Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18C/94/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou Mgr. Lenkou Kvasnicovou v právnej veci navrhovateľov X) E., bydliskom J. K. XXXX/X, G., štátnej občianky SR a 2) W. Z., bydliskom J. K. XXXX/X, G., štátnemu občanovi SR proti odporcovi Poštová banka, a. s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava, IČO 31340890, o zrušenie rozhodcovského rozsudku takto

rozhodol:

Návrh sa z a m i e t a .

Odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Navrhovatelia 1), 2) sa podaným návrhom domáhali zrušenia rozhodcovského rozsudku sp. zn. zo dňa 14.02.2014 Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a. s., ktorým im bola uložená povinnosť uhradiť odporcovi istinu vo výške 16.701,57 eur, úrok vo výške 11,9 % ročne zo sumy 16.701,57 eur od 02.06.2013 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 16.701,57 eur od 02.06.2013 do zaplatenia, sumu dlžných úrokov a úrokov z omeškania vyčíslenú ku dňu započítania poslednej čiastočnej úhrady po splatnosti celého úveru vo výške 4.500,41 eur, sumu dlžných úrokov a úrokov z omeškania vyčíslenú odo dňa nasledujúceho po dni poslednej čiastočnej úhrady po splatnosti celého úveru do dňa 01.06.2013 vo výške 463 eur, sumu dlžných poplatkov ku dňu 01.06.2013 vo výške 5 eur, sumu vo výške 2,5 eur mesačne od 01.07.2013 až do zaplatenia ako poplatok za správu a vedenie úverového účtu, náhradu poplatku za rozhodcovské konanie. Súčasne si uplatnili i náhradu trov konania. Svoj návrh odôvodnil i tým, že s odporcom uzavreli dňa 03.05.2011 zmluvu o úvere č. 6526431388, na základe ktorej im odporca poskytol úver vo výške 17.000 eur, pričom tento úver sa zaviazali splácať v pravidelných mesačných splátkach po 263,30 eur. Poznamenali, že záverečné ustanovenia zmluvy o úvere s odkazom na článok 10 Všeobecných obchodných podmienok stanovuje, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy vrátane sporov o jej vznik, platnosť a výklad sa budú rozhodovať v súlade s rozhodcovskou doložkou uvedenou vo Všeobecných obchodných podmienkach. Keďže si svoje povinnosti zo zmluvy riadne neplnili, stal sa dlh v zmysle obchodných podmienok pre úver splatný k celku dňa 23.02.2012. Odporca podal dňa 10.07.2013 žalobu o zaplatenie 16.701,57 eur s príslušenstvom Stálemu rozhodcovskému súdu, aby im určil povinnosť zaplatiť. Rozhodcovský súd vydal dňa 14.02.2014 rozhodcovský rozsudok sp. zn. , ktorým ich zaviazal na zaplatenie istiny vo výške 16.701,57 eur, úroku vo výške 11,9 % ročne zo sumy 16.701,57 eur od 02.06.2013 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 16.701,57 eur od 02.06.2013 do zaplatenia, sumu dlžných úrokov a úrokov z omeškania vyčíslenú ku dňu započítania poslednej čiastočnej úhrady po splatnosti celého úveru vo výške 4.500,41 eur, sumu dlžných úrokov a úrokov z omeškania vyčíslenú odo dňa nasledujúceho po dni poslednej čiastočnej úhrady po splatnosti celého úveru do dňa 01.06.2013 vo výške 463 eur, sumu dlžných poplatkov ku dňu 01.06.2013 vo výške 5 eur, sumu vo výške 2,5 eur mesačne od 01.07.2013 až

