Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_13Er-461-2010.pdf
PDF · 75.67 KB
Case nature
Subarea
13Er/461/2010
Uznesenie
Okresný súd Trnava v právnej veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného: O2 Slovakia, s.r.o., IČO: 35 848 863, Einsteinova 24, Bratislava, zast.: JUDr. Marián Chovanec, advokát, Trnavská cesta 60, Bratislava proti povinnému: C. X., nar. X.X.XXXX, O. 7, Z., vedenej u súdneho exekútora JUDr. Pavel Halás, Popradská 70, Bratislava, o vymoženie 1.254,19 eur s príslušenstvom, trov predchádzajúceho konania a trov exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd námietky povinného proti exekúcii z a m i e t a.
II. Súd návrh povinného na odklad exekúcie z a m i e t a.
odôvodnenie:
Okresný súd Trnava poverením č. 5207 087372 zo dňa 19.8.2010 poveril v zmysle § 45 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z., o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) súdneho exekútora: JUDr. Pavla Halása vykonaním exekúcie v prospech oprávneného na základe exekučného titulu - vykonateľného rozhodnutia Okresného súdu Trnava č.k. 36Ro/5/2010 - 48 zo dňa 1.2.2010.
Poverený súdny exekútor upovedomil povinného o začatí exekúcie a vyzval ho, aby uspokojil pohľadávku oprávneného a predbežné trovy exekúcie alebo aby do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie vzniesol námietky proti exekúcii. Povinnému bolo upovedomenie o začatí exekúcie doručené dňa 13.4.2016. Dňa 20.4.2016 bolo súdnemu exekútorovi doručené podanie povinného označené ako „Odvolanie“. Podľa § 41 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, každý úkon posudzuje súd podľa jeho obsahu, aj keď je úkon nesprávne označený. Vyššie uvedené podanie povinného označené ako „Odvolanie“ súd podľa obsahu posúdil ako námietky proti exekúcii a návrh na odklad exekúcie. Súd konštatuje, že lehota na podanie námietok je procesnou lehotou a pre počítanie a zachovanie lehoty platí ustanovenie§ 57 Občianskeho súdneho poriadku a teda námietky povinného proti exekúcii boli teda podané v zákonnej 14-dňovej lehote na podanie námietok.
Povinný v námietkach proti exekúcii a návrhu na odklad exekúcie uvádza, že námietky podáva na základe dlhotrvajúcej predošlej exekúcie, ktorú v súčasnosti platí z invalidného dôchodku. Nie je možné, aby splácal ďalšiu exekúciu z dôvodu nízkeho invalidného dôchodku, ktorý poberá a ktorý mu t.č. stačí sotva na platenie nájomného na ubytovni, kde býva. V súčasnosti nie je schopný platiť exekúciu, preto žiada o bezúročný odklad.
Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky
musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.
Námietky sú procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorých účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od vykonania exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Z toho je zrejmé, že námietky nie sú opravným prostriedkom, ktorým by sa napádalo rozhodnutie štátneho orgánu (exekučný titul). Je to procesný prostriedok, ktorým možno vyvolať začiatok incidenčného sporu o prípustnosť exekúcie. Smeruje proti exekúcii, nie proti exekučnému titulu, proti upovedomeniu o začatí exekúcie, prípadne povereniu na vykonanie exekúcie. Pri vznesení námietok sa uplatňuje koncentračná zásada. Námietky musia byť predovšetkým odôvodnené, pričom na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Predmetom námietok môžu byť skutočnosti procesného i hmotného práva, pričom ich spoločným znakom je, že tieto skutočnosti nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by jestvovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom na exekúciu. Procesné skutočnosti sú okolnosti, ktorých základ spočíva v nedostatku procesných podmienok, hmotnoprávne skutočnosti sú okolnosti, na základe ktorých spravidla dochádza k zániku vymáhaného nároku (najčastejšie splnením). Dôvody, pre ktoré môže súd považovať námietky za dôvodné sú taxatívne uvedené v citovanom ustanovení zákona. Vychádzajúc z obsahu námietok povinného proti exekúcii je súd toho názoru, že námietky povinného proti exekúcii je potrebné zamietnuť v celom rozsahu ako neopodstatnené. Z podaných námietok nevyplývajú žiadne skutočnosti, pre ktoré by im mal súd vyhovieť ako dôvodným. Povinný vo svojich námietkach nenamieta okolnosti, pre ktoré by bola exekúcia neprípustná. Pokiaľ povinný namieta nemajetnosť, k tomu je potrebné dodať, že táto skutočnosť nezakladá predpoklad na zastavenie exekúcie a nezbavujú povinného povinnosti vyplývajúcej z vykonateľného exekučného titulu. Zisťovanie majetkových pomerov vykonáva súdny exekútor a na ňom je posúdiť, či je pohľadávka oprávneného nevymožiteľná z dôvodu nemajetnosti povinného. Skutočnosťou zostáva, že exekúcia sa vedie na podklade spôsobilého exekučného titulu, ktorým je platobný rozkaz Okresného súdu Trnava sp.zn. 36Ro/5/2010 zo dňa 1.2.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 30.3.2010. Taktiež je potrebné dodať, že povinný nepopiera samotnú existenciu predmetnej pohľadávky. Pokiaľ povinný namieta svoju platobnú neschopnosť, súd poukazuje na ustanovenie § 56 ods. 10 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého exekútor môže s písomným súhlasom oprávneného uzavrieť písomnú dohodu s povinným o postupnom splácaní vymáhanej pohľadávky. Počas plnenia písomnej dohody o postupnom splácaní vymáhanej pohľadávky exekútor v exekúcii iným spôsobom nepokračuje.
