Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14C-593-2015.pdf
PDF · 86.06 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/593/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Kováčovou v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, v konaní zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti odporcovi: K. O., nar. XX.X.XXXX, bytom X. XXXX/XX, A., o zaplatenie 979,59 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a.
Odporcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Dňa 28.9.2015 právny predchodca navrhovateľa (spoločnosť Všeobecná úverová banka, a.s.) súdu doručil návrh, ktorým sa domáhal, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť mu sumu 979,59 € spolu s príslušenstvom a náhradu trov konania na tom skutkovom základe, že odporca s ním uzatvoril dňa 17.5.2012 zmluvu o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s., na základe ktorej sa právny predchodca navrhovateľa zaviazal poskytnúť odporcovi kreditnú kartu, ku ktorej viedol účet č. 41803053. Odporcovi bol poskytnutý úver s dohodnutým úrokom vo výške 22,80 %. Ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mal odporca schválený úverový rámec vo výške 450,- €. Celková dlžná suma titulom konečného zostatku predstavuje 979,59 €, ktorej zaplatenia sa domáha podaným návrhom na začatie konania. Zároveň si uplatnil na zaplatenie aj úrok z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 979,59 € od 16.8.2015 do zaplatenia. Titulom náhrady trov konania si uplatnil zaplatenie súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia. V priebehu konania došlo k postúpeniu pohľadávky, ktorá je predmetom tohto konania na navrhovateľa a to zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 1.10.2015. O návrhu na pripustenie zmeny účastníka na strane navrhovateľa rozhodol tunajší súdu uznesením č.k. 14C/593/2015-31 zo dňa 18.12.2015. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom odporcu, oboznámením obsahu listín založených v spise a to žiadosti o aktiváciu bankomatky Quatro, výpisov z bankomatky Quatro, zmluvy o postúpení pohľadávok s prílohou, uznesenia č.k. 14C/593/2015-31 zo dňa 18.12.2015, výpisov z bankomatky Quatro zo dňa 31.5.2012, 30.6.2012, 31.7.2012 a 31.8.2012, dohody o uznaní dlhu a jeho splácaní zo dňa 17.12.2012, schválenia žiadosti o bankomatku Quatro spolu s kópiou žiadosti o aktiváciu bankomatky Quatro zo dňa 21.5.2012 a ostatných ku spisu pripojených listín, prečítaním, a na základe takto vykonaného dokazovania ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci: Odporca so spoločnosťou Všeobecná úverová banka, a.s. uzatvoril dňa 17.5.2012 zmluvu o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s.. Na základe zmluvy bol odporcovi poskytnutý úverový rámec vo výške 2.400,- €, ktorý mal splácať pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 80,- €. Úroková sadzba bola ustálená vo výške 22,80 % ročne. Písomným podaním zo dňa 21.5.2015 právny predchodca navrhovateľa prostredníctvom spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s. oznámil odporcovi, že na základe schválenia jeho žiadosti bola medzi nimi uzavretá zmluva o vydaní a používaní kreditnej
platobnej karty, na základe ktorej mu bol poskytnutý úverový rámce vo výške 450,- €, ktorý mal byť splácaný štandardnou mesačnou splátkou vo výške 15,- € s ročnou úrokovou sadzbou vo výške 22,80 % a splatnosťou splátok k 15. dňu v mesiaci. Ako vyplynulo z odporcom predložených výpisov z bankomatky Quatro za obdobie mesiacov máj až august 2012, odporca v mesiaci máj 2012 čerpal z úverového limitu sumu 202,94 €, v mesiaci jún 2012 sumu 150,- €. Titulom poskytnutého úveru v tomto období právnemu predchodcovi navrhovateľa nič neuhradil. Ako vyplynulo z výpisu z bankomatky Quatro vystaveného dňa 14.8.2015, odporca titulom poskytnutého úveru čerpal celkove sumu 352,94 €, pričom zo strany právneho predchodcu navrhovateľa mu boli účtované úroky, poplatky za správu kartového účtu a ďalšie poplatky, sankčné úroky a náklady vymáhania pohľadávky. Celkove ku dňu 14.8.2015 právny predchodca navrhovateľa vyčíslil dlžnú sumu vo výške 979,59 €. Ako vyplynulo z dohody o uznaní dlhu a jeho splácaní, túto zaslal právny predchodca navrhovateľa odporcovi dňa 17.12.2012. K uzavretiu dohody medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom nedošlo, keď odporca uvedenú dohodu nepodpísal a nedoručil ju veriteľovi v súlade s obsahom písomného podania zo dňa 17.12.2012 obsahujúceho znenie tejto