do zaplatenia ako poplatok za správu a vedenie úverového účtu, náhradu poplatku za rozhodcovské konanie. Uviedli, že rozsudok im bol doručený dňa 14.03.2014. Podotkli, že rozhodcovské konanie pred stálym rozhodcovským súdom trpí vadou absencie právomoci rozhodcovského súdu z dôvodu, že rozhodcovská doložka obsiahnutá vo Všeobecných obchodných podmienkach je podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka je neplatná ako neprijateľná zmluvná podmienka a tiež preto že skutočne nemali možnosť sa oboznámiť s podmienkami konania a vnútornými predpismi rozhodcovského súdu, a preto sú aj tieto zmluvné podmienky neprijateľné podľa § 53 ods. 4 písm. a) Občianskeho zákonníka. Preto popierajú platnosť rozhodcovskej doložky. Konanie vedené pred stálym rozhodcovským súdom považujú za konanie, pri ktorom neboli zohľadnené normy na ochranu spotrebiteľa, najmä európske smernice, zákonná úprava ochrany spotrebiteľa, ustálená a publikovaná súdna prax jednak slovenských súdov, ale aj Európskeho súdneho dvora vo veciach ochrany spotrebiteľa. Zrušenia rozhodcovského rozsudku sa teda domáhajú aj v zmysle § 40 ods. 1 písm. j) zákona o rozhodcovskom konaní z dôvodu, že pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné predpisy na ochranu práv spotrebiteľa. Poukázali na rozhodnutie NS SR sp. zn. zo dňa 21.03.2012 a zo dňa 11.07.2012. Navrhovatelia ďalej uviedli, že zákon spotrebiteľský úver definuje ako dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme. Zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené s úverom. V právnom poriadku Slovenskej republiky je úverová zmluva upravená v Obchodnom zákonníku, ktorý možno aplikovať bez ohľadu na to, či je úver poskytovaný spotrebiteľovi alebo podnikateľskému subjektu. Zákon o spotrebiteľských úveroch upravuje úverovú zmluvu v prípade, keď je úver poskytovaný spotrebiteľovi mimo jeho podnikateľskej činnosti alebo povolania a vo vzťahu k Obchodnému zákonníku má účinky normy lex specialis. Zmluva o úvere č. 6526431388 zo dňa 03.05.2011 uzatvorená s odporcom je bezpochyby zmluva o spotrebiteľskom úvere. V zmysle príslušných ustanovení zákona a súdnej praxe má za to, že rozhodcovská doložka zakladajúca právomoc stáleho rozhodcovského súdu je ako neprijateľná podmienka v spotrebiteľskej zmluve neplatná. Predmetná rozhodcovská zmluva nebola spotrebiteľom osobitne, individuálne vyjednaná, čo vyplýva aj z jej zaradenia do Všeobecných obchodných podmienok, ktoré sa používajú subsidiárne popri obchodných podmienkach pre úver. Všeobecné obchodné podmienky v danom prípade predstavujú kompaktný, vopred pripravený celok upravujúci podmienky úverového vzťahu, jeho vznik, zánik, práva a povinnosti zmluvných strán, pričom rozhodcovská doložka je súčasťou Všeobecných obchodných podmienok. Dlžník tak svojim podpisom mohol Všeobecné obchodné podmienky akceptovať ako celok alebo ich odmietnuť. Spotrebiteľ nemal možnosť prejaviť svoju slobodnú vôľu len ohľadom rozhodcovského konania. Takáto zmluvná podmienka rozhodne nie je individuálne dojednaná a v zmysle Občianskeho zákonníka je neplatná. Rozhodcovskú zmluvu považujú za absolútne neplatnú v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka aj z dôvodu, že rozhodcovská zmluva síce dáva možnosť výberu zmluvným stranám v prípade sporu medzi konaním pred rozhodcovským súdom a súdom všeobecným, avšak len v prípade pokiaľ bude v príslušnom spore navrhovateľom klient - dlžník, spotrebiteľ, čím spôsobuje narušenie rovnováhy zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Poukázali na rozhodnutie Ústavného súdu SR zo dňa 24.02.2011, podľa ktorého, ak súd vysloví názor, že rozhodcovská doložka, ktorá znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ pred spotrebiteľom podal návrh na rozhodcovskom súde, je neprijateľnou podmienkou a prieči sa dobrým mravom a výkon práv a povinnosti z takejto doložky odporuje dobrým mravom, tieto závery nemožno považovať za svojvoľný výklad a aplikáciu príslušného ustanovenia ESP a k porušeniu základných práv sťažovateľa nedošlo. Opakovane zdôraznili, že rozhodcovská zmluva s poukazom na článok 6 ods. 1 a článok 3 ods. 1 smernice rady 93/13 EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, článok 144 ods. 1 a článok 7 a ods. 2 Ústavy SR a na ustálenú judikatúru Európskeho súdneho dvora, je ako zmluvná podmienka neprijateľná, a teda je absolútne neplatná. Napriek tomu, že Občiansky zákonník ani iný predpis nedefinuje kategóriu dobrých mravov, teória a súdna prax zhodne považujú dobré mravy za všeobecne uznávané pravidlá morálky, ktoré predstavujú fundamentálny hodnotový poriadok spoločnosti a zákonodarca ich považuje za tak významné, že ich pomocou odkazu v právnej norme včleňuje do občianskeho práva. Všetky podstatné stránky zmluvy sú zamerané a formulované tak, aby sa ich prostredníctvom dosiahol na jednej strane sociálne nepriaznivý a spoločensky nežiaduci účel tým, že sa využije hmotná núdza spotrebiteľa a na druhej strane sa dosiahne rýchly a neprimeraný majetkový prospech. Uvedené je v hrubom rozpore s dobrými mravmi. Tieto články všeobecných podmienok poskytnutia úveru svedčia nielen o tom, že sú v rozpore s dobrými mravmi, a teda sú absolútne neplatné. Navyše v zmluve sú obsiahnuté práva a povinnosti v rozpore s dobrými mravmi v rovine ich výkonu -

realizácie podľa ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Táto rovina rozporu s dobrými mravy je ešte signifikantnejšia než rovina uzavretia zmluvy, nakoľko práve v nej sa realizuje sociálne škodlivý a spoločensky nepriaznivý účel. Ide o reálny pokus zneužitia práva zo strany tohto nebankového subjektu. Práve prostredníctvom ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa v súkromnom práve uplatní zásada zákazu zneužívať výkon subjektívneho práva na sociálne škodlivé ciele, a to buď v rozpore so záujmami jednotlivcov alebo v rozpore s verejným záujmom. Majú za to, že rozhodcovský súd porušil spotrebiteľské právo v zmysle vyššie uvedených námietok, v dôsledku čoho im hrozí ujma na ich právach. Odporca sa k návrhu nevyjadril a na pojednávanie dňa 13.06.2016 sa nedostavil. Telefonicky bola prijatá žiadosť o odročenie pojednávania z advokátskej kancelárie Antol, pričom však do vyhlásenia rozhodnutia nebolo v súdnom spise založené plnomocenstvo odporcu pre takúto advokátsku kanceláriu a toto nebolo doručené ani v rámci písomného ospravedlnenia neúčasti a žiadosti o odročenie. Súd preto na túto žiadosť o odročenie pojednávania neprihliadol a vec prejednal v neprítomnosti odporcu.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľov a oboznámením zmluvy o úvere zo dňa 03.05.2011, rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. zo dňa 14.02.2014, doručenky Stáleho rozhodcovského súdu a zistil nasledovný skutkový stav:

Účastníci medzi sebou uzavreli dňa 03.05.2011 zmluvu o úvere, na základe ktorej sa odporca zaviazal poskytnúť navrhovateľom úver vo výške 17.000 eur. Navrhovatelia sa tento úver zaviazali odporcovi vrátiť v 120 mesačných splátkach po 263,30 eur.

Rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. zo dňa 14.02.2014 bola navrhovateľom uložená povinnosť zaplatiť odporcovi istinu vo výške 16.701,57 eur, úrok vo výške 11,9 % ročne zo sumy 16.701,57 eur od 02.06.2013 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 16.701,57 eur od 02.06.2013 do zaplatenia, sumu dlžných úrokov a úrokov z omeškania vyčíslenú ku dňu započítania poslednej čiastočnej úhrady po splatnosti celého úveru vo výške 4.500,41 eur, sumu dlžných úrokov a úrokov z omeškania vyčíslenú odo dňa nasledujúceho po dni poslednej čiastočnej úhrady po splatnosti celého úveru do dňa 01.06.2013 vo výške 463 eur, sumu dlžných poplatkov ku dňu 01.06.2013 vo výške 5 eur, sumu vo výške 2,5 eur mesačne od 01.07.2013 až do zaplatenia ako poplatok za správu a vedenie úverového účtu, náhradu poplatku za rozhodcovské konanie vo výške 1.408,55 eur. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 31.03.2014 a vykonateľnosť dňa 04.04.2014.

Z doručenky Stáleho rozhodcovského súdu vyplýva, že navrhovateľka 1) si predmetný rozsudok prevzala dňa 14.03.2014 a navrhovateľ 2) dňa 15.03.2014.

Z úradnej činnosti súdu bolo zistené, že na tunajšom súde prebieha exekučné konanie medzi účastníkmi tohto sporu na podklade rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. zo dňa 14.02.2014.

Podľa § 73 ods. 1, 2 zákona č. 355/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, ak nie je ďalej ustanovené inak, ustanovenia tohto zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa použijú aj na rozhodcovské konania, ktorých predmetom je spotrebiteľský spor začatý pred 1. januárom 2015. Právne účinky úkonov, ktoré boli urobené v rozhodcovskom konaní začatom pred 1. januárom 2015, zostávajú zachované. Na trvanie a plynutie lehoty na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorá začala plynúť pred 1. januárom 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014; ustanovenie § 46 ods. 3 tým nie je dotknuté.

Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z. z o rozhodcovskom konaní (ďalej len "zákon o rozhodcovskom konaní") rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 4 ods. 1, 2 zákona o rozhodcovskom konaní rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom

alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.

Podľa § 41 ods. 1 veta prvá zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku.

Na základe vykonaného dokazovania má súd za to, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný. Ako vyplýva z vyššie citovaného ustanovenia § 41 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, návrh o zrušenie rozhodcovského rozsudku môže byť podaný len v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku tomu účastníkovi, ktorý návrh na zrušenie podáva. Jedná sa o lehotu prekluzívnu, ktorej zmeškanie znamená zánik práva domáhať sa zrušenia rozhodcovského rozsudku V danom prípade navrhovateľka 1) prevzala dotknutý rozhodcovský rozsudok dňa 14.03.2014. Zákonom stanovená 30- dňová lehota na podanie návrhu na zrušenie rozhodcovského rozsudku jej teda začala plynúť dňa 15.03.2014 a uplynula dňa 14.03.2014 (posledný deň lehoty bol deň 13.03.2014, avšak tento pripadol na nedeľu, preto posledným dňom lehoty bol najbližší pracovný deň, t. j. 14.04.2014). Navrhovateľovi 2) bol rozhodcovský rozsudok doručený dňa 15.03.2014. Od nasledujúceho dňa, t. j. od 16.03.2014 mu začala plynúť 30-dňová lehota na podanie návrhu na zrušenie rozhodcovského rozsudku. Táto mu uplynula dňa 14.04.2014. Návrh navrhovatelia však podali až dňa 12.05.2014, t. j. takmer mesiac po uplynutí predpísanej lehoty. S poukazom na nedodržanie zákonom predpísanej prekluzívnej lehoty súd návrh navrhovateľov ako nedôvodný zamietol v celom rozsahu.

Podľa § 142 ods. 1 O. s. p. účinného v čase vyhlásenia rozsudku, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

V danom prípade mal plný úspech vo veci odporca. Náhradu trov konania si nevyčíslil, preto mu ju súd nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne, pokiaľ sa tohoto práva po vyhlásení rozsudku účastníci výslovne nevzdali.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.