Podľa § 56 ods. 1 Exekučného poriadku, na návrh povinného môže súd (§ 45) povoliť odklad exekúcie, ak sa povinný bez svojej viny ocitol prechodne v takom postavení, že by neodkladná exekúcia mohla mať pre neho alebo pre príslušníkov jeho rodiny zvlášť nepriaznivé následky a oprávnený by nebol odkladom exekúcie vážne poškodený. Odklad exekúcie môže súd povoliť iba na návrh povinného, ktorý je fyzickou osobou.
Podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku, aj bez návrhu môže súd povoliť odklad exekúcie, ak možno očakávať, že exekúcia bude zastavená (§ 57).
Podľa § 56 ods. 3,4 Exekučného poriadku, (3) súd môže na návrh povinného povoliť odklad exekúcie aj vtedy, ak bolo cudzie rozhodnutie v štáte, v ktorom bolo vydané, napadnuté opravným prostriedkom, až do právoplatného rozhodnutia o opravnom prostriedku alebo ak bol podaný návrh na neuznanie cudzieho rozhodnutia osobitným rozhodnutím, ak podanie takého návrhu pripúšťa osobitný predpis. (4) Súd môže na návrh povinného povoliť odklad exekúcie aj vtedy, ak by neodkladná exekúcia mohla zabrániť povinnému poskytovať alebo zabezpečovať zdravotnú starostlivosť podľa osobitných predpisov. 6aa) Súd rozhodne o odklade do 30 dní od podania návrhu.
V Uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. II. ÚS 1/09-29 zo dňa 15.1.2009, Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval: Povolenie odkladu exekúcie podľa § 56 ods.1 Exekučného poriadku, zo sociálnych dôvodov, prichádza do úvahy iba v prípade, ak sú súčasne splnené tieto podmienky 1. povinný je fyzickou osobou, 2. povinný o odklad exekúcie požiadal, 3. povinný sa bez svojej viny ocitol v takom postavení, že by neodkladná exekúcia mohla mať pre neho alebo pre príslušníkov jeho rodiny zvlášť nepriaznivé následky,
4. povinný sa ocitol v takomto postavení iba prechodne, 5. oprávnený by nebol odkladom exekúcie vážne poškodený. Podmienku uvedenú v bode 3, teda pojem „zvlášť nepriaznivých následkov“, treba vykladať tak, že o tento prípad pôjde iba vtedy, ak následky neodkladného výkonu exekúcie spočívajú v ohrození základných životných istôt. Podmienku uvedenú v bode 4 treba vykladať zasa tak, že ide o dôvod, ktorý je iba prechodný, teda nie je dlhodobý alebo trvalý. To znamená, že ide o dôvod, v súvislosti s ktorým možno opodstatnene očakávať, že časom odpadne a v exekúcii bude možné pokračovať. Preto trvalý stav takéhoto sociálneho postavenia povinného vylučuje možnosť z tohto dôvodu povoliť na jeho návrh odklad exekúcie. V konaní o povolenie odkladu exekúcie ťaží povinného nielen bremeno tvrdenia, pokiaľ ide o naplnenie podmienok povolenia odkladu exekúcie, ale i dôkazné bremeno, pokiaľ ide o preukázanie ich naplnenia. Toto dôkazné bremeno unesie povinný iba v prípade, ak splnenie podmienok na odklad exekúcie vyplýva z obsahu exekučného spisu alebo dôkazov, ktoré exekučnému súdu predloží alebo ktoré označí. Povinný potrebu odkladu exekúcie dostatočne nepreukázal. Súdu najmä hodnoverne nepreukázal, že ide len o prechodné obdobie a že by neodkladná exekúcia mohla mať pre neho, alebo pre príslušníkov rodiny zvlášť nepriaznivé následky. Povinný k svojmu podaniu, ktorým navrhol odklad exekúcie nepriložil žiadne doklady, ktorými by preukázal svoju nepriaznivú finančnú situácia, tiež nepreukázal snahu o zmenu dlhodobého nepriaznivého stavu. Z elektronického registra tunajšieho súdu bolo zistené, že voči povinnému je na tunajšom súde vedených viacero exekučných konaní od roku 2010 napr. sp.zn. 8Er/34/2010, 17Er/128/2011, 13Er/402/2011, 14Er/7/2012, atď.) Zo strany povinného nejde len o ojedinelé nesplnenie si povinnosti, ale o opakujúce sa konanie, ktoré vedie k exekučnému konaniu. Z uvedených skutočností je zrejmé, že nepriaznivá finančná situácia povinného nemá krátkodobý charakter a tento stav u povinného pretrváva už dlhší čas. Povinný nepreukázal, že po určitom čase sa bude môcť v exekúcii pokračovať. S ohľadom na vyššie uvedené, že v prípade povinného nejde o dočasný charakter platobnej neschopnosti a povolením odkladu exekúcie by sa jeho nepriaznivá finančná situácia nezmenila. Súd nemá preukázané splnenie prvej podmienky na povolenie odkladu podľa § 56 ods. 1 Exekučného poriadku. Povinný hodnoverne nepreukázal žiadnu zo skutočností, na základe ktorej by bolo možné vyhovieť návrhu na odklad exekúcie. Povinný nespochybňuje exekúciu, na základe čoho nemožno očakávať, že exekúcia bude zastavená. Exekučné konanie sa nevedie na podklade cudzieho exekučného titulu a povinný ani neposkytuje zdravotnú starostlivosť.
Na základe všetkých uvedených skutočností boli námietky povinného proti exekúcii a návrh povinného na odklad exekúcie ako nedôvodné v plnom rozsahu zamietnuté.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, na súde, proti ktorého rozhodnutiu odvolanie smeruje. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202 Občianskeho súdneho poriadku), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca (§ 374 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku).