Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PB-1T/68/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Považskej Bystrici samosudcom JUDr. Ivo Hlucháňom, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 13.júna 2016, v trestnej veci obžalovaného W. K., pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby, podľa § 208 ods. 1 písm. a), b), ods. 2 písm. d) Tr.zák., s poukázaním na ustanovenie § 138 písm. b) Tr.zák. , takto

rozhodol:

Obžalovaný W. K. nar. XX.XX.XXXX v B. Z., trvalé bydlisko B., I.. M. XXXX/XX, prechodné bydlisko B., T. mieru XXXX/XX, invalidný dôchodca,

j e v i n n ý, ž e

od presne nezistenej doby roku 2000 až do 07.12.2010, v byte č. 51, na I. slobody č. XXXX/XX v B., v ktorom v tom čase býval so svojou manželkou W.. S. K., dcérou R.. S. N., rod. K., synom W.. W. K. a dcérou X. K., sa neprimerane, agresívne a neadekvátne správal k najstaršej dcére R.. S. N., rod. K., nar. XX.XX.XXXX, ktorá mala v čase začatia páchania trestnej činnosti len 14 rokov, a to tak, že ju najmenej jedenkrát do týždňa bil bezdôvodne najmä po tvári, ponižoval tým, že jej vulgárne nadával, vytýkal jej, že míňa v domácnosti veľa vody, elektrickej energie, v nočných hodinách sústavne spratával riad, s ktorým robil hluk, púšťal si hlasno televízor a nereagoval na upozornenia manželky W.. K., aby prestal, v dôsledku čoho poškodenú budil zo spánku, mával výbuchy hnevu, bezdôvodne kričal, pričom po psychickej stránke veľmi trpela aj správaním sa obvineného K. najmä voči jej matke W.. S. K., ktorej tiež, najmä v období od začiatku roku 2008 až do 07.12.2010 vulgárne a oplzlo nadával, a to aj pred deťmi, bezdôvodne ju fyzicky napádal, škrtil ju, vyhrážal sa jej odrezaním hlavy, pustením psov, naposledy dňa 12.10.2010, kedy svoju manželku pri hádke fyzicky napadol tak, že ju udrel sklenenou fľašou po čele a spôsobil jej tak tržnú ranu o veľkosti 1 cm, pričom v dôsledku tohto konania sa pošk. R.. S. N. vždy roztriasla, mávala bolesti v žalúdku, obávala sa príchodu domov, pretože konanie obv. K. bolo nevyspytateľné a nevedela, čo môže od neho čakať, zatvárala sa pred ním do svojej izby, na ktorej v jednom prípade vytrhol v agresivite dvere, uzatvárala sa do seba, nemohla pokojne spávať pre desivé sny, mala sústavný strach a pociťovala stály stres a mala tiež obavu o svoj a matkin život a zdravie,

t e d a

týral blízku osobu spôsobujúc jej fyzické a psychické utrpenie bitím, ponižovaním, vyvolávaním strachu a stresu a iným správaním, ktoré ohrozovalo jej fyzické a psychické zdravie, bezdôvodným odopieraním spánku a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas

t ý m s p á c h a l

zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), b), ods. 2 písm. d) Tr. zák. s poukázaním na ustanovenie § 138 písm. b) Tr. zák., a

o d s u d z u j e s a z a t o :

Podľa § 208 ods. 2 Tr.zák., účinného do 1.1.2016, za použitia § 38 ods. 2, 3 Tr.zák., § 36 písm. j) Tr.zák., za použitia § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d) Tr.zák. na trest odňatia slobody v trvaní 4 / slovom: štyri / roky nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr.zák. sa obžalovaný pre výkon trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálny stupeň stráženia.

odôvodnenie:

Okresný prokurátor v Považskej Bystrici podal obžalobu na W. K., pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), b), ods. 2 písm. d) Tr.zák. s poukazom na § 138 písm. b) Tr.zák. na tom skutkovom základe, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Obžalovaný sa k trestnej činnosti ako v prípravnom konaní, tak i na hlavnom pojednávaní nedoznal, túto poprel, uviedol, že nepopiera, že určitým spôsobom boli problémy v rodine, avšak nie je pravdou, že by sa správal tak, ako je popísané v obžalobe a ktoré sa mu kladie za vinu.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, výsluchom svedkyne a zároveň poškodenej R.. S. N. / K. / výsluchom znalca MUDr. Svetozára Drobu, výsluchom svedkyne MUDr. Daniely Hrtúsovej- ošetrujúcej lekárky poškodenej , výsluchom svedkyne W.. S. K., bývalej manželky obžalovaného a matky poškodenej, oboznámením sa znaleckými posudkami MUDr. Hastíka, MUDr. Drobu, oboznámením sa lekárskymi správami, oboznámením sa ostatným listinným dôkazom a zistil nasledovné :

