Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Csp/48/2024

Uznesenie

Okresný súd Trenčín v právnej veci navrhovateľa A. B., nar. X.X.XXXX, trvale bytom C. D., C. XX, právne zastúpeného CHARGE DAVOUÉ UJ, s.r.o., IČO: 47 253 894, so sídlom v Trenčíne, Vlárska 458 proti veriteľovi R Collectors s.r.o., IČO: 50 094 297, so sídlom v Bratislave, Dvořákovo nábrežie 8A, o nariadenie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

rozhodol:

I. Súd u k la dá veriteľovi povinnosť zdržať sa výkonu zrážok zo mzdy a iných príjmov navrhovateľa v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere označenou ako Zmluva o úvere konsolidácia č. XXXXXXXXXX uzatvorenou medzi navrhovateľom a pôvodne spoločnosťou Poštová banka, a.s. dňa 18.9.2012 a povinnosť oznámiť zamestnávateľovi navrhovateľa - E. a.s. Trenčín, F. X, XXX XX E., aby upustil od vykonávania zrážok zo mzdy navrhovateľa podľa tejto dohody o zrážkach zo mzdy.

II. Súd p o u č u j e veriteľa o tom, že na Okresnom súde Trenčín môže podať proti navrhovateľovi žalobu o zaplatenie dlžných splátok úveru zo Zmluvy o úvere konsolidácia č. 9399090087 uzatvorenou medzi navrhovateľom a pôvodne spoločnosťou Poštová banka, a.s. dňa 18.9.2012.

III. Navrhovateľ m á voči veriteľovi nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.

odôvodnenie:

Dňa 12.6.2024 bol Okresnému súdu Trenčín doručený návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by uložil 1) veriteľovi zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy žalobcu na základe zmluvného ustanovenia v Zmluve o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 18.09.2012 ods. 5 ako „Dohoda o zrážkach zo mzdy" uzatvoreného medzi žalobcom a žalovanou ako súčasť Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru č. XXXXXXXXXX zo dňa 18.09.2012 na zabezpečenie pohľadávky žalovaného a 2) veriteľovi povinnosť oznámiť zamestnávateľovi žalobcu - E. G.. Trenčín, F. X, XXX XX E., aby upustil od vykonávania zrážok zo mzdy žalobcu podľa tejto dohody o zrážkach zo mzdy. 3) poučuje žalovaného, že môže podať na príslušnom súde proti žalobcovi ako žalovanému žalobu o zaplatenie pohľadávky zo spotrebiteľského úveru č. XXXXXXXXXX zo dňa 18.09.2012. 4) žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania. 5) žalovaný je povinný zaplatiť na účet Okresného súdu Trenčín sumu 25,00 Eur titulom súdneho poplatku z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