dohody. Odporca v priebehu konania uznal, že s právnym predchodcom navrhovateľa uzatvoril zmluvu o vydaní a používaní kreditnej karty. Na základe tejto zmluvy mu bol poskytnutý úver v podobe úverového rámca do výšky 450,- €. Z tohto úverového rámca čerpal celkovo sumu vo výške 350,- €. Titulom poskytnutého úveru veriteľovi nič neuhradil. Zároveň uviedol, že nemá vedomosť o tom, že by mu právny predchodca navrhovateľa poslal listinu, ktorou by s ním predčasne ukončil zmluvný vzťah. Bola mu doručená len dohoda o uznaní dlhu, túto však nepodpísal. V čase, keď podpisoval s právnym predchodcom navrhovateľa zmluvu, stratil zamestnanie. Zmluvu uzatváral ako fyzická osoba, pričom finančné prostriedky spotreboval na osobnú potrebu. V tom čase už mal uzatvorenú zmluvu o hypotekárnom úvere. Zmluvu, plnenie z ktorej je predmetom tohto konania, uzatvoril z dôvodu, aby vedel platiť splátky hypotekárneho úveru do momentu, kým si nájde zamestnanie, resp. kým sa nezmení jeho finančná situácia. Čo sa týka straty zamestnania, medzi ním a jeho bývalým zamestnávateľom sa viedol súdny spor ohľadne neuhradenej mzdy. Súdny spor vyhral, no napriek tomu mu dlžná suma nebola do dnešného dňa vyplatená a to ani napriek tomu, že sa vedie exekúcia. Pre prípad, že ho súd zaviaže na zaplatenie dlžnej sumy, požiadal o povolenie možnosti túto uhradiť v mesačných splátkach po 50,- €. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľ. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Podľa § 53 ods. 4 písm. b) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa. Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzavretia zmluvy o splátkovom úvere, tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených
s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. Podľa § 2 písm. a) a b) citovaného zákona, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Podľa § 3 ods. 1, 2 citovaného zákona, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Podľa § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách v znení účinnom k 1.10.2015, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom. V zmysle citovaného ustanovenia § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách môže byť spôsobilým predmetom postúpenia len pohľadávka alebo jej časť, ktoré sú už splatné a to za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy a predpokladu, že klient banky bol napriek výzve nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené je zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky. Tieto predpoklady musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky. Podľa § 2 ods. 1 citovaného zákona, banka je právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky založená ako akciová spoločnosť, ktorá a) prijíma vklady a b) poskytuje úvery a ktorá má na výkon činností podľa písmen a) a b) udelené bankové povolenie. Iná právna forma banky sa zakazuje. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Aktívnou vecnou legitimáciou v konaní sa rozumie hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva navrhovateľovi (žalobcovi) ním uplatňované právo (nárok), resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Súd vecnú legitimáciu v konaní skúma vždy aj bez návrhu, a to aj v prípade, ak ju žiaden z účastníkov konania nenamieta. V prejednávanej veci súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že návrhu navrhovateľa nie je možné vyhovieť. V danej veci navrhovateľa zaťažovala povinnosť preukázať dodržanie postupu v zmysle § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, t.j. že spoločnosť VÚB, a.s. ako veriteľ pohľadávky písomne vyzval odporcu na úhradu dlhu a tento napriek uvedenému zostal v omeškaní s jeho splácaním nepretržite 90 kalendárnych dní. Navrhovateľ tiež v priebehu konania nepreukázal, že na neho bola zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 1.10.2015 postúpená splatná pohľadávka, keď navrhovateľ v priebehu konania ani netvrdil, že k vyhláseniu mimoriadnej (resp. predčasnej) splatnosti úveru došlo zo strany spoločnosti VÚB, a.s. pred uzavretím zmluvy o postúpení pohľadávok. Preto súd rozhodol tak, že návrh z dôvodu nepreukázania aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa v tomto konaní v celom rozsahu zamietol. Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Hoci odporca bol podľa výsledku konania plne úspešným účastníkom konania, súd mu náhradu trov konania nepriznal, keďže si túto neuplatnil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.