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní poprel spáchanie uvedeného skutku, ktorý je mu kladený za obžalobu. Uviedol, že mal v rodine problémy, ktoré vyústili do toho, že sa až musel odsťahovať. Všetky tieto problémy viedli k tomu, že vážne ochorel , mal problémy so žalúdkom. Čo sa týka výchovy svojich detí uviedol, že uplatňoval presné dodržiavanie určitého poriadku v rodine, deti museli chodiť na čas domov a stalo sa, že ich aj potrestal, ale neprekročilo to rámec bežných výchovných praktík. Uviedol, že skôr mal problémy s mladšou dcérou, ale naopak s touto dcérou S. mal dobré vzťahy, s tým, že dokonca ona sa rozhodla robiť uňho aj vodičský kurz, nakoľko v tom čase pracoval aj v autoškole vo vedľajšom pracovnom pomere. Zásadne poprel, že by sa správal tak, ako mu je to kladené za vinu. Uviedol, že manželka bývalá je veľmi nábožne založená a všetko toto je výmysel zo strany manželky za podpory jej brata, ktorý pracuje ako duchovný, s tým, že manželka mu počas spolužitia viackrát uviedla, že ho dá trestne stíhať. Podľa jeho názoru je to všetko vymyslené a taktiež lekárka, ktorá dala podnet k tomu, že celá vec skončila trestným stíhaním, bola na túto skutočnosť nahovorená práve týmto rodinným príslušníkom. Záverom uviedol, že sa dcére vždy venoval, snažil sa ju riadne vychovať a nikdy na nej nespozoroval, že by mala nejaké psychické problémy. Potvrdil, že bola skôr utiahnutá. Tiež poprel, žeby ich bíjaval, aj manželku a skutočnosť, ktorá sa mu kladie za vinu, že ju mal udrieť sklenenou fľašou, teda manželku a toto mala sledovať dcéra, jednoznačne poprel, uviedol, že plastovú fľašu hodil do koša a poprel, že by udrel nejakou fľašou manželku. Taktiež poprel, že by ostatných členov domácnosti nejakým spôsobom bil, i keď potvrdil, že mladšej dcére dal facku.

Svedkyňa R.. S. N., predtým K., dcéra obžalovaného uviedla, že sa pridržiava všetkých svojich výpovedí z prípravného konania. Otec ju cca od štrnástich rokov bíjaval. Celá situácia v domácnosti bola taká, že vlastne sa všetci pred otcom schovávali, nevychádzali do izieb, kde bol otec, nakoľko sa ho báli. Takéto celkové správanie zo strany otca, ktoré neskôr prerástlo do dennodenného bitia a ponižovania, veľmi zle psychicky to znášala a bála sa chodiť už aj domov. Stávalo sa, že otec o 10 hod. večer začal umývať už umyté riady, trieskal s nimi a takýmto spôsobom ich budil a nemohli spávať. Otec bíjaval matku, museli zabraňovať otcovi v útokoch na matku aby jej neublížil. Podľa svedkyne tieto výbuchy zúrivosti mal otec najmä potom, čo sa rozišiel s priateľkou, dokonca to tak zle psychicky znášal, že si chcel aj siahnúť na život. Užíval nejaké lieky, vtedy bol chvíľku kľud, ale keď prestal lieky užívať, opätovne sa takýmto spôsobom správal. Svedkyňa veľmi zle znášala aj správanie sa obžalovaného v

tom, že napr. riady museli byť presne uložené tak, ako určil otec. Tak isto aj obuv musela byť presne tak, ako otec nakázal. Aj toto veľmi zle znášala a považovala to za šikanózne zo strany otca. Za celý čas, čo sa toto dialo v domácnosti, to nikomu neoznámili, nakoľko sa veľmi hanbili, akým spôsobom žijú. V rámci domácnosti mu len matka dohovárala, aby sa takýmto spôsobom k deťom nesprával, aj konkrétne k nej, nakoľko sa musí pripravovať do školy. Až skutočnosť, že otec rozbil mame hlavu fľašou, bol dôvod, že už zavolali policajtov, nakoľko takéto správanie nemienili tolerovať. Svedkyňa ďalej uviedla, že bola svedkom toho, ako obžalovaný svoju manželku, teda jej matku škrtil, dával jej bodíčky s sústavne jej ubližoval . Vyhrážal sa manželke a to aj v čase, keď v byte s nimi nebýval, že jej odreže hlavu, že pošle na ňu psov a podobne. Svedkyňa sa bála takéhoto správania sa zo strany obžalovaného a bála sa, že to aj skutočne uskutoční. Na otázku zo strany prokuratúry, či toto všetko viedlo k tomu, že začala mať sama ona svedkyňa problémy a teda musela ísť na diagnostické vyšetrenie, uviedla že áno, že to bol dôvod. Aj v súčasnej dobe má stále z obžalovaného strach. Táto celá situácia trvala až do decembra 2010, teda do doby, kedy sa on odsťahoval z bytu, resp. bol vylúčený z užívania uvedeného bytu. Po tomto sa s ním nechcela kontaktovať, volal jej, nezdvíhala mu telefón. Svedkyňa ďalej uviedla, že potom, čo uviedla lekárke,ktorú z dôvodu problémov navštívila a to konkrétne MUDr. Hrtúsová jej uviedla, že trpí postraumatickým syndrómom, čo je dôsledok toho, čo zažila v súvislosti so správaním sa otca v minulosti. Svedkyňa záverom svojej výpovede presne popísala, akým spôsobom dochádzalo k týraniu zo strany otca. Posledné dva roky, teda od roku 2008 do roku 2010 ju až tak fyzicky nenapádal, sácal ju, keď ju stretol v dverách napríklad, ale týral ju psychicky. Však od roku 2000, teda od jej štrnástich rokov až do toho roku 2008 ju pravidelne bíjaval, fackoval, škrtil ju, za úplné maličkosti, napr. keď zabudla zatvoriť dvere ju chytil, zbil ju, že ako si dovoľuje nechať otvorené dvere a podobne. Takéto správanie zo strany obžalovaného - otca svedkyne bolo pravidelne aj niekoľkokrát týždenne, takmer každý mesiac. Mávala aj po tomto stopy, červené líce a podobne. Na doplňujúce otázky zo strany senátu uviedla a presne spresnila v podstate obdobia, kedy bolo fyzicky zo strany otca napádaná a kedy bola psychicky týraná tým, ako sa k nej správal a k ostatným členom rodiny. Fyzicky bola týraná minimálne od 14.-rokov, t.j. minimálne od roku 2000, tri až štyri roky. Potom sa mu snažila vyhýbať, napriek tomu že žili v spoločnej domácnosti, avšak vtedy pociťovala správanie sa voči blízkym osobám ako psychickú ujmu, nakoľko aj voči nej sa správal ponižujúco, urážlivo, ale snažila sa eliminovať akýkoľvek kontakt s otcom, aby nedochádzalo k fyzickým napádaniam. Veľmi zle však znášala fyzické útoky voči iným členom rodiny, ako matke , mladšej sestre a bratovi, čoho bola svedkom a toto ju veľmi trápilo. Svedkyňa ďalej uviedla dôvod, prečo išla k odborníkovi, bolo to z toho dôvodu, že nadviazala známosť, kde mala už vzťahové problémy a práve z tohto dôvodu išla za uvedenou odborníčkou, ktorej porozprávala, akým spôsobom žili a táto jej uviedla, že trpí postraumatickým problémom, práve z toho dôvodu, ako to popisovala vyššie.

Súd potom vypočul na hlavnom pojednávaní znalca z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvie psychiatria / liečba alkoholizmu a toxikománie, derontopsychiatria / a to MUDr. Svetozára Drobu, spoluvypracovateľa znaleckého posudku č. 215/2014, ktorý uviedol, že sa pridržiava záverov znaleckého posudku a znalec potvrdil, že situácia, ktorú popísala svedkyňa, ktoré sú aj popísané v spise, mohli u poškodenej spôsobiť tzv. postraumatický stresový syndróm. Znalec potvrdil, že prežité skutočnosti mohli viesť k postraumatickej stresovej poruche, ktorá sa odohrala predtým, podľa jeho záznamov a vedomostí poškodená navštívila prvýkrát lekára, resp. psychológa v roku 2012. Znalec odborne vysvetlil, že z dôvodu platnej terminológie nie je možné používať slovné spojenie, resp. výraz syndróm týranej ženy, ale termín postraumatická stresová porucha obsahovo je totožná, ako s týmto nesprávne používaným označením. Znalec uviedol, že zámerne sa vyhýba používať slovné spojenie syndróm týranej ženy, ale používa správny výraz postraumatická stresová porucha, ktorá u menovanej skutočne mohla vzniknúť na základe toho, čo uviedla PhDr. Hrtúsová, o ktorej záveroch diagnostiky tejto psychologičky nie je potrebné vôbec pochybovať. V súčasnej dobe, teda aj v čase vyšetrenia formou znaleckého posudku poškodená už toto ochorenie nemá, teda svedčí to tomu, že sa vyliečila. Iným spôsobom toto ochorenie podľa názoru znalca poškodená nemohla utrpieť, nakoľko o žiadnych takýchto iných faktoroch, ktoré by mohli spôsobiť to ochorenie, on nevie, ani neboli spomínané. K námietke obhajoby, že znalec Šútovec nezistil u poškodenej tento syndróm napriek tomu, že ho zistila doktorka Artrusová, znalec uviedol, že bola liečená od marca 2012 a keďže doktor Šútovec, znalec vypracoval znalecký posudok v novembri 2012, svedčí to o tom, že už bola dobre zaliečená a tak teda v čase vypracovania znaleckého posudku a vyšetrovania znalcom Šútovcom už tento postraumatický syndróm nemusela poškodená mať. Zároveň znalec poopravil údaje o vypracovaní znaleckého posudku Šútovca s tým, že tento bol dokonca vypracovaný v roku 2013, čiže už tento časový posun sám o sebe svedčí tomu, že bola riadne zaliečená a preto pri vypracovaní znaleckého posudku doktorom Šútovcom ani na túto poruchu zdravia už prísť nemohol. V novembri 2013 bol taký stav u poškodenej , ako bol, keď ju oni v roku 2014 vyšetrovali.

Znalec ďalej uviedol, že aj pri vypracovaní znaleckého posudku vychádzal zo záverov a resp. diagnostiky MUDr. Hrtúsovej Daniely, s tým, že tieto on považuje za relevantné a správne a nikdy by si nedovolil spochybniť jej závery, nakoľko ju považuje za veľmi erudovanú odborníčku. Záverom znalec uviedol , že ten zdravotný stav a zdravotné poškodenie, ktoré mala poškodená v čase kedy bola vyšetrovaná, je jednoznačne v príčinnej súvislosti so správaním sa obžalovaného voči jej osobe a domácnosti.

Súd ďalej vypočul ako svedkyňu ošetrujúcu lekárku poškodenej MUDr. Danielu Hrtúsovú, psychiater so sídlom Žilina, ktorá uviedla, že v roku 2012 a to začiatkom roku prišla do jej ambulancie poškodená, ktorá sa sťažovala na vyčerpanosť, celkovú depresiu. V rámci vyšetrovania jej v podstate v rámci anamnézy rozprávala, čo zažívala v detstve a akým spôsobom sa obžalovaný k nej správal. Na základe všetkých týchto skutočností potom dospela k záveru, aj na základe vykonaných sedení a diagnostiky, že poškodená trpí postraumatickým syndrómom , pričom základ tohto ochorenia spočíval vo veľmi negatívnom správaní sa otca tejto pacientky. Začala ju liečiť, pričom liečba bola úspešná a koncom roka sa mohlo konštatovať, že je vyliečená. Táto svedkyňa, ako ošetrujúca lekárka vyvodila záver , že postraumatická stresová porucha u poškodenej R.. N. S. vznikla v príčinnej súvislosti so správaním sa a konaním práve obžalovaného W. K. a to jednak spôsobom, akým sa správal k samotnej poškodenej a to aj z pohľadu toho, ako sa správal k ostatným rodinným príslušníkom, najmä k matke poškodenej. Vzhľadom k celkovej osobe poškodenej, táto nebola schopná iným spôsobom veľmi situáciu vnímať a obrániť sa proti nej a preto sa utiahla do seba. V rámci týchto vyšetrovaní jej presne popisovala, akým spôsobom obžalovaný konal, kde viackrát uviedla, že ju bil, ponižoval a všetky tieto jeho prejavy násilia sa u poškodenej veľmi výraznou mierou vyhodnotili ako stresová situácia, ktorú nebola schopná spracovať. Záverom svedkyňa uviedla, že uvedený postraumatický stres, ktorý bol jednoznačne preukázaný, možno charakterizovať ako závažné psychické ochorenie v čase, kedy tento stres bol. Vhodnou liečbou bol vyliečený.

Svedkyňa W..S. K., bývalá manželka obžalovaného a matka poškodenej, najkomplexnejšie v podstate na pojednávaní vo svojej výpovedi opísala priebeh spolužitia s obžalovaným. Uviedla, že obžalovaný sa správal až nenormálne. Celú rodinu vystavil do takého stavu, že sa báli s ním aj v jednej domácnosti stretnúť. Toto trvalo niekoľko rokov, pričom celá domácnosť fungovala v podstate už len tak, aby sa s otcom deti nemuseli stretať a ona sa mu snažila taktiež vyhýbať, lebo prakticky pri každom kontakte s obžalovaným došlo k nejakému incidentu zo strany obžalovaného, buď jej dal bodíček, keď si umývala zuby a padla do vane, alebo iným závažným spôsobom ju napádal. vyžadoval absolútne plnenie svojich „príkazov „, nezniesol, keď hocijaký jeho príkaz nebol presne splnený tak, ako si to prial. Stalo sa, že keď prišiel so zlou náladou, deti nevyšli ani z izby. Poväčšine sa zdržoval v obývačke a ostatní členovia rodiny boli vtedy radi, že s ním nemusia byť. Taktiež zameral svoje nevhodné správanie voči deťom. Čo sa týka poškodenej dcéry S., táto mávala krásne husté vlasy, s tým, že videla matka na nej, že sa veľmi trápi správaním sa obžalovaného a to až do takej miery, že výrazne schudla, vypadali jej vlasy, ostali jej podľa tvrdenia svedkyne len také pierka. Celé toto trpeli z dôvodu, že sa v podstate hanbili na verejnosti o tomto rozprávať. Dokonca situácia bola taká, že sa ani vzájomne o napádaní zo strany obžalovaného nebavili a v podstate všetci vedeli , o čo sa jedná, ale nerozprávali sa o tom. Popud na to, aby začala s tým niečo konať, bol v podstate zo strany dcéry, ktorá uviedla matke, že v prípade, že ona to neohlási, alebo to nebude nejakým spôsobom riešiť, nerozvedie sa, alebo neodíde od otca, ona odíde z domu a viac odmietla v spoločnej domácnosti žiť s tým, že sa tam žiť nedá. Poukazovala ďalej svedkyňa vo svojej rozsiahlej výpovedi na konkrétne spôsoby týrania zo strany obžalovaného. Uvádzala, že v noci prišiel domov, resp. v noci alebo vo večerných hodinách o 22.hod. začal už umytý riad opätovne umývať, schválne báchal kovovými panvicami, aby ich všetkých zobudil. Následne keď mu vytýkala, že budí celú rodinu, tak došlo k hádke. Taktiež sa stávalo, že hlasno púšťal televízor a celá rodina nemohla kvôli tomu spať. Doslova ho popísala ako človeka, ktorý vyslovene robil naokolo teror a báli sa v uvedenej domácnosti čo už len bývať. Stalo sa, že ju viackrát zbil a to takým spôsobom, že mala aj stopy na sebe, pamätá si, že ju zbil tak, že mala modriny, tieto si zapúdrovala, ešte sa bála , aby to jeho rodinní príslušníci na pohrebe nevideli, že je zbitá. Uviedla, že si uvedomila, že to mala dávno riešiť, aj vyšetrovateľka, ktorá s ňou spisovala zápisnicu jej v podstate vytýkala, že celú situáciu nechala dôjsť až do takéhoto záveru. K tomuto svedkyňa uviedla, že sa za toto veľmi hanbila, aj vzhľadom za svoje postavenie v práci, a aj postavenie obžalovaného, ktorý pracoval ako mestský policajt a v podstate sa hanbila nejakým spôsobom toto na verejnosti prezentovať. Aj on ju utvrdzoval v tom, že aj keby ho nahlásila, jemu ako policajtovi by sa nič nestalo, lebo by je to neuverili. Svedkyňa potom konkrétne popísala, akým spôsobom bil poškodenú R. S. N.- K. s tým, že ju bíjaval päsťami po chrbáte, ako keby si vybíjal zlosť. Takéto správanie mával raz za týždeň, niekedy aj viackrát za týždeň, podľa toho, v akej

bol nálade, ale bolo to pravidelné. Okrem bitiek jej nadával a to aj vulgárne. Dievča bolo zostresované, schovalo sa v izbe, kde on vylomil dvere a aj tam jej nadával, dcéra to veľmi zle znášala. Na argumentáciu obhajoby, že v uvedenom čase, keď mal on týrať svoju rodinu, v podstate chodili na dovolenku, resp. na výlety, zabezpečil obžalovaný aj fotodokumentáciu, uviedla svedkyňa, že na verejnosti sa správal skutočne slušne, bol milý a ústretový. Všetko sa to odohrávalo len doma.

Skutočný stav bol ďalej preukázaný aj znaleckými posudkami a to znaleckým posudkom znalca z odboru psychiatrie, liečby alkoholizmu a toxikománie MUDr. Stanislava Hastíka, MUDr. Lonckovou Katarínou, kde zo záverov znaleckého posudku mal súd za preukázané, že obžalovaný W. K. v čase spáchania trestného činu trpel depresívnou poruchou a to konkrétne je neúplnou remisiou, s prítomnými rezuduálnymi príznakmi a to vyššou mierou unaviteľnosti, nevýkonnosti, psychosomatickej slabosti, redukovanej frustračnej a záťažovej tolerancie, redukcie záujmov, zníženej schopnosti hedonie / prežívanie radosti /, intermitentnými subdepresívnymi rozladami, s možným spolupodielom aj somatického ochorenia . Táto depresívna porucha však u obžalovaného neovplyvnila jeho rozpoznávacie a ovládacie schopnosti a obžalovaný v čase skutku mohol rozpoznať nebezpečnosť jeho konania pre spoločnosť a mohol toto konanie aj ovládať. Chápe zmysel trestného konania. U obžalovaného nebola zistená závislosť na alkoholizme.