Svoj návrh odôvodnil tým, že medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného 365.bank, a.s. (pôvodný názov Poštová banka, a.s.) Dvořákovo náb. 4, 811 02 Bratislava IČO: 31 340 890 došlo dňa 18.09.2012 k uzatvoreniu zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX. Listom zo dňa 28.05.2024 došlo zo strany postupcu/veriteľa k oznámeniu o postúpení pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX na žalovaného. Zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX bola uzatvorená dňa 18.09.2012 na sumu vo výške 4.600,00 eur, pričom mesačná splátka bola vo výške 112,85 eur vždy k 20. dňu v mesiaci. Splatnosť celého úveru bola dňa 20.09.2018. V súčasnosti je úver premlčaný. Spoločne s právnym zástupcom sme v roku 2017 kontaktovali veriteľa a mali sme záujem sa v tom čase mimosúdne dohodnúť, napriek tomu veriteľ bol nekontaktný a nereagoval. Súčasťou zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 18.09.2012 je v ods. 5 aj dohoda o zrážkach zo mzdy (§ 551 Obč. zákonníka v platnom znení)". Máme za to, že v danom prípade ide o spotrebiteľský právny vzťah, pre ktoré je typické, že návrh zmlúv býva veľmi často predtlačený na formulároch s tým, že fyzická osoba - spotrebiteľ nemá možnosť dosiahnuť zmenu v návrhu zmluvy, nemôže vyjednávať a môže tento návrh buď prijať alebo neprijať a zmluvu neuzavrieť. Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v euronekonformnom procese zrážok zo mzdy, na základe dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (rozsudok C-106/77 Simmenthal). Dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatný právny úkon nakoľko nebola individuálne dojednaná a jej uzavretie spôsobuje hrubú nerovnováhu vo vzájomných právach a povinnostiach zmluvných strán. Poukazujeme aj na závery Komisie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík predávajúcich zriadenej pri Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky zo dňa 21.1.2011 pod č. 8636/2010, ktorými v bode 9 Komisia dospela k záveru, že dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená podľa je zmluvnou podmienkou spôsobujúcou hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a je v rozpore s , keďže spotrebiteľ je už v čase vzniku právneho vzťahu nútený uzatvoriť dohodu o zrážkach zo mzdy. Výkon zrážok zo mzdy je pritom súkromným procesom, ktorý nepodlieha nijakej autorizácií a verifikácii primeranosti a spotrebiteľ môže byť vystavený neprimeranému konaniu zo strany dodávateľa. Z uvedeného dôvodu ide preto o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Dohoda je v rozpore i s o ochrane spotrebiteľa. Žalovaný pristúpil k vykonávaniu zrážok zo mzdy listom zo dňa 03.06.2024 označeným ako „Žiadosť o realizáciu dohody o zrážkach zo mzdy" prílohou, ktorého bola zmluva o úvere. Tento skutkový a právny stav umožňuje siahnuť žalovanému na majetok žalobcu prostredníctvom zamestnávateľa žalobcu na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky, resp. neplatného právneho úkonu. Podľa nášho názoru z predložených listinných dôkazov vyplýva nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, ako jeden z predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia. Máme za to, že nariadením neodkladného opatrenia, ktorým súd uloží žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy žalobcu sa dosiahne trvalá úprava pomerov medzi stranami vo vzťahu k výkonu zrážok na základe špecifikovanej dohody. Sme toho názoru, že pohľadávka žalovaného je premlčaná a uvedeným konaním sa snaží žalovaný namiesto podanie žaloby o zaplatenie vyhnúť súdnej kontrole.

Podľa , pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa , , neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami, niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

Podľa , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

Podľa k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

Podľa , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

Podľa ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.

Podľa ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje.

Neodkladným opatrením je potrebné riešiť situáciu, keď nastane taký právny a faktický stav, ktorý vyžaduje rýchlu, hoci len dočasnú úpravu pomerov strán sporu. Nová právna úprava neodkladných opatrení upúšťa od doterajšej koncepcie predbežnosti poskytovanej ochrany, pretože po nariadení navrhovaných opatrení nemusí nevyhnutne nasledovať konanie vo veci samej. Súd môže pri nariadení neodkladného opatrenia pred začatím konania vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej, ale ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, súd túto povinnosť neuloží. Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť iba z dvoch dôvodov ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Pri oboch skupinách neodkladných opatrení je potrebné skúmať, či je nárok osvedčený a či je neodkladné opatrenie potrebné. Potreba bezodkladnej úpravy pomerov musí byť naliehavá a úprava pomerov sa nemôže vzťahovať na čas minulý. Jeho nariadenie je prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí, že existuje právny vzťah medzi stranami, tento vyžaduje bezodkladnú úpravu a navrhovateľ opíše skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Pre tento inštitút platí osobitný postup súdu pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení, kde vzhľadom na záujem o včasnú ochranu práv a oprávnených záujmov strán sporu, nemusí byť dodržaný úplný formálny postup stanovený pre dokazovanie pri rozhodovaní o veci samej.

Neodkladné opatrenie je právnym inštitútom, účelom ktorého je rýchla úprava faktických a právnych pomerov medzi stranami sporu. Predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je, aby bolo aspoň osvedčené, že tu existuje určité právo, resp. právny vzťah medzi stranami sporu, že toto právo je porušované alebo ohrozené, a že na jeho ochranu je práve potrebné nariadiť neodkladné opatrenie. Podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia teda je, aby boli osvedčené základné skutočnosti umožňujúce súdu prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako i osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, t. j. že bez okamžitej úpravy pomerov strán sporu by bolo právo strany sporu ohrozené. Ako vyplýva z účelu neodkladného opatrenia, súd pred jeho nariadením nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd na základe žalobkyňou predložených alebo označených dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné, aby mal súd osvedčené, t. j. mohol považovať so zreteľom na všetky okolnosti prípadu za nanajvýš pravdepodobné, všetky predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia. Je preto povinnosťou žalobkyne označiť a predložiť dôkazné prostriedky, osvedčujúce aspoň základné skutočnosti umožňujúce prijať záver o opodstatnenosti, legálnosti a primeranosti navrhovaného neodkladného opatrenia.

V prejednávanom prípade navrhovateľ navrhuje nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím konania; neodkladným opatrením má súd zakázať veriteľovi výkon práva na zrážky zo mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy, ktorú považuje navrhovateľ za absolútne neplatný právny úkon. Navrhovateľ preukázal existenciu právneho vzťahu medzi ňou a veriteľom a rovnako preukázala aj svoje tvrdenie o existencii Dohody o zrážkach zo mzdy a takisto aj to, že zamestnávateľ na základe žiadosti veriteľa (resp. jeho komisionára ako správcu pohľadávok) vykonáva zrážky z jeho mzdy.

Súd z predložených dôkazov mal preukázané, že spolu so zmluvou o úvere bola medzi navrhovateľom a veriteľom uzavretá dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov podľa v tomto znení: „Klient podpisom tejto ZoÚ uzatvára s Bankou Dohodu o zrážkach zo mzdy podľa v platnom znení, ktorá je zabezpečením pohľadávky Banky vzniknutej zo ZoÚ. Banka ako veriteľ, je oprávnená sa domôcť uspokojenia celej svojej pohľadávky voči Dlžníkovi zo ZoÚ, pravidelnými mesačnými zrážkami zo mzdy alebo iného príjmu vo výške Splátky, najviac však vo výške prípustnej podľa príslušných právnych predpisov, a to až do úplného zaplatenia pohľadávky Banky.

Podľa uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia. Proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia aj pre iné príjmy, s ktorými sa pri výkone rozhodnutia nakladá ako so mzdou. Podľa právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný.

Súd pri posudzovaní predloženej dohody o zrážkach zo mzdy prišiel k záveru, že predmetná dohoda je pre svoju neurčitosť a nezrozumiteľnosť ( ) absolútne neplatným právnym úkonom. V prvom rade v takto uzavretej dohode nie je uvedený platiteľ mzdy. Obsahom dohody je súhlas dlžníka s tým, aby sa mu zo mzdy vykonávali zrážky a súčasne vyplácali veriteľovi. Základným predpokladom možnosti uzatvorenia dohody o zrážkach zo mzdy je existencia mzdy, nakoľko ak v čase jej uzatvorenia dlžník nie je poberateľom mzdy, prípadne iného príjmu, nemôže ani platne uzatvoriť dohodu o zrážkach z neexistujúcej mzdy, či iného príjmu, pretože takýto právny úkon by bol vzhľadom na znenie neplatný, keďže plnenie by nebolo možné. Mzdu vždy vypláca konkrétny platiteľ, ktorý musí byť v dohode riadne špecifikovaný.

Podľa spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len ""). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Rovnako je potrebné upriamiť pozornosť na skutočnosť, že táto zmluva je súčasťou typovej formulárovej zmluvy o úvere, bez toho, aby spotrebiteľ bol upozornený na to, že podpisom úverovej zmluvy podpisuje aj inú dohodu, v konkrétnom prípade ide o dohodu o zrážkach zo mzdy, čiže ide o úkon vnútený, ktorý spotrebiteľ musel uzavrieť. V tomto smere si súd dovolí odcitovať časť rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 29.6.2016, č.k. , s ktorým sa v plnom rozsahu stotožňuje, a ktorým si súd dovolí argumentovať aj v prejednávanom prípade: „Žalobca nebol žiadnym spôsobom osobitne oboznámený zo strany žalovaného o forme tohto zabezpečovacieho inštitútu, ani o jeho následkoch. Pokiaľ by sme pripustili platnosť takéhoto dojednania vzápätí by došlo k situácii, kedy by veriteľ mohol jednostranne diktovať bez akého odsúhlasenia súdom výšku dlhu, pretože zrážky zo mzdy sú určené aj na plnenia za neprijateľných zmluvných podmienok, pretože spotrebiteľ má právo, aby jeho právne postavenie nebolo spochybňované trvajúcou existenciou neprijateľnej zmluvnej podmienky v právnom vzťahu k dodávateľovi a v tomto zmysle je nerozhodné, či dochádza aj k uplatneniu práv naplnenia alebo, či si spotrebiteľ obráti priamo na súd so zreteľom na zabezpečenie stavu právnej istoty v tom slova zmysle, aby nebol obťažovaný hrozbou aplikácie takejto dohody o zrážkach zo mzdy, ktorej neplatnosť nikto neurčil. V tomto smere odvolací súd poukazuje na judikatúru Súdneho dvora EÚ, v zmysle ktorej sa vnútroštátne orgány aplikácie práva majú vždy usilovať o eurokonformný výklad vnútroštátneho práva,

