210 eur. V prípade, ak je otcových silách, snaží sa finančne na maloletých prispievať aj mimo určenej výšky výživného, avšak nie je možné od neho očakávať, že bude uhrádzať všetky výdavky na maloletých. V časti odvolania matky voči výroku v časti o uložení povinnosti poskytnúť náhradné termíny styku naďalej na náhradných termínoch trvá. Náhradné termíny sú tu práve na ochranu záujmov maloletých, matka niekoľkokrát nedodržala a nerešpektovala právo otca na plnohodnotný styk s maloletými. Otec navrhol odvolaciemu súdu, aby rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku III. o výživnom a vo výroku IV. v časti povinnosti matky poskytnúť otcovi náhradný termín styku potvrdiť.
8. K vyjadreniu otca k odvolaniu matky sa vyjadril kolízny opatrovník s tým, že pridržiava svojho predchádzajúceho vyjadrenia.
9. K vyjadreniu otca k odvolaniu matky sa vyjadrila matka. Matka vo vyjadrení uviedla, že príjem otca nie je možné zisťovať iba selekciou jeho výplatných pások, ale komplexne spriemerovaný príjem vrátane odmien, náhrad za nadčasy, trinásteho platbu, podielov na zisku a pod.. Otec predložil výplatné pásky práve za obdobie poznačené opatreniami, aktuálne od 04/2022 by mal mať otec príjem v pôvodnej výške, ak nie valorizovaný. Je všeobecne známou skutočnosťou, že výdavky v roku 2022 zaznamenali nárast, porovnanie medzi 03/2021 a 04/2022 signalizuje medziročnú hodnotu inflácie 11,8%. Trendom je zvyšovať výživné kvôli rastúcim nákladom (a to nesporne aj nákladom maloletých detí) a nie opačne. Otec opakovane uznal svoje výdavky, dokonca uviedol, že tieto mu narastajú, preto je dôvodné predpokladať, že otec je schopný tieto uhrádzať vo výške vysoko prevyšujúcej jeho príjem. Ak môže otec uhrádzať svoje zvýšené výdavky, je možné od neho očakávať aj prispievanie na výdavky maloletých detí podľa ich odôvodnených potrieb. Otec je v produktívnom veku s vysokoškolským vzdelaním, má potenciál a je v jeho možnostiach a schopnostiach dosahovať príjem vyšší než, aký je ním tvrdený. Nemôže byť na úkor maloletých detí skutočnosť, že otec zotrváva v zamestnaní, o ktorom tvrdí, že mu nepokrýva ani jeho výdavky. Na strane maloletého N. sa zmenili pomery, od 09/2022 nastupuje do prvého ročníka základnej školy, s čím sú spojené zvýšené výdavky na školské potreby a pomôcky, vybavenie prváka. S odstupom času prišlo k zmene pomerov, a preto matka navrhla odvolaciemu súdu výživné určiť minimálne na úrovni 200 eur na maloletého Y. a 180 eur na maloletého N..
10. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom - účastníkmi (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 363 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b), f), h) Civilného sporového poriadku v spojení s § 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o určení výživného a vo výroku o úprave styku v napadnutej časti povinnosti matky poskytnúť otcovi náhradný termín styku bez viazanosti rozsahom (§ 65 Civilného mimosporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 66 Civilného mimosporového poriadku), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 Civilného mimosporového poriadku), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 Civilného mimosporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario) a dospel k záveru, že je potrebné rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku III. o výživnom, vo výroku IV. v napadnutej časti povinnosti matky poskytnúť otcovi náhradný termín styku a v závislom výroku V. o náhrade trov konania zrušiť (§ 389 ods. 1 písm. b), c) Civilného sporového poriadku) a vec mu v zrušenom rozsahu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
11. Predmetom konania na súde prvej inštancie bolo rozhodovanie o rozvode manželstva rodičov a o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu pochádzajúcemu z ich manželstva na čas po rozvode. Už právoplatnými výrokmi rozsudku súdu prvej inštancie (§ 367 ods. 2 Civilného sporového poriadku) súd prvej inštancie manželstvo rodičov rozviedol, zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti matky, pričom obaja rodičia budú maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach, upravil styk otca s maloletými deťmi. Predmetom odvolacieho prieskumu tak zostal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o výživnom a vo výroku o úprave styku v napadnutej časti povinnosti matky poskytnúť otcovi náhradný termín styku. Úlohou odvolacieho súdu s poukazom na dôvody matky predostreté v odvolaní bolo posúdiť, či boli splnené podmienky na určenie výživného v sume 160 eur mesačne pre maloletého Y. a v sume 130 eur mesačne pre maloletého N., pre uloženie povinnosti matke poskytnúť otcovi náhradný termín styku, ak sa styk neuskutočnil z dôvodov na strane maloletých detí, keď odvolacie dôvody matky smerovali proti výške výživného pre maloleté deti a vôbec proti uloženiu povinnosti matke poskytnúť otcovi náhradný termín styku.
12. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4, 5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,
možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
13. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
14. Z vyššie citovaných ustanovení Zákona o rodine vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane výživou povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Vo všeobecnosti možno za odôvodnené (opodstatnené) hmotné potreby z hľadiska plnenia vyživovacej povinnosti považovať náklady na jedlo, ošatenie, obuv, bývanie atď., ako aj ďalšie odôvodnené potreby dôležité pre výchovu a zdravie dieťaťa súvisiace so vzdelaním, prípravou na budúce povolanie, kultúrnym, športovým a rekreačným vyžitím; za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať nepochybne aj tvorbu úspor. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia so zdravotným stavom dieťaťa ako sú napr. liečebné náklady. Súd na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť. Miera odôvodnených potrieb je rôzna podľa okolností konkrétneho prípadu, predovšetkým je odstupňovaná podľa veku dieťaťa (fyzickej a duševnej vyspelosti), jeho zdravotného stavu, schopností, zručností a spôsobu prípravy na budúce povolanie a celkové uplatnenie v spoločenskom živote. Odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa sú závislé súčasne od schopností a možností rodičov. Ak sú tieto schopnosti a možnosti rodičov veľmi široké, sú odôvodnenými tiež ďalšie potreby oprávneného dieťaťa, ktoré nie sú celkom bežné, ale sú prospešné všestrannému vývoju dieťaťa. Rámec odôvodnených potrieb sa súčasne so zmenenými ekonomickými pomermi a nárastom spotreby rozširuje.
15. Na strane povinného rodiča je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať výživné dieťaťu a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa a jeho domácnosť. Na strane povinného rodiča sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov. Táto kategória zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú. Okrem uvedeného na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto oprávneným poskytovať výživné, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové možnosti povinných rodičov podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania alebo zárobku. V takom prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré ho viedli k strate na príjmoch alebo majetku.
16. Z obsahu spisu v prejednávanej veci však nemožno vyvodiť, že by súd prvej inštancie posudzoval vec dôsledne a že by tomu dostatočne prispôsobil i postup pri dokazovaní. Vykonané dokazovanie o pomeroch rodičov a maloletých detí nezodpovedá tomu, aby na jeho základe mohol byť súdom prvej inštancie vyslovený záver o určení povinnosti otca platiť výživné na maloletého Y. práve vo výške 160 eur mesačne a na maloletého N. práve vo výške 130 eur mesačne. Súd prvej inštancie sa nie dostatočne sústredil na zistenie príjmu rodičov, na zistenie výdavkov všetkých účastníkov konania a ich opodstatnenosť, ako i na zistenie životnej úrovne matky a otca. V prvom rade súd prvej inštancie neuviedol, za aké konkrétne obdobie zisťoval priemerný čistý mesačný príjem otca vo výške 1.105 eur (odsek 10., 42.), z ktorého príjmu otca pri rozhodovaní vychádzal. Následne súd prvej inštancie vôbec nevysvetlil, prečo priemerný čistý mesačný príjem otca v sume 1.105 eur porovnával s príjmom za mesiac apríl 2022 a za mesiac máj 2022 (odsek 42.) a z akého dôkazu vychádzal, že k zníženiu príjmu otca došlo z objektívnych dôvodov. Rovnako v prípade matky súd prvej inštancie neuviedol, za aké konkrétne obdobie zisťoval priemerný čistý mesačný príjem matky vo výške 565 eur (odsek 11.), pričom ďalej už súd prvej inštancie v rozpore s predchádzajúcim údajom uviedol, že pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti vychádzal z príjmu matky vo výške 488,35 eur (odsek 44.). Žiadnym spôsobom sa súd prvej inštancie nevysporiadal s tvrdením matky na pojednávaní konanom dňa 9.112021, že jej
príjem predstavuje sumu 780 eur a že poberala OČR. Pri určovaní výživného sa štandardne vychádza z priemerného čistého mesačného príjmu rodičov s tým, že je potrebné uviesť konkrétne rozhodné obdobie, za ktoré sa priemerný čistý mesačný príjem vypočítava, keď začiatok uvedeného obdobia má byť minimálne dvanásť mesiacov predchádzajúcich rozhodnutiu o rozvode a koniec obdobia má byť mesiac bezprostredne predchádzajúci mesiacu, v ktorom bude rozhodnuté o výživnom. Ďalej nie je zrejmé, z akých dôkazov súd prvej inštancie vychádzal, keď ustálil pravidelné výdavky na maloletého Y. v sume 314 eur až 379 eur, na maloletého N. v sume 316 eur až 381 eur (odsek 12.), otca v sume 1.108,21 eur (odsek 10.) a matky v sume 325 eur až 345 eur (odsek 11.) a potom ako dospel k odôvodnenosti týchto výdavkov na maloletého Y. v sume 254 eur, na maloletého N. v sume 256,20 eur (odsek 43.). Obdobne súd prvej inštancie nevysvetlil, rozpor medzi zisteným príjmom otca v sume 1.105 eur a výdavkami otca v sume 1.108,21 eur (? s výživným alebo bez výživného pre maloleté deti), teda nezaoberal sa výrazným nepomerom medzi príjmom a výdavkami otca. Príjmy otca i matky, prípadne spolužijúcich osôb, neboli riadne zistené, rovnako výdavky matky, otca a maloletých detí neboli skúmané a potom nebola dôsledne posudzovaná ani opodstatnenosť týchto výdavkov.
17. Vo vzťahu k rozhodovaniu o výživnom je totiž povinnosťou súdu komplexne vyhodnotiť pomery rodičov, zistiť príjmy rodičov, ale aj výdavky rodičov a maloletých detí. V zmysle vyhľadávacej zásady, vzťahujúcej sa na nesporové konania, je potrebné za rovnaké rozhodné obdobie objektivizovať príjmy a ustáliť zárobkové a majetkové pomery rodičov, preukázaním ich pravidelných a nepravidelných príjmov. Okrem príjmov a výdavkov majetkové pomery rodičov ovplyvňuje aj vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, hnuteľným veciam vyššej hodnoty, peňažné prostriedky na účtoch v peňažných ústavoch. Pomery v domácnosti sú tiež ovplyvňované spolužitím s inými osobami. Pri posudzovaní otázky, čo súd zahrnie do oprávnených nákladov na dieťa, sa najviac prejaví porovnanie životnej úrovne rodičov a dieťaťa. Položky, ktoré sa pravidelne mesačne opakujú, ale aj tie, ktoré sa opakujú prevažnú väčšinu mesiacov v roku, je nutné uviesť v konkrétnej výške aktuálne za mesiac, nepravidelné platby sa na jednotlivé mesiace rozpočítavajú tak, že celková úhrada každého nákladu sa vydelí dvanástimi mesiacmi a k pravidelným mesačným nákladom sa pripočíta iba suma zodpovedajúca výške mesačného príspevku, pričom spoločné náklady rodiny zabezpečenie bývania sa do nákladov dieťaťa započítavajú vo výške pripadajúcej na jedného člena rodiny. Osobitne súd vyhodnocuje u oboch rodičov výdavky a záväzky, ktoré nie sú z hľadiska určenia výživného nevyhnutné.
18. Vo vzťahu k výroku o úprave styku v napadnutej časti uloženia povinnosti matke poskytnúť otcovi náhradný termín styku, ak sa styk neuskutočnil z dôvodov na strane maloletých detí, (odsek 50. odôvodnenia) ostáva odvolaciemu súdu len konštatovať, že v preskúmavanom rozsudku chýba akékoľvek zdôvodnenie súdom prvej inštancie uloženia tejto povinnosti matke. Súd prvej inštancie neuviedol žiadnu právnu normu, na základe ktorej uložil matke túto povinnosť (tzv. právne posúdenie veci) a ani žiadne zistené skutkové okolnosti (tzv. vyhodnotenie dôkaznej situácie).
19. Odvolací súd z obsahu preskúmavaného rozsudku, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvej inštancie nevyhotovil preskúmavaný rozsudok v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku. Porovnajúc odôvodnenie preskúmavaného rozsudku súdu prvej inštancie vo vzťahu k napadnutým výrokom so zákonnými kritériami je zrejmé, že súd prvej inštancie sa nimi dôsledne neriadil. Súd prvej inštancie síce rozsiahlo opisuje obsah vykonaných dôkazov vo veci, čiastkové skutkové zistenia, avšak nedostatočne vyhodnocuje dôkaznú situáciu. Súd musí potrebné údaje, hodnotenia a závery o rozhodných skutočnostiach formulovať vlastnými slovami s prihliadnutím na konkrétne okolnosti danej veci, a to najmä na obsah dokazovania, zložitosť zisťovania skutkového stavu, návrhy účastníkov na doplnenie dokazovania, čo v odôvodnení preskúmavaného rozsudku absentuje. Preskúmavaný rozsudok tak nenaplňuje požiadavku zrozumiteľnosti a presvedčivosti. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie s poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu nie sú zrejmé pre rozhodnutie súdu relevantné myšlienkové postupy a úvahy, ktoré viedli súd prvej inštancie k zvolenému spôsobu rozhodnutia.
20. V súhrne vzhľadom na uvádzané sa tak vec dostala do takej polohy, v ktorej by náprava pochybení súdu prvej inštancie vyžadovala takú mieru ingerencie odvolacieho súdu, ktorá by v skutočnosti mala za následok aj nahrádzanie činnosti súdu prvej inštancie (úlohou odvolacích súdov napriek preneseniu na ne určitých činností vyžadovaných skôr od súdov prvej inštancie je totiž stále prieskum správnosti rozhodnutí súdov prvej inštancie s prípadným doplnením dokazovania).
21. Keďže s poukazom na vyššie uvedené súd prvej inštancie náležitým nezisťovaním všetkých relevantných okolností potrebných pre posúdenie pomerov účastníkov konania, pričom nevykonal i ďalšie dokazovanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci a tým neposúdil všetky do úvahy prichádzajúce rozhodné okolnosti daného prípadu, čím potom vec i nesprávne právne posúdil, odvolací súd s použitím ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b), c) Civilného sporového poriadku rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku III. o výživnom, vo výroku IV. v napadnutej časti povinnosti matky poskytnúť otcovi náhradný termín styku, vrátane závislého výroku V. o náhrade trov konania, zrušil a vec mu podľa ustanovenia § 391 ods. 1 Civilného sporového poriadku vrátil v zrušenom rozsahu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
22. Odvolací súd zdôrazňuje, že mimosporové konanie je typické dominanciou princípu oficiality a princípu materiálnej pravdy. Tieto vyžadujú od súdu, aby zistil skutočný stav veci, teda v rámci dokazovania sa nemôže spoliehať len na dôkaznú iniciatívu účastníkov konania, ale aplikuje sa vyšetrovací, resp. vyhľadávací princíp civilného procesu. Preto je súd povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci konania, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci.
23. Povinnosťou súdu prvej inštancie, súc pritom viazaný právnym názorom odvolacieho súdu podľa § 391 ods. 2 Civilného sporového poriadku, bude opätovne vec posúdiť, vrátane doplnenia dokazovania vzhľadom na odstup času od vydania preskúmavaného rozsudku, dokazovanie je nevyhnutné vyhodnotiť v súlade s ustanovením § 191 Civilného sporého poriadku, a to najmä so sústredením sa na sporné otázky, ako aj odvolacie argumenty matky. Súd prvej inštancie si vyžiada od zamestnávateľov rodičov potvrdenie o príjme otca a matky s rozpísaním brutto, netto v prehľade za každý mesiac jednotlivo minimálne od decembra 2020 do dňa rozhodovania súdu prvej inštancie o výživnom (lustrácia sociálnej poisťovne, či výplatné pásky nie sú postačujúce), vyjadrenie od zamestnávateľa otca, či došlo k poklesu príjmu otca v rozhodnom období, ak áno z akých dôvodov a na akú dlhú dobu došlo k poklesu príjmu otca, potvrdenie od sociálnej poisťovne, príslušná pobočka, o poberaní nemocenských a iných dávok matkou a otcom v rozhodnom období, potvrdenie od príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny od poberaní prídavkov na maloleté deti za rozhodné obdobie, od rodičov doklady o pravidelných mesačných výdavkoch rodičov i maloletých detí. Dôsledne zhodnotí všetky rodičmi uvádzané výdavky v nadväznosti na získané alebo predložené dôkazy, vysporiada sa s tvrdením matky o výške jej príjmu 780 eur v porovnaní so zisteným príjmom, odstráni rozpor medzi zistenou sumou na výdavky otca, ktorá je vyššia ako súdom prvej inštancie zistený príjem otca, posúdi celkové majetkové pomery rodičov a ich zárobkové možnosti a schopnosti. Výsledky dokazovania súd prvej inštancie posúdi z hľadiska všetkých na vec vzťahujúcich sa zákonných ustanovení a potom po zvážení všetkých preukázaných okolností daného prípadu vo veci znova rozhodne, pričom rozhodnutie je potrebné náležite v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 Civilného sporého poriadku odôvodniť.
24. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie znova o náhrade trov konania pred súdom prvej inštancie aj odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 Civilného sporového poriadku).
25. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 Civilného sporového poriadku). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie je podľa § 421 Civilného sporového poriadku prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu I. inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde I. inštancie (§ 422 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 Civilného sporového poriadku). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 Civilného sporového poriadku). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 Civilného sporového poriadku). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 Civilného sporového poriadku). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 Civilného sporového poriadku). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 Civilného sporového poriadku). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 Civilného sporového poriadku). dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 Civilného sporového poriadku). dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 Civilného sporového poriadku). dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 Civilného sporového poriadku). dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 Civilného sporového poriadku). dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 Civilného sporového poriadku).
dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 Civilného sporového poriadku). v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 Civilného sporového poriadku).