Z ďalšieho znaleckého posudku vypracovaný MUDr. Drobom,Lexmanom a konzultantkou Mgr. Klaudiou Šankovou, z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvie psychiatria, ktorý sa zaoberal poškodenou Elenou Kadlecovou, v podstate mal súd za preukázané skutočnosti, ktoré znalec uviedol na pojednávaní s tým, že záverom tohto znaleckého posudku sa konštatuje, že v dobe vyšetrenia u poškodenej R.. N. sa nenašli presvedčivé známky, nasvedčujúce obrazu posttraumatickej stresovej poruchy, prípadne posttrumatickej poruchy osobunosti; nepotvrdili sa ani zvýšené neurotické príznaky a symptómy. Avšak tieto skutočnosti nasvedčujú tomu, že je zaliečená a vyliečená. Posttraumatická stresová porucha, kvôli ktorej bola poškodená R.. N. liečená v roku 2012-2013 sa prejavovala drepresívnou symptomatikou, emočnou stiahnutosťou, poruchami spánku s desivými snami, poruchami sebahodnotenia, sebavedomia, suicidálnymi tendenciami, vyhýbavými a úzkostnými symptómami . Postraumatická stresová porucha, kvôli ktorej sa poškodená ambulatne psychiatricky liečila v období rokov 2012- 2013, vznikla u menovanej v príčinnej súvislosti so správaním a konaním obžalovaného W. K. jednak voči nej a jednak voči jej matke a súrodencom.

Na základe takto vykonaného dokazovania , po vyhodnotení všetkých dôkazov, ktoré súd vykonal, dospel súd jednoznačne k záveru, že obžalovaný sa dopustil zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby, podľa § 208 ods. 1 písm. a), b), ods. 2 písm. b) Tr.zák., s poukazom na § 138 písm. b) Tr.zák., účinného v období spáchania trestného činu , nakoľko súd mal preukázané, že tento týral blízku osobu, spôsobujúc jej najmä psychické ale aj fyzické utrpenie a to bitím, ponižovaním, vyvolávaním strachu a stresu a iným správaním, ktoré ohrozovalo jej fyzické a psychické zdravie, bezdôvodným odopieraním spánku a čin spáchal závažnejším spôsobom konania, teda po dlhší čas, pričom súd pri uznaní viny vychádzal z nasledovných skutočností :

Obžalovaný ako v prípravnom konaní, tak i na hlavnom pojednávaní poprel spáchanie uvedenej trestnej činnosti. Pripustil akurát toľko, že mal možno prísnejšiu výchovu, lebo vynucoval si plnenie svojich príkazov v rámci fungovania rodiny. Jednoznačne však poprel, že takéto správanie z jeho strany, najmä voči dcére S. by mohlo vyvolať akékoľvek zdravotné potiaže, resp. že by takéto správanie, ako popísali svedkovia, že by sa takéhoto správania dopustil. Uviedol, že je to z dôvodu rodinných problémov, ktorí týmto spôsobom sa rozhodli mu niečo „ otcovi vrátiť „.

Obžalovaný bol však bez akýchkoľvek pochýb usvedčený všetkými ostatnými dôkazmi, ktoré súd vykonal. Poškodená S. K., t.č. N. ako v prípravnom konaní, tak i na hlavnom pojednávaní presne popísala, akým spôsobom sa k nej obžalovaný - otec správal. Uviedla presné rozpätie , kedy začala pociťovať správanie sa otca ako veľkú ujmu na zdraví a na psychike. Uviedla, že tento ju od jej štrnástich rokov / rok 2000/ pravidelne bíjaval a to aj niekoľkokrát za týždeň. Nejednalo sa teda len o akési ojedinelé konflikty alebo útoky zo strany obžalovaného. Takýto stav trval minimálne tri až štyri roky, pričom sa doslova začala v domácnosti, kde žila s matkou a súrodencami, otcovi vyhýbať a z tohto dôvodu teda nedať mu žiadnu príčinu, aby ju mohol udrieť. Napriek tomu však obžalovaný podľa tvrdenia svedkyne ju psychicky, fyzicky naďalej urážal a ponižoval, avšak takto sa správal aj voči ostatným členom domácnosti, najmä voči manželke- matke poškodenej . Takéto správanie zo strany obžalovaného , teda

správanie sa agresívne, takmer každý týždeň voči svojej manželke - matke poškodenej, táto to veľmi zle znášala, mala psychické problémy, nemohla spať , čo u nej vyústilo do takého stavu, že potom, čo si našla známosť, mala problémy v komunikácii, vyhľadala ošetrujúcu lekárku - psychiatričku, ktorá konštatovala, že sa u nej jedná o postraumatický syndróm , spôsobený správaním sa obžalovaného v minulosti.