teda výklad v súlade so smernicou tak, aby zabezpečil reálny účinok smernice bez ohľadu nato, či ustanovenie použité pri výklade majú priamy účinok. Aplikácia smernice je založená na eurokonformnej interpretácii vnútroštátneho práva, tak môže byť použitá vo všetkých horizontálnych aj vertikálnych sporoch. Podľa ustálenej judikatúry vychádza systém ochrany zavedený Smernicou 93/13 z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení pokiaľ ide vyjednávaciu silu ako aj o úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky na vopred pripravené predajcom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah. S cieľom zabezpečiť úroveň ochrany v súlade s uvedenou smernicou Súdny dvor viackrát zdôraznil, že tento nerovný stav môže byť kompenzovaný iba aktívnym postupom nezávislým od samotných zmluvných strán. Preto inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu najmä, ak existuje nebezpečenstvo, že sa v eurokonformnom procese zrážok zo mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad. Ak by vnútroštátne právo umožnilo obísť takéto preskúmanie prostredníctvom uzavretej dohody o zrážkach zo mzdy, išlo by o pozbavenie Smernice 93/13/EHS jej úžitku.“ Súd vzhľadom na uvedené preto považuje článok 3 bod 5 Zmluvy o spotrebiteľskom úvere za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je neplatná.

Vykonávaním zrážok zo mzdy navrhovateľa za situácie, že dohoda o zrážkach zo mzdy, na základe ktorej sa majú zrážky uskutočňovať, je absolútne neplatným právnym úkonom, hrozí navrhovateľovi bezprostredná majetková ujma. Realizovaním zrážok z jeho mzdy na základe neplatnej dohody o zrážkach zo mzdy mu neoprávnene ujde časť mzdy, ktorú by inak mal vyplatenú. Nariadené neodkladné opatrenie nemá žiadny vplyv na povinnosť navrhovateľa ako úverového dlžníka, splniť si riadne a včas svoj záväzok splácať úver, ktorý je zabezpečovaný dohodou o zrážkach zo mzdy. Rovnako tak neodkladné opatrenie nemá vplyv aj na prípadné právne dôsledky, ktoré vyplývajú pre neho z neplnenia si jeho primárneho záväzku, a to riadne a včas splácať svoj dlh voči veriteľovi. Preto je podľa názoru súdu dôvodné a nie neprimerané neodkladným opatrením zabezpečiť úpravu pomerov navrhovateľa a jej veriteľa tak, že súd uloží veriteľovi zdržať sa výkonu zrážok zo mzdy a iných príjmov navrhovateľa v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere označenou ako Zmluva o úvere konsolidácia č. 9399090087 uzatvorenou medzi navrhovateľom a pôvodne spoločnosťou Poštová banka, a.s. dňa 18.9.2012 a zároveň mu uloží povinnosť oznámiť zamestnávateľovi navrhovateľa, aby upustil od vykonávania zrážok zo mzdy navrhovateľa.

Nakoľko je súd toho názoru, že predložená dohoda je absolútne neplatným právnym úkonom, ktorého neplatnosť nemusí byť deklarovaná súdnym rozhodnutím a nemožno ju nijakým spôsobom konvalidovať, neobmedzil trvanie neodkladného opatrenia, pretože za tejto procesnej situácie, považuje vyvolanie konania o neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy za nehospodárnu.

Súd vzhľadom na uvedené v súlade s poučuje veriteľa, že v prípade neplnenia si povinností navrhovateľky z uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere môže podať voči nej žalobu o plnenie a získať tak exekučný titul pre prípadný nútený výkon rozhodnutia.

Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Vzhľadom na to, že nariadením neodkladného opatrenia sa konanie končí, súd rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania. Vzhľadom na skutočnosť, že návrhu navrhovateľa súd v plnom rozsahu vyhovel, priznal aj nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O konkrétnej výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré po právoplatnosti uznesenia vydá vyšší súdny úradník

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu j e m o ž n é podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd Trenčín prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (, ). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

- súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci,

- neboli splnené procesné podmienky,

- súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

- rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

- rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).