Ďalší vypočutý svedok bývalá manželka obžalovaného taktiež vcelku najrozsiahlejšie a aj najucelenejšie popísala, akým spôsobom sa obžalovaný správal. Jednoznačne potvrdila, že to bol obžalovaný, ktorý aj niekoľkokrát v týždni ich surovo napádal, používal rôzne hmaty, chvaty, pričom takto sa správal pre hoci aké maličkosti, napr. keď nebolo upratané tak, ako si on predstavoval, napr. tak, ako keď neboli topánky, ako on rozkázal, že majú byť . Ďalej uviedla, že v noci , teda po 22. hod. začal úmyselne trieskať riadmi, takto im odopieral spánok, pustil si nahlas televízor a v podstate sa správal absolútne dominantne, bez ohľadu na potreby ostatných členov domácnosti. Svedkyňa- ošetrujúca lekárka poškodenej psychiatrička MUDr.Hrtúsová súdu jasne uviedla, akým spôsobom na nakontaktovala na ňu poškodená s tým, že samotná poškodená v priebehu liečby jej popísala správanie obžalovaného, kde uviedla, že akým spôsobom reagovala na správanie sa svojho otca a na základe všetkých symptómov potom lekárka v roku 2012 mohla diagnostikovať u poškodenej S. K., teraz N. tzv. posttraumatickú stresovú poruchu. Aj táto svedkyňa uviedla, že táto posttraumatická stresová porucha u poškodenej vznikla v príčinnej súvislosti s prežitými udalosťami, ktoré zažívala v domácnosti svojho otca - tyrana.

Znalec MUDr. Svetozár Droba ako spoluautor znaleckého posudku, odvetvie zdravotníctva uviedol ako na pojednávaní, tak i záverom znaleckého posudku, že v čase vyšetrenia síce u poškodenej už nezistili, že by trpela posttraumatickou stresovou poruchou, avšak jednoznačne je diagnóza MUDr.Hrtúsovej správne a túto označil za na slovo vzatú odborníčku, ktorá je veľmi erudovaná práve v oblasti v ktorej pôsobí. Pokiaľ poškodená v čase vyšetrenia netrpela touto posttraumatickou poruchou, neznamená to, že ju v minulosti nemala, naopak svedčí to, že bola účinne preliečená . Posttraumatická stresová porucha, kvôli ktorej poškodená N. bola ambulantne psychiatricky liečená v roku 2012-2013, vznikla u tejto jednoznačne v príčinnej súvislosti so správaním a konaním obžalovaného W. K. a to jednak u nej samotnej a jednak u ostatných členov domácnosti.

Na základe týchto vykonaných dôkazov potom bol jednoznačne obžalovaný usvedčený zo spáchania uvedeného zločinu. Zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), b), ods. 2 písm. d) Tr.zák., je spáchaný nielen fyzickým utrpením, bitím, kopaním, ale aj psychickým. Obžalovaný však kombinoval tieto útoky. Od štrnástich rokov tri až štyri roky poškodenú S. N. bíjaval. Túto rôznym spôsobom buchnátoval, bíjaval ju podľa svedkyne aj päsťami. Následne, keď táto sa mu začala vyhýbať, tak ju sácal, ponižoval, škaredo sa o nej vyjadroval, podceňoval ju, hoci videl, že takéto správanie z jeho strany ju ubíja a táto toto veľmi zle psychicky znášala. Nie je možné, aby spoločnosť tolerovala takéto domáce násilie. Skutočne celé vykonané dokazovanie svedčí tomu, že W. K. bol absolútne dominantný doma, nezniesol najmenší odpor a vyžadoval až nenormálne konania zo strany členov domácnosti. Rozčúlili ho úplné drobnosti, napr. že nebol riad presne uložený tak, ako kázal a potom to riešil tým, že ich fyzicky týral a trestal. Takýmto spôsobom sa správal aj voči svojej manželke a ostatným členom domácnosti, pričom aj takéto správanie voči najbližšej osobe poškodenej S. K., jej matke, u nej vyvolávalo, teda u poškodenej značné psychické problémy, to všetko viedlo k tomu,že táto ochorela a musela vyhľadať lekársku pomoc. Taktiež bolo bez akýchkoľvek pochýb preukázané, že takéto správanie bolo po dlhšiu dobu, teda že spôsoboval poškodenej fyzické a psychické utrpenie minimálne od roku 2000 do roku 2010. Z týchto dôvodov teda sa súd v plnom rozsahu stotožnil s obžalobou.

Podľa správy Mestského úradu v Púchove, tento je hodnotený v podstate priemerne. Nebol riešený komisiou pre verejné poriadok. V evidencii priestupkov na Ms. polícii v Púchove nemá žiadne záznamy. Podľa výpisu z ústrednej evidencie priestupkov MV SR tento bol postihnutý za priestupok v oblasti dopravy a taktiež bol postihnutý za priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49ods.1 písm. d), Zákona o priestupkoch, pričom mu bola uložená pokuta vo výške 30,-Eur. Bol prejednávaný ešte za jeden priestupok, ale toto konanie bolo odložené. Doposiaľ súdne trestaný nebol. V minulosti pracoval ako mestský policajt, v súčasnej dobe je poberateľom invalidného dôchodku. Podľa správy sociálnej poisťovne vo výške 614,- Eur.

Podľa § 34 ods.1,4 Tr. Zák. súd pri určovaní druhu trestu a výmery prihliada na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností, osobu obžalovaného

a jeho pomery, ako i možnosť jeho nápravy. Súd zároveň prihliada na to, že trest má okrem iného zabezpečiť v prvom rade ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu bráni v páchaní trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho nápravu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne má na trest aj preventívny charakter v tom, že iných odradí od páchania trestných činov.

Podľa § 38 ods. 2 Tr. Zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Podľa § 38 ods. 3 Tr. Zák. ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.

Skúmaním poľahčujúcich a priťažujúcich okolností súd zistil u obžalovaného, že u tohto možno použiť jednu poľahčujúcu okolnosť, v zmysle § 36 písm. j), teda že doposiaľ žil v podstate slušným životom. Žiadnu priťažujúcu okolnosť u menovaného nezistil. Preto súd vyhodnotil pohľahčujúce okolnosti 1:0 k priťažujúcim.

Podľa § 39 ods. 1 Tr.zák., Ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.

Podľa § 39 ods. 3 písm. d) Tr.zák.Pri ukladaní trestu pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu však súd nesmie znížiť a uložiť trest odňatia slobody kratší ako dva roky, ak je v osobitnej časti tohto zákona dolná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody aspoň päť rokov.

Súd pri ukladaní druhu trestu a jeho výmery u obžalovaného bral do úvahy jednu poľahčujúcu okolnosť tak, ako je uvedené vyššie. Pri ukladaní trestu súd dospel k záveru, že je u obžalovaného možné vzhľadom na okolnosti prípadu použiť ustanovenie o znížení trestu pod dolnú hranicu uvedenú v osobitnej časti Trestného zákona, ktorá bola sedem rokov. Súd uložil trest odňatia slobody v trvaní 4 roky, teda pod túto dolnú hranicu, a to vzhľadom na okolnosti prípadu, vhodné na použitie uvedeného ustanovenia o uloženie trestu pod dolnú hranicu. Ako mimoriadne okolnosti prípadu súd vyhodnotil fakt, že k trestnej činnosti došlo v rokoch 2000 až 2010. Teda obžalovaný ukončil svoje protiprávne konanie pred takmer šiestimi rokmi. Súd teda vyhodnotil túto skutočnosť takým spôsobom, že vzhľadom k celkovej osobe obžalovaného, doposiaľ netrestanosti , uložený trest v trvaní 4 roky zabezpečí účel trestu tak, ako to má na mysli zákonodarca v § 34 ods. 1,4 . Takýto trest potom súd považoval za dostatočný, ktorý si v plnom rozsahu splní svoju úlohu.

Súd obžalovaného pre výkon trestu zaradil do nápravnovýchovného ústavu s minimálnym stupňom stráženia, podľa § 48 ods. 2 písm. a), nakoľko tento nebol v minulosti súdne potrestaný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia cestou Okresného súdu v Považskej Bystrici na Krajský súd v Trenčíne. Odvolanie má odkladný účinok. Rozsudok možno napadnúť len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať. Rozsudok môže odvolaním napadnúť: a) p r o k u r á t o r pre nesprávnosť, ktoréhokoľvek výroku, prípadne, že taký výrok nebol urobený, b) o b ž a l o v a n ý pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, prípadne, že taký výrok nebol urobený, c) p o š k o d e n ý pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, prípadne, že taký výrok nebol urobený.

V neprospech obžalovaného môže rozsudok napadnúť prokurátor a čo do povinnosti na náhradu škody aj poškodený.

V prospech obžalovaného môže rozsudok odvolaním napadnúť, okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Prokurátor tak môže urobiť i proti vôli obžalovaného.